Strava detí je komplexná téma, ktorá zahŕňa množstvo otázok od správneho pitného režimu až po výber vhodných potravín. Rodičia sa často stretávajú s dilemami, ako zabezpečiť pre svoje deti zdravý a vyvážený jedálniček. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty stravovania detí, od pitného režimu, cez maškrtenie, až po výber kvalitných potravín a alternatívnych sladidiel.
Pitný režim u detí: Koľko tekutín je dosť?
Správny pitný režim je pre deti mimoriadne dôležitý. Množstvo tekutín, ktoré dieťa potrebuje, sa odvíja od jeho veku.
- 6 mesiacov - 1 rok: 900 - 1 200 ml
- 1 - 2 roky: 1 200 - 1 500 ml
- 3 - 4 roky: 1 500 - 1 800 ml
- 5 - 7 rokov: 1 800 - 2 000 ml
- 8 a viac rokov: 2 000 ml
Základom pitného režimu by mala byť čistá voda. Voda z vodovodu z verejných zdrojov je hygienicky vyhovujúca a kontrolovaná. Deťom môžeme ponúknuť aj ľahko mineralizovanú minerálnu vodu, no nie denne a v celom objeme pitného režimu. Vhodné je tiež vody striedať. Pri ochutených minerálkach treba sledovať obsah cukru. Nápoje sladené náhradnými alebo umelými sladidlami sú pre deti úplne nevhodné.
Pitný režim môžete doplniť o ovocné a zeleninové šťavy vyrobené z čerstvého ovocia. Musia sa riediť a vypiť hneď po príprave, aby sa zachovali všetky prospešné látky, hlavne vitamíny. Kupované džúsy, najmä tie 100-percentné, treba deťom riediť.
Veľmi vhodný nápoj pre deti je aj čaj, hlavne ovocný a zelený. Môžete im dať aj slabý čierny čaj s citrónom. Čaje pripravované doma je dobré podávať nesladené alebo sladiť mierne. Výhodou takto pripravovaných nápojov je, že si množstvo cukru môžete sami regulovať. Cukor možno nahradiť medom, ale z hľadiska sladkej chuti a energie je efekt skoro rovnaký. Na rozdiel od cukru je med lepšie stráviteľný a má viac ochranných látok, preto je vhodný hlavne pri chorobe. No pozor, med môže spôsobovať alergie! Z hľadiska obsahu cukru treba pozorne sledovať zloženie instantných čajov. Aj keď sa vyrábajú priamo pre deti, často obsahujú veľké množstvo cukru.
Prečítajte si tiež: Učte deti o prírode prostredníctvom kníh o rybách
Dôležitá je pravidelnosť. Malé deti často necítia smäd alebo si nevedia pitie vypýtať, preto im treba nápoje pravidelne ponúkať a dohliadať na to, aby ich vypili. Zvýšenú pozornosť musíme pitnému režimu detí venovať pri chorobe, hlavne pri teplote. Pri zanedbaní pitného režimu môže ľahko dôjsť k dehydratácii. Rovnako je potrebné zvyšovať tekutiny pri vyšších teplotách prostredia, či už vonku, alebo v prekúrených miestnostiach. Tekutiny treba dopĺňať aj pri vyššej pohybovej aktivite.
Sladkosti a zdravé maškrtenie: Ako na to?
Všetky deti milujú sladkosti a keď sa už raz naučia konzumovať čokolády a cukríky, je veľmi ťažké im ich odoprieť. Rodičia sú navyše v ťažkej situácii, pretože reklamy na všetky možné sladkosti (a iné nezdravé potraviny) útočia na našich potomkov zo všetkých svetových strán. Je takmer nemožné dnešným deťom vyradiť sladkosti, ale môžeme ich skúsiť aspoň regulovať. Najlepším riešením celej situácie je asi strážiť množstvo. Určiť si nejaké (podľa možnosti malé) množstvo sladkostí a to potom prísne dodržiavať.
