Nížiny predstavujú úrodné oblasti s priaznivými klimatickými podmienkami, ktoré umožňujú pestovanie širokej škály plodín. Medzi najčastejšie pestované plodiny v nížinách patria zemiaky, kukurica, raž, hrozno a jahody. Pre úspešné pestovanie je však dôležité zabezpečiť rastlinám dostatok živín.
Výživa rastlín a význam živín
Všetky rastliny potrebujú pre svoj rast a rodivosť od jari do jesene určité množstvo základných živín a stopových prvkov. Tieto živiny je potrebné rastlinám dodať do pôdy alebo ich aplikovať počas vegetácie pomocou tekutých hnojív.
Význam živín pre rastliny
Každá pôda obsahuje určité množstvo prirodzených živín, ktoré sa v nej nachádzajú po stáročia. Avšak ovocné stromčeky a rastliny ich každoročne odčerpávajú, čím zemina stráca výživné látky potrebné pre úspešný rast a rodivosť plodín. Nedostatok živín vedie k slabším úrodám a nižšej kvalite ovocia a zeleniny.
Je potrebné aplikovať všetky základné živiny a súčasne dodať aj stopové prvky. Nestačí používať len jednostranné hnojivá obsahujúce len dusík, pretože získame plody nadmerne veľké, ktoré obsahujú nežiaduce látky. Ovocie a zelenina prehnojená dusíkom počas pestovania a uskladnenia podlieha hnilobe.
Rastliny s nedostatkom draslíka majú často listy po okrajoch do hneda zaschnuté a nízku odolnosť voči chorobám a škodcom. Fosfor je potrebný na dobré založenie a opelenie kvetov.
Prečítajte si tiež: Riešenia pre čierne škvrny na zemiakoch
Ako zistiť, čo chýba v pôde?
Najlepšie je urobiť si pôdny rozbor, čím sa zistí, aké živiny sa v pôde nachádzajú a aké je pôdne zloženie. Na základe toho sa prispôsobia dávky hnojív. V praxi sa však málokto z pestovateľov spolieha na rozbory a každý zapracuje do pôdy tie hnojivá, ktoré sú dostupné.
Najmenšie chyby sa urobia, ak sa do pôdy zapracujú viaczložkové granulované hnojivá, ktoré obsahujú všetky základné živiny, doplnené o stopové prvky. K týmto hnojivám patrí napríklad NPK hnojivo, Cererit a podobne. Tieto hnojivá je potrebné zapracovať do pôdy každý rok na jar, aby ich využiteľnosť pre rastliny bola čo najvyššia. Ak sa rozhodia na povrch pôdy v jesennom období alebo skoro v predjarí, ich účinnosť je pre rastliny nízka. V jesennom období je možné použiť len pomalšie pôsobiace hnojivá, ako je napríklad superfosfát, draselná soľ, mletý vápenec a podobne.
Priemyselné viaczložkové hnojivá je najlepšie rozhodiť rovnomerne na pozemok na jar, pred pobránením pozemku, aby sa hnojivá dostali do pôdy a ich využiteľnosť bola čo najvyššia.
Stavebné prvky rastlín
Základným prvkom všetkých organických látok je uhlík. Rastliny ho prijímajú prevažne z ovzdušia vo forme CO2. Tvorí asi 45 % organických látok v sušine. Organické látky obsahujú aj vodík, ktorý rastliny prijímajú najmä z vody. Kyslík tvorí časť organických zlúčenín a vody. Rastliny ho vylučujú pri fotosyntéze a spotrebúvajú pri dýchaní.
Dusík je dôležitou zložkou bielkovín. Rastliny ho prijímajú z pôdy vo forme solí. Na dusík sú najbohatšie rozmnožovacie orgány rastlín. Pri nedostatku dusíka rastliny blednú, žltnú, nerastú, nasadzujú málo kvetov, a tým aj plodov.
Prečítajte si tiež: Sadenie zemiakov a úroda
Fosfor sa v tele rastlín vyskytuje najmä vo forme organických zlúčenín. Veľké množstvo fosforu majú najmä delivé meristematické pletivá, kvety a semená. Je stavebnou zložkou zložitejších bielkovín bunkového jadra. V pôde podporuje mikrobiálnu činnosť a rozklad organických látok. Pri nedostatku fosforu rastliny málo kvitnú, kvety sa nedostatočne rozvíjajú a skoro odumierajú.
