Na internete nájdeme mnoho videí, kde vlogeri ochutnávajú sladkosti a slané pochúťky z rôznych kútov sveta. Jednou z nich je aj Emmy, ktorá na svojom YouTube kanáli zdieľa vyše dvesto takýchto videí. Z krajín ako Švédsko či Austrália jej prišli balíčky aj viac ako päťkrát.
Sladké pokušenia z celého sveta
Emmy vybrala desať zaujímavých sladkostí, ktoré by ste mali ochutnať na dovolenkách:
- Belgické malinové "kužele" (cuberdon): Tieto bonbóny s pevnou cukrovou škrupinou a malinovým sirupom vo vnútri nájdete len v Belgicku, pretože majú krátku trvanlivosť.
- Švédske fajky: Cukrovinky v tvare fajky kúpite v rôznych farbách a ovocných príchutiach. Medzi deťmi sú obľúbené pre ich vzhľad.
- Francúzske Mikado: Chrumkavé tyčinky poliate čokoládou, ktoré sa používajú aj na ozdobu cukrárenských výrobkov.
- Holandské sirupové wafle: Tieto wafle, väčšie ako vaša tvár, sú v Holandsku obľúbené už od 18. storočia a predávajú sa na trhoch a festivaloch.
- Chorvátska čokoláda s vitamínmi: Obsahuje vitamín B a kalcium, takže rodičia majú menšie výčitky, keď ňou deti maškrtia.
- Grécka čokoláda s nápismi: Tradičná čokoláda Ygeias s gréckym písmom, na ktorú si môžete dať vyrobiť vlastný nápis.
- Indonézske cukríky s kávou: Kopiko cukríky z ozajstných kávových zŕn sú populárne aj v Európe ako náhrada kávy.
- Austrálske karamelové koaly: Čokoládové koaly sú obľúbené najmä u detí a používajú sa na ozdobu tort a fotiek.
- Kanadský javorový sirup: Javorový sirup je národnou pýchou Kanady a nájdete ho takmer v každej sladkosti.
- Mexické lízanky s marshmallow, čokoládou a želé: Kombinácia všetkého, čo deti milujú, v jednej lízanke.
Imunologické okno a zavádzanie potravín
Obdobie od ukončenia štvrtého mesiaca až po siedmy-ôsmy mesiac života dieťaťa sa nazýva imunologické okno. V tomto období je imunitný systém predisponovaný na to, aby sa naučil tolerovať nové potraviny. Je ideálne, ak rodič v tomto období postupne zavedie dieťaťu do jedálnička všetky rizikové potraviny, teda aj orechy, lepok, ryby, jahody či citrusy.
Tolerancia imunitného systému
Tolerancia imunitného systému nie je pasívna. Úplne optimálne je, keď rodič v tomto období postupne zavedie dieťaťu do jedálnička všetky rizikové potraviny, teda aj orechy, lepok, ryby, jahody či citrusy a všetko to, čo normálne konzumujeme. Odporúčame zaviesť najmä potraviny typické pre danú zemepisnú šírku, ale reálne tam môžeme skúsiť dať dieťaťu úplne všetko. Ideálne je, ak dieťa ochutnáva nové potraviny a popri tom je dojčené.
Toto obdobie sa považuje za unikátne. Súvisí to pravdepodobne aj s tým, že v období okolo piateho až šiesteho mesiaca dieťa stráca protilátky, ktoré získalo cez placentu od matky. V tomto čase sa začína aktivovať bunková imunita a najmä tvorba T-lymfocytov, ktoré vedú k navodeniu tolerancie.
Prečítajte si tiež: Učte deti o prírode prostredníctvom kníh o rybách
To však neznamená, že po ukončení imunologického okna už nemôže vzniknúť tolerancia na konkrétne potraviny. Dôkazom je väčšina dnešných dospelých, ktorých zrejme mamy v šiestom mesiaci nekŕmili pomarančmi, a predsa ich väčšina toleruje. Takže ak dieťa nejakú potravinu počas imunologického okna neochutná, neznamená to, že v budúcnosti určite nebude danú potravinu tolerovať. Znamená to len, že bude mať vyššie riziko vzniku alergie alebo precitlivenosti na danú potravinu, ak mu ju nedáme v imunologickom okne.
