Jahody sú obľúbeným ovocím, ktoré si nachádza miesto v takmer každej kultúre a kuchyni. Ich sladká, šťavnatá chuť a atraktívny vzhľad robia z pestovania jahôd bežnú záľubu aj v našich končinách. Predstavte si košík plný zrelých a voňavých jahôd, šľahačkový pohár alebo lahodný džem pripravený z vlastnej úrody. Čo môže byť viac uvoľňujúce, ako posedenie na letnej terase s pohárom šumivého vína a domácimi jahodami v ruke? Ak aj vy uvažujete o pestovaní jahôd, tento článok vám poskytne skvelé nápady a tipy, ktoré vás určite nadchnú.
Prečo pestovať jahody doma?
Pestovanie jahôd má mnoho výhod. Okrem toho, že si doprajete čerstvé a chutné plody, máte aj kontrolu nad tým, čo jete. Domáce jahody majú neporovnateľne lepšiu chuť ako tie zo supermarketu a sú bohaté na vitamíny (C, B), minerály (železo, draslík, horčík, vápnik) a antioxidanty. Pestovanie jahôd môže byť aj skvelou aktivitou pre celú rodinu a jahody pestované v kvetináčoch a závesných nádobách skrášlia váš balkón alebo terasu.
Jahody, pochádzajúce zo Severnej Ameriky, nie sú v skutočnosti až také náročné na to kde rastú, pokiaľ uspokojíte ich základné potreby. Okrem množstva vitamínov a minerálov, obsahujú aj antioxidanty a mangán a údajne pôsobia aj ako afrodiziakum. Mangán podporuje metabolizmus, činnosť nervov a mozgového systému, je potrebný pre tvorbu krvi a zvyšuje libido.
Výber odrody jahôd: Kľúč k úspechu
Pri výbere odrody jahôd je dôležité zvážiť, kde ich budete pestovať a aký typ úrody preferujete. Poznáme niekoľko druhov jahôd, ktoré sa pestujú po celom svete.
Typy jahôd podľa úrody:
Jednorodiace jahody: Plodia raz za sezónu, obvykle v júni. Medzi obľúbené odrody patria 'Honeoye', 'Elsanta', 'Rumba', 'Korona', 'Karmen', 'Senga Sengana' a 'Sonata'. Sú to šľachtené odrody plodiace spravidla po dobu 3 týždňov a vo väčšom množstve. Ich plody sú vhodné na dlhšie skladovania a zaváranie, s výraznejšou chuťou.
Prečítajte si tiež: Overený recept
- Skoré
- Stredne skoré
- Neskoré
Stáleplodiace (remontantné) jahody: Plodia opakovane počas sezóny, od jari až do prvých mrazov. Medzi obľúbené odrody patria 'Aromas', 'Diamante', 'Evie 2', 'Selva', 'Mara de Bois', 'Alexandria', 'Ostara', 'Anabel', 'Murano' a 'Vivara'. Plodia od júna do októbra, prípadne až do mrazov. Neplodia nárazovo veľký objem plodov, ale v menšom objeme, no postupne počas sezóny. Spravidla sú dve väčšie vlny, pomedzi ktoré sa v menšom počte tiež vyskytujú plody. Charakteristické sú aj menším množstvom odnoží.
Mesačné jahody: Rozmnožujú sa výsevom, majú menšie plody a plodia od júna do septembra. Označované aj ako mesiačikové - vyšľachtené z lesných jahôd. Nájdeme medzi nimi červenéplodé i žltéplodé kultivary.
Jahody vhodné na pestovanie v nádobách:
- Previsnuté odrody: Ideálne pre pestovanie v závesných nádobách, napríklad 'Mara de Boise' a 'Temptation', ktorá je previsnuto rastúca jahoda, ktorú si môžete vysadiť do závesných kvetináčov alebo pestovateľských veží. Rastliny tvoria dlhé odnože, na ktorých vyrastajú kvitnutia a ďalšieho rodenia schopné sadenice. Ide o opakovane kvitnúcu odrodu počas celej sezóny.
