Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra hovorí, že je jedno, či ju nazvete cuketou alebo cukinou. A asi aj je, lebo nech sa volá akokoľvek, vždy chutí rovnako a výborne. Cuketa je veľmi vďačnou zeleninou. Jej výhodou je naozaj nenáročné pestovanie a všestranné použitie v kuchyni. Môžete ju pridávať do koláčov, dusiť, grilovať či upiecť. Ak ste doteraz cukety nepestovali, máme pre vás niekoľko tipov, ako dosiahnuť bohatú úrodu. A naozaj to zvládne aj záhradník-začiatočník.
Výber stanovišťa a príprava pôdy
Základom pre dobrú úrodu je správne stanovište. Má rada vyhriate miesto, ktoré je dobre hnojené. Cuketa obľubuje slnečné miesta s aspoň 6-8 hodinami priameho slnka denne. Zároveň však treba, aby miesto bolo chránené pred vetrom. Dariť sa jej bude v ľahkej až stredne ťažkej pôde s hlinito-piesočnatým zložením. Pôda by mala byť dobre priepustná a výživná. Obľubuje bohatú pôdu. Plodiny síce dokážu vyžiť aj v chudobnej zemi, no to často vedie k nie tak dobrým a profesionálnym výsledkom. Ak sa vám nechce hnojiť tesne pred výsadbou, spravte tak na jeseň, keď do pôdy pridáte trochu maštaľného hnoja alebo kompostu. Odporúča sa pred výsadbou cukety pôdu obohatiť kompostom, aby sme dosiahli bohatý obsah živín a zlepšili kvalitu pôdy.
V záhradníckych kruhoch sa odporúča cuketu vysievať zo semienka (teda nie z priesad), vďaka čomu získame zdravé a kvalitné rastlinky. Dôvodom je aj to, že cuketa nemá veľmi rada presádzanie. Semená cukety klíčia pomerne rýchlo, obzvlášť ak sú vysiate do teplej a úrodnej zeminy. Optimálna teplota pôdy je minimálne 15-20°C, inak sa stáva, že rast cukety stagnuje. Cuketu môžete vysadiť priamo do pôdy alebo predpestovať zo semien vo vnútri a neskôr presadiť na záhon.
Výsev a sadenie cukety
Môžete ju vysievať do hniezda - tak 2-3 semienka, jednotlivé hniezda sú od seba vzdialené 50 a viac cm. Cukety potrebujú dostatok miesta, preto medzi rastlinami nechávame približne 90 cm až 1 meter, aby mali dostatočný prístup k vzduchu a svetlu, čo pomáha predchádzať chorobám. Cuketu netreba predpestovať, hoci to mnohí záhradkári praktizujú. Vysievať by ste ju mali pri teplotách nad 15 °C, čiže najlepšie v mesiacoch od marca do júna. Vtedy si môžete byť istí, že neprídu žiadne podzemné mrazy, ktoré by ju mohli zničiť.
Starostlivosť počas rastu
Potom už stačí pravidelne zalievať, ideálne odstátou alebo dažďovou vodou. Zálievka je pre cukety, a to hlavne v suchých a teplých mesiacoch, alfou a omegou. Počas letných mesiacov ich zalievajte pokojne na dennej báze. Najlepšie odstátou vodou a večer, keď vonku už nie je také teplo. Pozor však na prílišné premokrenie pôdy, to cuketa nemá v obľube. Cukety potrebujú dostatok vody, ale nie príliš veľa. Zalievanie raz až dvakrát týždenne, podľa poveternostných podmienok, by malo byť dostatočné.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre Nakladanú Cuketu
Cuketa začne vďačne kvitnúť po približne 50 až 54 dňoch. Ak vás vyľakajú jej fľatkaté listy, majte na pamäti, že je to pre ňu prirodzené. Na rastline sa najskôr objavia samčie kvety na dlhej tenkej stonke. Mnoho neskúsených záhradkárov už z týchto kvetov v napätí očakáva prvé plody a potom sú sklamaní, že kvet odpadne a plodu niet. V prípade priaznivého počasia a dostatku opeľovačov sa kvet opelí a cuketa pekne rastie, v opačnom prípade môže malý plod začať odhnívať. Ak vám okolo kvetov hmyz veselo nebzučí, zahrajte sa na „inseminátora“ a opeľte si samičí kvet vlastnoručne. Najlepšie ráno, keď sú kvety krásne otvorené. Preneste štetcom peľ zo samčieho kvetu na samičí. Ak sú vedľa seba, tak ich vzájomne jemne poobtierajte. Prípadne samčí kvet odtrhnite a priamo ním opeľte samičí. Pokiaľ vám niekto povie, že samčie kvety treba vytrhať a potom budú rásť samičie, neverte mu.
