Mlynárstvo, kedysi jedno z najrozšírenejších remesiel, je hlboko zakorenené v slovenskej kultúre. Sprevádza ho množstvo piesní, povier, prísloví a ustálených výrazov, ktoré sa často viažu k chlebu, základnej potravine a symbolu obživy. Význam mlynov a mlynárov presahuje len ekonomickú rovinu, zasahuje do jazyka, architektúry, techniky a spoločenského života.
Mlynárske remeslo v jazyku a prísloviach
Mlynárske remeslo je bohaté na frazeologizmy a príslovia, ktoré svedčia o jeho dôležitosti v živote ľudí. Napríklad, ak niekto vypije toľko, "že by aj mlynicu utiahlo," poukazuje to na jeho schopnosť zvládnuť veľké množstvo alkoholu. Zvraty ako "keď nemelie mlynár, tak melú jeho," alebo "mlynár bez vody padne do chudoby," odrážajú materiálne postavenie mlynára v dedine a nepretržitú potrebu chleba.
Ak niekomu "naženieme vodu na mlyn," znamená to, že ho výdatne podporíme, či už chceme, alebo nie. Výraz "mať niečo za lubom" pochádza z tradičného mlyna, kde mlynár ukrýval mlynské kamene za dreveným obalom, tzv. lubom, aby nikto nevedel, koľko meliva má v zásobe.
Význam mlynov v slovenskej histórii
Roman Sorger, scenárista a režisér, sa pri štúdiu starých časopisov dozvedel, že Slovensko bolo kedysi mlynárska veľmoc. Jeho pátranie po mlynoch a mlynároch vyústilo do dokumentu "Mlyny na Slovensku" (2004). Sorger počas prípravy scenára prešiel asi osemdesiatpäť mlynov, stretol sa s potomkami mlynárov a uvedomil si, ako hlboko sú mlyny spojené s naším životom.
Mlyny ovplyvnili vzhľad obcí a miest, mlynári ovplyvňovali verejnú mienku, boli majstrami mnohých remesiel a dorábali chlieb. Na Slovensku existovali vodné, lodné aj veterné mlyny, dokonca aj mlyny gréckeho a rímskeho typu. Napriek tomu dlho neexistovala kniha o mlynoch a mlynároch, okrem knihy Rudolfa Kulicha.
Prečítajte si tiež: Možnosti liečby pri vyhadzovaní jedla
Zachované mlyny a ich príbehy
Na Slovensku sa nachádza niekoľko zachovaných mlynov, ktoré svedčia o bohatej mlynárskej histórii. Lodný mlyn pri Kolárove, pôvodne z Radvane nad Dunajom, bol zrekonštruovaný v komárňanských lodeniciach a dnes slúži ako kultúrne a agroturistické centrum. Správca a majiteľ Ivan Šáli prevádzkuje areál a chystá novú výstavu o kolárovských mlynoch.
Kvačianske mlyny v Kvačianskej doline sú ďalším príkladom zachovaných mlynov. Dobrovoľníci a ochranári sa starajú o zrekonštruované mlyny a vyrábajú elektrinu pomocou mlynského kolesa. Schaubmarov mlyn na pezinskej Cajle je jedným z najskvostnejších mlynárskych objektov, ktorý dnes slúži ako Galéria insitného umenia.
Mlyn ako miesto stretnutí a technického pokroku
Mlyny boli vždy centrom rozvinutej dobovej technológie a zohrávali významnú technickú, ekonomickú a civilizačnú úlohu. Mlynári patrili medzi majetnejších občanov dediny, mali výnimočné postavenie a často zastávali aj riadiace funkcie. Každý zamestnanec v mlyne sa pokladal za príslušníka domácnosti.
Budova mlyna sa nikdy nezaobišla bez izby zvanej šalanda, ktorá slúžila ako miesto stretnutí, jedáleň, ubytovňa a odpočiváreň. Rudolf Kulich vo svojej knihe spomína na lodné mlyny na Váhu v Šoporni, ktorých klepot sa ozýval po celom Považí.