Najlepším variantom je výmena sladkostí za ovocie a zeleninu. Začať môžete napríklad so sušeným ovocím, je sladké a pripomína sladkosti. Ale pozor, kupované sušené ovocie, ako sú napríklad ananás, papája či mango, je plné cukru. Preto je lepšie pripraviť si vlastné. Budete mať istotu, že ovocie je bez akéhokoľvek pridaného cukru a navyše nie je sírené. Časom začnite vymieňať sušené plody za čerstvé ovocie.
Mak v strave detí: Od akého veku?
Čo sa týka maku, odporúča sa až okolo druhého roku. S pridávaním maku do jedla malého dieťaťa buďte opatrní, pretože mak je veľký alergén. Treba ho zaraďovať postupne od malého množstva, a keď ho bude dieťa dobre znášať, zvyšovať dávku až na obvyklé množstvo. To isté platí aj pre kupované hotové výrobky (buchty, koláče a pod.), je dobré vyskúšať ich v malom množstve. Dôležité je používať čerstvo mletý mak, pretože mak pomerne rýchlo zhorkne.
Sladidlá pre deti: Čím sladiť?
Ideálne by bolo deťom nedosladzovať a podľa možnosti čo najdlhšie. Hlavne nápoje je vhodnejšie podávať nesladené. Sušené mlieko sa dá dosladzovať aj Glukopurom, je rovnako sladký ako cukor, ale je lepšie stráviteľný. Je však niekoľkonásobne drahší.
Prečítajte si tiež: Zdravé stravovanie detí: Zelená fazuľka
Podobne je na tom med. Je lepšie stráviteľný a obsahuje aj ochranné látky. Ale pozor, podobne ako mak môže byť pre citlivých jedincov alergénom, preto ho najprv vyskúšajte v malom množstve. Ak ho dieťa bude znášať bez problémov, môžete ho na dosladzovanie používať. Najvhodnejšie je používať med pri chorobe.
Raňajky pre ročné dieťa: Inšpirácia
V tomto veku môžeme začať pomaly uplatňovať pravidlo, že najlepšie jedlo je pestré jedlo. Takže pomaly postupne začíname zaraďovať ďalšie potraviny a rozširujeme dieťaťu jedálny lístok. Opatrne pridávame pre dieťa neznáme potraviny a učíme ho ich prijímať. Dieťa niekedy potrebuje, aby ste mu dané jedlo ponúkli viackrát, pretože na začiatku neznámu potravinu odmietne. Časom si však zvykne, hlavne keď uvidí, že aj dospelí tieto potraviny konzumujú.
Odporučila by som vám rôzne mliečne kaše - ryžovú, ovsenú, pšenovú, krupicovú - doplnené ovocím. Ďalej mliečne výrobky, pudingy a podobne. Môžete tiež začať s nátierkami, najlepšie s tvarohovým základom, a doplniť ich zeleninou. Neskôr ich rozšírte o syrové, z nátierkového masla, vaječné, rybacie - skrátka, postupne rozširujte jedálny lístok tak, aby bol čo najpestrejší.
Dopĺňajte čerstvou zeleninou (zdobenie) - je dobré, že má dieťa zeleninu rado - a pomaly zasa sortiment dopĺňajte. Keď pôjde dieťa do materskej školy, bude aspoň na nátierky zvyknuté. Je prekvapivé, že veľa detí v škôlkach nátierky nepozná a väčšina z nich ich odmieta.
Údeniny v strave detí: Áno alebo nie?
Údeniny by sa na detskom jedálnom lístku mali vyskytovať čo najmenej. Jedenkrát týždenne je skoro maximum. A naozaj záleží na ich výbere a podávanom množstve. Najlepšie je používať údeninu vyrobenú špeciálne pre deti (detská šunka alebo párky) a potom skutočne mäsové údeniny - šunka od kosti, suché údené mäso, moravské údené a podobne.
Prečítajte si tiež: Medovkový sirup pre deti
Údeniny majú veľa nevýhod, preto by sme mali ich konzumáciu obmedziť. Nevýhodou sú vysoký obsah tukov (a s tým spojený cholesterol), vysoký obsah soli, ďalšie látky, ktoré vznikajú údením, a tým zdraviu veľmi neprospievajú.