- 'Summer Breeze Rose': Unikátna odroda s chutnými plodmi a krásnymi červenými kvetmi.
Podľa veľkosti plodu poznáme:
- Veľkoplodé - tzv. záhradné jahody (Fragaria x ananassa), plodiace vyšľachtené veľké plody rôznych tvarov, chutí, ale i farby. Sú to najčastejšie pestované jahody. Majú vysoké nároky na živiny a slnečné žiarenie.
- Maloplodé - produkujúce plody s výraznou chuťou i voňou. Nevytvárajú odnože, množia sa semenami. Lesné jahody (Fragaria vesca) - červenoplodé, vyskytujúce sa vo voľnej prírode.
Pestovanie jahôd v nádobách: Sladká úroda na balkóne
Pestovanie jahôd v nádobách je skvelou voľbou pre tých, ktorí nemajú záhradu. Jahody sa ľahko pestujú a dobre sa im darí v kvetináčoch, pokiaľ im doprajete bohatú, úrodnú pôdu a slnečné stanovisko. Aj mestský balkón či terasa, ba aj hrantík na obloku sú vhodné miesta na pestovanie jahôd - aspoň v malom. Skoro na jar si vysadíme do hrantíkov alebo do zboku dierovaných nádob, prípadne do závesných košíkov, kontajnerované sadenice, najlepšie viac odrôd - časť veľmi skoro zrejúca, väčšia časť je remontantná a niekoľko previsnutých jahôd.
Výber nádoby:
Jahody môžu rásť prakticky v akejkoľvek nádobe, od klasického hrantíka až po stojanový alebo závesný kvetináč. Dôležité je, aby mala nádoba dobrú drenážnu vrstvu, aby sa predišlo premočeniu. Pri nákupe alebo výbere nádob pre jahody, sú vašou najlepšou voľbou také, ktoré sú vhodné pre malé rastliny. Klasický jahodový kvetináč v tvare urny je vysoký a vzpriamený, má na vrchu plochu na sadenie a pestovanie a otvory na výsadbu náhodne rozptýlené po stranách celého črepníka. V dnešnej dobe sa na výrobu jahodových kvetináčov používa veľa rôznych materiálov, od kameňa, tehly, cez drevo až po umelú hmotu.
Výsadba:
Termín výsadby naplánujte buď na apríl - máj, alebo na obdobie od augusta do októbra. Kvetináč naplníme substrátom na jahody a drobné ovocie. Ako alternatívu môžeme použiť rašelinový substrát so stredne hrubou štruktúrou. pH substrátu má byť vždy v rozmedzí od 5 do 5,5. Na každých 15 cm dĺžky kvetináča vysadíme jednu silnú a dobre zakorenenú sadenicu. Jahody vysádzame tak, aby dužinatá koruna, na ktorej rastú listy, bola zarovnaná s povrchom pôdy v kvetináči. Substrát okolo rastliny zatlačíme a jahodám doprajeme zálievku, aby bola všetka pôda navlhčená. Povrch zeminy v kvetináči môžeme zakryť machom, aby sa v nej lepšie udržala vlhkosť. Nádobu umiestnime na balkón na slnečné miesto. Doprajte im dostatok slnka, takže ideálne je, aby váš balkón bol južne alebo západne orientovaný.
Prečítajte si tiež: Tipy na pečenie špaldového pečiva
Jahodové kvetináče si vyžadujú určitú techniku výsadby. Naplníte ich zeminou a rastliny vkladáte iba do vrchnej časti črepníka. Rastliny je treba vložiť aj do bočných výsadbových otvorov.
