Úvod
Článok sa zaoberá významom správneho manažmentu a ekonomiky v zariadeniach sociálnych služieb na Slovensku, konkrétne v domovoch sociálnych služieb (DSS) a zariadeniach pre seniorov (ZpS). Sociálne služby na Slovensku čelia nerovnomernému rozdeleniu a nedostatku finančných zdrojov, pričom zákonné podmienky ich fungovania sa neustále menia. Efektívny manažment je nevyhnutnou podmienkou pre existenciu kvalitných sociálnych služieb.
Význam manažmentu v sociálnych službách
Nevyhnutnou podmienkou existencie zariadení sociálnych služieb je správne nastavený manažment, dostatok zdrojov a efektívnosť ekonomiky samotnej prevádzky. Pre manažment akejkoľvek organizácie sú najdôležitejší ľudia, ich odborná kvalifikácia a zručnosti, ako aj ich nasadenie pre vec a schopnosť spolupracovať so všetkými zainteresovanými stranami. Výber správnych ľudí a určenie ich zodpovedností a kompetencií v rámci vhodnej organizačnej štruktúry je kľúčom k úspešnému manažmentu.
Organizácia a personálne zabezpečenie
Organizácia, ktorá má záujem poskytovať služby v oblasti sociálnej starostlivosti, musí splniť podmienky získania licencie, ktorú vydáva príslušný samosprávny kraj podľa zákona NR SR č. 448/2008 Z. z. Minimálne personálne zabezpečenie tvorí z manažérskeho hľadiska tzv. líniový personál, ktorý je v priamom kontakte s klientom a ktorý zabezpečuje hlavnú činnosť organizácie alebo jej jedného strediska - v tomto prípade DSS, resp. ZpS. Na základe teórie Henry Mintzberga a jeho koncepcie organizačnej štruktúry, ktorú publikoval v 80. rokoch minulého storočia, okrem líniového personálu má organizácia ďalší podporný personál a tzv. technoštruktúru. Tieto podporné strediská sú okrem správy a administratívy: kuchyňa, práčovňa, upratovanie, rehabilitácia apod. Tieto podporné činnosti môže zabezpečovať organizácia vlastnými pracovníkmi alebo subdodávkou, pričom rozhodnutie závisí od veľkosti organizácie, počtu klientov a podmienok prevádzky. Pracovníci podporných činností by mali byť vedení k maximálnej podpore líniových pracovníkov, ktorí sú ich internými klientmi a ich spokojnosť sa prejaví v kvalitnej službe konečnému, teda externému klientovi, čo v prípade sociálnej starostlivosti je nielen klient, ale aj jeho rodina a blízki.
Ekonomika sociálnych služieb
Sociálne služby na Slovensku zďaleka nepokrývajú potrebu obyvateľov a dlhodobo čelia nerovnomernému rozdeleniu a nedostatku finančných zdrojov. Pre klienta je ideálne, pokiaľ mu je poskytovaná sociálna služba v zariadeniach tzv. rodinného typu, avšak ekonomika takého zariadenia môže byť finančne náročnejšia. Veľmi veľa organizácií poskytuje sociálnu starostlivosť viacerých typov a pre viac klientov, resp. v kombinácii so zdravotnou starostlivosťou. Vo všeobecnosti platí, že ak organizácia poskytuje mix sociálno-zdravotných alebo čisto sociálnych služieb pre širšiu klientelu, ekonomika je efektívnejšia, ale manažment náročnejší na zabezpečenie starostlivosti orientovanej na klienta.
Priemerné náklady na klienta a deň v zariadení sociálnych služieb sa na Slovensku pohybujú od 20 € do 40 € podľa stupňa odkázanosti klienta na sociálnu službu, v závislosti od finančných podmienok a úrovni miezd potrebného personálu v regióne, v ktorom sa zariadenie nachádza. Financovanie sociálnych služieb by sa malo skladať s viacerých zdrojov: klient a jeho rodina, štát, samospráva a zdravotné poisťovne. Podľa v súčasnosti platného zákona na Slovensku by mal každý klient zariadenia sociálnych služieb dostať od príslušnej samosprávy finančný príspevok na odkázanosť (pri maximálnom stupni VI. to predstavuje približne sumu 10 € na deň) a finančný príspevok na prevádzku (vypočítaný pre daný región z ekonomicky oprávnených nákladov, čo predstavuje približne 2-5 € na deň). Pokiaľ by klient za službu platil len na úrovni svojho dôchodku, vedel by v priemere prispieť sumou 10-15 € na deň (na Slovensku bol k 1. 7. 2011 priemerný dôchodok vo výške 366 €). Náklady na starostlivosť o klienta zariadenia sociálnych služieb sú dobrovoľne obetované zdroje na kvalitné zabezpečenie tejto starostlivosti. Z hľadiska hľadania finančnej efektívnosti na strane nákladov je nezanedbateľnou skutočnosťou fakt, že 70 % nákladov tvoria personálne náklady. Ostatné priame náklady sú stravovanie, pranie, žehlenie a náklady na ostatné činnosti. Možné hľadanie ďalších úspor je v nepriamych nákladoch a energiách.
