O permakultúrnych záhradách sa v poslednom čase veľa hovorí. Napríklad aj to, že sú to záhrady „pre lenivých“, že nemajú žiadny systém a je v nich neporiadok. Čo z toho je pravda a čo nie?
Filozofia permakultúry
Trochu filozofie na začiatok nemôže uškodiť. Podstatu permakultúry (z anglického „permaculture“) vystihuje už jej názov - „perma“, od slova permanentný, v zmysle trvalo udržateľný, a „culture“, čo zo začiatku znamenalo agriculture, teda poľnohospodárstvo, a neskôr sa rozšírilo na kultúru ako takú, to znamená celé naše fungovanie a vzťahy s okolím v tom najširšom zmysle slova. Že z toho nie ste omnoho múdrejší? V preklade do ľudskej reči to znamená také fungovanie, ktoré čo najmenej vyčerpáva nás samých aj okolité prostredie, takže sa všetko dokáže prirodzene obnovovať. Pokiaľ ide o záhradu, znamená to napríklad aj uvedomenie si toho, čo a koľko naozaj potrebujeme, vytvorenie vhodných priestorov a pestovanie len potrebného množstva. Aj to je totiž jedna z ciest ako mať záhradu, ktorá zbytočne nevyčerpáva zem ani nás, z ktorej máme primeraný úžitok (psychický aj materiálny) s vynaložením minimálneho úsilia.
Ak si „poriadnu“ záhradu predstavujete ako dokonale rovné okopané hriadky bez stebielka buriny, potom vám správna permakultúrna záhrada bude naozaj pripadať bez systému. Opak je však pravdou. Vládne v nej veľmi sofistikovaný systém, ibaže na inom princípe. Je to systém inšpirovaný prírodou. Napríklad v lese rastú nielen stromy, ale pod nimi aj nízke byliny a kríky, ktoré sa navzájom podporujú a vytvárajú si vhodné podmienky. Pripadá vám les neupravený? Necítite sa v ňom príjemne?
Princípy permakultúrnej záhrady
Jednou zo základných zásad permakultúrnej (alebo aj prírodnej) záhrady je fungovanie v súlade s prírodou. Využívanie rovnakých princípov, mechanizmov a vzťahov medzi rastlinami, živočíchmi a mikroorganizmami, ktoré sú si v prírode navzájom prospešné. Ďalším dôležitým princípom zdravej prírody, a teda aj správnej permakultúrnej záhrady, je rôznorodosť. Práve vďaka nej je celý systém stabilný. Aj vďaka pestrosti sa v permakultúrnej záhrade menej narobíte. No nie je to len taká hocijaká pestrosť. V prvom rade je dôležitý výber druhov a odrôd, ktoré budú na konkrétnom stanovišti prosperovať - zdravá a silná rastlina je totiž odolnejšia. Okrem toho musíte vedieť, ktoré rastliny sa navzájom znášajú a podporujú a ktorým kombináciám sa naopak treba vyhnúť. Inak povedané, musíte rešpektovať tzv. alelopatické vzťahy, teda vzájomné pôsobenie rastlín. Je totiž výhodné sadiť rastliny v takých kombináciách, aby si navzájom pomáhali - napríklad paradajkám sa darí s kukuricou, zelerom alebo s bazalkou.
A tu je priestor zamyslieť sa aj na tým, čo skutočne potrebujete, a čo je len nezmyselná móda. Naozaj potrebujete nízko kosený trávnik? Neposlúži vám rovnako dobre, a možno aj lepšie lúka s kvetmi? Navyše je krajšia a je s ňou menej práce. Naozaj potrebujete živý plot zo samých tují? Nebude lepšie vytvoriť ho zo zmesi ovocných kríkov?
Prečítajte si tiež: Úroda zemiakov a úspora vody
K zásadám permakultúry patrí aj dôsledné využívanie toho, čo nám záhrada dáva, vrátane vracania zdrojov v čo najväčšej miere naspäť do záhrady. Napríklad živiny sa majú vrátiť do pôdy a klasické kompostovanie nie je jediná možnosť. V prírode vytvoria na jeseň opadané listy a odumierajúce rastliny vrstvu organického materiálu, preto sa aj v permakultúrnej záhrade pri zbere úrody nechávajú rastlinné zvyšky na hriadke - v zime chránia pôdu pred mrazom, ktorý by inak zničil pôdne baktérie, dôležité pre jej úrodnosť. Ani hmyz nemá vymrznúť. Príroda predsa nerozoznáva škodlivé a užitočné živočíchy či rastliny. V prírode, záhradu nevynímajúc, nie je „nahá“ zem prirodzená. Je to ako pozvánka pre tie najodolnejšie, najrýchlejšie sa množiace rastliny (inak povedané pre burinu) - haló, tu je voľné miesto, tu môžete rásť!
