Úvod
Pestovanie zemiakov má na Slovensku dlhú a bohatú históriu. Od skromných začiatkov v malých roľníckych hospodárstvach až po rozsiahle družstevné polia, zemiaky zohrávali a stále zohrávajú významnú úlohu v slovenskej kultúre a ekonomike. Tento článok sa zameriava na družstevné pestovanie zemiakov na Slovensku, pričom skúma historické korene, vývoj v priebehu 20. storočia, súčasné výzvy a perspektívy do budúcnosti.
Historické Korene Pestovania Zemiakov na Slovensku
Zemiaky, pôvodom z Južnej Ameriky, sa na Slovensku začali pestovať približne v 17. storočí. Avšak, až do 19. storočia tvorili zemiaky len nepatrnú časť z celkovej produkcie potravín. Ich širšie pestovanie umožnilo až zavádzanie pestovania krmovín v druhej polovici 18. storočia. V 19. storočí sa zemiaky stali jednou z najzákladnejších potravín, ktoré sa dali v tejto oblasti dopestovať a práve vďaka nim populačná krivka tohto regiónu stúpala.
Prvé zmienky o pestovaní ovocia v oblasti Hornej Nitry s priaznivými pôdnymi a klimatickými podmienkami sú zo 17. storočia.
Do polovice 20. storočia bolo poľnohospodárstvo najdôležitejším zamestnaním obyvateľov Kanianky a tvorilo podstatný základ živobytia mnohopočetných rodín. Rentabilita lokálnej roľníckej malovýroby bola však pomerne nízka. K základným dopestovaným plodinám patrili obilniny, okopaniny (zemiaky, kŕmna repa) a krmoviny. Pre život kanianskych roľníckych rodín boli nepostrádateľnými obilniny a z okopanín zemiaky.
Kvalitná príprava pôdy bola vždy základným predpokladom úspešnej úrody. K hnojeniu sa v dedine využíval predovšetkým maštaľný hnoj, najmä pod zemiaky a obilniny. Predpokladom dobrej úrody v Kanianke bolo (okrem hnojenia pôdy) pravidelné striedanie pestovaných plodín.
Prečítajte si tiež: Kukurica na Slovensku
Zemiaky sa sadili v Kanianke koncom apríla, a to dvojakým spôsobom. Starší spôsob sadenia spočíval v ručnom sadení pod motiku (do jamok), novšia forma bola taktiež manuálna, avšak uskutočňovala sa za pluhom: “Oralo sa na brázdi. Do vioranej brázdi sa kládli zemáčiki a ďalšou brázdou sa zakriľi." Pole so zemiakmi sa približne po troch dňoch od sadenia zľahka prebránilo, po prvom vichoďeňí sa motykou prekopalo. Po vzídení byle do väčšej výšky sa zemiaky ohrňaľi za pomoci motyky alebo oborávacieho pluhu.
Kolektivizácia a Družstevné Pestovanie Zemiakov
Po druhej svetovej vojne nastal v Československu proces kolektivizácie poľnohospodárstva, ktorý sa nevyhol ani pestovaniu zemiakov. Cieľom bolo vytvoriť rozsiahlejšie a efektívnejšie poľnohospodárske jednotky prostredníctvom družstiev (Jednotné roľnícke družstvá - JRD).
V marci 1968 vznikol družstevný podnik pre výrobu, odbyt a spracovanie ovocia v Prievidzi, ktorý založilo 7 JRD, 2 ŠM, ŠS Bojnice a Konzerváreň Prievidza.
Technologický Pokrok v Družstevnom Pestovaní Zemiakov
Družstevné hospodárstva umožnili zavádzanie modernejších technológií a mechanizácie do pestovania zemiakov. To zahŕňalo používanie traktorov, sejačiek a kombajnov, čo viedlo k zvýšeniu produktivity a zníženiu manuálnej práce.
Strojové sejačky sa v Kanianke objavujú až v polovici 20. storočia.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre Dokonalú Svadobnú Tortu
Význam Chovu Hospodárskych Zvierat v Družstevnom Systéme
Chov hospodárskych zvierat bol v družstevnom systéme úzko prepojený s rastlinnou výrobou, vrátane pestovania zemiakov. Zemiaky slúžili ako dôležité krmivo pre zvieratá, a maštaľný hnoj z chovu bol využívaný na hnojenie polí, čím sa zabezpečoval kolobeh živín.
