Pandémia koronavírusu premenila stravovacie návyky a prinútila gastro segment hľadať nové spôsoby, ako osloviť zákazníkov. V Ázii sa osvedčili „tieňové kuchyne“ zamerané výhradne na rozvoz. Tento trend a ďalšie faktory ovplyvňujú trh s donáškou jedla aj na Slovensku, kde sa objavujú nové služby ako foodpanda.sk.
Dvojaká kvalita potravín: Problém pretrváva
Už druhá fáza porovnávacích testov potravín na Slovensku a v Rakúsku potvrdila, že rozdiely v kvalite produktov predávaných pod rovnakou značkou a názvom stále existujú. Približne u polovice testovaných potravín boli zistené výrazné rozdiely, ktoré ovplyvňujú ich kvalitu. Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná uviedla, že testy potvrdili dvojakú kvalitu potravín až u polovice testovaných produktov.
Agrorezort v spolupráci so Štátnou veterinárnou a potravinovou správou (ŠVPS) vykonával senzorické a analytické posudzovanie vybraných výrobkov v maloobchodných prevádzkach a skladoch v Bratislave, Senci a vo Viedni. Celkovo bolo vybraných 33 potravinárskych výrobkov, vrátane mliečnych, mäsových, rybacích, pekárenských výrobkov, nápojov, korenín, snackov, zmrzlín, škrobových výrobkov, mrazených polotovarov, cukroviniek, cereálnych výrobkov, orechov, sušeného ovocia a zeleninových výrobkov.
Ústredný riaditeľ ŠVPS Jozef Bireš vysvetlil, že výber bol zameraný na pokrytie rôznych druhov potravín v čo najširšom sortimente, s ohľadom na výsledky predchádzajúcich kontrol. Všetky produkty prešli senzorickými skúškami, pri ktorých sa hodnotila farba, konzistencia, vôňa, chuť a celkový vzhľad, vrátane etikety a uvádzania zloženia, výživových ukazovateľov a alergénov. Vykonávali sa aj laboratórne analýzy charakteristických ukazovateľov pre danú skupinu výrobkov.
Medzi zistené rozdiely patril napríklad nižší podiel mäsa a vyšší obsah soli u šunky, chudobnejšia obloha u pizze, použitie glukózo-fruktózového sirupu namiesto cukru v sladených nápojoch, menší podiel rybieho mäsa v rybích prstoch, menej kakaa v kakaovom prášku, viac soli v sušených paradajkách a pridaný zemiakový škrob v syre ementál na Slovensku. Ministerka Matečná dodala, že kontroly budú pokračovať, kým sa situácia na trhu nezmení.
Prečítajte si tiež: Gastronomická scéna
Vplyv pandémie na gastro segment a donášku jedla
Pandémia koronavírusu spôsobila v gastro segmente rozsiahle zmeny. Zákazníci zmenili svoje stravovacie návyky, mnohé prevádzky boli zatvorené a podniky hľadali nové možnosti prežitia. Mnohí ľudia začali pracovať z domu, čím sa znížil čas na varenie a zvýšil sa dopyt po donáške jedla. Okrem šetrenia času mohli klienti využiť aj nižšie náklady a širokú paletu kuchýň, z ktorých si mohli vybrať.
Vstup foodpanda na slovenský trh
Do tohto prostredia vstupuje na slovenský trh donášková služba foodpanda.sk. Táto značka už pôsobí v Nemecku, Rumunsku a Maďarsku a má skúsenosti z veľkých trhov ako Japonsko, Thajsko a Hongkong. Foodpanda chce na Slovensku zaujať najmä rýchlosťou doručenia. Jedlo by zákazník mal mať doma už do pár minút od jeho pripravenia v podniku. Novú donáškovú službu si môžete vychutnať až v 10 slovenských mestách: Bratislava, Banská Bystrica, Košice, Martin, Nitra, Poprad, Prešov, Trenčín, Trnava a Žilina.
CEO foodpanda Slovensko, Filip Fingl, hovorí, že vďaka skúsenostiam s infraštruktúrou v zahraničí sa im podarí poskytovať službu so širším záberom. Okrem obedového menu bude foodpanda prinášať aj kvetiny, koláče, drogériu či potraviny.
Konkurencia na trhu s donáškou jedla
Na slovenskom trhu s donáškovými službami pôsobia platformy ako Bistro.sk, Bolt Food a Wolt. Každá z nich má svoje výhody a nevýhody.
- Bistro.sk: Ide o jednotku na trhu online doručovania jedla. Platforma je pre reštaurácie najmä predajným kanálom pre vlastný rozvoz. Bistro.sk zaznamenalo od začiatku krízy nárast počtu prevádzok v portfóliu o tretinu. Mnohé reštaurácie si určujú cenu donášky samostatne.
