Cuketa je obľúbená plodová zelenina, ktorá sa v kuchyni využíva na rôzne spôsoby - v teplej aj studenej kuchyni, na sladké aj slané jedlá. Jej pestovanie nie je náročné a rastlina bohato a vytrvalo plodí. S rastúcim záujmom o kvalitné a zdravé potraviny sa čoraz viac ľudí obracia na pestovanie vlastnej zeleniny. Pestovanie zeleniny je činnosť, ktorá spája človeka s prírodou a umožňuje mu mať kontrolu nad tým, čo konzumuje. Či už máte rozsiahle pole alebo len malú záhradku, s trochou snahy a vedomostí si môžete vypestovať širokú škálu zeleniny.
Stanovenie cieľov a plánovanie
Jedným z prvých krokov, ktoré vás na ceste k vlastnej úrode čakajú, je stanovenie cieľov. Chcete si dopestovať vlastnú zeleninu, ktorú budete mať plne pod kontrolou a viac už nekupovať takú, ktorá musela prejsť cez polovicu sveta? Koľko času a energie si viete týždenne vyhradiť pre práce v záhrade? Na akej ploche plánujete pestovať?
Skôr, ako vezmete stojany so semenami „útokom“, vytvorte si čo najjasnejšiu predstavu o tom, čo a kde pestovať a čo urobiť pre to, aby bolo vaše úsilie korunované úspechom. Ak ste v záhradníčení nováčikom, začnite v malom a vyberte si len niekoľko druhov zeleniny. Hoci aj na políčku 5 × 5 metrov! Je tak väčšia šanca, že uspejete bez predčasného rozčarovania, ktorému záhradkári neraz čelia. Budú to paradajky, papriky, zemiaky, cibuľa a cuketa? Alebo šaláty, reďkovka, hrášok a uhorky?
Nemá zmysel púšťať sa do pestovania zeleniny, ktorú členovia rodiny obchádzajú. Pri plánovaní úžitkovej záhrady sa oplatí bližšie spoznať budúce nároky jednotlivých druhov zeleniny. Majú totiž rozličné dátumy výsevu, znesú odlišné vonkajšie teploty a vyžadujú si tiež iné podmienky na svetlo a vlahu.
Výber miesta a príprava pôdy
Pre zeleninu a bylinky vyberajte slnečné a teplé miesto. Pestovanie zeleniny si vyžaduje dostatok slnečného svetla. Minimum je 6 hodín, ideálnym stavom je 8 - 10 hodín. Slniečko pomáha plodom dozrieť a silice byliniek viac voňajú. Sú však výnimky, ktorým sa bude dariť aj v polotieni. Bylinky ako bazalka alebo koriander si užijú aj obmedzené dávky svetla a vďaka tomu sa im bude dariť napríklad aj v kvetináči doma na okne.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre Nakladanú Cuketu
Zelenina potrebuje dobre vyživenú pôdu - tá je predpokladom bohatej úrody. Vaša pôda je základom úspechu. Dobrá drenáž - vyhnite sa miestam, kde sa dlhodobo drží voda. Prekopanie a prevzdušnenie pôdy: urobte to na jeseň alebo skoro na jar. Kompost alebo hnojivo - pridajte organickú hmotu, aby bola pôda výživná. Test pH - ideálne by malo byť medzi 6,0 - 7,0. Ak je pôda príliš kyslá, pridajte vápno.
Najväčšie nároky na živiny má plodová zelenina. Zmiešaním obyčajnej ornice s kompostom alebo hnojom vytvoríte ideálne podmienky pre väčšinu zeleniny. Bylinky požadujú menej živín, hlavne tie stredomorské, ako sú rozmarín, tymian, oregano, levanduľa a estragón.
Poznáte kvalitu pôdy, na ktorej chcete pestovať? Ak ešte nie, pozrite si jednoduché postupy, ako domácky analyzovať a zlepšiť kvalitu pôdy v záhrade.
Výživa pôdy
Výživa pôdy je kľúčová pre zdravý rast rastlín.