Chov hospodárskych zvierat bol v Kanianke dôležitou podmienkou rozvoja roľníckeho hospodárstva. Význam chovu hovädzieho dobytka spočíval v jeho ťažných vlastnostiach, ale najmä v jeho mliečnej úžitkovosti, a produkcii maštaľného hnoja. Ako doplnok stravy hovädzieho dobytka sa používala aj burgyňa, ďatelina, kapustné hlúby a zemiakový odpad. Chov ošípanej bol v Kanianke všeobecne rozšírený, predovšetkým na mäso. Ošípané sa chovali hlavne pre ich nenáročnosť a dávalo sa im šrotu, burgyne, otrúb, posekaného zeleného krmiva a taktiež odpadové zvyšky z jedál. Z hydiny sa chovali najmä sliepky (na mäso a vajcia) a husi (na mäso a perie), kŕmiace sa predovšetkým zbožím, zemiakmi, zvyškami z jedál, ovsom a zeleným krmivom.
Zmeny po roku 1989 a Súčasné Výzvy
Po páde komunistického režimu v roku 1989 prešlo slovenské poľnohospodárstvo rozsiahlymi zmenami. Družstvá boli transformované, niektoré zanikli, iné sa prispôsobili novým trhovým podmienkam. Pestovanie zemiakov sa stalo viac závislé od trhových cien, dovozu a konkurencie zo zahraničia.
Slovenské poľnohospodárstvo bolo do roku 1990 konsolidované a zabezpečovalo zamestnanie pre 17 % všetkých pracovníkov v odvetví hmotnej výroby a na tvorbe hrubého spoločenského produktu sa podieľalo 10,7 %. Vďaka dotačnej politike štátu boli potraviny lacné a viac ako 98,5 % pochádzalo z domácej produkcie. Agrárny sektor sa začal meniť v roku 1990. Rozhodnutím o demonopolizácii odvetví sa zlikvidovali všetky výrobno-hospodárske jednotky, čím sa v podstate zrušil systém dodávateľsko-odberateľských vzťahov a pre poľnohospodárov vznikli problémy s predajom produkcie.
Zásadné oslabenie ekonomiky poľnohospodárskych podnikov spôsobilo už v roku 1991 zníženie dotačnej podpory odvetvia v priamych platbách o približne 13 miliárd Kčs, teda viac ako o 50 %. V rokoch 1990 - 1992 sa objem hrubej poľnohospodárskej produkcie znížil približne o 40 %.
Prečítajte si tiež: Poľnohospodárske družstvo Orechová Potôň
Namiesto vecného posúdenia procesu transformácie sa začal nemilosrdný propagandistický útok s cieľom za každú cenu likvidovať poľnohospodárske družstvá, ktoré boli v podstate jedinou zárukou konkurencie schopnosti a prostredníctvom pridruženej výroby aj zárukou celoročnej zamestnanosti vidieckeho obyvateľstva.
Na Slovensku chátrajú kedysi vzorové družstevné dvory, maštale a hydinárne, mnohé závlahové a melioračné zariadenia boli zničené, rozkradnuté a predané do zberných surovín.
Začalo sa to narušením väzieb prvovýroby na odberateľov produkcie a spracovateľské kapacity (mlyny, cukrovary, konzervárne, bitúnky a pod.), pokračovalo návalom pekne balených potravín zahraničných výrobcov často pochybnej kvality, ignorovaním domácej produkcie s propagandistickým zdôrazňovaním jej zdravotnej škodlivosti pokračovalo zvýšením nákupných cien výrobných vstupov a stagnácii cien poľnohospodárskych produktov, ktoré koniec koncov nerešpektovali ani výšku výrobných nákladov.
Na konkurenčnú schopnosť poľnohospodárstva veľmi negatívne vplývala najmä agrárna politika druhej Dzurindovej vlády. Delegácia SR dokonca súhlasila, aby poľnohospodárska pôda u nás bola deklarovaná ako tovar a po desaťročnom odklade bude umožnené ju voľne predávať aj cudzím štátnym príslušníkom (ostatné krajiny V 4 ju v prístupovej zmluve definovali ako prírodný zdroj a národné bohatstvo.) Poľnohospodári sú presvedčení, že postup Dzurindu a Mikloša voči slovenskému poľnohospodárstvu bol cielene likvidačný!