Draslík je prítomný v hľuzách, mladých pletivách a semenách. Významný je pri látkových premenách. Zvyšuje odolnosť rastlín proti mrazu, suchu a chorobám. Veľa draslíka spotrebujú rastliny, ktoré hromadia zásoby glycidov, napr. repa, zemiaky, kukurica, vinič hroznorodý. Pri nedostatku draslíka rastliny žltnú, na listoch sa vytvárajú hnedé škvrny, listy zasýchajú. Novonarastené listy sú malé.
Vápnik sa v rastlinách väčšinou viaže v nerozpustnej forme a vyskytuje sa v bunkových blanách. Má zásadný význam pri neutralizácii kyselín vznikajúcich počas metabolizmu rastlín. Spevňuje podporné pletivá. Pomerne veľa ho obsahujú listy rastlín. Pri nižších rastlinách inkrustuje ako uhličitan vápenatý bunkové steny.
Síra je v rastlinách súčasťou bielkovín a je prítomná v rozličných siliciach. Najviac síry obsahuje kvet. Nedostatok síry spôsobuje v tele rastlín nahromadenie nerozpustných dusíkatých zlúčenín a sacharidov. Tým sa spomaľuje rast, listy blednú a rastliny zakrpatievajú.
Horčík je nevyhnutný pri energetických premenách v bunke. Je zložkou chlorofylu. Podporuje príjem fosforu a tvorí protiváhu vápnika a draslíka. Pri nedostatku horčíka listy blednú, žltnú, vznikajú hnedé škvrny. Bunkové jadrá a chloroplasty sú znetvorené.
Prečítajte si tiež: Pečené zemiaky ako ježko
Železo má katalytický účinok predovšetkým pri tvorbe chlorofylu. Pôdy obsahujú dostatok železa, aj keď vo forme zle rozpustných zlúčenín. Najviac železa je v listoch. Jeho nedostatok spôsobuje blednutie listov čiže chlorózu.
Meď je súčasťou niektorých enzýmov a podporuje tvorbu vitamínov. Jej nedostatok (napr. pri ovse] sa prejavuje tým, že metliny majú hluché kvety. Mangán pôsobí ako katalyzátor pri tvorbe chlorofylov. Jeho príjem sťažuje zásaditá reakcia pôdy.
Zinok potrebujú na rast predovšetkým kvasinky a huby. Bór ovplyvňuje vodný režim, tvorbu kvetov a plodov i delenie buniek. Ak je v pôde nedostatok bóru, cukrová repa trpí srdiečkovou hnilobou, pri marhuliach nastáva rozpad kambia a lyka.
Chlór zvyšuje napučiavanie základnej cytoplazmy, čím sa zvyšuje osmotický tlak buniek. To zapríčiňuje zníženie transpirácie a zlepšenie vodného režimu rastlín. Pri nadbytku chlóru sa ruší účinok draslíka pri výmene cukrov, rastliny strácajú chlorofyl a znižuje sa ich fotosyntéza. Obsah chlóru v rastlinách pomerne kolíše. Pri nadbytku v pôde ho popol rastlín obsahuje až 30 %.
Sodík môže dopĺňať funkciu draslíka, pokiaľ ide o udržiavanie aktivity koloidných látok v základnej cytoplazme. Obsah kremíka v rastlinách stúpa s vekom rastlinných orgánov. Dodáva pevnosť bunkovým stenám. Pri obilninách tvorí až 50 % popola. Popol vyfajčenej časti cigarety drží predovšetkým na kremičitej kostre.
Molybdén je nevyhnutný na asimiláciu dusíka nitrogénnymi baktériami a na celkovú redukciu nitrátov. Reakcia rastlín na nedostatok molybdénu je rovnaká ako na nedostatok dusíka.