Boj s burinou v permakultúre
Aké je permakultúrne riešenie? Nebojujte proti prírode, ktorej súčasťou je aj burina, ale urobte to, čo má pôda rada - zakryte ju. Ak by nejaká burina predsa len cez nástielku prerástla, ľahko ju vytrhnete (treba to ale urobiť ešte pred vytvorením semien). Potom ju len nechajte ležať na záhone, aby mu prospela. Pod nástielku môžete prípadne podložiť kartón. Burina, ktorá už v pôde je, cezeň neprerastie. Kartón sa časom spolu s vrchnou vrstvou rozloží a pôdu pohnojí. Rastliny vysádzajte vždy do zakrytej pôdy, a to pestro a dostatočne nahusto, tak, aby ste nenechali miesto pre tie nevítané. Je to skôr záhrada pre vnímajúcich a premýšľajúcich.
Pracovné postupy v permakultúrnej záhrade
Aj v permakultúrnej záhrade treba pracovať, ibaže je to iná práca a je inak rozdelená v čase - napríklad s vytvorením vyvýšených záhonov máte najskôr viac práce, než s bežným zrýľovaním hriadok. No neskôr vám zasa prácu zjednodušia a ušetria. Áno, je pravda, že v permakultúrnej záhrade sa nerýľuje ani neokopáva. Ak sa totiž dôležité pôdne mikroorganizmy a živočíchy dostanú na svetlo, zahynú, čo pôde určite neprospeje. Aplikuje sa preto presne opačný prístup, odpozeraný z prírody - na povrch sa pridávajú vrstvy, ktoré postupne zotlejú a vytvárajú tak novú zdravú pôdu, podobne ako opadané lístie, konáre a odumreté zvyšky rastlín v lese.
Aby ste sa v permakultúrnej záhrade menej narobili, musíte v nej viac premýšľať a viac si všímať prostredie v záhrade samej aj v jej okolí. Musíte napríklad vybrať vhodné rastlinné druhy na vhodné miesto a vhodne ich skombinovať, vysadiť stromy tak, aby netienili tam, kde potrebujete mať slnko, postaviť záhradný domček tak, aby ste sa po záhradné náradie zbytočne nenachodili a prípadne ho využiť aj na vytvorenie tienistého miesta na oddych… Ak chcete byť „permaklultúrni“ už od začiatku, už v tejto fáze by ste mali uvažovať o všetkých prvkoch tak, že z nich chcete mať čo najväčší úžitok pri vynaložení minimálnych nákladov a námahy.
Integrácia stavieb do permakultúrnej záhrady
Integrácia stavieb do permakultúrnej záhrady je ako skladať puzzle, kde každý dielik - či už je to garáž, altánok, záhradný domček, skleník - musí presne zapadnúť do celkového obrazu. Južná strana záhrady ponúka maximálne využitie slnečnej energie, a preto je optimálna pre stavby, ktoré vyžadujú teplo a svetlo. Môžete tu umiestniť napríklad skleník, v ktorom predĺžite vegetačné obdobie a dopestujete teplomilné rastliny. Ak plánujete stavbu domu, južná orientácia obytných priestorov vám pomôže znížiť náklady na vykurovanie.
Prečítajte si tiež: Efektívne zavlažovanie repy
Severná strana vašej záhrady, kam dopadá minimum slnečných lúčov, predstavuje ideálne miesto pre stavby, kde je žiaduce chladnejšie prostredie. Kompost umiestnený na severe sa bude rozkladať pomalšie, čo môže byť v niektorých prípadoch výhodou.
Východná strana vášho pozemku vás privíta ranným slnkom a preto je častým miestom pre terasy, altánky a prístrešky, kde si môžete vychutnať príjemné raňajky pri východe slnka. Západná strana pozemku je zaliata popoludňajším a večerným slnkom, čo z nej robí ideálne miesto na relaxáciu a vychutnávanie si západu slnka. Umiestnite sem terasu alebo altánok a vytvorte si tak priestor na pokojné posedenie s rodinou a priateľmi. Západná strana s popoludňajším slnkom vytvára ideálne podmienky pre pestovanie rastlín, ktoré milujú teplo a svetlo, no zároveň potrebujú ochranu pred prudkým poludňajším slnkom.