Vyrážky a alergie
Nie každá vyrážka znamená alergiu. Hlavne v detskom veku je výsev rôznych vyrážok veľmi častý. Najčastejšie súvisí s nejakou infekciou alebo môže vzniknúť z podráždenia pokožky krémom, ktorým bábätko ošetrujeme. Občasnou príčinou kožných výsevov je vyšší obsah histamínu v niektorých potravinách a ovocí, napríklad v jahodách, zrejúcich syroch či paradajkách.
Samozrejme, že alergia na potravinu môže mať aj kožný prejav. No v tomto prípade by malo platiť, že pri podaní rovnakej potraviny vždy vznikne podobná reakcia. Keď podáme dieťatku napríklad vajíčko, začne mu tiecť soplík, prípadne začne plakať, že ho bolí bruško. Ak sa to zopakuje o týždeň a potom ešte tretíkrát, naozaj možno vysloviť podozrenie, že môže ísť o alergiu na vajíčko. Pri alergiách na potraviny platí, že sa málokedy prejavujú len na koži. Najčastejšie ich sprevádzajú bolesti bruška, vracanie, stolica s prímesou krvi alebo neprospievanie dieťatka.
Atopický pochod
Ekzém v detskom veku môže byť prvým prejavom atopického pochodu alebo atopického maršu. U dieťaťa s ekzémom sa následne častejšie môže objaviť potravinová alergia a v neskoršom období, okolo piateho roku veku, to môže byť ešte astma a často aj alergická nádcha. Atopia je predispozícia reagovať alergicky. Astma, ekzém, alergická nádcha alebo aj potravinová alergia sú už klinickými prejavmi atopického pochodu. Ak má dieťa ekzém, vieme, že je rizikovejšie z hľadiska vývoja alergie aj na iných orgánových systémoch. Aj v tomto prípade zavádzame čo najviac potravín počas imunologického okna a dieťa sledujeme. Prítomnosť samotného ekzému neznamená, že by sme sa mali vyhýbať akýmkoľvek potravinám.
Podávanie malých dávok alergénov
Vedci viackrát potvrdili, že podávanie malých dávok konkrétnej potraviny v presne definovanom množstve vedie k navodeniu tolerancie. Realizujú sa už klinické skúšania s mliekom, vajíčkom a tiež s arašidmi. Rozhodovanie o tom, či a kedy podozrivú potravinu skúsime zase dieťatku podať v malej dávke, závisí aj od závažnosti reakcie. Ak sa po konzumácii určitej potraviny vytvorí len lokálna kožná reakcia, môžeme potravinu neskôr opakovane skúšať zavádzať v malých dávkach.
Prečítajte si tiež: Zdravé stravovanie detí: Zelená fazuľka
Čo ak dieťa neprijme žiadnu potravinu okrem materského mlieka?
Riziko vzniku potravinových intolerancií alebo alergií je v budúcnosti určite vyššie. Počas prvých štyroch mesiacov veku dieťaťa stačí, ak je výlučne dojčené. K tomu pediatri pridávajú vitamín D, ktorý je vhodné podávať dieťaťu od narodenia. Po pol roku veku dieťaťa sa imunologický význam dojčenia postupne stráca. Zostáva už len nutričná a psychologická hodnota.
Imunitnému systému stačí veľmi malé množstvo potraviny na to, aby si navodil toleranciu. Keď si zoberieme, že imunitný systém je schopný zareagovať anafylaktickým šokom už len na stopy nejakej potraviny, je jasné, že mu stačí skutočne málo aj na navodenie tolerancie. Stačí, keď dieťa opakovane len oblíže lyžičku s daným jedlom a imunitný systém si dokáže navodiť toleranciu. Samozrejme, je dôležité vždy zavádzať len jednu novú potravinu a nie viacero naraz.
Detské príkrmy
Ak rodičia nestíhajú, je možné vybrať si z množstva kvalitných detských príkrmov na našom trhu, ktorými možno nahradiť varenú stravu. Ale nie je dobré nimi dieťa kŕmiť namiesto čerstvého jedla každý deň. Napríklad už len preto, že chuť upravenej potraviny, ktorá nie je čerstvo varená, je iná ako chuť čerstvo pripravenej. Ďalším rizikom je zvýšený príjem cukru a soli, ktoré sa v detských príkrmoch používajú ako konzervanty. Okrem toho dieťa pri jedení úplne rozmixovaného sterilizovaného príkrmu nevynaloží žiadne úsilie, nezapája žuvacie svalstvo.