To, že nakupujete údeniny na farmárskych trhoch, nemusí byť vždy zárukou, že ide o zdravú potravinu. Pri údeninách vlastne ani taká záruka nebude. Ani údeniny v biokvalite nie sú zdravšie iba preto, že majú nálepku bio. Ešte vždy obsahujú cholesterol, soľ a ďalšie látky, ktoré vznikajú pri údení. A pri nákupe na trhoch hlavne dajte pozor, aby boli údeniny uložené v chlade, inak je oveľa bezpečnejšie nakupovať mäsové výrobky v kamenných obchodoch, kde ich skladujú v predpísanej teplote.
Mimoriadne teda záleží na množstve, ktoré dieťaťu dáte. Môžete mu dať občas na desiatu šunku alebo šunkovú nátierku. Ďalej môžete niekedy použiť údeniny alebo údené mäso do rôznych jedál (zapečené cestoviny, zemiaky, plnené guľky, detský párok k strukovine a podobne). Večera typu ohriaty párok s kečupom a rožok by sa však na detskom tanieri vyskytovať naozaj nemala.
Umývanie sušeného ovocia: Je to potrebné?
V posledných rokoch stúpa množstvo sušeného ovocia pripraveného na okamžitú konzumáciu. Toto ovocie musí byť pre konzerváciu skladované v hermeticky uzatvorených obaloch a nie je bezpodmienečne nutné ho umývať, pretože stykom s vodou úplne mení svoj charakter.
Voľne predávané ovocie rozhodne odporúčam umývať, hlavne deťom, pretože kým sa dostane k spotrebiteľovi, prechádza dosť dlhým procesom spracovania, počas ktorého sa môže kontaminovať prakticky čímkoľvek.
Desiata pre deti: Ako ju pripraviť?
Desiate sú bezpochyby dôležitou súčasťou jedálnička pre mnoho ľudí a deti nie sú výnimkou. Pre nich má taká desiata ešte väčší význam, pretože podporuje zdravý rast a poskytuje potrebnú energiu do celého dňa.
Zdravá desiata by mala byť vyvážená z hľadiska obsahu živín, to znamená, že by mala obsahovať dostatok sacharidov, bielkovín aj zdravých tukov.
Bielkoviny by mali byť súčasťou každej desiatej. Práve ony sa podieľajú na prísune energie a pomáhajú udržiavať pocit plnosti. Denný príjem bielkovín u detí by mal byť orientačne asi 1 gram na kilogram telesnej hmotnosti. Ak chcete dosiahnuť optimálny príjem bielkovín u vášho dieťatka, je potrebné zaraďovať zdroje bielkovín aj ako súčasti desiat. Snáď každý vie, že hlavným zdrojom bielkovín je mäso. To môže byť deťmi ale horšie prijímané a obzvlášť na desiatu. Ako ideálne sa ponúka pravidelné začleňovanie mliečnych výrobkov do desiat. Môžu sa použiť biele jogurty, tvarohy, mlieko alebo syry. Dobrým zdrojom bielkovín sú aj alternatívne náhradky mlieka, ako napríklad sójové mlieko.
Sacharidy sú často spomínané ako postrach všetkých dietárov. Aj tieto živiny sú však pre ľudský organizmus, a obzvlášť ten detský, dôležité. Sacharidy sú nevyhnutným zdrojom energie a sú dôležité pre správne fungovanie svalov, mozgu aj ďalších orgánov. Na druhú stranu je potrebné dať pozor na zvýšený príjem sacharidov, ktorý býva častejším problémom. Sacharidy, predovšetkým vo forme nezdravých cukrov, sú veľmi často vo vyššej miere súčasťou jedálnych lístkov.
Tuky sú dôležitou súčasťou jedálnička človeka hneď z niekoľkých dôvodov. Jedným z tých najdôležitejších je energetická funkcia tukov. Mastné kyseliny obsiahnuté v tukoch zohrávajú úlohu pri zabezpečovaní správneho fungovania kardiovaskulárneho alebo imunitného systému. Je dôležité vyberať si však správne typy tukov, ktoré ľudskému organizmu prospievajú, neškodia.