Starostlivosť:
Črepníky s jahodami schnú rýchlejšie ako rastliny vysadené v pôde. Je preto potrebné polievať ich častejšie a v menších dávkach. Počas leta zalievame pokojne aj každý deň. Polievajte pravidelne, ale nepreháňajte to. Jahody zbierame postupne tak, ako dozrievajú. Podporíme tým väčšiu produkciu bobúľ. Po každom kole plodenia je vhodné rastlinu prihnojiť. Použijeme tekuté organické hnojivo. Ešte pred prvými mrazmi prenesieme nádoby s jahodami dovnútra a umiestnime ich na slnečné miesto, kde zostanú až do jari. Ak nádobu nemôžete priniesť do interiéru, vyskúšajte klasické zazimovanie črepníka. Dno a steny nádoby odizolujeme textíliou a rastliny prikryjeme čečinou. Ošetrovanie, najmä zavlažovanie, nám uľahčia tzv. samozavlažovacie hrantíky. Jahody musia mať stále dostatok vody a živín, najmä ak sa pestujú v nádobách.
Pestovanie zo semien v nádobách:
Použijeme rovnaký substrát a nádobu, ako pri sadení kontajnerových rastlín. Zasiate semienka spočiatku rosíme, aby sa prúdom vody nevyplavili. Silnejšie, odrastené rastliny polievame primerane, substrát nesmie byť premočený ani vyschnutý. Jahody vysadené zo semien nie je vhodné ihneď umiestniť na miesto, kde bude pršať priamo do nádoby.
Pestovanie jahôd v záhrade: Sladká úroda na dosah
Ak máte záhradu, môžete jahody pestovať priamo v pôde.
Výber stanoviska:
Jahody vyžadujú slnko, prípadne mierne zatienenie. Ideálna je pre nich hlinitopiesočnatá, dobre priepustná pôda. Pôda by mala byť odburinená, úrodná, bohatá na živiny s pH neutrálnym až mierne kyslým.
Prečítajte si tiež: Korenie na steaky bez zbytočnej soli
Príprava pôdy:
Pôdu môžeme pred sadením obohatiť o kvalitný rozložený kompost alebo dobre vyzretý maštaľný hnoj. Je vhodné pridať do pôdy aj vyvážené univerzálne hnojivo. Jahody nenechávame na jednom stanovisku viac ako tri roky, aby sme si zachovali vysokú úrodnosť a ochránili ich pred prípadnými chorobami alebo škodcami. Jahody potrebujú priame slnko, ktoré bude svietiť na rastliny aspoň 6 až 8 hodín denne. Okrem slnka si pestovanie jahôd žiada dobre priepustnú pôdu, vyživenú organickým kompostom alebo hnojivom. Pestovanie jahôd potrebuje mierne kyslú pôdu s pH 5,5 až 6,5.
Výsadba:
Ak sadíme jahody z dcérskych poplazov, úrody sa dočkáme až v nasledujúcom roku. Výsadbu časovo orientujeme na júl alebo august. Ak sadíme kontajnerované rastlinky zakúpené v záhradníctve, doba vhodná pre sadenie sa nám značne rozširuje. Pri výsadbe dbáme na to, aby sa srdiečko rastliny nachádzalo na úrovni pôdy, v žiadnom prípade ho nezasypávame zeminou. Snažíme sa, aby boli korene v zvislej polohe s dostatočným voľným priestorom okolo seba. Najlepší čas pre výsadbové práce sú večer alebo ráno, snažíme sa teda vyhýbať času najintenzívnejšieho obedného slnka. Jahody umiestňujeme a sadíme do sponov, ktorých parametre úzko súvisia s intenzitou rastu konkrétnej odrody. Vo všeobecnosti sa odporúča spon 0,50 x 0,30 - 0,50 cm. Jednou z hlavných výhod pestovania jahôd zo semien je, že môžete pestovať niekoľko rôznych odrôd podľa vášho výberu, pokiaľ sú vhodné pre vaše podnebie. Pamätajte na to, že pestovanie jahôd zo semien je dlhodobý proces. V závislosti od vašej oblasti a dĺžky vegetačného obdobia je možné, že vaše rastliny prinesú skutočné ovocie až v nasledujúcom roku. Niektoré odrody sa dajú vysádzať aj priamo zo semien, no vo väčšine prípadov sa sadia predpestované sadeničky, prípadne sadenice, predávané vo zväzkoch. Základným pravidlom je, aby bolo srdiečko na úrovni pôdy. Srdiečko je širšia časť rastliny, odkiaľ vyrastajú listy. Najčastejšou chybou pri výsadbe jahôd je, že srdiečko zostane zahrabané pod úrovňou pôdy. Rastlina potom neprosperuje a trpí chorobami. Rozdeľte jednotlivé sadenice a odstrihnite poškodené alebo choré listy a korene. Nájdite srdiečko a zasaďte sadenicu tak, aby bolo srdiečko na úrovni pôdy a korene boli voľne roztiahnuté v pôde.