Čoraz viac pôdy na Slovensku však patrí cudzincom. Záujem zahraničných investorov sa sústreďuje na kúpu najúrodnejších pozemkov, pretože tie garantujú najrýchlejšiu návratnosť. Preto cudzinci idú po pôde najviac na Žitnom ostrove, Trnavskej tabuli, ale niektoré spoločnosti sa etablovali už aj pod Tatrami.
Slovenskí poľnohospodári nedokážu súťažiť so západoeurópskymi, pretože prehrávajú hneď na niekoľkých frontoch. Kým poľnohospodárstvo v týchto krajinách je konsolidované, slovenské má za sebou komplikovanú transformáciu a privatizáciu.
Kriminalita a jej Vplyv na Pestovanie Zemiakov
Jedným z problémov, ktoré ovplyvňujú pestovanie zemiakov, je aj kriminalita, konkrétne krádeže úrody.
Presne, sú oblasti kde odjakživa pestovali zemiaky lenže po roku 89 keď začalo zlate-beztrestne obdobie pre určitý druh dvojnohych živočíchov, ktorí znehodnotili úrodu tak poľnohospodári tým sekli.
Na Spiši sa začal zber zemiakov a spolu s ním krádeže na poliach. Pestovatelia si úrodu strážia, ako vedia.
Bijacovské družstvo má osvedčený spôsob. Už šiesty rok zveruje stráženie do rúk rómskej rodiny Tibora Škopa. BIJACOVCE. Pestovanie zemiakov na Spiši v posledných rokoch upadlo. Pestovatelia kvôli cenovým výkyvom na trhu aj rozkrádaniu úrody rapídne znížili výmery zemiačnísk a nahradili ich repkou. Roľnícke družstvo v Bijacovciach patrí v spišskom regióne k výnimkám. Zemiaky tento rok vysadili na 40 hektároch.
Pred šiestimi rokmi sa aj tu kradlo vo veľkom a družstvu veľa z úrody neostalo. „Prvý rok bol najhorší, aj druhý bol zlý. Ale potom sme si so zlodejmi dali rady, bezpodmienečne sme volali políciu vždy, keď sme niekoho prichytili medzi brázdami. Dnes si už nedovolia, majú rešpekt, a to je jedno, či biely alebo Róm. Poviem im - choďte preč, lebo zavolám políciu. Dajú si povedať, ale to musíte poznať ľudí, ktorí mi prídu kradnúť," hovorí T. Škop o svojich skúsenostiach.
Príklady Úspešných Projektov
Napriek výzvam existujú aj úspešné projekty, ktoré sa snažia oživiť pestovanie zemiakov a zapojiť doň aj marginalizované skupiny obyvateľstva.
KLENOVEC - Mimoriadne zaujímavý a úspešný projekt, keď Rómovia v Klenovci neďaleko Rimavskej Soboty dostali zadarmo minulý rok k dispozícii družstevné parcely a zemiaky na sadenie, sa možno v tomto roku nezopakuje.
Rómske rodiny dostali od obce k dispozícii 49 malých družstevných parciel a tiež zemiaky na sadenie zadarmo. Výhodou bolo aj to, že o svoje polia sa mohli starať v rámci aktivačných prác.
Rómovia oceňovali predovšetkým to, že ešte pred sadením dostali podrobné inštrukcie o tom, ako sa o polia starať a aj v priebehu roka im odborníci pomáhali radami. Podľa viacerých Rómov by bolo dobré, keby projekt pokračoval aj v tomto roku a časom sa mohol rozšíriť aj na ďalšie plodiny.
Perspektívy do Budúcnosti
Budúcnosť družstevného pestovania zemiakov na Slovensku závisí od viacerých faktorov, vrátane štátnej podpory, inovácií v pestovaní a spracovaní, a schopnosti konkurovať na európskom trhu. Dôležité je tiež zamerať sa na kvalitu a regionálne odrody zemiakov, ktoré majú potenciál osloviť zákazníkov hľadajúcich autentické a lokálne produkty.