Nesmieme zabudnúť ani na vlákninu, ktorá v strave zohráva dôležitú úlohu. Vláknina pomáha predovšetkým lepšiemu tráveniu a udržuje črevá zdravé. Treba podotknúť, že väčšina populácie konzumuje málo vlákniny a nie je teda od veci zamerať sa na zvýšenie jej príjmu pravdepodobne aj vo vašej domácnosti.
Rovnako ako existuje zoznam potravín, ktoré je vhodné do desiat zaraďovať, existuje aj zoznam potravín, ktoré by sa v desiatovom boxe objavovať nemali, prípadne by sa mali objaviť veľmi zriedka. Predovšetkým o potraviny s vysokým obsahom tuku, soli alebo cukru. Takéto potraviny sú nevhodné predovšetkým kvôli vysokému množstvu kalórií, ktoré obsahujú.
Tipy na balenie desiat
- Dózy: Dózy najrôznejších veľkostí, tvarov, materiálov a farieb nájdete dnes snáď v každej domácnosti. Zabaliť deťom desiatu do takého boxu prináša mnoho výhod. Ak zháňate dózy na potraviny, vždy sa zamerajte na to, ako dobre dózy tesnia.
- Voskové obrúsky: Voskové obrúsky sú modernejším súrodencom obyčajných desiatových obrúskov a mikroténových sáčkov, ktoré poznáte zo svojho detstva pravdepodobne vy.
- Potravinové fólie: Potravinové fólie sú vyrobené z polyetylénu, ktorý pomáha jedlo ochrániť pred vlhkosťou a nečistotami. Snažte sa ale vyberať kvalitné potravinové fólie.
Pitný režim a desiata
Zabúdať by ste nemali ani na pitný režim detí. Ideálne je, ak ich od útleho detstva učíte piť obyčajnú vodu, prípadne vodu s citrónom, ktorá spoľahlivo zaženie smäd a je zdravšia ako iné sladké sýtené nápoje. Veľmi často sa v školských batôžkoch objavujú stále klasické PET fľaše. Sú síce ľahké a dostupné na každom rohu, ale rozhodne nejde o príliš ekologický variant, pretože je potrebné ich pomerne často meniť kvôli zápachu alebo pokrčeniu. Ďalšou možnosťou sú sklenené fľaše, ktoré oproti plastovým fľaštičkám vydržia mnohonásobne dlhšie, pretože sa ľahko čistia a bývajú vysoko odolné. Sklo navyše neobsahuje žiadne látky, ktoré by mohli ovplyvniť kvalitu pitia.
Biopotraviny: Sú skutočne zdravšie?
Pri otázke biopotravín je dôležité rozlišovať medzi marketingom a skutočným prínosom. Biopotraviny vykazujú nižšiu kontamináciu pesticídmi ako ostatné potraviny. Bez pesticídov by však neboli ani biopotraviny. Vedci hovoria, že konzumácia biopotravín predstavuje oveľa nižšie riziko, ako keď sa do vášho tela dostanú pesticídy.
Je dôležité si uvedomiť, že ani biopotraviny nie sú zázračné. Sú to potraviny, ktoré boli vyrobené klasicky, bez použitia (alebo minimálneho) chemikálií. Takže aj keď nie sú zdravšie, sú zdravšie v tom zmysle, že neotravujú telo.
Alternatívne názory a úvahy o stravovaní detí
Pri stravovaní detí sa často stretávame s rôznymi názormi a odporúčaniami. Niektorí rodičia pristupujú k stravovaniu svojich detí miestami až "hyperzodpovedne". Riešia, či používať nerezové nožíky aby neničili vitamín C, nízkootáčkové odšťavovače, parné hrnce, pýtate sa na značky riadu a hrncov kvalitu a druh, plastové príslušenstvo a kupované detské výrobky, výživy a ich značky.