Výživová hodnota v podobe cukrov, tukov, bielkovín a stopových prvkov je však v kupovaných príkrmoch väčšinou zachovaná. Čo chýba, je vitamín C, ktorý obsahuje čerstvá zelenina a ovocie. Skladovaním sa jeho obsah stráca.
Vitamín C
Dieťa naozaj môže mať málo vitamínu C. Najmä vtedy, keď ho má málo aj jeho dojčiaca matka. Z vitamínu C si nevieme vytvoriť zásoby. Preto musíme mať neustály prísun čerstvého ovocia a zeleniny. Vitamín C je veľmi dôležitý z hľadiska fungovania imunitného systému, má veľký význam v boji organizmu proti infekciám. Chorľavosť detí prirodzene stúpa po dovŕšení šiesteho mesiaca veku. Druhým kritickým obdobím je nástup do kolektívu. Pre správne fungovanie imunitného systému je zároveň dôležitý aj vitamín D. Existuje mnoho štúdií dokazujúcich jeho prospešnosť pre fungovanie imunity i vývoj kostí. Preto je dôležité nezanedbávať jeho podávanie v kvapkách hneď od narodenia.
Prečítajte si tiež: Medovkový sirup pre deti
Pestrá strava
Teoreticky dieťaťu chutí to, na čo ho rodičia naučia úplne od malička. Takže keď začalo konzumovať sterilizované kupované príkrmy, zvyklo si na ich chuť a je preň prirodzená. Nie je to v poriadku jednak z dôvodu, že si tekutou stravou namiesto hryzenia napríklad do jablka nestimulujú rastúci chrup. Ak musí dieťa pri zjedení potraviny vynaložiť určitú námahu, neprejedá sa. Súvisí napríklad s vyššou chorobnosťou. Ak dieťa konzumuje najmä rožky, nemá zdroje vitamínov C, E, D ani A. Základom všetkého je naozaj pestrá a kvalitná strava. To znamená každý deň aspoň jedna porcia ovocia, jedna porcia zeleniny a k tomu ryby, mäso, obilniny. Pri takomto stravovaní má dieťa všetkého dostatok. Ak chýbajú vitamíny C, A a D, môžu sa objaviť krvné podliatiny, krvácanie z ďasien, krvavé fľaky, lézie, ranky na sliznici, zvýšená chorľavosť.
Konzervanty a alergie
Na Slovensku máme pomerne prísne normy na obsah konzervantov a farbív v potravinách. Najčastejším konzervantom je oxid siričitý a siričitany. Je uvádzaný aj v zozname štrnástich alergénov ako jediný konzervant - uvádza sa pod značkou E220 až E228. Zatiaľ nie je dokázané, že by mal zásadný vplyv na imunitný systém, ale môže byť príčinou alergických reakcií. Tie môžu byť mierne, ale aj závažné, vrátane anafylaktického šoku. Problémom je, že nemáme dostupné diagnostické sety, aby sme včas odhalili hypersenzitívnu reakciu. Na siričitany totiž neexistuje čistá testovacia látka. Alergiu na tieto látky najčastejšie odhalíme, až keď sa pacient sťažuje na opakujúce sa ťažkosti po zjedení potravín s obsahom siričitanov.
Rizikové deti a respiračné ochorenia
V niektorých prípadoch určite áno. Ak bolo dieťa nedonosené, malo v detstve reflux, ak podstúpilo ťažšiu operáciu alebo malo diagnostikovanú závažnú poruchu imunity, vzniká u neho zvýšené riziko respiračných ochorení. V takýchto prípadoch k strave pridávame výživové doplnky s obsahom vitamínov C, D, A, prípadne selénu. Môžeme pridať aj betaglukány, tie odporúčam krátkodobo pridať aj v čase zvýšeného výskytu viróz.
Betaglukány
Pri prvom nástupe do kolektívu alebo počas zvýšeného výskytu respiračných ochorení môžete nasadiť už spomínané betaglukány. Ide o prírodné extrakty, ktoré sa štruktúrou podobajú na niektoré časti baktérií. Betaglukány sú stimulom pre imunitný systém, ktorý ich považuje za baktérie. Začne tvoriť špecifické lymfocyty a pamäťové B-lymfocyty, ktoré sú namierené proti týmto štruktúram. Ak sa neskôr imunitný systém stretne s baktériou, vytvorená pamäťová imunita sa zmobilizuje a imunologická odpoveď je oveľa rýchlejšia.