V permakultúrnej záhrade je dôležité pracovať so slnkom a tieňom. Stavby môžu byť strategicky umiestnené tak, aby poskytovali tieň pre rastliny a vytvárali chladné zóny v záhrade. Napríklad, dom orientovaný na juh môže v lete tieniť zeleninovú záhradu a chrániť ju pred prehriatím. Pri plánovaní tienenia je dôležité zvážiť aj ročné obdobia a pohyb slnka. V zime, keď je slnka menej, môže byť žiaduce, aby slnečné lúče prenikali do záhrady a ohrievali ju. Naopak, v lete je potrebné zabezpečiť dostatok tieňa, aby sa rastliny a pôda neprehrievali.
Stromy a kríky v permakultúre
Stromy a kríky sú v permakultúrnej záhrade nenahraditeľné. Nielenže dotvárajú jej estetický vzhľad, ale plnia aj mnoho praktických funkcií, aj v súvislosti s umiestnením stavieb. Výsadba listnatých stromov na južnej a západnej strane domu napríklad poskytuje v lete príjemný tieň a ochladzuje okolie, čím znižuje potrebu klimatizácie. V zime, keď opadajú listy, prepúšťajú slnečné lúče a umožňujú pasívne vykurovanie.
Živé ploty z kríkov a stromov sú skvelou alternatívou k plotom z neživých materiálov. Nielenže ohraničia váš pozemok a vytvoria súkromie okolo terasy či altánku, ale poskytnú aj útočisko pre vtáky, hmyz a drobné živočíchy, čím prispejú k biodiverzite v záhrade. Okrem toho, živé ploty tlmia hluk z okolia, filtrujú prach a zlepšujú kvalitu ovzdušia. Výber vhodných druhov stromov a kríkov závisí od lokálnych podmienok a vašich preferencií.
Prečítajte si tiež: Domáca čalamáda recept
Integrácia stavieb do permakultúrnej záhrady je komplexný proces, ktorý vyžaduje dôkladné plánovanie a zohľadnenie všetkých faktorov. Drevo je obnoviteľný materiál, ktorý sa ľahko opracováva a má výborné tepelnoizolačné vlastnosti. Kameň je ďalším skvelým materiálom pre permakultúrne stavby. Je trvácny, odolný a má výbornú schopnosť akumulovať teplo.
Využitie dažďovej vody a zelené strechy
V permakultúrnej záhrade sa snažíme o čo najefektívnejšie využitie všetkých zdrojov, a to vrátane dažďovej vody. Strechy garáží, prístreškov a záhradných domčekov sú ideálne na jej zber. Dažďová voda je cenným zdrojom, ktorý môžete využiť na zavlažovanie záhrady, čím šetríte pitnú vodu a znižujete záťaž na kanalizačný systém.
Zelené strechy na domoch a garážach sú ďalším skvelým spôsobom, ako využiť dažďovú vodu a zároveň zlepšiť mikroklímu a biodiverzitu. Zelené strechy sú strechy pokryté vegetáciou, ktorá zadržiava dažďovú vodu, znižuje teplotu v lete a izoluje v zime. Zároveň poskytujú biotop pre hmyz, vtáky a drobné živočíchy, čím prispievajú k biodiverzite v záhrade. Zelené strechy sa dajú realizovať nielen na domoch, ale aj na garážach či záhradných domčekoch. Pri ich realizácii je dôležité zvoliť vhodný typ vegetácie a zabezpečiť dostatočnú nosnosť strechy.
Plánovanie permakultúrnej záhrady
V permakultúrnej záhrade je hneď na začiatku dôležitý dobrý plán, v ktorom na nič nezabudnete a všetko bude na tom najvhodnejšom mieste.