Netreba si príliš lámať hlavu s tým, akú značku odšťavovaču či parných hrncov kúpite. Každý jeden prístroj, ktorý vyvíja teplo otáčavým pohybom sa zahrieva a mohol by ovplyvniť životnosť citlivých vitamínov ale asi o nič menej ako prirodzená oxidácia ovocia a zeleniny, ktorá začína ihneď po odtrhnutí plodu, pokračuje pri prerezaní dužiny a po 2 týždňoch skladovania ovocia či zeleniny obsah vitamínov dramaticky klesá. Zelenina, ktorá sa po odtrhnutí zamrazí do dvoch dní, si uchováva veľké množstvo vitamínov a pred použitím sa nerozmrazuje ale sa ihneď upraví tepelne. O niečo lepšie sú na tom minerály tie znesú ohrev a v niektorých prípadoch aj zdĺhavý bod varu. Koreňová zelenina uchovávaná tradičným spôsobom v pivniciach stráca tiež vitamíny ale prechováva v sebe dlhšie vitamíny rozpustné v tukoch A,D,E,K.
Zeleninu a ovocie by ste si mali rozdeliť na 2 kategórie: takú kde chcete využiť vitamín C, vlákninu, minerály a pripraviť ju pre vaše dieťa za surova a tepelne upravenú časť pre vitamíny rozpustné v tuku, minerály, vlákninu atď. Dôležité je použiť čistý riad nie hliníkový a poškodený plastový. Dobre umyté ovocie či zeleninu nakrájať či postrúhať na nerezovom /inox/ strúhadle a ak chcete pre najmenšie detičky na sklenenom. Plast nie je ideálny ale neškodí / masívne / pokiaľ ho nepoužijete na ohrev. Tepelná úprava v pare je tiež riešenie ale je to predsa tepelná úprava. Para vyrobená v domácich podmienkach dosahuje konštantnú teplotu a je jedno či vám ju vyrobia značkové poschodové parné hrnce a k tomu plastové alebo kvalitné nerezové hrnce s perforovaným dnom, ktoré sa tiež dajú poskladať na seba. Ja som pre svoje deti upravovala zeleninu takto alebo narýchlo vo woku. Ten plast /parné hrnce/ v kombinácii s vysokou teplotou pary sa mi tam nepáči.
Čo by malo dieťa jesť?
Malé dieťa do 3 rokov má úplne iné stravovacie požiadavky v súvislosti s vývojom organizmu ako my dospelí. Deti sú konzervatívne a majú radi jednoduchú stravu a do tohto veku nemusia spoznať viac ako 50 druhov potravín. Netreba experimentovať so zvýšeným prísunom celozrnných múk s obsahom vlákniny pri dennom podávaní. Tráviaci trakt a vylučovací aparát malého dieťaťa je stále v štádiu ,,dozrievania“ a príliš veľa sofistikovanej stravy mu skôr škodí ako prospieva. Ideálne je používať hladké múky napr. špaldovú, pšenovú, ovsenú alebo pšeno v podobe instantnej kaše. S ovsenými vločkami to nepreháňať pretože fytáty / kyselina fytová vytvára neresorbovateľné komplexy/ predsa len zabraňujú vstrebávaniu dôležitých minerálov a stopových prvkov pri vysokom dennom príjme u detí nad 100 gr. Čo sa týka použitia a kombinovania celozrnných, hladkých či bezlepkových múk je dôležité pochopiť význam domácej prípravy výrobkov z týchto jednodruhových surovín. V praxi to však neznamená, že idem do obchodu a kúpim si biely rohlík miesto celozrnného s obsahom vlákniny ale znamená to že: nekupujem pravidelne priemyselne spracované polotovary medzi ktoré patrí pečivo či už celozrnné, hnedé alebo biele. Chlieb/napr. kváskový/ a pečivo pokiaľ ho nevieme zabezpečiť v domácej alebo v zodpovedajúcej tradičnej kvalite, by nemalo byť dennou súčasťou potravy pre deti do 3 rokov.