Starostlivosť:
Následne po výsadbe jahody bohato zavlažíme, snažíme sa rastlinky polievať predovšetkým ku koreňom, nie na listy. Ak pôdu okolo jahôd následne zamulčujeme, udržíme ju tým dlhšiu dobu s požadovaným mierne kyslým pH a zároveň aj vlhkú. Na tento účel nám dobre poslúži napríklad drvená kôra. Pokryte pôdu okolo rastlín mulčom, čo vám uľahčí prácu s burinou a zníži potrebu zalievania. Okolie rastlín pravidelne odburiňujeme. Poplazy, ktoré sa priebežne vytvárajú, odstraňujeme, aby sa neoslabovala hlavná materská rastlina. Mnohé z druhov jahôd sa rozmnožujú takzvanými poplazmi. Tie môžu dorásť až do dĺžky jeden a pol metra. Jahody prihnojujeme vhodným hnojivom skoro na jar a druhý raz po prvom zbere plodov. Jahody sú trvalky, takže sa im oplatí na začiatku venovať pozornosť. Ak im venujete čas, bude to z dlhodobého hľadiska stáť za to.
Starostlivosť o jahody: Kľúč k bohatej úrode
Tak ako každá rastlina, aj jahody potrebujú svoju starostlivosť, aby vám priniesli zdravé a krásne ovocie. Poradíme vám, ako spravíte vaše jahody v záhrade aj na balkóne šťastnými.
Zálievka: Jahody potrebujú pravidelnú a výdatnú zálievku, najmä v období kvitnutia a dozrievania plodov. Jahody potrebujú dostatok vody, ideálne dažďovej, ktorá je menej tvrdá. Polievajte ráno, aby ste nespálili listy. Na jeden meter štvorcový sa používa zvyčajne 10 litrov vody.
Hnojenie: Pravidelné hnojenie podporí rast a plodnosť jahôd. Používajte hnojivá určené pre jahody alebo organické hnojivá. Hnojiť jahody odporúčame až v druhom roku po vysadení. Spoločnou charakteristikou všetkých opakovane rodiacich jahôd je, že ich musíme výdatnejšie živiť a zabezpečiť im nepretržitý dostatok vlahy. (Nie ich premokriť!) Rastliny hnojíme najlepšie kompostom obohateným o bezbalastné špeciálne jahodové hnojivá (zriedenými roztokmi).
Mulčovanie: Mulčovanie pomáha udržiavať vlhkosť v pôde, zabraňuje rastu buriny a chráni plody pred znečistením.
Ochrana pred škodcami a chorobami: Pravidelne kontrolujte rastliny a v prípade potreby použite vhodné prípravky na ochranu pred škodcami a chorobami.
Rozmnožovanie: Jahody sa rozmnožujú pomocou dcérskych poplazov.
Zber: Jahody zbierajte aj s kúskom stonky, ktorú odstráňte až tesne pred konzumáciou. Najvhodnejší čas na zber jahôd je ráno a hneď potom ich uložte do chladničky.
Príprava na zimu: Pripraviť jahody na zimu je potrebné už v októbri a novembri, predtým než prídu trvalé mrazy. Celé záhony potom pred mrazom ochránite tak, že ich zakryjete smrekovou čečinou a netkanou vrecovinou. Pred holomrazmi ich treba chrániť prekrytím čečinou. Pred zimou je veľmi dôležité vyčistiť remontantné jahodovisko od plesnivých a nedozretých plodov, chorých listov, ale i neduživých a napadnutých rastlín. Nevyhnutné je prihnojiť ho a namulčovať kompostom alebo kompostovacou rašelinou - tak chránime korene pred namrznutím.