Spánok a imunita
Spánok je dôležitý pre fungovanie celého nášho organizmu. Nervový, endokrinný a imunitný systém sú navzájom prepojené. V spánku regeneruje každý jeden systém vrátanie imunitného. Chronický nedostatok spánku vedie k zvýšenej náchylnosti na vírusové infekcie. Keď sme chorí, sme veľmi spaví. Je to preto, lebo boj s patogénmi je pre organizmus veľmi náročný a potrebuje sa dostatočne zregenerovať.
Hygiena a imunita
Príliš čistá domácnosť nie je určujúcim faktorom vzniku alergií, ale je to jeden z faktorov, ktorý môže negatívne ovplyvniť budovanie imunity. Keď sa dieťa narodí, jeho bunky i imunitný systém sú naivné, nemá pamäťové B-lymfocyty ani pamäťové T-lymfocyty. Je pre dieťa a jeho imunitu dôležité napríklad aj raz za čas oblízať kamene alebo zjesť piesok? Kamene aj piesok sú súčasťou našej prírody. Kontakt týchto látok so sliznicami a slizničnou imunitou je fajn, pretože vedie k formovaniu imunitnej odpovede. To bola aj podstata hygienickej hypotézy, ktorá bola veľmi populárna pred niekoľkými rokmi. Tvrdí, že za rozvoj alergií a autoimunitných ochorení je zodpovedná nedostatočná stimulácia imunitného systému mikróbmi v detstve. Netreba byť nešťastný z toho, ak dieťa zje trochu piesku alebo si dá do úst špinavú hračku zo zeme.
Chorobnosť v kolektíve
Pri nástupe do škôlky sú deti často choré s prestávkami aj celé týždne. Na jednej strane je to dobré. Ale len pokiaľ sú infekcie krátke a nemajú závažný priebeh. V takom prípade sa imunita cvičí. Za normálnu chorobnosť u detí do troch rokov považujeme približne šesť až osem infekcií za rok. To je norma, keď nastupuje do kolektívu. No ak ide napríklad o ťažký zápal pľúc, ktorý si vyžadoval trojtýždňovú liečbu antibiotikami, alebo dieťa prekonalo ťažký hnisavý zápal kože, prípadne dlhotrvajúcu hnisavú infekciu či zápal stredného ucha, toto už nie je dobré a mali by sme uvažovať o možnej poruche imunity. V takýchto prípadoch, často už pri prvej závažnejšej infekcii, môže pediater odoslať dieťa na konzultáciu do imunologickej ambulancie. Ak je dieťa už tretíkrát choré, určite ho nedávajte späť do kolektívu skôr ako po dvoch týždňoch domácej liečby. Organizmu totiž trvá približne dvanásť až štrnásť dní, kým si vytvorí vlastné funkčné protilátky.
Antibiotiká a imunita
Predstavte si, že dieťa opakovane ochorelo, v úvode choroby malo zvýšenú teplotu tela, tá sa do troch-štyroch dní normalizovala a vy ho po piatich dňoch opäť dáte do materskej škôlky. Lenže po piatich dňoch ešte nemá vytvorené funkčné protilátky. A ak hneď v úvode infekcie dostávalo antibiotiká, tvorba funkčných protilátok sa úplne zastavila. Antibiotiká zabili baktériu a imunitný systém už nemá stimul na to, aby vytvoril funkčné protilátky. Prvé protilátky, ktoré imunitný systém vytvoril, nie sú dostatočne funkčné. Nemajú ešte kapacitu „vyblokovať“ baktériu, keď sa s ňou stretnú opakovanie. Takto antibiotikami paralyzovaný imunitný systém potrebuje čas. Pokiaľ sa dá, nechajte dieťa doma preliečiť sa bez antibiotík, s výživovými doplnkami a symptomatickou liečbou.
Nástup do kolektívu a rizikové deti
U rizikových detí to dokonca odporúčame. Ak je dieťa predčasne narodené, má alergie, ekzém, nedostatočne kontrolovanú prieduškovú astmu, v takých prípadoch odporúčame buď oddialiť nástup do kolektívu, alebo ho doň zaradiť len na niekoľko hodín denne a sledovať, ako sa situácia bude vyvíjať.