Význam komplemetárnej /doplnkovej/ stravy sa pre nás začína od 17 do 26. týždňa života. V tomto období by malo byť malé dieťa stále dojčené o tom niet pochýb, že je to najprirodzenejší spôsob výživy s imunologickými a rast podporujúcimi zložkami. Preto pokiaľ je to možné by mala mamička s dojčením pokračovať do ukončeného šiesteho mesiaca. Prvý pokrm môže dieťa ochutnať práve v tomto období /17-26 týždeň/ kedy je ukončené fyziologické dozrievanie renálnych a gastrointestinálnych funkcií a je pripravené na príjem nutrientov z komplementárnej výživy. Tieto príkrmy by mali byť iba maličkou ochutnávkou sacharidovej zložky/zelenina: zemiak, brokolica, mrkva/. Môžete ak kúsok lepkovej stravy napr. kúsok rohlíka namočeného v materskom mlieku. Nemusíte sa obávať komplikácií, toto obdobie je podľa štúdií ideálnym na prvé lepkové príkrmy a naopak neskoršie zavedenie lepkového príkrmu po ukončenom siedmom mesiaci života je spojené s rizikom vzniku celiakie, diabetes mellitus prvého typu a alergií na pšenicu.
Sacharidové príkrmy sa pridávajú pre optimálny prechod z vysokotukovej mliečnej stravy na sacharidovú v súvislosti s hormonálnou odpoveďou /hormóny nadobličiek, inzulín/ pre postupnú adaptáciu tráviacich a enzymatických funkcií tráviaceho traktu. Polotuhú mletú stravu podávame pravidelne od 6 mesiaca, v 8 mesiaci dieťa už žuve a prehĺta na malé kúsky pokrájanú stravu a v 9. mesiaci je psychomotorický vývoj dojčaťa pripravený na samostatnú konzumáciu rukou. Strava malých dojčiat od 6 mesiaca do 12 mesiaca by mala byť práve bohatá na sacharidy s kontrolovaným príjmom tukov a bielkovín /aj živočíšnych/ pretože ich nadmerný príjem môže viesť k vyššiemu riziku obezity u detí v predškolskom a školskom veku. Kvalitatívne zloženie prvých príkrmov od 5 - 7 mesiaca by malo už obsahovať aj prvé zložky mäsitého pokrmu a vajíčka /žĺtok/ a od 9 mesiaca rybu /treska, losos, makrela/. Rodičov vegánov chcem upozorniť, že ani fortifikované cereálie nenahradia využiteľné látky/železo/ pochádzajúce zo živočíšneho zdroja…polynenasýtené mastné kyseliny nachádzajúce sa v materinskom mlieku by mali byť nahradene postupne práve komplementárnou stravou pre rozvoj CNS, kognitívných funkcií, zraku a tiež pre dôležitý obsah vitamínu D regulátora metabolizmu fosforu a vápnika, minerálov/správne zabudovanie vápniku do kostí :)/ podporujúcich rozvoj kostrového aparátu, zubov atď. pretože zdrojom železa v komplementárnej výžive je hlavne mäso /králičie, teľacie,morčacie z fariem a overených zdrojov/.Taktiež v tomto vývojovom štádiu je dôležitý vitamín A - retinol stimulujúci rast buniek, správny vývoj kostrových tkanív a reprodukciu buniek a vývoj zrakových orgánov. Vitamín C askorbát má veľký význam pre tvorbu kolagénov, ktoré sú hlavnou zložkou spojivového tkaniva pre kožu, šlachy, chrupavky, kostí, cievnych stien a zubov. Bez vitamínu C vzniká detský skorbut krvácanie zavinené cievnou poruchou.