Príjem živín rastlinami
Živý organizmus z vonkajšieho sveta neustále prijíma rozličné látky a do svojho okolia vylučuje produkty, ktoré vznikli v jeho tele. Tento proces sa nazýva látková výmena, ktorá je základným prejavom každej živej hmoty. Látková výmena podmieňuje vzájomné ovplyvňovanie živého organizmu s okolitým prostredím a živých organizmov medzi sebou. Zastavenie látkovej výmeny znamená zánik života - smrť.
Rastliny prijímajú minerálne látky tak koreňovou sústavou, ako aj nadzemnými orgánmi. Rastliny môžu biogénne prvky z pôdy prijímať len vo forme iónov. Disociáciu minerálnych látok na ióny umožňuje v prírode najrozšírenejšie rozpúšťadlo - voda.
Príjmanie živín koreňmi rastlín
Zabezpečovanie správnej koreňovej výživy rastlín spolu s používaním kvalitného osiva výkonných kultivarov je najúčinnejšou cestou na zvyšovanie úrovne rastlinnej výroby. Hlavnou úlohou koreňovej sústavy je zásobovať rastliny vodou, živinami a upevňovať ich v pôde. Okrem toho plní aj funkciu zásobných orgánov. Rastliny prijímajú z pôdy vodu a živiny takmer výlučne koreňovými vláskami. Korene rastlín prijímajú z pôdy aj CO2.
Z pozorovaní vyplýva, že rastliny prijímajú živiny viacerými spôsobmi. Časť živín a iných látok (aj škodlivých) z pôdy vniká do koreňov rastlín samovoľne difúziou a osmotickými silami najmä pôsobením transpirácie. Tento spôsob príjmu živín bez účasti rastliny je pasívny príjem. Čím má pôda väčší a kvalitnejší sorpčný komplex a čím je biologicky aktívnejšia, tým lepšie udržiava vhodné zloženie živného roztoku.
Hnojivá
Hnojivá sú látky, ktorými sa zvyšuje obsah jednotlivých živín v živnom prostredí rastlín. Dodávajú sa prevažne do pôdy a zlepšujú výživu pestovaných rastlín. Rozdeľujú sa na hospodárske (organické) a priemyselné hnojivá.
Význam priemyselných hnojív a ich zložiek:
- Uhlík (C) - základná stavebná jednotka rastlinných a živočíšnych buniek a organizmov
- Vodík (H) - zložka vody a organických zlúčenín, potrebný pri fotosyntéze
- Dusík (N) - tvorba úrody, súčasť bielkovín, podporuje nasadzovanie plodov
- Fosfor (P) - dôležitý pre rast rastlín, tvorbu plodov
- Draslík (K) - pomáha regulovať hospodárenie s vodou, katalyzátor rôznych reakcií
- Horčík (Mg) - súčasť chlorofylu
- Vápnik (Ca) - súčasť bunkovej steny, význam pri metabolizme rastlín
Hospodárske hnojivá
Hospodárske hnojivá sa vyrábajú v poľnohospodárskom podniku. Okrem živín, ktoré rastliny potrebujú, obsahujú navyše organickú hmotu, mikroorganizmy a rastové látky. Ich význam rastie najmä v súčasnosti, keď priemyselné hnojivá znižujú obsah a kvalitu humusu, zhoršujú pôdnu štruktúru, a tým aj ostatné dôležité biologické, fyzikálne a chemické vlastnosti pôdy.
- Maštaľný hnoj: Je zmes pevných a čiastočne i tekutých výkalov hospodárskych zvierat so stelivom. Jeho význam sa pre udržanie a zvyšovanie úrodnosti pôdy stále zvyšuje. Priemerný maštaľný hnoj prevažne od hovädzieho dobytka obsahuje 75 % vody, 18 - 20 % organických látok, 0,45 % N, 0,10 % P, 0,40 % K, 0,30 % Ca 0,06 % Mg a stopové prvky. Obsah jednotlivých látok často kolíše.
- Močovka: Je čiastočne alebo úplne skvasený moč hospodárskych zvierat, často zriedený splachovacou vodou. Hnojivá hodnota močovky je veľmi rozdielna. Obsahuje ľahko prijateľné látky pre rastliny a niektoré rastové látky. Močovka je bohatá na dusík a draslík, ale chudobná na fosfor a vápnik. Obsahuje približne 0,25 % dusíka, 0,50 % draslíka, stopy fosforu a vápnika. Fosfor dopĺňame pridaním superfosfátu v dávke asi 2 kg na 100 1 močovky. Aby nevznikali straty dusíkatých látok, treba čo najviac obmedziť styk močovky so vzduchom. Močovkou podľa potreby vlhčíme komposty. Podporuje rozvoj a činnosť mikroorganizmov, urýchľuje rozklad organických látok a obohacuje komposty o dusík a draslík.
- Hnojovica: Je skvasená zmes pevných a tekutých výkalov hospodárskych zvierat zriedená vodou. Podmienkou úspešného založenia hnojovicového hospodárstva je dostatok prírodných vodných zdrojov, väčšia súvislá plocha trvalých trávnych porastov, výkonné čerpacie zariadenie, ľahko zostaviteľné a prenosné rozvodné potrubie. Priemerné zloženie a obsah živín pri hnojovici hovädzieho dobytka je 0,50 % N, 0,10 % P, 0,40 % K, 7 % rastových látok, mikroorganizmy a voda. Hnojovica podobne ako močovka je chudobná na fosfor a vápnik. Preto pri jej použití pravidelne prihnojujeme fosforečnými a vápenatými hnojivami. V horských hnojovicových hospodárstvach sa trávne porasty hnoja viackrát počas vegetácie, vždy po spasení alebo zbere sena. Dávka pri jednorazovej aplikácii je asi 10 m3 na 1 ha. Súčasne prihnojujeme asi 20 - 30 kg superfosfátu. Pri použití hnojovice na ornej pôde sú dávky podstatne vyššie. Ich výška závisí od druhu hnojenej plodiny, stupňa zriedenia a spôsobu aplikácie.
- Komposty: Sú hospodárske hnojivá, ktoré vyrábame z odpadových surovín organického pôvodu a zeminy. Na rozdiel od ostatných druhov hospodárskych hnojív rozkladné procesy v kompostoch prebiehajú oveľa dokonalejšie. Väčšina živín pri zrení kompostu sa premení až na prijateľnú formu, takže sú ihneď prijateľné pre rastliny. Kompost používame pri všetkých plodinách, ktoré si vyžadujú organické hnojenie. Pod okopaniny a zeleniny hnojíme dávkou od 30 - 50 t na 1 ha, pod ostatné plodiny dávame menšie dávky. Je to výborné hnojivo na hnojenie lúk, pasienkov a v záhradníckej výrobe. Do pôdy sa zaoráva na jeseň. Na jar sa do pôdy zapracúva kultivátormi alebo bránami.
- Zelené hnojenie: Je zaorávanie zelených rastlín do pôdy, ktoré sa na tento účel na pozemku vypestovali. Rastliny na zelené hnojenie sa pestujú ako hlavná plodina, podsev alebo ako strnisková plodina. Je to univerzálne hnojivo, pretože obsahuje všetky živiny, ktoré rastlina potrebuje. Porast určený na zelené hnojenie musí v krátkom čase vytvoriť veľké množstvo zelenej hmoty. Na to potrebuje množstvo pohotových živín, ktoré dodávame priemyselnými hnojivami. Zelené hnojenie možno použiť na hnojenie všetkých plodín, ktoré si vyžadujú hnojenie hospodárskymi hnojivami, najlepšie kŕmnych plodín a okopanín. Na chudobných pôdach ich môžeme použiť aj na hnojenie obilnín. Tento spôsob hnojenia možno kombinovať so zaorávaním slamy. Na ľahších pôdach zaorávame zelenú hmotu neskoro na jeseň a do väčšej hĺbky, na ťažších pôdach skôr plytšie, aby k zaoranej hmote mal prístup vzduch. Ak je porast hustý a vysoký, najskôr sa povalcuje v smere orby, alebo pobráni tanierovými bránami, aby sa organická hmota dokonale zapracovala do pôdy.
- Rašelina: Je organické hnojivo s vysokým obsahom organických látok a veľkou nasávacou schopnosťou. Používame ju ako podstielku alebo pri výrobe kompostov a na prípravu zemín v záhradníctve.
