Divý alebo vlčí mak (Papaver rhoeas) je jednoročná rastlina, ktorá sa rozšírila takmer po celom svete. Nájdeme ju v Európe, Ázii, Afrike, Amerike a Austrálii, s výnimkou najsevernejších a tropických oblastí. Na Slovensku je divý mak známy ako burinná rastlina, ktorá sa vyskytuje na okrajoch polí, v záhradách a na rumoviskách. Predpokladá sa, že sa k nám dostala s prvými osadníkmi a vysievanými zrnami obilia.
História a využitie divého maku
Záznamy o využívaní divých makov siahajú až do starovekého Egypta. V minulosti sa šťava z makov používala napríklad v keltských rodinách, kde ju matky pridávali do detských kaší. Hoci deti po nej lepšie spali, dnes už vieme, že toto riešenie nebolo prospešné. V minulosti sa lupienky divého maku žuli alebo využívali ako čaj proti kašľu. Neskôr sa používali len ako farbivo do sirupov na vykašliavanie. Dnes sú známejšie účinnejšie látky. Lupene divých makov sú obľúbeným prírodným farbivom. Používajú sa aj do čajov alebo koktejlov.
Nepriaznivé účinky divého maku
Divý mak obsahuje v zelených častiach mliečnu tekutinu, ktorá je mierne jedovatá. Pri nadmernom požití môže spôsobiť nevoľnosť, zvracanie alebo bezvedomie. Príbehy o oslepnutí spôsobenom divým makom sú však považované za výmysly.
Zber a sušenie kvetov divého maku
Na zber sú určené červené okvetné lupienky, ktoré sa najlepšie odtrhávajú smerom nahor. Nie sú citlivé na stlačenie alebo podrvenie, ale využívajú sa na prípravu záparu. Zberajú sa za sucha v poludňajších hodinách. Ak sú lupene mokré od rosy alebo dažďa, zliepajú sa a manipulácia s nimi je náročná. Zozbierané lupene sa sušia rozložené v prevzdušnenej vrstve s hrúbkou maximálne 4 cm počas 5 dní. Vhodný je prievan, ktorý ich rýchlo presuší. Sušiace sa lupene sa neotáčajú. Správne usušené lupienky si zachovajú pôvodnú farbu. Uskladnené v uzatvorených nádobách je potrebné pravidelne kontrolovať, pretože ich napádajú škodcovia. Majú jemný pach a mierne horkú, slizovitú chuť.
Symbolika a zaujímavosti divého maku
Divý mak bol v minulosti symbolom plodnosti a smrti. Používal sa proti kašľu a pridával sa deťom do kaše pre lepší spánok. Semienka divého maku sú životaschopné aj po viac ako 80 rokoch v nepriaznivých podmienkach. Po vojne sa na zdevastovaných bojových poliach objavili tisíce červených kvetov. Divé maky vyrastali aj z hrobov napoleonských vojakov. Tieto udalosti boli považované za symbol obnovy a mieru. Divé maky sú kvetmi pamiatky a úcty padlým vojakom.
Prečítajte si tiež: Zdravé chudnutie po pôrode
Pestovanie divého maku v záhrade
Kvety maku pripomínajú sukienky, ktoré krásne vejú vo vetre. Existuje mnoho druhov a odrôd, z ktorých si môžete vybrať trvalky aj jednoročné rastliny. Pestovanie nie je náročné, najťažší je výber.
Podmienky pre pestovanie
Maky obľubujú slnečné miesta, priepustné pôdy a skôr sucho ako vlhko.
Výsev a klíčenie
Semená vysievajte od apríla do konca júna na slnečné stanovište. Semená vysievajte 0,5-1 cm naplocho a v širokom výseve, alebo alternatívne v riadkoch so vzdialenosťou cca 30 cm. Klíčenie prebieha pri teplotách pôdy 12-18°C počas 10-14 dní. Výsevný záhon by mal mať hlboké lôžko, byť nakyprený a bez buriny. Ďalej je nutné lôžko záhonu pred výsevom hladko uhrabať hrabľami, aby sa vytvorila jemne drobivá štruktúra pôdy. Po výseve semená zapravte do pôdy a potom jemne zapracujte (napr. hrabľami). Potom opatrne zalejte.
Pomôcka pri výseve
Zmiešajte semená s pieskom, pilinami alebo podobným materiálom. Semená nepadnú tak blízko seba a sú tak zaručené dostatočné vzdialenosti výsevu. Okrem toho je piesok a pod.
Starostlivosť o maky
Maky, či už okrasné alebo siate, vyžadujú slnečné stanovisko a dobre priepustné, vápenaté až neutrálne pôdy. Hlavne vytrvalé druhy majú rady zároveň dostatočne hlboké a výživné (alebo pravidelne hnojené) pôdy. Rastliny sú zväčša pomerne odolné voči suchu.
Prečítajte si tiež: Ako si vybrať správnu pleťovú masku?
Rozdelenie makov
Maky môžeme rozdeliť na jednoročné (letničky) a vytrvalé druhy. Jednoduché červené kvety má planý mak vlčí (P. rhoeas). Záhradkári ho nemajú radi, pretože je odolnou poľnou burinou. Z planého vlčieho maku bolo vyšľachtených veľa zaujímavých záhradných odrôd. Majú jednoduché a plné kvety, vo farbách rôznych odtieňov červenej, ružovej až oranžovej, bielej s farebným lemovaním. Medzi jednoročné rastliny patrí mak siaty (P. somniferum) a jeho odrody. Je najčastejšie využívaný v poľnohospodárstve na produkciu semien i ópiových alkaloidov. Kvety má zväčša v rôznych odtieňoch bielej a fialovej či v ich kombinácii. Kvety môžu byť plné i jednoduché, so strapatými a rozoklanými i hladkými zvlnenými okrajmi. Stále viac populárne sú vytrvalé okrasné druhy makov, zvlášť tie väčšieho vzrastu s veľkými, nápadnými, farebnými kvetmi. Najčastejšie sa pestuje mak východný (P. orientale) pôvodom z Malej Ázie. Papaver pseudo-orientale dorastá do výšky cez 100 cm a má veľmi variabilné kvety, najčastejšie červenooranžové s čiernou škvrnou uprostred. Vhodným kultivarom maku možno oživiť i skalku. Skalkové druhy sú prevažne vytrvalé, menšieho vzrastu (okolo 10 až 40 cm) a nie sú náročné na výživu.
Výsadba a starostlivosť o okrasné maky
Okrasné maky sadíme skoro na jar alebo koncom leta vo vzdialenosti 50-70 cm od seba. Maky majú radi kyprú a dobre hnojenú pôdu s dostatkom vápnika. Vápnik je pre maky veľmi dôležitý, preto pokiaľ nenájdeme pôdu bohatú na vápnik, odporúčame k nim pridávať pomaly rozpustné vápence alebo rozdrvené vaječné škrupiny. Jednoročné maky musíme každý rok vysievať priamo na stanovište, a to skoro na jar. Vzídené rastlinky odporúčame rozsadiť. Po odkvitnutí sa semenníky a makovičky stávajú obľúbeným prvkom pri aranžovaní. Drobné semená maku je možné použiť aj na množenie alebo na posypanie pečiva.
Zber a uskladnenie semien
Ak pestujete maky na semeno, zberajú sa po úplnom dozretí rastliny, čo je zvyčajne začiatkom alebo koncom jesene, keď rastlina kvitne. Semená sa potom môžu z makovíc opatrne vyklepať a uložiť do uzatvárateľnej nádoby alebo papierového vrecka.
Sušenie okvetných lístkov
Nazbierané okvetné lístky by mali byť voľne rozložené na suchom mieste, pretože ak sa dostanú do kontaktu s vlhkosťou, zmenia farbu na fialovú. Rastlina sa zvyčajne suší v tieni, napríklad v pôde, alebo v sušiarni, pričom teplota by nemala presiahnuť 40 °C. Zo sušených okvetných lístkov maku sa potom môže pripraviť čaj, ktorý sa odporúča pri ochoreniach dýchacích ciest, pretože má údajne upokojujúce účinky.
Vlčí mak ako burina
Vlčí mak (Papaver rhoeas) je jednoročná zimná burina, ktorá napáda najmä obilniny a repku ozimnú. Menej často sa vyskytuje aj v strukovinách alebo viacročných krmovinách. Je to 60 až 90 cm vysoká rastlina, ktorá sa vyznačuje tenkým koreňom a štíhlou, riedko rozvetvenou, chlpatou stonkou. Spodné listy sú podlhovasté, kopijovité, nedelené alebo zošikmené a krátko stopkaté, kým listy na vrchole stonky sú sediace, trojlaločné a zubaté. Kvety bývajú pred rozvinutím ohnuté a vyrastajú na štetinatých stopkách. Rastlina má v plnom kvete len 4 veľké okvetné lístky, ktoré sú charakteristicky červené a na báze majú čiernu alebo fialovú škvrnu. Tyčinky sú tmavé a nitkovité a plodom tejto byliny je 1 až 2 cm dlhá, holá a vajcovitá tobolka alebo makovica s plochým terčom na vrchole.
Prečítajte si tiež: Ako zemiaky ovplyvňujú život divých zvierat