Hľadanie alternatív k tradičnému chovu ošípaných sa stáva čoraz aktuálnejšou témou. Dôvody sú rôzne, od ekonomických až po etické. Našťastie existujú plemená a druhy hospodárskych zvierat, ktoré môžu ošípané úspešne nahradiť, či už z hľadiska produkcie mäsa, nenáročnosti chovu alebo ekologickej udržateľnosti.
Mangalica: Kučeravé prasiatko s "dobrým cholesterolom"
Mangalica je plemeno ošípanej, ktoré si v posledných rokoch získava čoraz väčšiu popularitu ako alternatíva k bežným plemenám. U nás a v Maďarsku je známa ako mangalica, v Londýne a USA ako mangalitza, v Srbsku ako mangulica (v cyrilike Магулица), v Rumunsku ako mangaliza a v Nemecku ako Wollschwein. Aj keď sa často prezentuje ako staré maďarské plemeno, jeho história siaha len do roku 1833, kedy sa v Rakúsko-Uhorsku začalo krížiť rôzne plemená ošípaných, ako bakony a szalonta, s divokými prasatami. Práve divoké prasatá dodali mangalici odolnosť a nenáročnosť.
Názov "mangalica" pochádza od Vuka Stefanoviča Karadžiča, srbského jazykovedca a zberateľa ľudovej slovesnosti. Pôvodne bola určená pre kráľovský dvor Habsburgovcov, no vďaka svojej nenáročnosti sa rýchlo rozšírila po celom Rakúsko-Uhorsku, teda v dnešnom Rakúsku, Maďarsku, Srbsku, na Slovensku, v Česku, Chorvátsku, Bosne a Rumunsku. Neskôr sa jej chov sústredil najmä v Maďarsku, kde mala najvhodnejšie klimatické podmienky.
Mangalica sa vyznačuje bohatou kučeravou srsťou, ktorá sa mení podľa ročného obdobia. Existujú tri základné farebné varianty: biela, červená (ryšavá) a čierna s bielym bruchom (lastovičie sfarbenie). Prasiatka sú po narodení pruhované, podobne ako diviaky, a pruhy miznú až okolo desiateho dňa. Vďaka hrubému podkožnému tuku je mangalica odolná voči nepriaznivému počasiu a môže sa chovať pastevným spôsobom.
V minulosti bola hlavnou úžitkovou vlastnosťou mangalice produkcia masti, ktorá sa používala na varenie, výrobu sviečok, mydiel, kozmetiky, priemyselných mazív a dokonca aj výbušnín. S nástupom rastlinných olejov a vynálezom chladničky však dopyt po masti klesol, čo viedlo k úpadku plemena. Navyše, "moderná" veda začala živočíšne tuky považovať za škodlivé, čo situáciu ešte zhoršilo. Katastrofálna mäsová úžitkovosť, pomalý rast, zlá konverzia krmiva, nízka pôrodnosť a technologické problémy pri porážke (kvôli hrubej srsti) takmer viedli k vyhynutiu mangalice.
Prečítajte si tiež: Ryby v byte: Ako na to?
Záchrana prišla vďaka spolupráci s Juanom Vicentem Olmosom, ktorý hľadal bravčové stehná so špecifickými parametrami pre výrobu španielskych šuniek. Dnes Maďarsko produkuje ročne až 60 000 mangalíc a starostlivo si stráži know-how chovu. Vedie sa plemenná kniha s 27 líniami a kúpa čistokrvnej mangalice z Maďarska je takmer nemožná.
Marketing mangalice je veľmi úspešný. Zapamätateľný názov, netypický vzhľad a zaujímavý príbeh prispievajú k popularite tohto unikátneho produktu. Národná asociácia mangalice (MOE) investuje do marketingu značné finančné prostriedky. Hlavný slogan mangalice znie: "dobrý cholesterol". Hoci je pravda, že mäso mangalice obsahuje zdravšie mastné kyseliny a prírodné antioxidanty, obsah cholesterolu je porovnateľný s inými cicavcami. Masť mangalice je mäkšia, redšia, má nižšiu teplotu topenia, je stráviteľnejšia a menej zaťažuje trávenie. Nespochybniteľnou výhodou je aj spôsob chovu, ktorý spĺňa kritériá bio chovu.
Mäso z mangalíc je drahšie ako bežná bravčovina kvôli dlhšej dobe výkrmu, zlej konverzii krmiva a menšiemu počtu prasiatok vo vrhu (priemerne 7,5 oproti 20 u bielej ošípanej). Surové mäso mangalice sa dá identifikovať podľa tmavšej červenej farby, prerastania tukom a vzhľadu jednotlivých častí (malé karé, ploché stehno, hrubý a mastný bok). Slanina na chrbte môže dosiahnuť hrúbku až 15 - 25 cm. Jedinou spoľahlivou metódou na rozlíšenie mangalice od bežnej bravčoviny je test DNA. Preto sa odporúča nakupovať výrobky z mangalice len u overených výrobcov.