Vírusy a imunita
Vírusy môžu viesť k určitým zmenám v imunite. Napríklad prekonanie infekcií RS vírusom alebo rinovírusom. To sú dva druhy vírusov, ktoré spôsobujú zmeny v štruktúre dýchacích ciest a dieťa je vystavené zvýšenému riziku vzniku astmy. V takých prípadoch treba byť v budúcnosti pozorný k dusivému kašľu alebo pískaniu pri dýchaní, ktoré môžu byť prejavmi rozvíjajúcej sa astmy.
Alergénová imunoterapia
Rodičia často dúfajú, že dieťa z príznakov sezónnej alergie vyrastie. Určite by som nevolila tento prístup. Ak alergiológ dieťa včas vyšetrí a určí dominantný alergén, od piatich rokov mu môžeme podávať alergénovú imunoterapiu. Ak dieťaťu podávame alergénovú imunoterapiu, liečime konkrétnu alergiu a znižujeme riziko, že sa objavia alergie na ďalšie alergény a že sa u dieťaťa vyvinie priedušková astma. Alergénová imunoterapia je v podstate podávanie toho, na čo je pacient alergický, v malých dávkach.
Ako podporiť zdravé stravovacie návyky u detí?
Ako rodičia chceme, aby mali naše deti všetko, čo potrebujú. Netýka sa to len oblečenia, hračiek, citového prežívania ale aj výživy. Zdravá výživa s obsahom všetkých potrebných zložiek ovplyvňujúcich zdravotný stav je základom celého nášho života. Správne stravovacie návyky si osvojujeme už od útleho detstva. Obdobie približne do 6 rokov sa považuje za kľúčové, kedy si osvojíme správne stravovacie návyky a zo svojich skúseností a návykov potom čerpáme celý život.
Dieťatko v prvých rokoch života objaví mnoho nových chutí, vôní, spozná nové konzistencie a kombinácie jedál. Dovolím si povedať, že je možné, že toľko nového v tak krátkom čase už do konca svojho života nespozná. My, rodičia, sme vo veľkej miere zodpovední za správne stravovacie návyky našich detí. Ale ako deti podporiť v tom, aby mali z jedla radosť? Ako ich naučiť, ktoré potraviny sú pre telo prospešné a ktoré naopak nie?
1. Netrestujte jedlom
Mama chce, aby jej dieťa jedlo. Aby nebolo hladné. Ale dieťa sa rozhodlo, že nechce. Mama sa však snaží, ponúka ho, ale dieťa nie. Vypľúva, rozhadzuje rukami, v horšom prípade spraví neporiadok a jedlo je po celej kuchyni. S podobnou situáciou sa skôr či neskôr stretneme asi všetci. Čo robiť v takomto prípade? Je možné, že dieťatko ešte nie je dostatočne hladné. Ak papá novú potravinu, potrebuje si zvyknúť na chuť alebo mamka proste netrafila hustotu príkrmu alebo pomer surovín. Je možné, že dieťa je už unavené, alebo má “len” horší deň. Dôvodov môže byť veľa. V každom prípade, nech už je vo veci čokoľvek, snažte sa zachovať kľud, odosobnite sa od situácie a jedlo dieťaťu dajte neskôr. Od hladu určite neumrie. Odložte misku s jedlom bokom, vysvetlite, že ak nie je hladné, jesť nemusí, že mu dáte papať neskôr a choďte sa spolu zahrať, spinkať, povenujte sa nejakej činnosti. Jedlo ponúknite o hodinku neskôr a uvidíte, čo bol problém. Hlavné je dieťa jedlom nestresovať. Snažte sa pri jedle (aj pred aj po) vytvoriť príjemnú a pohodovú atmosféru, aby sa dieťa na jedlo tešilo. Keď bude vedieť, že je v poriadku, ak všetko nedoje alebo si svoju porciu spapá neskôr, bude to oveľa jednoduchšie. Dôležité je aj dodržanie časového rozostupu medzi jedlami. Tiež nečakajte, že ak pomedzi jedlá dieťa vyjedá dobrotky, že bude pekne papať obed. Pretože deti jedia, keď sú hladné.