Pestovanie cukiet je veľmi podobné, ako pestovanie tekvíc, pretože plody sú ťažké a počas svojho rastu ležia na zemi. Veľakrát sa preto stáva, že v niektorých častiach začínajú hniť alebo plesnivieť. Ak sa náhodou dostanete do takejto situácie, je nutné zem okolo mulčovať organickým hnojivom. Vhodná je napríklad suchá pokosená tráva alebo slama. Podkladajte ju slamou, pilinami, doskou, dlaždicou a podobne, aby na vlhkej zemi nezačali plesnivieť.
Hnojenie a ochrana cukiet
Záhradkári, ktorí túžia po tých najkrajších cuketách, by mali prihnojovať aj počas rastu. Počas vegetácie potrebuje cuketa dostatok živín, vody a kyprenie pôdy. Pre výdatné plodenie je dôležité aj hnojenie. Na začiatku vegetácie použite organické hnojivo s vyšším obsahom dusíka, neskôr hnojivo bohaté na draslík a fosfor, ktoré podporuje kvitnutie a tvorbu plodov. Výbornou voľbou je žihľavový výluh alebo domáci kompostový čaj.
Hoci pestovanie cukety nie je nijako zvlášť náročné, existuje jeden originálny tip, na ktorý nedajú dopustiť mnohí pestovatelia. Do pôdy stačí pridať jednu „zázračnú“ zložku, ktorou je obyčajný popol. Posypanie pôdy drevným popolom pred výsadbou cukety môže výrazne prispieť k bohatej úrode. Drevný popol je bohatý na dôležité minerály ako draslík, fosfor, horčík a vápnik, ktoré podporujú rast rastlín, zlepšujú kvalitu pôdy a zvyšujú chuť a nutričnú hodnotu plodov cukety. Popol z dreva zároveň pomáha upravovať pH pôdy, najmä v prípade nadmernej kyslosti, čím vytvára priaznivejšie podmienky pre rast mnohých druhov zeleniny vrátane cukety. Popol však musíme aplikovať s mierou, pretože nadmerné množstvo môže spôsobiť nerovnováhu v pôde a poškodiť rastliny. Najlepšie je popol pred použitím preosiať a rozptýliť ho v tenkej vrstve na pôdu. Odporúča sa popol aplikovať pred dažďom alebo následne pôdu zaliať, aby sa živiny lepšie vstrebali. Pri sadení cukiet možno popol pridať aj priamo do výsadbových jamiek, čím podporíme skorý rast a zdravie rastlín. Z drevného popola si môžeme pripraviť aj domáce hnojivo. Stačí vmiešať 1 polievkovú lyžicu popola do litra vody a týmto roztokom prihnojovať cukety. Proces by sa mal opakovať asi raz za dva týždne a je potrebné dávať pozor, aby sa roztok nedostal na listy. Aby sme dosiahli najlepší efekt, odborníci najčastejšie odporúčajú vyberať popol z listnatých stromov, ako sú breza, jabloň alebo javor.
Aj keď sa cuketa považuje za pomerne odolnú plodinu, často trpí na múčnatku alebo plesne. Prvým krokom k prevencii je zabezpečiť dostatočný priestor a vzdušnosť - tu pomáha najmä pestovanie cukety vertikálne alebo na opore. Medzi častých škodcov patria vošky, slimáky a roztoče. Pomáha výsadba ochranných rastlín v blízkosti cukiet (napríklad bazalka, nechtík alebo levanduľa), ako aj pravidelná kontrola listov a ekologické postreky (napr. mydlová voda, cesnakový výluh).
Prečítajte si tiež: Chutný obed s cuketou
Zber a skladovanie cukety
A čo s cuketou keď začne bohato plodiť? Platí, že cukety do veľkosti približne 25 cm sú najchutnejšie. Nenechávajte ich rásť do veľkých rozmerov, pretože nové plody sa neobjavia a všetka energia pôjde do výživy ponechaných obrov. Keď už cukety zarodia, pravidelne zbierame mladé plody (asi 15-20 cm dlhé), čím podporíme kvitnutie a tvorbu ďalších plodov. Tieto mladé plody sú tiež veľmi chutné, krehké a bez semiačok. Pri zbere by sme mali používať nožík - trhaním by sme totiž mohli poškodiť rastlinu.