- Kompost - zlepšuje štruktúru pôdy a poskytuje vyvážené živiny.
- Hnoj - kravský, konský alebo slepačí hnoj je výborným zdrojom dusíka.
- Dusíkaté hnojivá
- Fosforečné hnojivá
- Draselné hnojivá
Na m2 zeminy vmiešajte asi 10 kg kompostu a pod každú sadenicu kapusty, rajčiny a zeleru ešte pridajte dve lopaty kompostu alebo hrsť granulovaného hnoja. Reďkovky a bylinky extra hnojenie nepotrebujú.
Prečítajte si tiež: Chutný obed s cuketou
Druhy zeleniny vhodné na pestovanie
Výber vhodnej zeleniny závisí od klimatických podmienok, typu pôdy a dostupného priestoru. Na Slovensku sa darí mnohým druhom zeleniny, vrátane koreňovej zeleniny, hlúbovín, plodovej zeleniny a listovej zeleniny.
Koreňová zelenina
Koreňová zelenina je bohatá na vitamíny, minerály a vlákninu. Medzi najčastejšie pestované druhy patrí:
- Mrkva: Dvojročná zelenina s podlhovastým koreňom, bohatá na provitamín A.
- Petržlen: Dvojročná rastlina s dužnatým koreňom, používaná ako koreňová zelenina a na vňať.
- Zeler: Dvojročná zelenina s buľvou, ktorá vyžaduje hlinité pôdy s dostatkom živín.
- Paštrnák: Koreňová zelenina s výhrevnými polohami a hlinito-ílovitými pôdami.
- Repa červená: Dvojročná zelenina s dužnatým koreňom, ktorá sa pestuje v rôznych odrodách.
- Reďkovka: Jednoročná zelenina s malou hľuzou, obľúbená pre svoju rýchlu rast.
- Reďkev: Jednoročná alebo dvojročná zelenina s hľuzou, ktorá sa pestuje v rôznych farbách.
- Chren: Trváca rastlina s mohutným koreňom, používaná ako korenie a zelenina.
- Hadí mor: Trváca zelenina s klovitým koreňom.
Hlúbová zelenina
Hlúboviny sú veľmi náročné na predplodinu, prípravu pôdy, závlahové pomery a výživu.
- Kapusta hlávková biela a červená: Dvojročná rastlina s hlávkou, ktorá je dôležitým zdrojom vitamínov.
- Kel hlávkový: Dvojročná rastlina s kučeravými listami, vhodná na priamy konzum.
- Kel ružičkový: Dvojročná rastlina s ružičkami, ktoré sú konzumnou časťou.
- Kel kučeravý: Dvojročná rastlina s kučeravými listami, ktorá znáša aj silné mrazy.
Plodová zelenina
- Uhorky: Uhorka (Cucumis) je rod rastlín, ktorý zahŕňa asi 52 druhov. Semená uhorky môžeme vysievať do sadbovačov na predpestovanie sadeníc, ale tiež priamo do záhonov v skleníku či na záhrade.
- Paprika: (Capsicum) patrí, podobne ako paradajky alebo zemiaky, do čeľade ľuľkovitých. Pestovanie paprík zo semienok je jedna z najčastejších variant, ku ktorej sa záhradkári prikláňajú.
Listová zelenina
- Špenát: Väčšinou prvou jarnou zeleninou, ktorej zber môžeme predĺžiť pravidelným odtrhávaním mladých lístkov.
- Šaláty: Listové šaláty (napríklad kučeravý alebo ľadový), ktoré stihnú dozrieť do začiatku leta, teda do príchodu najhorúcejších dní.
Výsev a výsadba
Zeleninu môžeme pestovať zo semien alebo z priesad. Pri výseve semien je dôležité dodržiavať správnu hĺbku a vzdialenosť medzi riadkami. Priesady vysádzame, keď majú 4-6 pravých listov.