Mangalica bola pre svoj vzhľad niekedy posmešne nazývaná aj "tučná ovca". Najväčšou ranou pre ňu bolo vypuknutie moru ošípaných v roku 1895, ktorý trval 20 rokov a zdecimoval populáciu o 95%. V roku 1991, keď sa začala záchrana plemena, žilo len 198 jedincov, väčšinou v zoologických záhradách a rezerváciách. Sú známe prípady, kedy kanec tohto plemena dosiahol hmotnosť až 500 kg. Mangalica je menej citlivá na stres, odolnejšia voči chorobám a menej agresívna ako biela ošípaná. Má aj svoj vlastný festival v Budapešti a dokonca sa dostala aj do operety Johanna Straussa II.
Vietnamské prasiatka: Nenáročný chov pre rodinné potreby
Pre drobnochovateľov, ktorí hľadajú alternatívu k tradičným ošípaným, môžu byť vietnamské prasiatka zaujímavou voľbou. Tieto ošípané sú nenáročné na kŕmenie a majú pokojnú povahu.
Prečítajte si tiež: Praktický sprievodca pre chov kozliat
Vietnamské ošípané sú najčastejšie čierne, môžu byť aj šedé, ale nikdy nie sú biele. U týchto ošípaných je typický prehnutý chrbát a visiace brucho, ktoré sa kvôli krátkym nohám ťahá skoro po zemi. Živá hmotnosť dospelých ošípaných dosahuje hmotnosť iba 60 až 80 kg a vyznačujú sa veľmi kľudnou povahou, ktorá pripomína až povahové vlastnosti psa.
Čo sa týka výbehu, dajú sa chovať aj v zavretom chlieviku ako sa chovajú klasické ošípané, ale nie je to pre ne ideálne. Čím viac priestoru majú, tým lepšie. Vo výbehu lepšie rastú, toaletu si spravia na jednom mieste, nie sú špinavé a nenudia sa. Je dobré im spraviť bahnisko, kde sa môžu vyváľať. V lete sa tak chladia a zbavujú parazitov.
Pre odstavčatá a mladé ošípané je vhodné zabezpečiť ustajnenie v koterci alebo v krytom prístrešku. Pod prístreškom môžu byť už od jarných mesiacov do neskorej jesene - táto doba však stačí na odchov výkrmových ošípaných. I pri bežnej výžive pri dosiahnutí hmotnosti približne 55 až 70 kg, by sa mala tieto ošípané zabiť, pretože ďalší prírastok po dokončení rastu sa obyčajne premení na tuk.
Je potrebné zabezpečiť im ohradu. Klasické pletivo podryjú resp. podvihnú rypákom. Dobré je použiť drevené palety, alebo čokoľvek pevné, s čím nepohnú, napr. kari sieť. Môže byt viaceré spolu ako črieda len treba dať pozor na kancov a prasničky. Kanca je najlepšie mať zvlášť a s prasničkami mat iba bravčekov. Inak by sa vám párili mimo dozor a to nie je dobre, nebudete vedieť kedy sa prasnička presne oprasí atď.
Sú pokojnej povahy, dajú sa pekne vycvičiť, na zavolanie pribehnú. Samozrejme matka si chráni svoje mlade, keď ich očkujem alebo ich doktor kastruje prasnička zúri, bacha na to. A kanec je teritoriálny. Treba dávať pozor a netreba sa báť ukázať mu, kto je pánom.
Prečítajte si tiež: Praktické rady pre chov sliepok
Keď naprší, ryjú ako rotovator. Niektoré jedince viac, niektoré menej. Počas leta sa radi vyvaľujú v bahnisku. Zasušené bahno na koži si potom oškrabujú o stromy alebo chlievik. Obhrýzajú kôru stromov a vypasú trávu.
Kŕmenie týchto ošípaných je výrazne nenáročné, ošípané ako všežravci skonzumujú takmer všetko. Ideálna je pre nich pastva a voľnosť pohybu v zarastenej záhrade. Vietnamské ošípané zožerú takmer všetko, napríklad všetku zeleninu, trávu, ďatelinu, seno aj horšej kvality, repu, zemiaky, opadané ovocie a lístie. Tiež zbytky z kuchyne a podobne, nepotrebujú pre svoju výživu takmer vôbec obilniny, ktoré i pri mierne zvýšených dávkach podporujú produkciu tuku.
Radi majú aj živočíšne krmivo, ktoré im zásadne podávame z preventívnych dôvodov varené (koža, odpad po zabíjaní králikov a hydiny). Týmto sú aj náklady na chov minimálne. Na potravu nie sú náročné. Kŕmte ich trávou pokosenou na dvore, lúčnou od rieky, ďatelinou, veškerou burinou zo záhrady, ovocím, tekvicami, proste všetko čo rastie, naozaj nie sú náročné a nič im neškodí. Čo im nechutí, nezožerú. Dávajte im aj odpad z kuchyne a zošrotované jadrové krmivo (jačmeň, kukurica), netreba veľa, aby neboli príliš mastné. Inak masť a oškvarky majú veľmi chutné. V zime repa, šrot, odpad z kuchyne, seno, slama.
