Slovenskí mliekari v súčasnosti profitujú z neobvykle vysokých cien masla a smotany, ktoré sú spôsobené ich nedostatkom na trhu. Avšak, situácia v mliekarenskom sektore je komplexná a dynamická, s neustálymi výkyvmi a rôznymi faktormi ovplyvňujúcimi výrobu a ceny mliečnych výrobkov. Tento článok sa zameriava na analýzu dôvodov poklesu výroby sušeného mlieka, pričom zohľadňuje rôzne aspekty, ako sú zmeny v spotrebiteľských preferenciách, geopolitické vplyvy a nové dotačné politiky.
Aktuálna situácia na trhu s mliečnymi výrobkami
Ceny štvrťkilového masla v obchodoch sa za posledné mesiace takmer zdvojnásobili a presahujú 2,5 eura. Odhady naznačujú, že cena môže prekročiť aj 3 eurá. Ceny smotany dokonca vzrástli až trojnásobne. Tento nárast cien je spôsobený redukciou chovov kráv v Európe po predchádzajúcom nahromadení prebytkov mlieka. V súčasnosti chýbajú hlavne mliečne výrobky s vyšším obsahom tuku, ako maslo a smotana. Ešte pred rokom bolo v skladoch Európskej únie až 150-tisíc ton prebytkového masla, no dnes sú sklady prázdne. Spotreba masla rastie na úkor margarínov, najmä v Severnej Amerike, kde spotrebitelia reagujú na vedecké výskumy, ktoré naznačujú, že maslo je zdravšie ako margaríny.
Vplyv geopolitickej situácie na výrobu sušeného mlieka
Ruské embargo na dovoz potravín z Európskej únie, zavedené pred niekoľkými rokmi, malo významný dopad na slovenskú mliekareň Gemermilk rs. Embargo zo dňa na deň vymazalo viac než polovicu vtedajších kontraktov, keďže Rusko bolo pre túto spoločnosť najdôležitejším odberateľom.
Ľubomír Užík, mliekar, upozorňuje, že Európska únia má na skladoch stále až 350-tisíc ton prebytkového sušeného mlieka, pretože arabský svet ho pre vojny neodoberá toľko ako predtým. Cena sušeného mlieka je tak stále pod 1 800 eurami za tonu, čo predstavuje stratu pre výrobcov, najmä kvôli rastúcim nákupným cenám surového mlieka od farmárov.
Dotačná politika a jej vplyv na poľnohospodárstvo
V programovom období na roky 2007 - 2014 boli definované znevýhodnené oblasti (LFA) na základe určitých kritérií. V programovom období na roky 2014 - 2020 došlo k zmene, kedy namiesto pôvodných LFA boli definované nové kritériá (ANC). Európska komisia zverejnila návrh nariadenia o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), ktorý riešil nutnosť redefinície znevýhodnených oblastí.
Prečítajte si tiež: Zdravé a chutné raňajky
Dvor audítorov v Haagu kritizoval systém prideľovania podpory s tým, že mnohé členské štáty čerpali množstvo peňazí bez ich účelného využitia. Európska komisia vypustila z doterajších riešení všetky kritériá demografického a sociálneho charakteru a zamerala sa na kritériá prírodných podmienok, ktoré sa sprísnili.
Nové kritériá pre znevýhodnené oblasti
Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy Bratislava NPPC spracoval všetky oblasti s prírodnými obmedzeniami, týkajúce sa klimatických, pôdnych a topografických dát. Využil na to rozsiahly databázový informačný systém o pôde a krajine, vrátane klimatologických údajov.
Pre delimitáciu oblastí s ANC uplatnila Slovenská republika tieto biofyzikálne kritériá:
- BK1 - Znížená drenážna schopnosť pôd: Územia prevlhčené vodou významnú časť roka.
- BK2 - Skeletnatosť pôd: Pomerne vysoký obsah hrubozrnného materiálu.
- BK3 - Nepriaznivá textúra - piesočnaté pôdy: Pomerne vysoký obsah ílu, prachu, piesku.
- BK4 - Plytká hĺbka zakorenenia: Hĺbka od povrchu pôdy po súvislú pevnú horninu alebo tvrdé podložie <30 cm.