Prvé plodiny sa môžu žať už začiatkom júla. Z úrody sa následne môžete tešiť až do konca septembra, niekedy do začiatku októbra. Cukiet je ale mnohokrát veľa a nemusíte ich stíhať jesť. Čo robiť v takomto prípade? Jednoduchým riešením je ich skladovanie v tmavej a chladnej miestnosti, napríklad v pivnici. Cuketu skladujeme krátkodobo pri teplote cca 12 °C. Plody rýchlo mäknú, strácajú krehkosť a zhoršujú sa chuťové vlastnosti. Neukladajte ich však priamo na zem, dajte ich na vyvýšené miesto, napríklad debničku alebo poličku. Pri zbere dbajte na to, aby cukete zostala niekoľko centimetrov dlhá stopka.
Využitie cukety v kuchyni
Keďže cuketa obsahuje veľa vody, je úplne diétna a môžete si ju teda bez výčitiek dopriať aj každý deň, obzvlášť je údajne vhodná pre diabetikov a ľudí s ochoreniami pečene. Avšak ak nemusíte, nešúpte ju. Cuketa sa dá zavárať ako uhorky, pripravovať s vajíčkom ako praženica, zapekať, môžete si z nej urobiť prívarok, či dokonca zmrzlinu. Viete, že kvety niektorých odrôd sa podávajú plnené a smažené? Plody olúpte a nastrúhajte. Osmažte cibuľku, pridajte cuketu, osoľte. Plody nakrájajte priečne alebo pozdĺžne na hrúbku cca 0,3 - 1 cm, vložte na asi 1 h do ochutenej olejovej marinády (napríklad so soľou, bylinkami a cesnakom).
Tipy na pestovanie cukety v nádobách a vertikálne
Pestovať cuketu môžete nielen vtedy, keď máte veľkú záhradu alebo predzáhradku. Menšie plodiny môžete získať aj v prípade malého, jednoizbového bytu. Cuketu saďte v rovnakom období ako pri sadení vonku, to znamená na začiatku jari, keď je jasné, že nehrozia žiadne prízemné mrazy. Ďalej dbajte na výber vhodného kvetináča alebo nádoby. Tá by mala byť dostatočne veľká, aby sa v nej cukete darilo a mohla vyrásť veľká plodina. Kľúčové je aj aby ste ju pravidelne zalievali, no ešte predtým, ako dáte cukete vodu, pôdu chyťte a zistite, či nie je príliš mokrá. Ak je, so zálievkou počkajte aspoň jeden deň. Posledným úkonom je prerezávanie, vďaka ktorému zeleninu zbavíte odumretých lístkov. Pri výseve cukiet do nádoby nezabudnite pôdu dôkladne zvlhčiť. Semená umiestnite zhruba 2,5 cm hlboko. Rastline sa všeobecne bude dariť v prípade, že jej doprajete dostatok slnka. Vhodné sú preto najmä balkóny a terasy umiestnené na južnej alebo západnej strane domu. Pamätajte tiež na dôkladnú zálievku, pozor si ale dajte na premokrenie pôdy.
Keďže sú cukety popínavé rastliny, je možné pristúpiť k ich vertikálnemu pestovaniu. Týmto spôsobom zároveň minimalizujete riziko vzniku plesní, pretože listy budú lepšie schnúť a nebudú na sebe prilepené. Vďaka vertikálnej polohe budú tiež lepšie zavlažené. K tomuto spôsobu pestovania môžete využiť napríklad obyčajnú drevenú paletu, stĺpiky a špagát alebo drôt. Paletu umiestnite šikmo tak, aby so zemou a stĺpikmi vytvorila pravouhlý trojuholník. Pritom paleta bude preponou tohto trojuholníka. Stĺpiky zakopte do zeme a pomocou drôtu či špagátu na ne priviažte paletu. Zaštipovanie cukiet je potrebné vykonávať v prípade, že nemáte na pestovanie dostatok priestoru a stonky obtáčate okolo tyčiek alebo latkovej mreže (a teda uprednostňujete smer pestovania cukiet na vysoko).