Sejba semien
Vysievame čo najskôr, len čo to počasie a pôda dovolí. Vysievame do riadkov vzdialených 30 cm. Na 1 m2 vysievame asi 6 - 10 gramov semena. Je výhodné pridať k osivu semeno značkovacej rastliny, najlepšie šalátu. Hneď ako značkovacia rastlina vyznačí riadky, plečkujeme.
Prečítajte si tiež: Rýchly recept na cestoviny
Pri priamej sejbe 1 kg/ha. Pri predpestovaní priesad musíme udržiavať výsev primerane vlhký.
Predpestovanie sadiva
Ak chceme skrátiť čas od sejby do vzídenia, semeno predklíčime. Vzídené rastlinky rozsádzame v čase, keď sa vyvinuli klíčne lístky a sadíme ich znovu do debničiek. Debničky s priesadami necháme najprv v skleníku, neskoršie ich môžeme preniesť do pareniska. Druhý raz už rozsádzame do pareniska. Pri každom rozsádzaní skracujeme korienky, pri druhom obyčajne aj vňať. Rozsádzať máme najmenej raz. Nerozsádzanej priesade sa po vysadení na stanovište vyvíjajú rozvetvené buľvy podradnej kvality. Otužené priesady deň pred vysádzaním dôkladne zalejeme.
Následná starostlivosť po výsadbe
Vysádzame, keď majú rastliny 4-6 pravých listov, hlbšie, ale srdiečko nesmie byť zakryté zeminou. Rastliny tak lepšie odolávajú vyvráteniu. Po vysadení musíme zavlažovať Podľa počasia, najmä pri rozsádzanom sadive. Na miesto uhynutých rastlín môžeme do týždňa vysádzať nové. Vzdialenosť vysádzania závisí od kultivaru, účelu pestovania a predovšetkým ju určuje dostupná mechanizácia. Skorá kapusta sa vysádza na vzdialenosť 0,4 x 0,4 m, bujnejšie rastúca 0,4 x 0,5 m, poloskorá 0,5 x 0,5 m a neskorá 0,6 x 0,5 m i viac.
Len čo sú rastliny z priamej sejby vo fáze dvoch pravých lístkov, vyjednotíme ich s okopávkou (ponecháme najsilnejšie rastliny). Pri ošetrovaní až do tohto štádia nesmieme zabudnúť na včasnú ochranu proti živočíšnym škodcom, najmä skočkám. Prvý raz proti nim zasiahneme chemickými prípravkami, len čo sa objavia klíčne lístky. Postrek sa musí opakovať, aby nedošlo k narušeniu srdiečka požerom.
Starostlivosť o zeleninu počas vegetácie
Počas vegetácie je dôležité zeleninu pravidelne zavlažovať, hnojiť a chrániť pred škodcami a chorobami.
Zavlažovanie
Najviac vlahy potrebuje kapusta hlávková v období maximálneho rastu hlávok, pred zberom. Lepšie s pôdnou vlahou hospodári kapusta z priamej sejby, pretože vytvára hlbšiu koreňovú sústavu.
Hnojenie
Počas vegetácie prihnojujeme podľa potreby . Hnojenie najčastejšie rozdeľujeme na 3 - 4 dávky. Prihnojujeme dusíkatými hnojivami. Prvý raz o dva týždne po vysadení alebo jednotení a druhý raz o ďalšie dva týždne.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Proti burinám bojujeme mechanicky - plečkovaním a okopávkou. Pri skorej kapuste je výhodné proti vyvracaniu a neskorým jarným mrazíkom aj mierne prihrnutie. Pri silnejšom zaburinení použijeme herbicídy, a to v súlade s metodikou na ochranu rastlín a s ohľadom na druhový výskyt burín.
So zeleninou to býva v záhrade často náročné. O rastliny a plody plné živín sa totiž pokúšajú nielen škodcovia, ale aj celý rad chorôb. Tie sa nevyhýbajú ani uhorkám. Plesne - prejavujú sa bielym až šedým práškovitým povlakom na listoch, ktorý sa postupne rozširuje na celú rastlinu. Pre úspešné pestovanie uhoriek je dôležité pravidelne sledovať rastliny a včas zasahovať proti možným chorobám. Používajte preventívne opatrenia, ako je správna poloha záhona, dostatočný rozostup medzi rastlinami, použitie zdravých sadeníc alebo semienok a kontrola škodcov.