- BK5 - Extrémna svahovitosť: Zmena prevýšenia vzhľadom na planimetrickú vzdialenosť s limitom >15 %.
- BKA - Agregátne kritérium: Kombinácia viacerých prírodných znevýhodnení, ktoré samostatne nedosahujú požadovanú hodnotu zastúpenia kriteriálnej pôdy >60 %.
Nová výmera oblastí podľa biofyzikálnych kritérií predstavuje 1 240 610 ha, čo je zníženie oproti súčasnosti o 32 393 ha. Úplne nové je vymedzenie oblastí s významnými biofyzikálnymi obmedzeniami a oblastí so špecifickými obmedzeniami.
Kontroverzné investície a ich dopad na mliekarenský sektor
Vláda podporila firmu Midia Agro investičným stimulom vo výške 19 miliónov eur na spracovanie slovenského mlieka a jeho vývoz do zahraničia. Potravinári však upozorňujú, že na Slovensku máme viac než dosť závodov na spracovanie mlieka, ktoré nie sú využité na sto percent. Potravinárska komora Slovenska (PKS) vyjadrila znepokojenie nad rozhodnutím vlády a žiada o zrušenie tohto rozhodnutia. PKS poukazuje na to, že pred domácimi výrobcami s tradíciou dostala prednosť spoločnosť, ktorá nemá v predmete podnikania spracovanie mlieka a nemá žiadne skúsenosti s výrobou a predajom sušeného mlieka.
Prečítajte si tiež: Originálna slaná torta
Slovenskému mliekarenskému zväzu (SMZ) sa táto investícia nepozdáva a nevidí ju ako realistickú a takú, ktorá by dala novú perspektívu pre prvovýrobu a spracovanie mlieka na Slovensku. SMZ upozorňuje na to, že slovenské mliekárne majú dostatočné a nevyužité kapacity na spracovanie mlieka a príchod novej mliekarne môže ohroziť ich zamestnancov a ekonomiku.
Príklad Austrálie: Zameranie na výrobu syra
FAS/Canberra predpovedá, že produkcia syra sa v roku 2025 zvýši na 375 000 ton, čo je nárast oproti odhadu z roku 2024. Dôvodom je nárast prognózovanej produkcie mlieka. V poslednom desaťročí spracovatelia mlieka nasmerovali viac mlieka na výrobu syra na úkor iných spracovaných mliečnych výrobkov. Predpokladá sa, že produkcia syra bude tvoriť 35 % celkovej produkcie tekutého mlieka. Keďže produkcia mlieka časom klesala, priemysel racionalizoval aj spracovateľskú kapacitu. Austrálske mliekarne sa zamerali na zvýšenie produkcie syra na úkor iných mliečnych komodít, pričom sa pozornosť sústredila na zvýšenie výroby polotvrdých syrov.
Faktory ovplyvňujúce pokles výroby sušeného mlieka
Na základe dostupných informácií možno identifikovať niekoľko kľúčových faktorov, ktoré prispievajú k poklesu výroby sušeného mlieka:
- Zmeny v spotrebiteľských preferenciách: Rastúca popularita čerstvých mliečnych výrobkov, ako je maslo a syry, vedie k presmerovaniu mlieka na ich výrobu, čo znižuje množstvo mlieka dostupného na výrobu sušeného mlieka.
- Geopolitické vplyvy: Ruské embargo a znížený odber sušeného mlieka arabským svetom spôsobili prebytky sušeného mlieka v Európskej únii, čo znižuje jeho cenu a ziskovosť pre výrobcov.
- Dotačná politika: Zmeny v dotačnej politike a nové kritériá pre znevýhodnené oblasti môžu ovplyvniť konkurencieschopnosť poľnohospodárov a ich schopnosť produkovať mlieko za konkurencieschopné ceny.
- Kontroverzné investície: Investičné stimuly pre nové mliekarne môžu viesť k neférovej konkurencii a oslabeniu tradičných slovenských mliekarní.
- Celková kríza v mliečnom sektore: Zrušenie kvót na mlieko spôsobilo prebytok mlieka na trhu a pokles jeho ceny, čo drví prvovýrobcov a ohrozuje ich existenciu.
Prečítajte si tiež: Recept na pravú oravskú slaninu