Prečítajte si tiež: Cesta Ľuby Berezaninovej
Ľudský faktor a kvalita služieb
Vyššie uvedené ciele sú náročné na zdroje, v prvom rade na kvalitu a kvantitu odborného a pomocného personálu. Stanovené ciele sú na prvý pohľad ťažko merateľné a hodnotiteľné, a preto je nesmierne dôležitá spolupráca dobre fungujúceho tímu a vzdelávanie a formácia pracovníkov. Služba ľudí pracujúcich v sociálnych zariadeniach je viac povolaním a poslaním, ako len obyčajným zamestnaním.
Personálne zabezpečenie sociálnej starostlivosti je dané zákonom, pričom nesplnenie týchto podmienok môže byť dôvodom pre stratu licencie alebo finančných príspevkov zo strany samosprávy. Pokiaľ poskytovateľ sociálnej služby nedostane príspevok na každého klienta, núti ho to šetriť na mzdových nákladoch personálu alebo zaťažiť klienta a jeho rodinu vyššími poplatkami. Takmer každý pacient si v priebehu svojho života hradil odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne, a preto je veľmi prekvapený, že za sociálnu starostlivosť musí neúmerne doplácať. Na druhej strane ľudia na Slovensku nie sú naučení platiť za služby starostlivosti, pretože boli zvyknutí, že všetko bolo zadarmo. Tiež je paradoxom fakt, že mnohokrát klient prepíše svoj majetok na svoju rodinu, ktorá nie je ochotná doplácať na starostlivosť o svojho príbuzného. Paradoxne najväčšími sponzormi zariadení sociálnych služieb sú ich vlastní pracovníci (podhodnotené mzdy) a dobrovoľníci. Táto situácia je však neúnosná, pokiaľ sponzoring nie je dobrovoľný, ale vynútený zlou a nespravodlivou ekonomickou situáciou.
Výzvy a perspektívy
Tento príspevok poukazuje na zložitú situáciu v teréne sociálnej starostlivosti, ale zároveň vyjadruje nádej, že existuje veľa priaznivcov sociálnych služieb, napríklad aj na strane vládnych a štátnych inštitúcií a hlavne samospráv, ktorí budú hľadať uspokojivé riešenia v záujme cieľového klienta, ako aj samotná slovenská spoločnosť, ktorá dokazuje svoju vyspelosť a humánnosť schopnosťou postarať sa o svojich starých, slabých a bezmocných ľudí. Navyše zákonné podmienky existencie a fungovania týchto dôležitých služieb sa neustále menia so zmenami politických subjektov na čele vlády a s presadzovaním rôznych lobistických záujmov zainteresovaných strán (vláda, štátne a regionálne inštitúcie, zriaďovatelia, manažment, zamestnanci, prívrženci, dodávatelia, sponzori, dobrovoľníci, ale aj klienti a ich blízki).
Dôležitosť domácej starostlivosti
Z hľadiska klienta je ideálna domáca opatrovateľská, resp. ošetrovateľská starostlivosť, kde klient ostáva v kruhu svojej rodiny a vo svojom vlastnom prostredí. Nie vždy je možné poskytovať takúto starostlivosť v domácom prostredí, či už je to chýbajúca resp. zlyhávajúca rodina (sociálny aspekt), alebo odkázanosť klienta na nepretržitú pomoc inej osoby (zdravotný aspekt).
Záver
Správny manažment, efektívna ekonomika a dostatok zdrojov sú kľúčové pre zabezpečenie kvalitných sociálnych služieb na Slovensku. Dôležitá je aj kvalita a kvantita odborného personálu, spolupráca a vzdelávanie pracovníkov. Napriek zložitosti situácie existuje nádej na zlepšenie vďaka priaznivcom sociálnych služieb a vyspelosti slovenskej spoločnosti.
Prečítajte si tiež: Chlieb ako zrkadlo jazyka
Prečítajte si tiež: Článok o prísloví Ráno Múdrejšie Večera