Mlieko - do ukončeného prvého roka by dieťa nemalo piť kravské mlieko iba upravenú a obohatenú formulu sušeného detského mlieka. Opakujem iba v prípade ak kojenie nieje možné. V niektorých EU krajinách je odporúčané podávanie kravského mlieka ale nie ako hlavný nápoj. Môžete zvoliť aj pokračovacie sušené mlieka po prvom roku života až do 3 roku je to na vás a o dôvere k výrobcovi. Treba si však uvedomiť, že aj pokračovacie mlieka majú svoje negatíva, keďže ide o priemyselne upravovanú potravinu /akrylamid/. Pre deti od ukončeného 7. mesiaca je už vhodné zaradiť formu kravského, ovčieho alebo kozieho mlieka vo fermentovaných výrobkoch ako sú jogurty a tvarohové peny. Čo sa týka kozieho mlieka a kozích výrobkov, s dávkou opatrnosti, pretože ak aj poznáte zdroj radšej urobte test ako bude dieťa reagovať. Kozy totiž aj keď sa voľne pasú požerú všeličo, im jedovaté rastliny neveľmi škodia ak sa voľne pasú takže sa to odrazí na kozom mlieku.
Vhodná zelenina a ovocie - tu je to zrejme klasika od 4. Hlavným zdrojom je stále mlieko a tieto pokrmy treba zavádzať najprv 1 x denne a sledovať ako dieťaťa reaguje. Od 6. ukončeného mesiaca sa postupne pridávajú ostatné druhy zeleniny napríklad aj batáty či tepelne upravený baklažán, ryža, pšeno a špaldová hladká múka /pečivo z nej/. Od 8.mesiaca sa môžu pridávať v malom množstve cereálne potraviny, ovsené vločky, pohánka, chlieb, pečivo detské piškóty. Od 9. mesiaca môžu deti ochutnať aj tvrdé syry typu parmezán, pecorino, gouda. Ja som ho mojim deckám strúhala do polievky - na kosti..:) vyskúšajte ako zareagujú. Ochutnať znamená maličké množstvo najprv po kávovej lyžičke. Od ukončeného 12. mesiaca, môžeme skúsiť.
Rizikové potraviny
Huby - by som počkala až do 3 rokov, tiež s klíčkami zo strukovín pre možnú kontamináciu mikróbmi. Taktiež arašidy nemusia takéto malé deti. Pýtate sa ma na arašidové maslo. Jednoznačne výživné jedlo ale najskôr ak chcete skúsiť od dvoch rokov. Je to potenciálny alergén s vysokou nutričnou hodnotou a deti majú dosť iných lákadiel aj menej kalorických. Pred rokmi som však čítala štúdiu o deťoch z náhorných oblastí Pakistanu, ktorým UNICEF zabezpečoval pomoc v podobe prísunu jedla a stravná jednotka na deň na prežitie pre jedno malé dieťa bola 300gr arašidového masla…vek dieťaťa nebol uvedený. Takže v takýchto extrémoch je celkom užitočné. Za veľmi rizikový druh potravín zase ja považujem cukríky a nekvalitné čokolády, sladené nápoje. Všetky sladkosti s pridaným fruktózovým sirupom, ktorý má pôvod známy/ kukurica?aká?/ aj neznámy, zlisované do homogénneho tvaru éčkami by som rovno zakázala. Škoda ľudskej práce na takéto blbosti. Nič prospešné v tom nieje okrem sladkej chuti, z ktorej sa dieťa na chvíľu vyteší a medzi pôžitkom a strávením mu to ešte stihne pokaziť zuby. Ak silou mocou chce vaše dieťa sladkosti tak mu urobte palacinky s džemom alebo to riešte ovocím či kvalitnou čokoládou. Tým najhorším čo sa u nás na trhu nachádza sú lentilky, čínske cukríky skryté v plastových hračkách lisovaný prifarbený glukozový sirup.To radšej kúpte domov Glukopur ak už chcete. Alebo tie tradičné LIPO cukríky, hrôza, pozrite zloženie: cukor, glukozový sirup, čiastočne hydrogenizované rastlinné tuky - repkový a palmový- maltodextrín, kyselina citronová, protihrudkujúca zmes tj. Horečnaté soli mastných kyselín a farbivá. Kde tuto je niečo užitočné?? Nech ma v Nestlé majú radi ale toto patrí z výrobnej linky rovno do smetného koša. Alebo neprirodzené žuvanie chémie zvanej orbitky.Takže ak sa rozhodnete svoje deti od ranného veku nedootravovať /toto môžete ovplyvniť/ začnite im piecť doma zdravé sladkosti.