Priemyselné hnojivá
Priemyselné hnojivá sú druhým hlavným zdrojom náhrady odčerpaných živín z pôdy. Podľa obsahu hlavných živín sa rozdeľujú na jednoduché, viaczložkové a špeciálne hnojivá.
Dusíkaté hnojivá: Dusík je hlavnou živinou v dusíkatých priemyselných hnojivách. Z celkovej potreby priemyselných hnojív pripadá na dusíkaté hnojivá približne jedna tretina. Dusík sa v týchto hnojivách vyskytuje vo forme liadkovej (dusičnanovej), čpavkovej (amoniakálnej) alebo organickej.
- Dusičnanové (liadkové, nitrátové) hnojivá:
- Liadok vápenatý Ca(NO3)2 - dusičnan vápenatý. Obsahuje asi 15 - 16% dusíka a 30 % CaO. Vo vode je dobre rozpustný. Rastliny ho ihneď prijímajú, preto sa používa na prihnojovanie počas vegetácie. V pôde sa púta slabo a ľahko sa vyplavuje. Nepoužíva sa na hnojenie do zásoby.
- Liadok horečnatovápenatý je dusičnan vápenatý a dusičnan horečnatý. Obsahuje 14 % N, 9 % Ca, 6 % Mg. Má podobné vlastnosti ako liadok vápenatý.
- Amoniakálne (čpavkové) hnojivá:
- Síran amónny (NH4)2SO4 obsahuje 20,5 - 21 % čpavkového dusíka. Vyrába sa z odpadových čpavkových vôd a kyseliny sírovej. Vo vode je dobre rozpustný. V pôde sa katión NH4+ dobre púta. Síran amónny sa z pôdy uvoľňuje postupne, obyčajne sa ním hnojí pred sejbou. Pretože pôsobí fyziologicky neutrálne, používa sa na neutrálnych alebo slabo zásaditých pôdach.
- Hnojivá s dvoma formami dusíka:
- Liadok amónny čiže dusičnan amónny NH4NO3. Obsahuje 35 % dusíka, z toho polovicu v dusičnanovej a polovicu v amoniakálnej forme. Je veľmi výbušný a hygroskopický.
- Liadok C-33. Obsahuje 33 % dusíka, 16 % NO3-, 17 % NH4+ a 0,3 % Ca. Je výbušný a hygroskopický.
- Liadok amónny s vápencom. Typ LAV-25 s obsahom najmenej 24.5 % dusíka a 6 - 7 % Ca. Typ LAV-30 s obsahom najmenej 29.5 % dusíka a 3 - 3,6 % Ca. Polovica dusíka je v dusičnanovej a polovica v amoniakálnej forme.
- Hnojivá s dusíkom v organickej väzbe:
- Močovina CO(NH2)2
Plodiny vhodné pre pestovanie v nížinách
Zemiaky
Zemiaky sú jednou z najdôležitejších plodín pestovaných v nížinách. Vyžadujú dobre priepustnú pôdu bohatú na živiny a dostatok vlahy.
Kukurica
Kukurica je ďalšou významnou plodinou, ktorá sa pestuje v nížinách. Potrebuje teplé podnebie a dostatok slnečného žiarenia.
Raž
Raž je obilnina, ktorá sa pestuje v chladnejších oblastiach nížin. Je menej náročná na pôdu ako pšenica.
Hrozno
Hrozno sa pestuje v teplejších nížinách s dostatkom slnečného žiarenia. Vyžaduje dobre priepustnú pôdu a pravidelný rez.
Jahody
Jahody sú obľúbené ovocie, ktoré sa pestuje v nížinách. Potrebujú slnečné stanovisko a dobre priepustnú pôdu.
Mykorhízne huby ako podpora pre rastliny
Mykorhízne huby vytvárajú symbiotický vzťah s koreňmi rastlín, čím im pomáhajú prijímať živiny a vodu z pôdy. Aplikácia mykorhíznych húb môže zvýšiť úrodu a odolnosť rastlín voči stresovým faktorom.
Prípravok SYMBIVIT® obsahuje mykorhízne huby, ktoré sa napoja na korene rastlín a budú rásť, čerpať živiny z pôdy a podporovať rastlinu počas jej celého života. Prípravok je možné kombinovať s prírodným hnojivom CONAVIT.