Pri ochrane rastlín používame chemické prípravky podľa metodík na ochranu rastlín.
Mykorhízne huby
Už pri výseve semien nezabúdajte prisypať aj mykorhízne huby! Vaša úroda sa zmnohonásobí a plody budú väčšie a chutnejšie. Tieto huby rastú výhradne v podzemí na koreňoch väčšiny rastlín a majú podobu akýchsi mikroskopických vlákien, teda vytvárajú v pôde akúsi sieť týchto vlákien. Ale čo je dôležité - dokážu sa prepojiť s koreňmi najrôznejších rastlín a v krátkom čase niekoľkonásobne zväčšia ich koreňový systém. Rastlina odovzdáva podzemnej hube cukry, ale na druhej strane od nej získava živiny - hlavne fosfor, dusík ale aj dôležité mikroprvky a vodu z pôdy v oveľa väčšom množstve, ako keby ich dostávala od samotných koreňov. Rastliny sú vďaka symbióze s mykorhíznymi hubami tiež odolnejšie voči stresu, napríklad pri extrémnych zmenách počasia, dlhodobom suchu alebo pri presádzaní z miesta na miesto.
Rýchlo rastúca zelenina
Nie u všetkých druhov zeleniny je potrebné čakať na želaný výsledok celú jar a leto (a niekedy aj jeseň). V tomto článku vám prinášame 10 druhov zeleniny, ktoré si môžete vypestovať sami doma a navyše veľmi rýchlo.
- Reďkovky sú považované za najrýchlejšie plodiacu zeleninu vôbec. Väčšina odrôd je pripravená na zber už do 30 dní.
- Špenát Stačí zásaditá pôda a aspoň trocha slnečného svitu. Potom je už len nutné nezabudnúť často zalievať a hnojiť.
- Rukola je na pôdu i vlahu nenáročná jednoročná rastlina, ktorú môžete ľahko vypestovať aj zo semien. Navyše veľmi rýchlo klíči.
- Šalát je najrozšírenejšou a najobľúbenejšou zeleninou vôbec. Je nenáročný na pestovanie a dá sa z neho vykúzliť nespočetne pokrmov.
- Kríčkové fazule sa častejšie pestujú pre celé struky než pre semená. Ich veľkou výhodou je, že nemajú tuhé vlákna, takže ich pred konzumáciou nemusíte nijako zdĺhavo upravovať.
- Hrášok má krátku vegetačnú dobu a zbierať ho môžete už po približne 9 - 12 týždňoch.
- Jarná cibuľka V období od februára do mája rastie najrýchlejšie a tiež jej vňať je najšťavnatejšia. Úrody sa touto dobou môžete dočkať aj do dvoch týždňov.
- Baby karotka vyniká svojou veľmi jemnou chuťou a krehkou štruktúrou. Drobnú mrkvu môžete zbierať už po 30 dňoch.
- Uhorky nakladačky môžete zbierať v 2 až 3 týždňových intervaloch a obdobie zberu trvá obvykle cca 3 - 6 týždňov.
- Cukety plodia opakovane, stačí zbierať plody pravidelne (ideálne plody do 20 cm) - tie potom znovu vykvitnú a môžu plodiť celú sezónu.
Zber úrody
Zber úrody je vyvrcholením celého procesu pestovania zeleniny. Zeleninu zberáme, keď je mladá a jemná.
Termín zberu
Skorú kapustu zberáme vtedy, keď asi 50 % rastlín dosiahlo veľkosť prvej akostnej triedy podľa STN a výkupných požiadaviek. Termíny druhého, prípadne tretieho zberu nasledujú podľa priebehu počasia po 4-8 dňoch. Hlávky II. akostnej triedy obyčajne zberáme pri poslednom zbere.