Prečítajte si tiež: Rýchly recept na cestoviny
Odrody cukety
Cukety existujú v rôznych tvaroch, veľkostiach a farbách. S klasickými tmavozelenými plodmi, ktoré majú veľmi lahodnú chuť a možno ich konzumovať v surovom i tepelne upravenom stave sú napr. Oproti klasickým tmavozeleným sú jemnejšie, majú krehkejšie plody. Ide napr. o odrodu Goldline F1. Odroda Trend F1 je moderná partenokarpická cuketa, ktorá nepotrebuje k vývoju plodov oplodnenie, lahodné, prakticky bezsemenné plody sú guľaté, bledozelené s pevnejšou dužinou, ktorá pri prezrievaní pomalšie mäkne, najchutnejšie sú mladé plody s priemerom 8 až 10 cm, kríčky sú rozložitejšie ako klasické cukety. Z iných sú to napr.
Medzi ďalšie druhy patria:
- Bežná zelená cuketa - Tradičná zelená cuketa, ktorá je najčastejšie pestovaná.
- Žltá cuketa - Rovnako ako zelená cuketa, ale so žltou šupkou.
- Guľatá cuketa - Tento druh cukety je menej známy, ale veľmi zaujímavý.
- Patizón - Cuketa s diskovitým tvarom a mierne rebrovaným povrchom.
- Striato d’Italia: Zaujme svojimi jemnými zelenými prúžkami na tmavo zelených plodoch. Skvele sa jej pritom darí aj v chladnejšom podnebí.
- Tondo di Piacenza: Cuketa netradičného okrúhleho tvaru s drobnými plodmi. Tie sa pýšia tmavo zelenou farbou a zároveň sú pokryté drobnými svetlými fliačikmi. Celá cuketa je potom zdobená tmavým rebrovaním.
- Golden Rush: Na prvý pohľad zaujme svojim výrazným zlatistým vzhľadom a plnou chuťou.
- Bianca di Trieste: Ponúkne vzhľad so zamatovo zeleným nádychom a ľahkým svetlým melírovaním. Plody môžu byť pomerne dlhé a majú valcovitý tvar.
Vhodné kombinácie rastlín pri pestovaní
Výsadba niektorých druhov zeleniny či byliniek vedľa seba môžu mať prospešný význam. Takýmto výsadbám sa hovorí aj zmiešané zeleninové kultúry. Aby pôda nebola akumulátorom a zdrojom chorôb, snažíme sa využiť princípy a silu prírody v náš prospech. V praxi to znamená, že berieme do úvahy vzájomnú znášanlivosť rastlín a na pestovateľskej ploche striedame riadky nepríbuzných plodín. Záhony vysadenej zeleniny je možné lemovať ochrannými rastlinami (rôzne bylinky, predovšetkým aromatické) ktoré vysádzame súčasne so zeleninou. Výhodnejšie je však vysádzať ich v predstihu, počas jesennej prípravy záhonov. Je dôležité dbať na to, aby sa na tej istej pôde nenachádzali monokultúry tej istej rastliny, pretože tým dochádza k oslabeniu odolnosti, úrodnosti a prosperity jednotlivých rastlín. Navyše v pôde dochádza k premnoženiu chorôb a škodcov, v závislosti od zvýšeného množstva infikovaných zostatkov rastlín.
Ďalším krokom k zdravej a prosperujúcej biozáhradky je vytvorenie zásobných záhonov hmyzích predátorov našich škodcov, do ktorých ich nalákame vysadenými rastlinami (podobne poslúži aj kvetinová lúčka). Pri príprave záhona na pestovanie zdravej biozeleniny do škodcami zamorenej pôdy vysadíme najprv predplodinu, ktorá ma za účel unavenú pôdu ozdraviť.
Vzájomná ochrana rastlín je postavená na synergických interakciách medzi rôznymi druhmi rastlín a ich schopnosťou pomáhať si navzájom v boji proti škodcom a chorobám. Cesnak zvyšuje odolnosť mnohých rastlín a chráni ich pred hubovými chorobami. Silno aromatický zeler buľvový vysádzame medzi kapustoviny. Chráni ich pred húsenicami mlynárika kapustového, muchou kvetovkou kapustovou a odpudzuje aj skočky. Mäta pieporná podporuje zdravý rast zemiakov a zároveň ich chráni pred nebezpečnou zemiakovou plesňou.