2. Buďte vzorom
Deti sa učia pozorovaním. Sledujú nás nonstop, aj keď si myslíme, že nie. Určite ste si všimli, že deti bývajú nadšené pre rovnaké činnosti ako rodičia. Presne preto je dôležité aj spoločné stolovanie. Aby dieťa videlo, že rodičia majú zdravý vzťah k jedlu, že jedia, čo je navarené, dajú si s radosťou. Všetko toto pozitívne ovplyvňuje aj toho malého človeka, pre ktorého znamenáte celý svet a ste pre neho vzorom. V deťoch sa snažíme podporiť to, aby jedlo vnímali ako niečo, čo je pre naše telo prospešné. Aby ho nevideli ako strašiaka alebo hrozbu. Dávajte pozor aj na to, ako sa o jedle vyjadrujete. Ak dieťa počuje “toto je fuj, tamto nejem, toto mi nechutí, z tohto budem len tučná, musím prestať jesť…”, čo myslíte?
3. Zapojte deti do varenia
Varenie naše každodenné. Zo začiatku varíme zvlášť deťom a zvlášť zvyšku rodiny. Postupne ako dieťa rastie, začína mať záujem aj o pomoc rodičom. Zaobstarať jedlo a naplniť hladné brušká treba. Dovoľte deťom, aby vám pri príprave jedla pomohli. Deti milujú, keď nám môžu pomôcť a cítiť sa užitočné. Ak majú záujem, som si istá, že nájdete činnosť, ktorú dieťa zvládne aj samo. Ja som napríklad dávala synovi ošúpať vrchnú šupku z cibule, cesnaku, neskôr mi už vedel pomôcť ošúpať uvarené vajíčko alebo zemiaky, pomáha mi vyklepať mäso (pozor, aby dieťa mäso nechytalo! Ak ho pochytá, dôkladne umyte ruky!). Dieťa vám môže podávať, čo potrebujete, môže vám niečo priniesť alebo môžete spolu hádzať do hrnca nakrájanú zeleninu. Možností je veľa.
4. Spoločné nakupovanie
Spoločným nakupovaním sa dieťa naučí mnoho o potravinách. Rozprávajte sa počas nakupovania, pomenovávajte, čo vkladáte do nákupného košíka. Neskôr sa pýtajte dieťaťa, akú zeleninu, ovocie a iné produkty vidí. Ak spolu nákup vybaľujete, poproste ho, nech vám podá jogurt, syr, mrkvu… Takto si overíte, či dieťa jednotlivé druhy potravín pozná.
5. Hračky a jedlo
Na trhu je mnoho hračiek, ktoré vzťah k jedu u detí podporia.
- Drevené ovocie a zelenina: Sú v ponuke s praktickým vrecúškom, do ktorého sa dajú uložiť. Je to výborná hračka na spoznávanie druhov ovocia a zeleniny. Tiež si môžete rozprávať kde a ako jednotlivé druhy rastú alebo ich dať do vrecúška a zahrať sa hru “hmataj a nájdi”.
- Ovocie a zelenina, ktorá sa dá krájať: Táto hračka podporí jemnú motoriku a dieťa sa naozaj zabaví na dosť dlhý čas. Ak práve neviete, ako by ste zapojili dieťa do pomáhania pri varení a záujem je veľký, vytiahnite túto hračku. Vaša ratolesť vás bude napodobňovať, môže dať nakrájané suroviny do mištičky a variť spolu. Určite dostanete ochutnať z tej delikatesy, ktorú navarí. Takáto hračka sa dá tiež využiť na pomenovávanie ovocia alebo ako puzzle, kedy budete spolu spájať ovocie a zeleninu dohromady.
- Kuchynka: Je hračka, ktorá je ako pre dievča, tak aj pre chlapca. Ak máte doma priestor na kuchynku, určite odporúčam si jednu zaobstarať.
- Kuchynské nástroje: Drobcovi môžete zaobstarať kuchynské nástroje, ktoré nesmú chýbať vo výbave žiadneho malého kuchára, ktorý chce pripraviť skvelé jedlo z ovocia a zeleniny, ktoré tak starostlivo nakrájal. Kvalitné drevené nástroje a riady oceníte. Deťom často hračky padajú na zem. Pri drevených máte však záruku, že sa nerozbijú a nezničia sa tak ľahko.
6. Čítanie kníh
Čítanie knižiek povzbudzuje fantáziu a predstavivosť, obohacuje slovnú zásobu, deti sa popri čítaní a pozeraní obrázkov dokážu naučiť množstvo nových vecí. Na trhu je obrovský výber knižiek na rôzne témy.
Detská obezita na Slovensku
Detská obezita sa na Slovensku stáva čoraz naliehavejšou témou. Najnovšie dáta naznačujú, že takmer 13 % detí vo veku sedem rokov u nás už trpí obezitou.
Čoraz viac odborníkov pritom upozorňuje, že nadbytočné kilogramy našich najmenších nie sú len estetickou komplikáciou, ale môžu byť predzvesťou vážnych zdravotných problémov v dospelosti. Čo takýto stav spôsobuje a ako môžeme našim najmenším pomôcť zmeniť životný štýl?
Prostredie, ktoré zvádza k nezdravému životu
Dnešné deti vyrastajú vo svete plnom lákadiel a pascí. Kombinácia rýchleho občerstvenia, množstva digitálnej zábavy a nedostatku prirodzeného pohybu vedie k alarmujúcim výsledkom.
Z rôznych prieskumov vyplýva, že takmer tretina detí denne konzumuje stravu z rýchleho občerstvenia. Podobne vysoké sú aj čísla sedavého správania, kedy sa deti takmer nehýbu.
Okrem denných dávok vyvážených jedál deťom chýba aj dostatok ovocia a zeleniny. Príčinou je nielen samotný nedostatok pestrej stravy, ale aj slabá znalosť výživových hodnôt a nevhodné rodinné návyky, ktoré si drobci preberajú od svojich rodičov od útleho veku.
Čísla, z ktorých mrazí
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) by každé dieťa malo denne zjesť aspoň päť porcií ovocia a zeleniny. Na Slovensku tak ale robí iba zlomok žiakov. Deti si svoje stravovanie samy nenastavujú, preberajú ho najmä od rodičov a z okolia. Preto by rodina, škola, ale aj verejnosť mali ťahať za jeden povraz a viesť deti k tomu, aby vnímali jedlo ako palivo. Mali by vedieť, že čím je to palivo kvalitnejšie, tým lepšie sa budú cítiť aj fungovať.
Keď kilá ohrozujú zdravie aj sebavedomie
Hoci si mnohí rodičia myslia, že „bacuľaté“ dieťa z kíl navyše vyrastie, opak je často pravdou. A nejde len o estetický problém.
Obezita ohrozuje deti podobne ako dospelých - môže im spôsobiť vysoký krvný tlak, dýchacie ťažkosti, hormonálne poruchy či dokonca cukrovku. Navyše, často čelia šikane, čo sa ťažko podpisuje na ich sebadôvere.
So zvyšujúcou sa váhou strácajú deti chuť zapojiť sa do športových aktivít a kvôli nízkemu sebavedomiu sa uzatvárajú do seba. Podľa psychológov tak vzniká začarovaný kruh, z ktorého sa bez výraznej podpory rodičov, školy a okolia vystupuje naozaj ťažko.
Varíme s deťmi a meníme ich postoj k jedlu
Dieťa môže k lepšiemu vzťahu k jedlu doviesť aj tvorivý prístup. Keď dáte deťom priestor, aby si samy skúsili pripraviť zdravšie dezerty či nátierky, zistia, že chutné jedlo môže byť aj výživné a kreatívne. Deti potom rady ochutnávajú nové suroviny.
Päť tipov, ako pomôcť deťom udržať si zdravú váhu
- Rozlišujte hlad a chuť: Pýtajte sa detí, či naozaj cítia hlad, alebo sa iba nudia. Sladkosti by nemali slúžiť ako odmena ani spôsob, ako zahnať stres.
- Zapojte ratolesti do prípravy jedla: Aj menší školáci už dokážu pomôcť s jednoduchými úkonmi. Veľmi často práve skúsenosť z kuchyne nabúra mýtus, že ovocie a zelenina nemôžu byť chutné.
- Skráťte čas pred obrazovkou: Urobte doma dohodu, že televízor alebo mobil si deti zapnú až po prechádzke či krátkej gymnastike. Zaujmite ich hrou či nenáročným športom.
- Venujte pozornosť detským emóciám: Neraz sa za tým, že dieťa siaha po jedle, skrýva smútok či trápenie v škole. Pomôžte mu riešiť problém inak než maškrtou.
- Komunikujte so školou: Ak sa vám nezdá kvalita jedla v školskej jedálni, či chýbajú pohybové aktivity, ozvite sa učiteľom a vedeniu školy. Aj ich motivuje, keď cítia záujem rodičov.