Kapustu letnú, na technologické spracovanie i na skladovanie. Zberáme jednorazovo. Termín zberu určíme podľa vývinu a dozrievania hlávok do trhovej veľkosti tak, aby hlávky pri plnom vývine nadmerne nepraskali. Pri zbere nesmie byť vysoký počet nevyvinutých rastlín. Väčšiu starostlivosť musíme venovať kapuste letnej a na technologické spracovanie. Kapusta, ktorá je vhodná na uskladnenie, nie je taká citlivá na praskanie hlávok a väčšinou sa zberá až v októbri.
Úroda
Úrody skorej až neskorej kapusty sa pohybujú v rozmedzí 20-120 t/ha. Úroda ružičiek je 6-12 t.ha-1.
Pestovanie zeleniny po zbere prvej úrody
Po zbere prvej úrody v júni či júli je ešte stále dostatok času na to, aby sme na záhony vysadili rôzne druhy zeleniny. Na uvoľnené miesto môžete ešte vysievať redkvičku alebo listové šaláty, cviklu alebo kaleráb, mrkvu, fazuľu, pór alebo mladú cibuľku.
Zelené hnojenie
Ak máte v záhrade pôdu, ktorú využívať na pestovanie plodín nechcete, vysejte na toto miesto rastliny vhodné na zelené hnojenie. Napríklad facéliu, ďatelinu, lupinu alebo horčicu či pohánku. O tieto rastliny sa starať nemusíte, sú nenáročné na rast a pred koncom roka ich stačí pokosiť a zarýľovať do pôdy.
Zimné pestovanie v chránených priestoroch
V našich podmienkach je zimné pestovanie v chránených priestoroch ako sú skleníky alebo fóliovníky s dvojitou vrstvou možné, ale energeticky náročné. V takomto pestovateľskom prostredí je možné produkovať v priebehu neskoro jesenného, zimného a predjarného obdobia temer všetky druhy u nás pestovaných zelenín. V chránených priestoroch je v našich podmienkach zaužívané pestovať rýchlený hlávkový šalát, rýchlené rajčiaky pestované na opore, rýchlenú zeleninovú papriku, uhorky šalátovky s plodmi veľkosti 200 až 220 milimetrov, rýchlenú cibuľu alebo reďkovku. Medzi menej pestované druhy môžeme uviesť čakanku šalátovú.
Zakryté priestory na pestovanie zeleniny
Pareniská
Dnes sa pareniská používajú málo a nachádzame ich len v pridomových záhradkách. Teplo produkuje maštaľný hnoj, ktorý je v parenisku pod vrstvou zeminy. Pestuje sa v nich skorá jarná zelenina - reďkovka, šalát a kaleráb - alebo slúžia na pestovanie priesad. Na jeseň sa využívajú predovšetkým na presadenie rodiacich jedincov plodovej zeleniny alebo pekinskej kapusty.
Fóliovníky
Patria medzi najrozšírenejšie zakryté priestory v záhradách. Môžu byť nevykurované alebo vykurované plynovými či elektrickými systémami. Často sa používajú len na predpestovanie priesad tých druhov, ktoré sa nepestujú z priamej sejby. Priame pestovanie zeleniny vo fóliovníkoch je významné v jarnom období, keď si urýchlime niektoré druhy. Najčastejšie sú to skoré druhy šalátov, cibuľka, skorá mrkva, petržlen, kaleráb, reďkovka. Po nich sa sadia uhorky, paprika alebo rajčiaky. Ak sú fóliovníky vykurované, plodová zelenina sa sadí už v marci.
Skleníky
V záhradách ide väčšinou o malorozmerné skleníky. Sú to nákladnejšie, ale trvácnejšie zariadenia na rýchlenie a pestovanie od skorej jari do neskorej jesene. Nevykurované skleníky sa využívajú podobne ako fóliovníky. Vo vykurovaných, väčších skleníkových priestoroch, je možné pestovať dlhšie obdobie, nakoľko sú rastliny lepšie chránené pred skorými jarnými a neskorými jesennými mrazmi. Ich celoročné využitie je však limitované cenou energie na kúrenie a zlý.
