Migréna je chronické neurologické ochorenie, ktoré postihuje približne 12 % svetovej populácie. Je charakteristické opakujúcimi sa záchvatmi silnej, pulzujúcej bolesti hlavy, často sprevádzanej precitlivenosťou na svetlo, zvuky a pachy, nevoľnosťou a vracaním. Ataky migrény môžu trvať od 4 do 72 hodín a výrazne ovplyvňujú kvalitu života postihnutých. Ženy trpia migrénou trikrát častejšie ako muži, no nevyhýba sa ani deťom. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zaradila migrénu medzi 20 ochorení, ktoré najvýraznejšie obmedzujú človeka v práci a súkromnom živote.
Historické pozadie migrény
Migréna nie je moderný fenomén. Prvé zmienky o nej pochádzajú už z čias Mezopotámie, pričom Hippokrates sa pokúsil o prvú definíciu tohto ochorenia, ktoré označil za celoživotné. Samotný názov "migréna" pochádza z gréckeho slova "hemicrania", čo znamená "polovica hlavy". Staroveké egyptské, grécke a rímske texty odhaľujú, že ľudia v minulosti spájali bolesti hlavy s božskými trestami alebo zlými duchmi. Medzi známych ľudí, ktorí trpeli migrénou, patrili Július Cézar, Piotr Iľjič Čajkovskij, Vincent van Gogh a Jana z Arku.
Prejavy a diagnostika migrény
Migréna je v spoločnosti často podceňovaná a zamieňaná s bežnou bolesťou hlavy. Ide však o záchvatové ochorenie, pre ktoré sú typické silné, pulzujúce bolesti hlavy strednej až ťažkej intenzity, zvyčajne lokalizované na jednej strane hlavy. Bolesť sa zhoršuje pohybom.
Migréna s aurou a bez aury
Niektorým pacientom predchádza samotnej bolesti hlavy tzv. aura, ktorá sa prejavuje senzorickými, motorickými alebo verbálnymi poruchami. Medzi najčastejšie prejavy aury patria vizuálne poruchy, ako sú záblesky svetla, svetlé škvrny, vlny alebo rôzne tvary pred očami. Aura sa môže prejaviť aj závratmi, svalovou slabosťou, pocitom dotyku alebo pichania v končatinách, prípadne prechodným znecitlivením tváre alebo jednej strany tela.
Diagnostika migrény si vyžaduje konzultáciu s lekárom špecialistom. Pre lepšiu diagnostiku a nastavenie správnej liečby sa odporúča viesť si denník migrenika, v ktorom si pacient zaznamenáva udalosti predchádzajúce záchvatu.
Prečítajte si tiež: Všetko, čo ste chceli vedieť o čokoláde
Spúšťače migrény
Migrénu môže vyvolať množstvo faktorov, ktoré sa u každého pacienta líšia. Medzi najčastejšie spúšťače patria:
- Nízka hladina endorfínov: Ráno po prebudení môže byť hladina endorfínov nízka, čo môže prispieť k záchvatu.
- Počasie: Zmeny počasia môžu tiež spustiť migrénu.
- Jedlo a nápoje: Niektoré potraviny, najmä zrejúce a plesnivé syry, presolené a chemicky spracované potraviny, môžu vyvolať migrénu. Vynechanie jedla alebo diéta tiež môžu byť spúšťačom. Niektoré potraviny, ako napríklad banány, obsahujú tyramín, ktorý môže vyvolať migrénu. Medzi nápoje, ktoré môžu spustiť migrénu, patrí alkohol (najmä červené víno) a kofeín. Dôležité je sledovať aj potravinárske prísady, ako sú aspartám a glutamát monosodný.
- Mrazené potraviny: V lete by ste si mali dávať pozor na mrazené potraviny.
- Množstvo spánku: Nedostatok alebo nadbytok spánku môže prispieť k migréne. Odporúča sa spať 6-8 hodín denne.
- Fajčenie: Fajčenie je pre migrenikov zakázané.
- Stres: Dlhodobé nesprávne držanie tela a stres môžu tiež vyvolať migrénu. Stres je pre mnohých pacientov s migrénou spúšťačom číslo 1.
Ďalšie potenciálne spúšťače:
- Umelé sladidlá
- Alkohol
- Glutamát sodný (MSG)
- Údeniny a spracované mäso
- Zrejúce syry
- Nakladané a fermentované potraviny
Čokoláda a migréna: Mýtus alebo realita?
Dlho sa predpokladalo, že čokoláda je častým spúšťačom migrény. Avšak, táto teória bola spochybnená novšími štúdiami. Štúdia z roku 2018, ktorú prezentoval americký neurológ Kenneth Shulman, nezistila žiadnu súvislosť medzi konzumáciou čokolády a záchvatmi migrény u takmer 96 % zo 606 sledovaných osôb. Naopak, u niektorých pacientov mala čokoláda dokonca opačný efekt a pomohla im predísť rozvinutiu migrény.
Podľa Americkej nadácie pre migrénu sa čokoláda považuje za druhý najčastejší spúšťač migrény po alkohole. Je možné, že za to môže obsah kofeínu a beta-fenyletylamínu v čokoláde, ktoré môžu spustiť migrénu u niektorých jedincov.
Prevencia migrény
Frekvenciu a intenzitu migrénových záchvatov je možné ovplyvniť pomocou prevencie. Dôležité je naučiť sa ovplyvniť faktory, ktoré u vás spúšťajú migrénu. Medzi preventívne opatrenia patrí:
Prečítajte si tiež: Výroba čokolády a tuky
- Pravidelný spánkový režim
- Minimalizácia stresu
- Kontrola konzumácie alkoholu a niektorých druhov potravín
- Pravidelná strava
- Dostatočný príjem horčíka (celozrnné produkty, zelenina)
- Pravidelný pohyb a odpočinok
- Vyhýbanie sa spúšťačom (červené víno, plesňové syry, citrusové plody)
Pri príležitostnej bolesti hlavy alebo migréne môžete užívať voľnopredajné lieky proti bolesti. Ak sa u vás pravidelne vyskytujú epizódy migrény, lekár vám pravdepodobne predpíše preventívne lieky.
Potraviny, ktorým sa vyhnúť pri migréne:
- Čínske jedlá (glutamát sodný)
- Zrelé syry (tyramín)
- Káva (kofeín - nadmerné množstvo)
- Ľadové nápoje a potraviny (rýchla konzumácia)
- Červené víno (tyramín)
- Potraviny s vysokým obsahom rafinovaného cukru
Potraviny, ktoré môžu pomôcť pri migréne:
- Jogurt (vápnik)
- Mandle (tryptofán, horčík)
- Dyňa červená (hydratácia, vitamíny, minerály)
- Huby (riboflavín - B2)
- Ryby (omega 3 mastné kyseliny)
- Uhorka (hydratácia)
- Quinoa (bielkoviny, horčík)
- Zemiaky a banány (draslík)
Ako zistiť, či sú potraviny spúšťačom migrény?
Ak máte podozrenie, že vaša migréna súvisí s konzumáciou určitých potravín, odporúča sa viesť si denník, v ktorom si budete zaznamenávať, čo ste jedli a pili, a kedy sa objavila bolesť hlavy. Počas 2-3 týždňov vylúčte podozrivé potraviny z jedálnička a potom ich postupne zaraďujte späť, pričom sledujte reakcie svojho tela.
Prečítajte si tiež: Ochutnajte Lyra čokoládu