- Bolt Food: Pôsobí lokálne a zameriava sa na kvalitu služieb a poskytovaného servisu. Ich cieľom nie je lákať partnerské reštaurácie so zámerom spolupráce.
- Wolt: Spolupracuje s vyše 500 reštauráciami v Bratislave, Trnave a Košiciach. Wolt tvrdí, že aktuálne reštaurácie poplatok za objednávku cez ich portál neplatia, ak si zákazník objednané jedlo sám vyzdvihne v prevádzke. Wolt obsluhuje rozvoz aj pre McDonald’s.
Generálny riaditeľ Woltu pre Česko a Slovensko Tomáš Beniak tvrdí, že Wolt predbehol Bistro.sk finančne aj počtom objednávok. Štandardná komisia pre Wolt je 30 percent, pričom dve tretiny z provízie idú kuriérovi na výplatu a jedna tretina na marketing a zákaznícku podporu. Beniak tiež uviedol, že Wolt sa zameriava na rozširovanie existujúcich a nových služieb v mestách, v ktorých operujú. V Trnave plánujú spustiť Wolt Market.
Prečítajte si tiež: Prehľad donáškových služieb, Bratislava - Staré Mesto
Poplatky a provízie
Provízie a poplatky za donáškové služby sa líšia v závislosti od platformy a dohody s reštauráciou. Províziu z objednávky platí reštaurácia a jej výška je súčasťou obchodného vzťahu medzi reštauráciou a platformou. Balenie jedla je podľa zákona bezplatné a reštaurácie si zaň nemôžu účtovať poplatok. Cenu donášky si určuje každá reštaurácia samostatne a je transparentne zobrazená v prehľade objednávky.
Spôsobov, ako o cenách a poplatkoch majitelia reštaurácií rozmýšľajú, je viacero. Niektorí sa obávajú, že by sa im ťažko vysvetľovalo, prečo majú niekde iné ceny ako priamo v reštaurácii. Rozhodnutia sú individuálne a závisí aj od konkrétnej prevádzky, ktorý model je pre ňu vhodnejší.
Budúcnosť donáškových služieb
Očakáva sa, že trh s donáškovými službami bude naďalej rásť. Wolt plánuje spúšťať nové mestá s vlastnými kuriérmi a rozširovať služby ako Wolt Market. V budúcnosti by si ľudia mohli posielať navzájom zásielky cez aplikáciu. Nie je vylúčené, že sa objavia nové obchodné modely, ktoré umožnia vstup donáškových služieb aj do menších miest a obcí.
Ceny potravín na Slovensku v porovnaní so zahraničím
Eurostat pravidelne zverejňuje cenové hladiny nákupných košíkov v jednotlivých krajinách, vrátane košíka zameraného len na potraviny. Podľa posledných dostupných dát za rok 2022 boli potraviny na Slovensku v priemere lacnejšie ako v Rakúsku a Nemecku. Ak priemerný Európan zaplatí za košík potravín 100 eur, tak Slovák zaplatí 100 eur a 60 centov. V Rakúsku a Nemecku by za ten istý košík zaplatili vyše 107 eur.
Pečivo je v Nemecku drahšie o 6 % a v Rakúsku o 12 %. Mäso je na Slovensku lacnejšie než priemer EÚ, v Nemecku aj Rakúsku je drahšie zhruba až o 40 %. Slováci si priplatili za mliečne výrobky a vajcia, kde ceny boli 9 % nad európskym priemerom a vyššie ako v Nemecku aj v Rakúsku. Ovocie a zelenina boli mierne drahšie na Slovensku ako v Rakúsku, no v Nemecku boli výrazne drahšie. Nealko nápoje boli na Slovensku o 16 % drahšie, ako bol priemer EÚ.
Prečítajte si tiež: Komárno: Pizza donáška – recenzie
Spomedzi nových členov EÚ má najdrahšie potraviny Estónsko, Slovensko sa pohybuje v spoločnosti Lotyšska, Slovinska a Česka. Maďarsko bolo lacnejšie o 10 % a Poľsko až o 28 %.
DPH v Európe
DPH má priamy vplyv na finančné operácie podnikov, od určovania cien produktov až po cash flow. Chyby v zaobchádzaní s DPH môžu zvýšiť náklady, spôsobiť dvojité zdanenie alebo oneskoriť vrátenie vstupnej DPH.
V Európe existujú rôzne pravidlá pre DPH, vrátane povinného elektronického fakturovania, vykazovania v reálnom čase, mesačného a štvrťročného podávania priznaní, zjednodušených schém pre malé podniky, obmedzeného odpočtu DPH na určité tovary a služby, povinného daňového zástupcu pre podniky mimo EÚ a pokút za neskoré podanie a platbu.