Zaujímavosti a tipy pre pestovanie
Mýty o "popínavých" jahodách: Je dôležité vedieť, že popínavé jahody v skutočnosti neexistujú. Niektoré odrody jahôd vytvárajú dlhé poplazy, ktoré sa dajú vyviazať na oporu, ale nie sú to pravé popínavé rastliny. Ťahavé alebo previsnuté jahody sú na pohľad veľmi efektné, no majú ešte ťažší život ako remontantné. Ich materské rastliny, z ktorých vyrastajú poplazy s plodnými odnožami a na ktorých jahody aj dozrievajú, ich musia aj živiť, lebo len tieto „matky“ sú zakorenené a prijímajú z pôdy živiny a vlhkosť. Previsnuté jahody lepšie prosperujú v aspoň prechodnom miernom zatienení a vo vlhkejšom vzduchu - tak sa zmierni nadmerné odparovanie vody. Aby ozaj netrpeli suchom, je veľmi výhodné dodávať im potrebnú vodu priebežne, napríklad kvapkovou závlahou. Dôležitá je aj tekutá výživa, ako i mimokoreňové hnojivé postreky. Poplazy týchto jahôd nikdy nevyväzujeme na kovové pletivo, ktoré sa za horúceho leta rozpáli a poškodilo by ich, až by sa nakoniec polámali. Začiatkom októbra vyštipneme všetky kvety a drobné plody - do mrazov by už nedozreli a pribrzdili by tak dozretie väčších plodov. Po poslednom zbere pred zazimovaním odstránime všetky poplazy a materské rastliny založíme do pôdy, prekryjeme čečinou.Ťahavé jahody však môžeme prezimovať aj v zimných záhradách, zasklených verandách alebo za oblokom v byte.
Množenie jahôd:
- Jahody najčastejšie množíme vegetatívne - rastlinkami, ktoré vyrastú na poplazoch z materských rastlín. Takýmto spôsobom sa vlastnosti pôvodných jahôd dedia stopercentne. Je tu však riziko prenosu chorôb či niektorých škodcov z materských rastlín na mladé. Preto je dôležité uistiť sa, že materské rastliny nie sú veľmi staré; najlepšie sú dvojročné, staršie už môžu byť zamorené chorobami.
- Môžeme si zakúpiť hotové sadenice v kvetináčoch či zakoreňovačoch v záhradníckych predajniach. Takéto rastliny majú tú výhodu, že ich po vybratí z kvetináčov môžeme už priamo vysadiť do pripravenej pôdy v záhrade alebo na balkóne do nádob.
- Ak už pestujeme jahody v záhrade, tak zo zdravého a vitálneho porastu odoberieme tohoročné mladé rastlinky na poplazoch vyrastajúcich z materskej rastliny. Poplazy z rastlinky odstrihneme a mladú jahodu podoberieme lopatkou, vyberieme ju s pôdou aj s celým koreňovým balom, ihneď zasadíme na nové miesto a zalejeme. Ak sadenice prenášame na vzdialenejšie miesto, tak ich aj s balom dáme do plastového vrecúška, v ňom ich prenesieme a hneď vysadíme.
- Niekedy sa predávajú jahodové sadenice bez zemného koreňového balu. Takéto sadenice musia mať bohato rozrastené zdravé korene a silný vegetačný púčik, a ak majú listy, tak tie by nemali mať hubové škvrny. Pred výsadbou takýchto sadeníc odstrihneme poškodené korene aj ich zaschnuté konce a aspoň na 2 hodiny ich namočíme do vody, aby sa zregenerovali. Tieto sadenice vysádzame „na vodu“ - do jamky nalejeme trochu vody, necháme vsiaknuť, vysadíme jahodu a znovu zalejeme. Dôležité je, aby po výsadbe jahodový púčik zostal nad zemou aj po jej sadnutí.
