Zemiaky sú jednou z najdôležitejších plodín na svete a majú významné miesto aj v slovenskej kuchyni. V posledných desaťročiach však zaznamenávame zmeny v spotrebiteľských návykoch, ktoré ovplyvňujú aj konzumáciu zemiakov. Tento článok sa zameriava na analýzu súčasnej spotreby zemiakov na Slovensku, štatistické údaje, trendy, výzvy a príležitosti pre slovenských pestovateľov.
Kvalita potravín a spotrebiteľské návyky
Kvalita ovocia a zeleniny má zásadný vplyv na zdravie obyvateľstva a správne stravovacie návyky, najmä u detí a mládeže. Na Slovensku platia legislatívne požiadavky a normy, ktoré upravujú kvalitu týchto potravín, aby sa zabezpečila ich bezpečnosť a výživová hodnota.
Blogerka Ivana Maleš z blogu Nezmar upozorňuje, že až 20 % poľnohospodárskej produkcie sa znehodnotí kvôli estetickým požiadavkám supermarketov na vzhľad zeleniny a ovocia. V Českej republike končia tony ovocia a zeleniny ako odpad, pretože nespĺňajú estetické kritériá - sú príliš veľké, malé, krivé alebo „škaredé“. Hodnotí sa farebnosť, tvar a zakrivenie. Len malé percento nevyhovujúcich plodín putuje do menších reťazcov, zvyšok sa zaorie alebo skompostuje.
Lokálna produkcia a sezónnosť sú dôležité pre zabezpečenie prirodzených a kvalitných potravín. Farmári často nemajú možnosť vyberať si, aké mrkvy im narastú - budú menšie, väčšie, dokrútené, dvojité či trojité. Dôležité je, aby spotrebitelia akceptovali aj „nedokonalú“ zeleninu, ktorá je rovnako chutná a zdravá.
Vzdelávanie detí a spotrebiteľské návyky sú kľúčové pre budúcnosť zdravého stravovania. Deti často poznajú skôr spracované potraviny (hranolky namiesto zemiakov) ako samotné suroviny. Riešením je nakupovať čo najviac potravín, zeleniny a ovocia od lokálnych a overených farmárov a prvovýrobcov.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie na večeru
Dostupnosť kvalitných potravín a sociálna nerovnosť
Státisíce Slovákov si nemôžu dovoliť plnohodnotné jedlo. Mäso, ryby či ich vegetariánske alternatívy sú pre nich príliš drahé. Podľa údajov Eurostatu je Slovensko v tomto ukazovateli na chvoste Európskej únie (EÚ). Kvalitné suroviny si v minulom roku nemohlo každý druhý deň dovoliť kúpiť 8,5 percenta obyvateľov EÚ.
Problém s jedlom uvádzala až tretina populácie v rokoch 2005-2008 a približne štvrtina v období 2009-2014. Na Slovensku je tento problém najviac koncentrovaný medzi ľuďmi s nízkymi príjmami. Podľa Štatistického úradu sa u nás na hranici chudoby v roku 2024 nachádzalo približne 980-tisíc ľudí.
Slovensko v cenovej dostupnosti kvalitných potravín predbehli aj krajiny V4 - Česi, Maďari a Poliaci. Rast cien potravín a nízke príjmy domácností sú hlavnými príčinami tejto situácie. Ľudia s nízkymi príjmami siahajú po lacnejších, spracovaných potravinách, ktoré majú nižšiu výživovú hodnotu a môžu zhoršovať zdravotný stav.
Slovenské domácnosti míňali na potraviny a nealko nápoje v roku 2023 až štvrtinu zo svojich výdavkov - 26 percent. Problém s dostupnosťou poriadneho jedla na Slovensku nie je len otázkou rastúcich cien, ale aj dlhodobo nízkych príjmov a nákupných návykov.
Kvalita a udržateľnosť
Iniciatíva GLOBALG.A.P (Good Agricultural Practice) vznikla s cieľom zabezpečiť, aby poľnohospodárske produkty boli pestované udržateľným spôsobom a nepoškodzovali ľudské zdravie. GLOBALG.A.P zjednotila všetky normy fungujúce v rôznych štátoch a stala sa globálnym štandardom.
Prečítajte si tiež: Kulinárske umenie pizze
Prísne štandardy kvality má aj Lidl, ktorý má prísnejšie požiadavky na kvalitu ako stanovuje legislatíva. Každý produkt v Lidli podlieha prísnym kvalitatívnym kritériám a diskont vykonáva tisíce analýz ročne.
Zmeny v spotrebiteľských preferenciách
Chute ľudí na Slovensku sa za posledných 20 rokov zmenili. Jeme menej mäsa, ovocia a zemiakov, pijeme menej mlieka, znížili sme spotrebu cukru a rovnako aj menej solíme. Naopak, viac Slovákom zachutili syry, ryby, zelenina a káva.
Spotreba mäsa je na Slovensku podľa analýzy o takmer desatinu nižšia ako pred 20 rokmi. Podľa údajov Štatistického úradu SR predstavovala ročná spotreba mäsa prepočítaná na jedného obyvateľa 59 kg. V porovnaní s rokom 1996 tak klesla o 6 kg.
Výrazne sa znížil najmä dopyt po zemiakoch a strukovinách. Ročná spotreba zemiakov prepočítaná na jedného Slováka za posledných dvadsať rokov klesla až o 40,2 %, a to zo 78,4 kg na 46,9 kg. V prípade ovocia bol evidovaný pokles o 7,5 %.
Naopak, v prípade spotreby syrov a tvarohov je zaznamenaný výrazný nárast (z 8,1 kg na 13,9 kg). Nárast spotreby eviduje aj maslo, a to o viac ako tretinu a zeleniny si dnes Slováci doprajú o necelé dve percentá viac ako pred 20 rokmi. Z analýzy vyplýva, že sa zvýšil aj dopyt po káve, cestovinách a trvanlivom pečive.
Prečítajte si tiež: Kukurica, pšenica a olejniny
Analýza spotreby zemiakov
Podľa vývoja štatistických údajov o spotrebe potravín na rok na jedného obyvateľa v porovnaní rokov 2001 až 2011 môžeme skonštatovať, že denná spotreba ovocia a zeleniny je stále nedostačujúca a v priemere je nižšia asi o 25 %, ako sa odporúča.
Prekvapivý je pokles spotreby zemiakov, ktoré predstavujú tradičnú slovenskú potravinu a nárast spotreby cestovín. Celková spotreba zemiakov, cestovín a ryže je však v norme.
Zemiaky: Áno alebo nie?
Zemiaky majú pomerne nízku kalorickú hodnotu (100 gramov uvarených zemiakov má okolo 300 kJ), čo je číslo, ktoré vôbec neuškodí. Mnohých však máta vyšší obsah škrobu, a tak platí, že ak si chcete dávať pozor na líniu, stačí vám počas dňa jedna bežná porcia varených zemiakov.
Háčikom, na ktorý sa zemiaky pomerne často chytia, a tým sa stanú aj našimi nepriateľmi, je ich úprava. Na tuku, zasypané soľou alebo preliate omáčkami či zapečené v syre. Tieto kuchynské úpravy už výrazne zvyšujú ich kalorickú hodnotu.
Varenie či naparovanie je podstatne šetrnejšie ako smaženie, a pre udržanie čo najväčšieho množstva napríklad takého vitamínu C sa odporúča varenie v šupke (ostane v ňom asi 90% vitamínu) prípadne bez šupky (80%), a to v zavretom hrnci.
Dovoz a vývoz zemiakov na Slovensku
Slovensko, podobne ako iné krajiny bývalého východného bloku, ktoré vstúpili do EÚ, prešlo za posledných 20 rokov transformáciou spotrebiteľských návykov aj pokiaľ ide o konzumáciu zemiakov. Poďme sa teda pozrieť na súčasnú situáciu v oblasti dovozu a vývozu zemiakov na Slovensku.
Dovoz zemiakov je stabilný a pohybuje sa v rozmedzí 65 až 70 tisíc ton. Na Slovensko sa dovážajú zo zahraničia predovšetkým skoré zemiaky. Surových čerstvých zemiakov sa k nám najviac doviezlo z Francúzska 29,3 % (18 874,5 t), z Českej republiky 28,9 % (18 623,9 t), z Holandska 11,0 % (7 088,2 t) a z Nemecka 8,8 % (5 690 t).
Vývoz dosahuje výrazne nižšie čísla ako dovoz. Navyše, za hranice smerujú často základné produkty, zatiaľ čo k nám prichádzajú už spracované potraviny.
Postavenie Slovenska ako "čistej krajiny"
Slovensko a Slovinsko sú dvoma krajinami v Európe, v ktorých doteraz nebola zistená bakteriálna krúžkovitosť zemiakov.
Spotreba a pestovanie zemiakov na Slovensku
Spotreba zemiakov na Slovensku klesá. Z vyše 80 kilogramov spadla k 50 kilám na obyvateľa a rok. Cestoviny či pizza nahradili vo výžive zemiaky, čo, mimochodom, podnietilo na Slovensku pestovanie tvrdej pšenice, ktorú nakupujú talianski obchodníci.
Tohto roku ich pestujú poľnohospodári na ploche 5 644 hektárov, na plnú sebestačnosť by museli túto výmeru zdvojnásobiť. Istý pozitívny medziročný vzostup plôch však predsa len vidno - oproti vlaňajšku pestovateľské plochy narástli o desať percent.
Polovica zemiakov sa dnes pestuje na juhozápadnom Slovensku, najmä v okrese Senec, kde sa sústreďujú najproduktívnejší zemiakari.
Výzvy a príležitosti pre slovenských pestovateľov
Rozvoj trhu so zemiakmi je na Slovensku limitovaný aj tým, že chýbajú dokonale klimatizované sklady. Determinujúcim faktorom sú sklady, skladovacie priestory, lebo veľa vecí vieme vypestovať, ale nevieme ich preskladniť. Samozrejme závlahy. Závlahy sú intenzifikačný faktor, bez ktorého sa už naozaj nedá pestovať vo väčšine lokalít.
Predaj a možný vývoz sadbových zemiakov je predovšetkým príležitosťou pre poľnohospodárov zo severu a východu Slovenska, ktorí dosahujú nižšie hektárové úrody ako ich konkurencia z južných regiónov. Sadbové zemiaky sa môžu pestovať len od nadmorskej výšky 450 metrov. Najideálnejšie podmienky majú Liptov, Spiš, Turiec, ale aj Bardejovský, Žilinský, Prešovský a Košický okres.
Podpora pre pestovateľov zemiakov
Zemiakari mali na mysli predovšetkým to, že dostali podporu 327 eur na každý zemiakmi vysadený hektár. Okrem toho sa doťahujú projektové podpory, ktoré by mali vyústiť v priebehu dvoch rokov do vybudovania nových skladových kapacít s objemom 40-tisíc ton. Pestovaniu zemiakov by malo tiež pomôcť zmŕtvychvstanie š. p. Hydromeliorácie, ktorý by mal po rokoch žitia v chudobe, ale aj devastácie a rozkrádania majetku dostať milióny eur na investičnú obnovu.
Trendy v spotrebe zemiakov
Silnie napríklad dôraz na lokálnu produkciu, vyhľadávanejšie sú zemiaky v biokvalite, alebo aspoň také, ktoré sú zabalené v biodegradovateľných obaloch. O pozornosť tiež začínajú usilovať aj menej tradičné druhy zemiakov, napríklad s farebnou dužinou. Stále náročnejší zákazníci žiadajú od obchodníkov už aj ponuku zemiakov podľa spôsobu použitia.
V obľube sú lúpané alebo predvarené zemiaky, tiež rôzne veľkosti zemiakových hľúz (baby zemiaky a pod.), zemiaky v šupke, či balenia zemiakov do mikrovlnnej rúry s pridanými koreninami.
Štatistiky dovozu a vývozu zemiakov
V hospodárskom roku 2018-19 záporné saldo zahraničného obchodu so surovými zemiakmi medziročne kleslo o 12,4 % v tonách, ale zvýšilo sa o 52,7 % vo finančnom vyjadrení. Dôvodom bola podľa vyjadrenia J. Šumichrasta vyššia jednotková cena dovozu nad cenou, za ktorú sa zemiaky vyviezli a to o 28,7 %.
Priemerná spotreba zemiakov na Slovensku predstavovala v roku 1993 na osobu a rok 89 kg. V roku 2018 to už bolo len 49,8 kg. Z toho spotreba skorých zemiakov na jedného obyvateľa bola 3,55 kg. Medziročne išlo o zvýšenie o 15,5%.
Firmy zaoberajúce sa dovozom a vývozom zemiakov na Slovensku
Na Slovensku existuje množstvo firiem, ktoré sa zaoberajú dovozom a vývozom zemiakov a osív. Medzi ne patria napríklad ALCHEM spol. s r.o., Senica alebo SAATBAU Slovensko, s.r.o., Trnava.