Mladú prasničku nezabijeme, ale čakáme kým sa prejavia prvé príznaky ruje. Tá sa u mladých prasničiek začína prejavovať už v treťom mesiaci života. Obdobie ruje sa ľahko spozná svojimi typickými príznakmi - výrazne sa zníži príjem potravy a nadmerne sa zväčšia vonkajšie pohlavné orgány. Správna doba na pripustenie je, keď prasnička pod tlakom ruky v oblasti krížov neuhýba, ale stuhne a nepohybuje sa. Je to obdobie ochoty na pripustenie.
Ošípané majú 21 dňový pohlavný cyklus a v týchto cykloch sa ruja pravidelne opakuje. Ruja trvá 2 až 3 dni a u starších prasničiek aj dlhšie. Prvýkrát sa doporučuje pripúšťať až vo veku 5 mesiacov. Podľa dátumu ruje sa ľahko vypočíta obdobie budúcej ruje. Na toto obdobie je potrebné zabezpečiť pripustenie plemenným kancom, prípadne insemináciu (tá sa však u týchto ošípaných vykonáva vo veľmi malom množstve). Pohlavný akt trvá až 40 minút a je vhodné ho po 12 hodinách zopakovať.
Aby sa zabránilo príbuzenskej plemenitbe, nikdy nepripúšťame „priamych rodinných kančekov“ na svoje sestry a ďalšie priame rodinné príslušenstvo. Vždy je dôležité zabezpečiť nepríbuzenskú plemenitbu. Gravidita trvá 115 dní a počas tejto doby je vhodné podávať vo výžive budúcej prasnice v malých množstvách aj obilninové šroty alebo kŕmne zmesí. Pôrod prebieha obyčajne bez problémov a trvá 2 až 10 hodín.
Počas prasenia pomôžeme ciciakom zbaviť sa plodových obálov a hlienov. K prasnici ich sa nedoporučuje vracať. Ciciaky sa umiestňujú do pripraveného a teplého prostredia. Po pôrode ciciakom je potrebné zabezpečiť teplotu 30 až 36o C aspoň do 10 dňa života, pretože termoregulácia ciciakov je po narodení neparná a až od 12 dňa života začína fungovať. Podchladenie v tomto období spôsobuje najväčšie úhyny ciciakov do veku 10 dní, kedy ciciaky sú málo pohyblivé, ich metabolizmus je pomalý a rýchle hynú.
Choroby som zatiaľ žiadne na prasiatkach nemal akurát ich asi raz do roka odčervím prostriedkom na odčervenie ošípaných a malé prasiatka v druhom a desiatom dni (ak sa mi ich podari pochytať, lebo desať dňové sú už riadne čiperky) očkujem železom. Ale nie je to nevyhnutné, a zúbky malinkým nestrihám, je to zbytočne.
Ďalšie plemená prasiatok vhodné na chov
- Prasa Kunekune: Pochádza z Nového Zélandu. Tieto pastevné zvieratá sa ľahko chovajú a vyžadujú len málo jadrového krmiva (obilnín). Hmotnosť je 54 - 109 kg.
- Göttingenské prasa: Bolo vyšľachtené na univerzite v Göttingene a bežne sa používa vo farmaceutickom a toxikologickom výskume.
- Vietnamské zvislobruché prasa: Má výrazne objemné brucho a vyznačuje sa neobvykle vysokou plodnosťou. Co je bežné vietnamské plemeno do hmotnosti 41 kg. Hmotnosť je 45 - 57 kg.
Alternatívy k chovu ošípaných: Hydina, ovce, kozy, hovädzí dobytok, prepelice
Okrem špecifických plemien ošípaných existujú aj iné druhy hospodárskych zvierat, ktoré môžu byť vhodnou alternatívou k chovu ošípaných pre produkciu mäsa:
- Hydina (sliepky, husi, kačice, morky): Chov hydiny je menej náročný na priestor a investície ako chov ošípaných. Hydina poskytuje mäso, vajcia a perie.
- Ovce a kozy: Sú vhodné na chov na pastvinách a poskytujú mäso, mlieko a vlnu.
- Hovädzí dobytok: Chov hovädzieho dobytku je náročnejší na priestor a krmivo, ale poskytuje kvalitné mäso.
- Prepelice: Chov prepelíc je pomerne nenáročný a poskytuje chutné mäso a vajcia. Prepelice sú celkom chúlostivé tvory, a aby znášali vajcia, potrebujú stabilnú teplotu okolo 18-20°C. Akonáhle svetla na jeseň ubúda, prepelice dostanú rovnako ako sliepky signál, že je čas na odpočinok a prestanú znášať. Pokiaľ prepelice chováte v nejakom vonkajšom výbehu, bude pre Vás ťažké nájsť dostatočne vykurované miesto, kam prepelice v zime ubytovať. Najlepšou a najpohodlnejšou možnosťou teda bude zaobstarať klietku na prepelice, v ktorej môžu prebývať celoročne.