Závlahové systémy v záhrade
Vyskúšajte vynikajúci zavlažovací systém a zabezpečte vašim rastlinám dostatok vlahy. Použitím setu kvapkovej závlahy šetríte vodu a teda aj svoje peniaze. Zároveň šetríte svoj čas. Ovocné stromy, kríky, či zelenina potrebujú pre správny rast a bohatú úrodu správne dávkovanie vody. Už sa vám nestane, že by ste zabudli, alebo nestihli popolievať vašu záhradu, trávnik, alebo obľúbené kvety. Všetko zabezpečí spoľahlivo unikátny závlahový systém na zavlažovanie s postrekom. Len vďaka pravidelnému príjmu vody docielite, aby boli vaše rastliny krásne, prosperujúce a mohli lepšie rásť. Vďaka inštalácii tohto setu kvapkovej závlahy ušetríte váš čas i peniaze za vodu. Zavlažovací systém sa spustí a začne polievať, keď to bude podľa vás potrebné. Vy môžete oddychovať. Praktický zavlažovací systém je určený na zavlažovanie malých, stredných aj veľkých rastlín v kvetináčoch, na polievanie okrasných záhonov, okrasných krovín, či trávnika. Postavte si vlastnú vodovodnú sieť pre svoje rastlinky.
Dokonca aj na balkóne môžete mať vlastnú záhradu a pestovať veľa zeleniny alebo byliniek na obmedzenom priestore. Máme pre vás tipy, ako maximálne využiť potenciál vášho balkóna na pestovanie rastlín. Tento článok pripravila spoločnosť Flera v spolupráci so spoločnosťou Kokoza.
Vertikálna záhrada na balkóne
Aj na malom balkóne môžete pestovať množstvo byliniek a zeleniny. Na balkóne zvyčajne potrebujete ušetriť miesto, preto je ideálne vertikálne pestovanie. Zaobstarajte si vertikálne stojany alebo stenové panely, na ktoré môžete pridať kvetináče a sadenice. Závesné kvetináče sa vyrábajú v rôznych veľkostiach a z rôznych materiálov. Môžete ich umiestniť do rôznych výšok od stropu alebo na stenu. Vytvorte si vertikálnu záhradu z paliet, návod viď náš článok.
Tip pre poročilých: Na jednoduchú údržbu a pravidelné zavlažovanie používajte kvapkovú závlahu.
Výber rastlín podľa svetových strán
Nebojujte s prírodou a vyberajte rastliny podľa podmienok, ktoré máte.
- Sever a tieň: Severné polohy sú ideálne pre šaláty, bylinky, fazuľu, hrach, mätu alebo medovku, ktoré nepotrebujú toľko svetla a zle znášajú teplo. Samozrejme, aj tieto plodiny potrebujú počas dňa aspoň trochu slnka.
- Juh a slnko: Slnečné polohy sú ideálne na pestovanie zeleniny, ako sú paradajky, paprika, cuketa, uhorky, tekvica, jahody, kanadské čučoriedky a mrkva. Na slnku sa darí aj stredomorským bylinkám a jedlým kvetom.
- Východ a západ: Východné a západné stanovištia majú podobné podmienky. Všimnite si, ako dlho a ako intenzívne svieti slnko na váš balkón počas dňa, a podľa toho vyberte rastliny pre južné alebo severné stanovištia.
Nosnosť balkóna
Vždy zvážte nosnosť. Ak chcete ozeleniť strechu alebo balkón, určite sa oplatí investovať do posudku statika. Dokonca aj špeciálne ľahké strešné podklady majú objemovú hmotnosť okolo 600 kg/m³ suchej hmoty. Keď k tomu pripočítate hmotnosť kvetináčov, kanví, záhradného nábytku a ľudí, hneď vidíte, koľko by mal váš balkón uniesť.
Využite aj múriky a parapety na pestovanie. Využite aj staré kvetináče, čo už majú patinu.
Výber kvetináčov a nádob
Ponuka vonkajších kvetináčov je pestrá. Nájdete tu aj alternatívne kúsky, ako sú prútené kvetináče vystlané netkanou textíliou (ale častejšie plastom) alebo celé hydroponické súpravy. Na pestovanie na balkóne možno použiť aj jutové vrecia, kvetináče alebo vedrá. Keramické a plastové kvetináče sú stále klasikou. Aké sú ich výhody a nevýhody?
Plastové kvetináče
- Výhody: Sú ľahké, niekedy s kolieskami, a ľahšie sa prenášajú. Dostupné v rôznych farbách, veľkostiach a dizajnoch. Často sa dajú zavesiť na zábradlie, stenu alebo strop. Sú tiež samozavlažovacie.
- Nevýhody: V zime ľahko zamrznú. Nie každý má rád plast.
