Predstavte si situáciu, že zostanete bez prístupu k jedlu a vode. Koľko dní telo zvládne fungovať bez výživy? A kedy už ide o život? Otázka, ako dlho človek vydrží bez jedla, je veľmi individuálna a zložitá. Závisí od rôznych faktorov, ako je pôvodná telesná hmotnosť, vek, zdravotný stav a množstvo telesného tuku. V tomto článku sa dozviete, ako dlho človek vydrží bez jedla, čo sa deje v tele pri hladovaní a aký je význam vody pre prežitie.
Doba prežitia bez jedla: Individuálna záležitosť
Teoreticky sa doba prežitia bez jedla môže pohybovať od 30 do 40 dní, ak má človek dostatok tekutín. Príkladom je známa hladovka írskeho väzňa Bobbyho Sandsa v roku 1981 - vydržal 66 dní bez jedla, mal však prístup k vode.
Čo sa deje v tele pri hladovaní? Úsporný režim a ketóza
V momente, keď telo príde o základné živiny, prechádza do úsporného režimu - podobne ako telefón, keď mu dochádza batéria. Tento stav je pre orgány veľmi náročný. Počas hladovania telo postupne spaľuje dostupné energetické zásoby. Najprv využíva glukózu, ktorá sa vyčerpá už do 24 hodín. Následne prechádza na spaľovanie tukov - proces nazývaný ketóza.
Ak by sme prestali jesť, nasledujúcich šesť hodín by sme mali vyrovnanú hladinu glukózy v krvi, takže by sme väčšie zmeny nepozorovali. Glukóza je totiž náš primárny zdroj energie, ktorý ak dodržujeme správny stravovací plán, nehrozí nám žiadne nebezpečenstvo. Glukóza ide do pečene a do svalov, mastné kyseliny sa ukladajú na neskoršie použitie. Ukladanie glukózy sa trvá deň až dva, no vyčerpaná je oveľa rýchlejšie.
Po dlhšom období bez jedla sa dostaneme do stavu ketózy, teda sa v našom tele zvýšia hladiny ketolátok. Energiu začíname čerpať z tukov, ktoré organizmus mení na mastné kyseliny. Náš mozog preto do posledného momentu využíva posledné zvyšky glukózy v tele. Každý deň využijeme 120 gramov glukózy, čo je významné množstvo. Ako však vieme, glukóza sa „míňa“ rýchlo. Tento proces prichádza po troch dňoch bez jedla. Telo začne meniť bielkoviny vo svaloch, postupne svalstvo chradne.
Prečítajte si tiež: Cesta jedla tráviacim systémom
Keď človek neje viac ako 4 dni, telo si berie z uložených tukov, ktoré sú zdrojom energie. Sotva sa minú uložené tuky, telo si začne brať zo svalov. Ako prvé sú na rade svaly na rukách aj nohách, postupne pribúdajú aj iné dôležité svaly. Prestáva prúdiť krv.
Voda: Kľúčová pre prežitie
Zásadne odlišná situácia nastáva, keď chýba aj jedlo, aj voda. V tomto prípade sú časové limity omnoho kratšie. Telo bez tekutín zvyčajne vydrží len 3 až 5 dní. Voda je pre ľudské telo kľúčová - tvorí viac ako 60 % hmotnosti tela a zabezpečuje väčšinu metabolických procesov. Už strata 2 % vody vedie k zníženiu výkonu, bolestiam hlavy a závratom.
Voda zohráva zásadnú úlohu pri fungovaní nášho tela a prijímame ju najmä prostredníctvom tekutín a potravín s vysokým obsahom vody. Voda tvorí 50-60 percent ľudského tela. Správna hydratácia je pre telo životne dôležitá, pretože voda zohráva dôležitú úlohu v mnohých biochemických procesoch.