Súčasný stav mlynárstva
Podľa Ladislava Mlynku, etnografa a šéfa Slovenskej mlynologickej spoločnosti, na Slovensku v súčasnosti neexistuje mlyn, ktorý by fungoval na základe starej tradičnej technológie a mlel múku. Mlyny v múzeách v prírode sú často premiestnené a umŕtvené objekty.
Prečítajte si tiež: Objednajte si okuliare online
Predstava oprášiť zreštituované mlyny po roku 1989 bola naivná, pretože mlyny by v konkurencii neobstáli. Ak sa chcelo niečo podniknúť na trhu, tak sa za pôvodnými obvodovými múrmi využila súčasná technológia, čo však s tradičným mletím nemalo veľa spoločného.
Vývoj mlynárskeho remesla
Najstaršie vodné mlyny na našom území pochádzajú zo stredoveku. Ich výbavu tvorilo vodné koleso s vodným náhonom, pár kameňov a hriadeľ s palečným kolesom. Časom pribudol k mlynskému stroju osievací mechanizmus. V 18. storočí sa k jednému výkonnému vodnému kolesu začali pripájať viaceré mlynské kameňové zloženia.
Veľkou zmenou v polovici 19. storočia bol vznik umelých mlynov, takzvaných kunst mlynov. K mlynskému zariadeniu pribudli vodné turbíny, spaľovacie a elektrické motory, čistiace a osievacie zariadenia. Namiesto kameňových zložení začali fungovať francúzske umelé kamene a valcové stolice. Začala sa priemyselná éra vodných mlynov.
Osud mlynov v 20. storočí
História vodných mlynov na území Slovenska siaha do dvanásteho storočia. Svoj vrchol dosahujú mlyny na konci 19. storočia, v čase rušenia cechov ich bolo viac ako 4500. Víťazstvo socializmu nad zdravým rozumom mlyny úplne položilo. Ich prevádzka bola umelo zastavená, mnohé zatvorili, len niektoré fungovali ďalej ako v prevádzke jednotných roľníckych družstiev.
Súčasná ochrana mlynov
V osemdesiatych rokoch bolo na Slovensku chránených okolo päťdesiatpäť mlynov, väčšina z nich však bola chránená ako pamiatka už so zmenenou funkciou. Obnovovaných a rozvíjajúcich sa pamiatok tohto typu bolo len dvanásť.
Prečítajte si tiež: História a význam sushi
Príslovia a porekadlá o chlebe
Príslovia a porekadlá o chlebe svedčia o jeho dôležitosti v živote ľudí. "Chlieb (a koláč) Chlebíček dar boží," "Chlebíček náš tatíček," "Chlebové kôročky kto jedáva, ten červené líčka dostáva," "Kto chlieb nosí, i chlieb ho nosí," "Kto si nevie chleba odkrojiť, nevie si naň ani zarobiť."
Dobrá Niva: Obec s bohatou históriou a tradíciami
Dobrá Niva, obec s bohatou históriou, sa nachádza na rozhraní Zvolena, Hontu a Novohradu. Pôvodne drevená obec bola po požiari prestavaná na kamennú. Domy boli delené na prednú izbu, pitvor s čiernou kuchyňou, zadnú izbu, komoru, maštale, sieň a humno. Ľudia si spravidla vedeli sami vyrobiť, čo potrebovali. Muži vyrábali náradie na poľnohospodárske práce a ženy spracúvali konope, ľan i vlnu a tkali domáce plátno.
Odev Dobronivčanov je odevom podpolianskeho typu so znakmi hontianskymi i novohradskými. Mužský odev tvorila košeľa, plátenné široké riasené nohavice, zástera, súkenné nohavice, kabanica, kožúštek a kvetová šatka. Ženský odev bol rozmanitejší a tvoril ho rubáč, oplecko, biela sukňa, vrchná sukňa, zástera, kožúštek, kabanica, kabátec, čepiec a šatka.
Dobrá Niva má zvolenské nárečie s výraznými južnostredoslovenskými znakmi. Charakteristická je zmena ie na io a o pred obojperným u. Nárečie sa vyznačuje výraznou mäkkosťou a spoluhlásky d, t, n, I sa dôsledne mäkčia vždy, ak za nimi nasleduje e, i.