Keramické kvetináče
- Výhody: Často sú odolné voči mrazu. Majú tradičný vzhľad, aj kusy s glazúrou bývajú vkusné. Sajú vodu a substrát pomalšie vysychá.
- Nevýhody: Nie sú samozavlažovacie. Sú pomerne ťažké a ťažšie sa prenášajú. Zvyknú byť drahšie ako plastové kvetináče.
Tip: Do ponuky záhradných potrieb pribudla portugalská značka Artevasi, ktorá vyrába kvalitné kvetináče a debničky z terakoty a recyklovaných plastov.
Výber substrátu na balkón
Balkóny, strechy, terasy a všeobecne obmedzené pestovateľské priestory si vyžadujú špeciálny substrát. Musí spĺňať dve veci:
- Byť čo najľahší.
- Mať zloženie, ktoré umožňuje rastlinám prežiť v extrémnejších podmienkach balkóna alebo strechy.
Spomedzi komerčných substrátov bývajú podobne ľahké aj substráty obohatené rašelinou. Na balkóny ich však vôbec neodporúčame z týchto dôvodov:
- Rýchlo vysychajú a rozpadávajú sa na prach.
- Ťažba rašeliny je nepriaznivá pre životné prostredie. V moderných substrátoch ju výrobcovia nahrádzajú kokosovým vláknom.
Investujte do substrátu určeného pre rastliny, ktoré chcete pestovať. Zelenina v kvetináčoch ocení pôdu s veľkým množstvom kompostu. Stredomorské bylinky, ako je rozmarín, tymián alebo harmanček, majú rady ľahkú, dobre priepustnú pôdu s vyšším podielom piesku.
Kokoza radí: Kúpte si substrát na prvý rok a v ďalších rokoch ho podľa potreby oživujte kompostom alebo vermikompostom, ktorý si sami vytvoríte z bioodpadu. Bude to prospešné pre vašu peňaženku aj pre prírodu.
Sadenice paradajok ešte pred presadením môžete umiestniť na slnko počas dňa a večer ich zase schovať domov.
Pestovanie zeleniny na balkóne
Ak je balkón orientovaný na juh alebo západ, bude dostatočne slnečný pre tieto druhy zeleniny: paradajky, baklažány, cukety, papriky, feferónky, uhorky, zeler, rôzne druhy šalátu, špenát, cibuľu, hrášok, fazuľu alebo reďkovky.
V priebehu marca môžete vysádzať skorú zeleninu, ako sú šaláty, špenát alebo reďkovky. Rastliny paradajok alebo uhoriek vysádzajte na balkón až po mrazivých dňoch, keď nočné teploty neklesnú pod 10 stupňov.
Pestovanie paradajok na balkóne
Predpestujte si vlastné sadenice alebo si ich rovno kúpte. Na balkóny sú vhodné napríklad rôzne krovité odrody, ale aj previsnuté paradajky. Sadenice vysádzajte v priebehu mája vonku do veľkých kvetináčov (nočné teploty by mali byť nad 10 stupňov), použite kvalitnú zeminu a pridajte vhodnú oporu. Rastliny vysádzajte hlboko - nechajte ich len 10 cm nad zemou - stonka rýchlo vytvorí ďalšie korene v pôde. Vyberte rastlinám slnečné miesto. Sadenice zalievajte stojatou vodou ku koreňom a najlepšie ráno, pôda by nikdy nemala vyschnúť. Pravidelne ich hnojte.
Tip: Paradajky milujú bazalku nielen na tanieri. Bazalka pomáha paradajkám odolávať škodcom a tiež zvýrazňuje ich chuť. Vypestujte si na balkóne vlastné kríčkové paradajky.
Pestovanie papriky na balkóne
Pestujte si vlastné sadenice zo semien alebo si ich kúpte v renomovanom záhradníctve. Najlepšie odrody papriky na balkón sú papriky s krátkou vegetačnou dobou. Ak máte radi štipľavú papriku, vyberte si odrody habanero alebo jalapeño. Papriky presádzajte aj v polovici mája, keď sú noci teplejšie a bez mrazov. Budete potrebovať dostatočne veľkú nádobu - aspoň 15 až 20 litrov - a kvalitnú pôdu, ktorá je priepustná, humózna a má neutrálne pH.
Rastliny pravidelne zalievajte, dvakrát mesačne hnojte a nezabudnite na oporu (napríklad drevenú tyč).