Úloha vody v tele
Úlohou prísunu tekutín je regulovať krvný tlak, ovplyvňovať funkciu obličiek a telesné teplo, ale podieľa sa aj na trávení, zabezpečuje správnu funkciu svalov, kĺbov, udržiava dobrú fyzickú a psychickú výkonnosť.
Denná potreba vody
Denne by sme mali vypiť aspoň 8 pohárov tekutín, z ktorých prevažnú väčšinu (aspoň 5 pohárov) by mala tvoriť pitná voda. Rovnako ako potreba živín, aj potreba vody závisí od viacerých faktorov, ako je vek, telesná hmotnosť, zdravotný stav, vonkajšia teplota a fyzická aktivita. Čím vyššia je vaša telesná hmotnosť, tým viac tekutín potrebujete. Počas cvičenia, horúčavy alebo choroby (napr. horúčka, zvracanie, hnačka) sa potreba tekutín môže zvýšiť až 2-3-krát. V takýchto prípadoch by sa mala príjmu tekutín venovať osobitná pozornosť.
Prečítajte si tiež: Človek a zmysel života
Dôsledky dehydratácie
Obsah vody v tele zdravého dospelého človeka je takmer konštantný a dosahuje 60 percent, čo je konštantná hodnota, ktorú by sme sa mali snažiť udržať. Keďže počas dňa neustále strácame vodu - vnútornými metabolickými procesmi, odparovaním cez kožu, potením, močom a stolicou - ak stratené množstvo nenahradíme, hovoríme, že sme dehydrovaní. Ak telo nemá dostatok tekutín alebo ich stráca príliš veľa v porovnaní s množstvom, ktoré prijíma, môže dôjsť k dehydratácii. Správna úroveň príjmu tekutín sa líši od človeka k človeku, ale priemerný dospelý človek potrebuje 2 až 2,5 litra tekutín denne.
Ako prijímať tekutiny
Okrem tekutín prispieva k dostatočnej hydratácii aj konzumácia potravín s vysokým obsahom vody, ako je zelenina, ovocie, mlieko a mliečne výrobky, polievky a dusené jedlá. Pitie vody je najlepší spôsob, ako uhasiť smäd. Snažte sa minimalizovať konzumáciu sladkých nápojov, ale okrem vody môžete k príjmu tekutín pridať aj jeden pohár 100 percentnej ovocnej šťavy, zeleninovej šťavy alebo čaju denne na zlepšenie hydratácie.
Dehydratácia: Riziká a príznaky
Už po troch dňoch bez vody dochádza k zlyhaniu obličiek a nedostatku elektrolytov v mozgu. Dehydratácia je ešte vážnejšia. Zhoršuje termoreguláciu, znižuje objem krvi a schopnosť tela ochladzovať sa. Klesá krvný tlak, stúpa tepová frekvencia.
Charakteristické príznaky pri nebezpečnej dehydratácii sú smäd, suchá pokožka, únava, závrat, zmätenosť, sucho v ústach, rýchly pulz a zrýchlené dýchanie. Moč je tmavší ako zvyčajne a má silný zápach. Toaletu používate menej často. Začne vás bolieť hlava a vaša nálada sa zmení. Ste podráždený a otrávený. Môžu vás začať bolieť aj kĺby a chrbtica, ktorým chýba lubrikácia vo forme vody. Pri plači nevychádzajú z očí žiadne slzy. Môže vám vyskočiť teplota aj krvný tlak. Pri závažnej dehydratácii zlyhávajú ako prvé obličky. Prestávajú vykonávať svoju činnosť a v tele sa tak začnú rozpútavať toxické procesy.
Faktory ovplyvňujúce prežitie bez vody
- Prostredie: Človek vylúči oveľa viac potu, a teda vody v horúcom prostredí alebo keď má vysokú fyzickú záťaž.
- Vek: Starší ľudia môžu mať problémy s reguláciou teploty tela, a preto je pre nich dôležité piť viac vody než mladší ľudia. Deti môžu mať podobný problém a zabúdať piť dostatok vody.
- Pohlavie: Ženy vo všeobecnosti potrebujú menej vody než muži. Je to tak kvôli tomu, že ženy majú v tele prirodzene viac tuku ako muži a ten udržiava vodu v organizme.
- Zdravie: Ak je váš zdravotný stav zhoršený alebo máte problémy s niektorými orgánmi, hlavne tými filtrujúcimi ako obličky, mali by ste denne vypiť viac vody ako zdravý človek.
- Váha: Vo všeobecnosti platí, čím vyššia váha ľudského tela, tým viac vody bude potrebovať.
Pôst: Možnosti a riziká
Možno ste počuli o ľuďoch, ktorí držia pôsty dlhšie než týždeň. Áno, týždeň bez jedla je možný, ale iba s dostatočným príjmom tekutín. Ak však človek počas tohto týždňa ani nepije, hovoríme o kritickej situácii.
Prečítajte si tiež: Ako telo spracováva jedlo na energiu
Nová štúdia zameraná na pôst odhalila prekvapivé zistenia. Tie odhaľujú, že ľudské telo môže prechádzať významnými systematickými zmenami vo viacerých orgánoch až po troch dňoch bez jedla. Dlhodobým hladovaním ale človek riskuje jeho značné poškodenie. V skutočnosti sa však predpokladá, že ak sa pôst vykonáva správne a pod lekárskym dohľadom, ponúka ľuďom celý rad zdravotných výhod.
Nový výskum odborníkov v Európe a Spojenom kráľovstve, uverejnený v Nature Metabolism, zistil, že trvalo viac ako tri dni, kým všetky hlavné orgány zmenili produkciu bielkovín spôsobmi, ktoré by mohli predpovedať lepšie zdravie účastníkov. Tí sa podrobili sedemdňovému pôstu len s vodou. Výskumu sa zúčastnilo celkovo 12 zdravých ľudí (päť žien a sedem mužov).
„Prvýkrát sme schopní vidieť, čo sa deje na molekulárnej úrovni v celom tele, keď sa postíme,“ vysvetľuje Claudia Langenberg, epidemiologička z Queen Mary University of London. „Naše výsledky poskytujú dôkazy o zdravotných výhodách pôstu nad rámec straty hmotnosti. Ak sa pôst vykonáva bezpečne a pod dohľadom zdravotníckeho pracovníka, môže mať zdravotné prínosy. U každého jednotlivca je ale potrebné starostlivo zvážiť aj nevýhody.
Riziká pôstu
Pri pôste existuje riziko dehydratácie. Približne 20 percent nášho obvyklého príjmu tekutín totiž pochádza z jedla. Jednotlivci, ktorí sa rozhodnú pre prerušovaný pôst, by nemali zabudnúť na dostatočný pitný režim. Ako uvádza portál Science Alert, niekoľkodňový pôst môže byť nebezpečný a jeho potenciálne výhody stále nie sú jasne preukázané.
V posledných rokoch mnohé štúdie naznačili, že prerušovaný pôst môže zlepšiť niektoré aspekty ľudského zdravia. Patrí medzi ne strata hmotnosti, znížený krvný tlak, zlepšenie hustoty kostí a kontrola chuti do jedla. Niektoré experimenty dokonca našli dôkaz, že pocit hladu na krátke časové úseky by mohol spomaliť prirodzený proces starnutia a možno aj predĺžiť dĺžku života človeka.
Najnovší výskum zistil, že zo všetkých 3 000 proteínov nameraných v krvi účastníkov asi tretina vykazovala „hlboké systémové zmeny“ po tom, čo sedem dní nekonzumovali nič iné ako vodu. Zmeny bielkovín však odborníci spozorovali až po troch po sebe nasledujúcich dňoch pôstu. Práve tie sú zdrojom najväčších zdravotných prínosov. Väčšina bielkovín sa vráti na základnú úroveň v momente, keď človek začne znova jesť. To naznačuje, že biologické zmeny z hladovania musíme udržiavať po určitý čas, aby poskytovali dlhodobé zdravotné výhody.
Čo sa s ľudským telom deje počas pôstu, je stále záhadou. Väčšina bielkovín sa vráti na základnú úroveň v momente, keď človek začne znova jesť. To naznačuje, že biologické zmeny z hladovania musíme udržiavať po určitý čas, aby poskytovali dlhodobé zdravotné výhody. „Nedostatok jedla predstavoval predvolenú situáciu počas celej ľudskej evolúcie. Čo sa stane, ak prestaneme jesť? Na naše zdravie to vplýva už po niekoľkých hodinách! Ak by sme prestali jesť, nasledujúcich šesť hodín by sme mali vyrovnanú hladinu glukózy v krvi, takže by sme väčšie zmeny nepozorovali. Glukóza je totiž náš primárny zdroj energie, ktorý ak dodržujeme správny stravovací plán, nehrozí nám žiadne nebezpečenstvo. Ukladanie glukózy sa trvá deň až dva, no vyčerpaná je oveľa rýchlejšie.
Extrémne prípady hladovania
Výskum sa zaoberal 27-ročným mladíkom, ktorý po dobu 382 dní nejedol a iba konzumoval esenciálne vitamíny a suplementoval minerály, pričom bol samozrejme pod prísnym lekárskym drobnohľadom. Svoju púť začal na 207 kilogramoch, kedy jeho váha na posledný deň klesla až na hodnotu 82 kg.
Existuje niekoľko novinových príbehov, ktoré popisujú liečenie jeho utrpenia. Podľa nej prišiel vtedy 27- ročný Angus Barbieri do Univerzitnej Kliniky Medicíny v Škótsku hľadať pomoc. V tom čase bol veľmi obézny a podľa lekárov vážil až 207 kg. Doktori mu nasadili krátku diétu mysliac si, že mu pomôže, no v skutočnosti vôbec neočakávali, že ju vydrží. Jeho cieľ bol absurdný a až príliš riskantný. Túžil vážiť 49 kíl.
Najväčším prekvapením pre doktorov bol fakt, že toto nebezpečné sebazaprenie dokázal dodržiavať nie v nemocničných priestoroch za pomoci lekárov, ale v jeho domácom prostredí. Do nemocnice chodil len na prehliadky a kontroly jeho zdravotného stavu. Pravidelné testy krvného cukru ukázali, že doktorov neklamal a skutočne nejedol. Bol naozaj schopný nejakým spôsobom fungovať. V priebehu tohto pôstu bral Barbieri pri rôznych príležitostiach vitamíny, vrátane doplnkov draslíka a sodíka. Bolo mu povolené piť kávu, čaj a perlivú vodu. Priznal, že niekedy prišiel čas a dal si cukor alebo mlieko do čaju.
Vplyv hladovania na svalovú hmotu
Po celom jednom dni bez jedla tím vedcov zaznamenal ani nie 8 g straty dusíka u jednotlivých subjektoch. I keď sa úplne nevie, odkiaľ bolo presne už spomenutých 8 gramov, vedci sa zhodli, že to bude pravdepodobne z čriev vďaka vysokej miere bielkovinovej fluktuácie. Pre väčšiu prehľadnosť argumentu, teda ak by došlo k najhoršiemu možnému prípadu a týchto 8 gramov by prišlo len zo svalov (čo je viac menej nemožné) tak pri hladovke trvajúcej 36 hodín a viac by sme prišli približne iba o 363 gramov svalovej hmoty.
Veda, resp. výskumy do dnešného dňa nám naznačujú, že ak prijmeš každý druhý deň čo i len 25 % svojich kalórií na udržanie terajšej váhy (kalorický maintenance - udržiavanie) - tak si "za vodou" a zároveň bez výrazného úbytku svalovej hmoty.