- Niekedy sa dajú získať aj tzv. frigo sadenice. Ide o silné sadenice obyčajne veľmi dobrých odrôd, ktoré sa vykopali na jeseň a uložili do chladiacich boxov až do času výsadby.
Pestovanie jahôd zo semien: Jahody si môžeme dopestovať aj doma za oblokom zo zakúpených semien. Takýmto spôsobom sa dajú množiť mesačné jahody, ale aj niektoré ťahavé odrody. Mesačné jahody vysievame aspoň trištvrte roka pred vlastnou výsadbou (najlepšie na jar), aby do jesene, keď ich budeme presádzať do hrantíka na zimné pestovanie, boli už dosť silné a rozrastené. V lete ich zasa vysievame na budúcoročnú jarnú výsadbu, napríklad do skalky alebo ako lemovanie chodníka v záhrade. Môžeme ich však vysievať aj v zime či predjarí. Na výsev používame keramické misky s otvorom na dne, do ktorých dáme najprv drenážnu vrstvu z keramzitu či štrku, na ňu vrstvu humusovo-pieskového výsevného substrátu, centimetrovú vrstvu agroperlitu a všetko dobre zavlažíme. Na vlhký agroperlit riedko vysejeme drobné semiačka jahôd, zakryjeme sklom alebo igelitom a necháme klíčiť pri teplote 20 °C v polotieni. Zavlažujeme vlažnou vodou len zahmlievaním. O 10 až 14 dní semená vyklíčia a zakorenia sa, postupne jahody odkrývame a po 3 až 4 týždňoch, keď už majú vytvorené pravé lístky, rastlinky nariedko rozsadíme alebo ich vysadíme priamo do kvetináčov. Dospelé rastliny pestujeme na plnom slnku.
Virózy jahôd: Ide o náchylnosť na vírusové choroby. Virózy sú také bežné, že mnohí pestovatelia ich často považujú za súčasť porastu. Virózy deformujú listy, spôsobujú chlorózu, znižujú rodivosť a často zlikvidujú celú rastlinu. Pri vegetatívnom rozmnožovaní (odnožami z poplazov) sa vírus prenesie na novú sadenicu. Preto, ak máte podozrenie na nezdravý porast, treba ho zlikvidovať a chorobu nešíriť ďalej. Virózy sú však prenášané aj voškami a iným cicavým hmyzom, takže založiť a dlhodobo pestovať zdravý, chorobami nezaťažený záhon môže byť problém. Pravdou však je, že keď si nové jahody vysejete, pravdepodobnosť toho, že porast bude bezvirózny sa zvýši. Jahody dopestované zo semien bez problémov prežijú zimu na záhone - nevymŕzajú.
Jahody a zdravie: Sladká prevencia
Jahody sú ovocie s najnižším kalorickým nábojom - 100 g obsahuje len 30 kcal. A keďže majú aj nízky obsah tuku a sodíka a pôsobia diureticky, sú vynikajúcim pomocníkom pri chudnutí a udržovaní si štíhlej línie. Dobrý obsah alkalizujúcich minerálov nám pomáha odkysľovať telo, odstraňovať nadbytok kyseliny močovej, ktorá spôsobuje bolestivú dnu aj urotickú artritídu. Rozpustná vláknina v jahodách likviduje zápchu. Jahody znižujú prekrvenie žíl v portálnom systéme, a tak sú užitočné pri brušnej vodnatieľke, hemoroidoch a kŕčových žilách. Pomáhajú aj pri chorobách pečene, akou je napríklad chronická hepatitída či cirhóza.
Jahody obsahujú až 50 mg% vitamínu C podobne ako citróny. Veľmi účinnou protirakovinovou látkou nachádzajúcou sa v jahodách je polyfenolická kyselina elagová. Jedna porcia jahôd (150 g) obsahuje až 10 mg; ostatné ovocie jej obsahuje menej ako 1 mg na porciu.