Ako pestovať jahody na balkóne
Vyberte si správnu odrodu, ideálne vždyplodiacu a previsnutú (Mara des Bois, Maranell, Temptation). Sadenice saďte do sadeníc alebo vonkajších kvetináčov a v priebehu apríla umiestnite na balkón. Potrebujú mierne kyslý, hlinitopiesčitý substrát. Dôležité: srdiečko (vnútorná časť rastliny, z ktorej vyrastajú nové listy) by malo byť vždy nad povrchom, nezasypávajte ho zeminou, inak vám jahoda uhynie.
Konvičku s jahodami umiestnite na najslnečnejšie možné miesto. Polievajte pravidelne, pôda nesmie nikdy vyschnúť. Preto sú ideálne samozavlažovacie debničky. Nezabudnite na kvalitné hnojivo.
Pestovanie byliniek na balkóne - ktoré si vybrať?
Mäta by mala byť umiestnená samostatne, je veľmi rozrastená a nedáva veľa priestoru ostatným rastlinám v jej okolí. Mäta citrónová je krásna aj samostatne, rýchlo vytvorí sýtozelený krík. Petržlenovú vňať môžete pestovať napríklad v kvetináčoch s petržlenom. Bazalku vysádzajte spolu s paradajkami a nezabudnite pravidelne strihať kvety. Ak bazalka kvitne, nevytvára toľko pekných listov.
Šalvia sa dá pestovať nielen ako bylina, ale aj ako dekoratívny kvet. Oregano sa ľahko pestuje a tiež vyzerá veľmi dekoratívne. Dávajte pozor, aby nerástlo tam, kde ho nechcete.
Na terase vypestujete aj papriky. Stavte na tenkostenné odrody a pálivé papričky.
Pestovanie cukiet, tekvíc a inej zeleniny na balkóne
Vysaďte cukety (alebo tekvice) do veľkej nádoby - aspoň 40 - 50 litrov. Pôdu zmiešajte s kompostom a pridajte napríklad trochu granulovaného kuracieho hnoja. Keď sa objavia kvety, prihnojte ich hnojivom na kvety a ovocie. Nezabudnite dobre zalievať, pretože tekvice spotrebujú veľa vody. Semená hrachu vysejte priamo do pôdy v priebehu apríla alebo mája. Použite napríklad dlhý kvetináč, do ktorého ich umiestnite na tomto stanovišti. Nezabudnite k stojanu priviazať povrázky, aby boli rastliny pekne posplietané. Hrášok tiež dobre hnojte a zalievajte a za 12 týždňov sa vám odmení sladkými strukmi. Tip: vysejte hrášok postupne v intervaloch asi 14 dní, potom ho môžete žať priebežne až do jesene.
Vysaďte jahody do závesných kvetináčov. Vypestujte si vlastné čili papričky.
Časté otázky
- Kedy dať paradajky a papriky na balkón? Presuňte sadenice na balkón v priebehu mája, keď nočné teploty neklesnú na 0 a udržia sa okolo 10 stupňov.
- Aké ovocie môžem pestovať na balkóne? Na slnečnom balkóne môžete úspešne pestovať jahody, čučoriedky a dokonca aj maliny. Ďalšou možnosťou sú špeciálne upravené odrody ovocných stromov.
- Ako sa zbaviť zelených mušiek na balkóne? Vyskúšajte osvedčené deratizačné prostriedky alebo použite mydlovú vodu v spreji a kávovú usadeninu.
Žltnutie listov uhoriek: príčiny a riešenia
Všetci záhradkári musia venovať čas a energiu úspešnému pestovaniu uhoriek. Len správna starostlivosť, hubenie škodcov a sledovanie prvých príznakov chorôb sa časom vyplatí a koše budú plné dobrej úrody.
Či už ste v starostlivosti o uhorky nováčikom alebo ich už roky intenzívne pestujete, žltnutie listov uhoriek nemôžete ignorovať. Čo spôsobuje tento jav a čo sa s tým dá robiť?
Prečo listy uhoriek žltnú?
Za intenzívnu zelenú farbu listov uhorky je zodpovedný chlorofyl, pigment, ktorý napomáha fotosyntéze (premene svetla na energiu pre rast).
Ak táto časť rastliny pri každodennom pozorovaní začne žltnúť, môže to znamenať nedostatok chlorofylu. V takejto situácii je dôležité okamžite konať a podniknúť kroky na zvrátenie progresívnych zmien.
Medzi ďalšie príčiny žltnutia listov uhoriek patria: