Divadelná hra Mastný hrniec od Júliusa Barča-Ivana patrí medzi najvýznamnejšie slovenské veselohry, ktoré s humorom a satirou odhaľujú nemenné ľudské vlastnosti ako pokrytectvo, pretvárku a pätolizačstvo. Hra diváka presviedča, že najúčinnejšia kritika prichádza cez satiru a najlepší smiech vzniká cez slzy.
Obsah a témy hry
V centre diania Mastného hrnca sa nachádza „vyberaná smotánka“, ktorá sa usiluje ukradnúť a „primastiť“ si čo najviac pre seba. Veselohra sa zameriava na spoločnosť, pričom nikto nezostáva bez viny. Dej sa odohráva v Ťuťolíne, ktorý je modernou verziou Kocúrkova. Zápletka vzniká zámenou osôb a úloh, keď rozhlas ohlási, že stredoškolský profesor biológie sa má stať ministrom. Obyvatelia mesta sa mu začnú podlizovať a poklonkovať, aby ťažili z tejto situácie. Keď sa omyl objasní, všetci sa od profesora odvrátia.
Autor a jeho tvorba
Július Barč-Ivan bol slovenský dramatik a prozaik, ktorý sa vo svojej tvorbe venoval rôznym spoločenským a filozofickým témam. Mastný hrniec je jeho jediná veselohra. Medzi jeho ďalšie diela patria:
- Tritisíc ľudí - hra spracúvajúca sociálnu tematiku.
- Diktátor - hra zobrazujúca dvojníctvo medzi údajným a skutočným diktátorom, rieši vzťah medzi jednotlivcom a spoločenskými silami. Autor vyjadruje presvedčenie, že túžbu po mierovom živote nemožno zničiť bez vedomia ľudí.
- Na koniec cesty - hra kompozične blízka predchádzajúcej, zobrazuje život robotníkov poznačený zrušením fabriky. Zosilňuje sa motív izolácie a hľadania náboženských istôt.
- Neznámy - hra s námetom uskutočnenia božieho kráľovstva na zemi, kde neznámy hlásateľ prichádza do mesta a stáva sa diktátorom, ktorý nehľadí na obete.
- Dvaja - príbeh dvoch cirkusových klaunov spojených previnením z mladosti.
- Veža - hra o ľuďoch, ktorí stavajú mesto a vežu lásky, no namiesto lásky sa nenávidia.
- Matka - psychologická dráma z horníckeho prostredia, zobrazuje rozpory medzi synmi a sebaobetovanie matky.
- Husličky z javora - novela zobrazujúca životnú cestu nádejného huslistu.
História uvedenia a recepcia
Premiéra Mastného hrnca sa konala v Slovenskom národnom divadle (SND) 9. marca 1940 v réžii F. Hoffmanna. Hra bola po premiére stiahnutá z repertoáru SND a zakázaná na profesionálnych scénach po celom Slovensku pre jej údernosť a ostrú satiru. Inscenácia sa stala terčom kritiky, najmä zo strany Andreja Mráza, ktorý vyčítal režisérovi štýlovú nejednotnosť a zmiešavanie žánrov. Jozef Felix hru nazval nepodarenou superkarikatúrou bez dôkladnejšej charakterizácie postáv. Naopak, Jozef Ambruš pod pseudonymom Dr. Ľ. Babčin sa hry zastal a ponúkol paralelu s Gogoľovým Revízorom.
Zákaz hry
Dôvodom stiahnutia hry z repertoáru nebola jej umelecká kvalita, ale urazené ego vtedajšieho ministra školstva a národnej osvety Jozefa Siváka, ktorý sa v postave učiteľa Babíka spoznal. Minister vydal príkaz, že v Barčovej-Ivanovej hre nesmú hrať žiadni učitelia.
Prečítajte si tiež: Zábava a kultúra vo Zvolene
Inscenačné aspekty
Scénickú výpravu k inscenácii vytvoril Teodor Gabula, ktorý navrhol scénu pôsobiacu ako z papiera, čo vytváralo dojem lacného interiéru malomestskej domácnosti. V jednom z výstupov sa slúžka Hanka postarala o komickú situáciu, keď odniesla Svetozárovi všetky nohavice, a tak sa musel skrývať pred návštevou.
Hodnotenie hry
Mastný hrniec je dodnes považovaný za jednu z najlepších slovenských komédií. Hra s humorom a satirou odhaľuje negatívne vlastnosti slovenskej spoločnosti, ako sú karierizmus, úplatkárstvo a pretvárka. Aj vážne problémy, ak sú videné s humorom, ľahšie preniknú do mysle ľudí a oslovia ich.
Mestské divadlo Trenčín a Barč-Ivan
Mestské divadlo Trenčín už predtým uviedlo drámu Matka od Júliusa Barča-Ivana, ktorá zaznamenala úspech u publika aj odbornej kritiky. Preto sa divadlo rozhodlo nadviazať na túto inscenáciu a ponúknuť ďalšie dielo autora.
Prečítajte si tiež: Recepty na mastný chlieb
Prečítajte si tiež: Hodnotenie predstavenia Mastný hrniec