Prečo má niekto tak obrovskú úrodu cukiet a tekvíc? Skúsení záhradkári im prerezávajú listy! Ako na to?
Kopa veľkých plodov, akú dokážu vyprodukovať práve tieto rastliny, je určite radosťou pre každého, kto si zakladá na vlastných výpestkoch. Preto je dobré vedieť, že môžeme úrodu ešte zväčšiť, keď dodržíme pár dobrých rád skúsených záhradníkov. Tí totiž prerezávajú listy. Ako na to?
Cukety a tekvice je možné pestovať takmer kdekoľvek a len málokedy sa stretneme s vysloveným neúspechom. Musíme ale počítať s tým, že ide v oboch prípadoch o rastliny, ktoré budú potrebovať skutočne veľa miesta.
Na druhú stranu za priaznivých podmienok aj pár sadeníc dokáže zásobiť celú širokú rodinu. Ako na to, aby sme ich možnosti využili naozaj naplno? Ide to ľahko, len im musíme venovať chvíľu svojho času.
Čoho je veľa, toho je príliš…
Všetci iste vieme, že tekvica aj cukety vytvárajú plazivé výhony s naozaj veľkými listami. Tie majú za úlohu jednak zásobovať rastlinu energiou, ale tiež chránia plody pred horúcim poludňajším slnkom. To všetko sú samozrejme výhody. Je tu ale aj jeden veľký problém.
Pokiaľ je listov veľa, teda toľko, že prakticky bezo zvyšku pokrývajú všetku pôdu pod rastlinou, nemôže sa zemina prehriať, neodparuje sa vlhkosť a vzniká mikroklíma, ktorá nahráva nielen možnému rozvoju plesní, ale láka aj všemožných škodcov, ako sú napríklad slimáci a ďalšie.
V neposlednom rade príliš husté listy znamenajú problém pre opeľovačov, ktorí sa potom oveľa zložitejšie dostávajú ku kvetom. A to rozhodne nie je naším cieľom.
Ktoré listy musia preč?
Aby sme zabránili podobným problémom, mali by sme vedieť, že je u týchto rastlín dobré listy pravidelne prezerať a vybrané dôsledne odstraňovať. Ako pritom spoznáme tie, ktoré nemajú na rastline čo robiť? Po prvé ide o také, ktoré presahujú do priestoru ďalších jedincov.
Ide o to, aby sa kríky neprekrývali, pretože to by úrode rozhodne neprospelo. Ďalšie listy, ktoré musia čo najskôr prísť preč, sú také, na ktorých nájdeme akékoľvek poškodenie, či už ide priamo o pleseň alebo okus od škodcov.
Oba tieto prípady by v blízkej dobe mohli narobiť veľkú neplechu. Pleseň by sa rozšírila aj na ďalšie časti rastlín a zahryznuté listy začnú zahnívať.
Nakoniec je potrebné odstraňovať listy zažltnuté alebo dokonca suché. Tie už svoju funkciu plniť nebudú a len by tienili plodom.
Aspoň tri zásahy
Rastliny by sme mali počas vegetácie prezerať priebežne, ale pokiaľ na to nie je čas, malo by ísť minimálne o tri zásahy. Prvý v čase kvitnutia, kedy je potrebné sprístupniť kvety včelám, potom znova pre kontrolu stavu rastlín a tretíkrát v čase, keď sa vyvíjajú plody.
Pri tejto príležitosti skontrolujeme aj budúcu úrodu a odstránime viditeľne poškodené kusy.
Úvod do pestovania cukiet
Keď sa pýtame: ako pestovať cukety, mysleli sme na mnohé výhody, ktoré nám tieto chutné zeleniny môžu ponúknuť. Pestovanie cukiet je nielen zábavné, ale aj veľmi prínosné pre každého záhradníka. Cukety sú jednoduché na starostlivosť, rastú rýchlo a ich úroda dokáže potešiť každého kuchára.
Prečo som sa rozhodla pestovať cukety? Dôvodov je niekoľko: