Tekvica je obľúbená a všestranná zelenina, ktorej pestovanie môže byť veľmi obohacujúce. Tento článok poskytuje rozsiahly prehľad o rozmnožovaní a pestovaní tekvice, od výberu správnych odrôd až po starostlivosť o rastliny a zber plodov.
Význam pestovanej zeleniny
Hlúboviny, kam patrí aj kapusta, sú jednou z najpestovanejších skupín zeleniny. Spotrebitelia ich konzumujú počas celého roka. Hlúbová zelenina je náročná na predplodinu, prípravu pôdy, závlahové pomery a výživu. Najlepšie sa jej darí v zeleninárskych oblastiach s dostatkom vlahy.
Kapusta hlávková (Brassica oleracea capitata)
Kapusta hlávková je dvojročná, cudzoopelivá rastlina. V prvom roku vytvára koreňovú sústavu, stonku (hlúb) a hlávku z listov. V druhom roku kvitne a prináša semená.
Biologická charakteristika
Pre kapustu je charakteristický kolovitý koreň a hlávka z husto nahromadených listov. Tvar hlávky môže byť rôzny. Kvetné stonky dorastajú do výšky 1 m i viac. Plodom je šešuľa so semenami.
Význam, použitie a konzumná hodnota
Kapusta je najpestovanejšou zeleninou na Slovensku. Je dôležitým zdrojom vitamínov a ďalších látok. Kultivary kapusty sa delia na skoré, poloskoré a neskoré.
Prečítajte si tiež: Všetko o rozmnožovaní zemiakov
Nároky na prostredie a prípravu pozemku
Kapusta sa zaraďuje do prvej trate. Nevhodné predplodiny sú všetky kapustovité rastliny. Dôležitá je príprava pôdy, hnojenie a vápnenie (ak je potrebné).
Sejba, vysádzanie a ošetrovanie
Osivo sa pred sejbou morí. Seje sa do debničiek alebo na výsevný záhon. Na letný a jesenný zber sa seje priamo na pozemok. Dôležité je udržiavať primeranú vlhkosť. Vysádzame, keď majú rastliny 4-6 pravých listov. Po vysadení musíme zavlažovať.
Ošetrovanie v období rastu
Zavlažuje sa v teplejších dňoch, najviac v období rastu hlávok. Proti burinám bojujeme plečkovaním a okopávkou. Prihnojujeme dusíkatými hnojivami.
Zber, triedenie a expedícia
Skorá kapusta sa zberá, keď asi 50 % rastlín dosiahlo veľkosť prvej akostnej triedy. Kapusta letná sa zberá jednorazovo.
Kel hlávkový (Brassica oleracea var. sabauda)
Kel hlávkový je dvojročná, cudzoopelivá rastlina podobná kapuste. Má skučeravené listy.
Prečítajte si tiež: Od sladkej vody do mora a späť
Biologická charakteristika
Podľa kultivaru má kel hlávkový rozlične intenzívne skučeravené listy v celej škále zelených farieb.
Význam, použitie a konzumná hodnota
Kel hlávkový je hodnotná zelenina, vhodná predovšetkým na priamy konzum.
Nároky na prostredie a prípravu pozemku
Kel hlávkový má podobné nároky na prostredie a prípravu pôdy ako kapusta.
Sejba, vysádzanie a ošetrovanie
Predpestovanie priesad kelu hlávkového je rovnaké ako pri kapuste hlávkovej.
Zber, triedenie a expedícia
Zbery kelu hlávkového sa organizujú a termínujú podobne ako pri kapuste hlávkovej.
Prečítajte si tiež: Klasifikácia tekvice
Kel ružičkový (Brassica oleracea var. gemmifera)
Kel ružičkový je dvojročná, cudzoopelivá rastlina. Odlišuje sa charakteristickou stavbou.
Biologická charakteristika
Na hlúbe sa vyvíjajú púčiky - ružičky, ktoré sú konzumnou časťou.
Význam, použitie a konzumná hodnota
Kel ružičkový sa zaraďuje k najobľúbenejším zeleninám. Pestuje sa na priamy konzum i pre spracovateľský priemysel.
Nároky na prostredie a prípravu pozemku
Kel ružičkový sa zaraďuje do prvej trate.
Sejba, vysádzanie a ošetrovanie
Osivo kelu ružičkového pred sejbou moríme. Sejeme v prvej polovici apríla.
Zber, triedenie a expedícia
Termín zberu sa určuje podľa množstva ružičiek zodpovedajúcich L akostnej triede STN.
Kel kučeravý (Brassica oleracea var. acephala subvar. laciniata)
Kel kučeravý je dvojročná, cudzoopelivá rastlina. Netvorí hlávku, ale ružicu kučeravých listov.
Biologická charakteristika
Kel kučeravý dosahuje výšku 0,3-0,9 m a znáša aj dosť silné mrazy.
Význam, použitie a konzumná hodnota
Hlavný význam má pre drobných pestovateľov, ktorí ho môžu zberať počas celej zimy.
Nároky na prostredie a prípravu pozemku
Sú rovnaké ako pri keli ružičkovom.
Tekvica (Cucurbita)
Tekvice nepatria k zelenine náročnej na pestovanie. Stačí im bohatá zásoba vody a dostatok živín.
Vhodné predplodiny a susedia
Ak ich vysadíte po hrášku či fazuli, alebo ich budete pestovať s týmito rastlinami, budú rodiť ešte lepšie. Hrach a fazuľa viažu v pôde dusík, ktorý tekvica využije.
Užitočné rastliny v okolí tekvice
- Borák lekársky: Priťahuje včely a odpudzuje škodce.
- Biela reďkovka: Odpudzuje škodce.
- Kôpor: Priťahuje užitočný hmyz, ako sú lienky.
- Cesnak: Odpudzuje cicavý hmyz.
- Mäta: Odpudzuje srnky a zajace.
- Pamajorán: Odpudzuje moru kapustovú.
- Facélia vratičolistá: Zelené hnojenie, priláka opeľovače.
- Rozmarín: Repelentná bylinka.
Druhy tekvíc
- Tekvica obyčajná (Cucurbita pepo): Patrí sem cuketa, patizón, tekvica olejná a okrasné tekvice.
- Tekvica maxima: Sem patrí napríklad tekvica Hokkaido a Goliáš.
- Tekvica muškátová (Cucurbita moschata): Známa odroda je tekvica maslová (Butternut).
Pestovanie tekvíc zo semien
Semená tekvice môžete vysievať do pareniska alebo skleníka už v apríli. Sadenice sa dajú vypestovať aj na slnečnom mieste v interiéri. Vysievanie priamo do hriadky je možné až po prechodnom jarnom období v druhej polovici mája. Semená sa vysievajú do pripravených jamiek s odstupom 5 cm. Do jednej jamky vkladajte 2 - 3 semená.
Starostlivosť o tekvicu
Tekvica vyžaduje prekyprenú, vzdušnú pôdu s dostatkom živín a vlhkosti. Pôdu je vhodné obohatiť o kompost. Zavlažujte len ku koreňom, listy nekropte. Najviac závlahy budú vyžadovať v prvej polovici vegetačného obdobia.
Zber a skladovanie tekvice
Tekvice môžete zberať počas celého leta a jesene postupne, ako vám budú dozrievať. Dozretú tekvicu spoznáte podľa vysychajúcej stopky a vyfarbenej dužiny. Plody na skladovanie zberajte až po vyschnutí vňate. Ak chcete tekvicu skladovať, nechajte ju ešte dva týždne dozrievať rozloženú vonku na slnečnom mieste alebo v interiéri. Potom uskladnite na chladnom mieste, teplota nesmie presiahnuť 20 °C.
Rastlinné orgány a štruktúry
Pre lepšie pochopenie rastu a rozmnožovania tekvice je užitočné poznať základné rastlinné orgány a štruktúry.
Vegetatívne orgány
- Koreň: Upevňuje rastlinu v pôde, čerpá vodu a živiny, zhromažďuje zásobné látky.
- Stonka: Nesie listy a kvety, zabezpečuje transport látok.
- List: Zabezpečuje fotosyntézu.
Generatívne orgány
- Kvet: Zabezpečuje rozmnožovanie.
- Plod: Obsahuje semená.
Štruktúry rastlín a mikroorganizmov pozorovateľné pod mikroskopom
- Stonka Indického Oleandra T.S.
- Stonka štvoruholníkového lekna T.S.
- Stonka rastliny Mentha haplocalyx T.S.
- List zimného jazmínu T.S.
- List Hydrilla verticillata W.M.
- Epidermis cibule W.M
- Vetvené hviezdicovité chĺpky na epiderme listu W.M.
- Epiderma listu lotosu (Nelumbo nucifera) W.M.
- Spodná epiderma listu pšenice W.M.
- Spodná epiderma listu repky W.M.
- Peľ repky
- Cucurbita W.M
- Peľ zeleniny W.M.
- Peľ hrachu W.M.
- Puk kvetu Lilium brownii var. viridulum T.S.
- Lupienok zimolezu W.M.
- Vaječník ľalie T.S.
- Vaječník tekvice C.S.
- Sklerenchýmová bunka jablka W.M.
- Chaluha sec.
- Spora prasličky roľnej W.M.
- Nostoc W.M.
- Muchotrávka T.S.
- Euglena W.M
- Paramecium W.M.
- Rotife w.m.
- Planaria T.S
- Earthworm C.S.
- Dafnia W.M.
- Ascaris C.S.
- Sekcia Taenia pisiformis
Tekvica veľkoplodá (Cucurbita maxima) a jej odrody
Medzi tekvice veľkoplodé patrí obľúbené Hokkaido, slovenská krajová pečiarka alebo tekvica Panská, ďalej klasické české odrody Goliáš a Veltruská obria, zo zahraničných sort napríklad Blue Banana, Buttercup, Blue Hubbard a rôzne varianty hokkaida - Red Kuri, Potimaron, zelené hokkaido a ďalšie. Stopka zrelého plodu je pri tomto druhu približne oválna, valcovitá a na povrchu sa nachádza pupok. Tekvice veľkoplodé konzumujeme až v plnej, botanickej zrelosti.
Tekvica obyčajná (Cucurbita pepo) a jej využitie v kuchyni
Na konzum zberáme tekvice predtým, než dosiahnu plnú botanickú zrelosť, treba obľúbené a veľmi hojne pestované cukety alebo patizóny. Tie je dobré zberať mladé, v tzv. technickej zrelosti, keď sú jemné a krehké (cukety pri dĺžke plodu asi 20 - 25 centimetrov) a ľahko ich upravíme v kuchyni aj so šupkou, podobne patizón. Cuketu môžeme síce konzumovať, aj keď dorastie do dĺžky pol metra, avšak jej dužina potom už nie je taká jemná a šupka stvrdne, musíme ju olúpať. Z mnohých odrôd môžeme spomenúť cuketu Zuboda, zelenú, s dobrou plodnosťou, ktorú ponúkajú biodynamickí šľachtitelia.
Možnosti pestovania tekvíc
Slnečné a teplé stanovište, výživná pôda a dostatok vlahy sú podmienky, v ktorých dobre rastú uhorky, tekvice, dyne a melóny.
Uhorky šalátovky a nakladačky
Uhorka je typická jednoročná plazivá rastlina s úponkami. Jej koreňový systém preniká do hĺbky asi 25 cm. Kvety so svetložltými lupienkami vyrastajú v pazuchách listov. Plod je na povrchu pokrytý hrubšími alebo jemnejšími hrbolčekmi, na ktorých sú krehké ostne. Dlhšie plody sú úplne hladké.
Rozmnožujú sa semenami, ktoré si udržia klíčivosť 6 až 8 rokov a pri teplote 10 až 12 °C vyklíčia o 5 až 8 dní. Rastliny zničia už slabé mrazy a studené a daždivé počasie počas vzchádzania nepriaznivo ovplyvňuje ďalší vývin. Ak teploty počas vegetácie klesnú na 5 až 7 °C, vytvárajú sa zdeformované plody.
Vegetačné obdobie od sejby do vytvorenia prvých troch až štyroch listov pri sejbe do voľnej pôdy trvá v našich podmienkach 30 až 50 dní, od sejby do prvého zberu plodov približne 60 až 80 dní, pri hybridoch a partenokarpických typoch je kratšie.
Pri pestovaní na záhone sú najvhodnejšie piesočnatohlinité až hlinitopiesočnaté, dobre priepustné pôdy s dostatočným obsahom vápnika. Neznášajú mokré, studené a uliehavé pôdy, vyžadujú hnojenie maštaľným hnojom.
Na tom istom mieste ich môžeme pestovať až po 4 až 5 rokoch. Sú dobrou predplodinou pre iné druhy zelenín.
Nakladačky aj šalátovky vysievame v poslednej dekáde apríla až do polovice mája podľa počasia, hlavne teploty. Sejeme do riadkov vzdialených 1 až 1,2 m.
Uhorky sú náročné na ošetrovanie proti hubovým chorobám. Najčastejšie ich napáda pleseň uhorková a múčnatka. Ochranárske opatrenia sa musia robiť pravidelne a preventívne povolenými prípravkami.
Počas vegetácie sú veľmi dôležité vlahové pomery v pôde. Nakladačky majú stúpajúce nároky na doplnkovú závlahu v období od sejby až do konca júna. Vtedy ich zavlažujeme každý týždeň, v závislosti od prirodzených zrážok.
Šalátovky majú vyššie požiadavky na doplnkovú závlahu. Plody zberáme postupne v dvoj- až trojdňových intervaloch, čo podnecuje rastliny k tvorbe nových plodov.
Pestovaním vo fóliovníkoch a skleníkoch sa vytvárajú podmienky na urýchlenie vývinu o 10 až 14 dní a dosahovanie zvýšených úrod. Pri tomto spôsobe sa využíva hlavne pestovanie uhoriek šalátových z predpestovaných priesad. Čím viac sa rýchlenie presúva k jari a letu, tým viac sa vegetačné obdobie skracuje.
Obdobie od sejby do vysádzania trvá 4 až 5 týždňov, od vysádzania do prvého zberu 5 až 7 týždňov. Celkové vegetačné obdobie skorších odrôd trvá 90 až 100 dní a neskorších 110 až 130 dní. Vhodnou predplodinou je reďkovka, šalát, skorý kaleráb. Pestujú sa podobne ako na záhonoch. Uhorky šalátové vyžadujú pestovanie na opore.
Melón cukrový a dyňa červená
Podobne ako uhorky plytšie zakoreňujú a ich dlhé stonky sa značne rozrastajú. Pestujú sa z priamej sejby alebo z predpestovaných priesad, hlavne v najteplejších oblastiach južného Slovenska.
Najlepšie sa dyni či melónu darí na ľahkých a humóznych pôdach. Semená začínajú klíčiť pri teplote 14 až 16 °C. Vysievame koncom apríla až začiatkom mája do hĺbky 4 až 5 cm.
Dopestované priesady vysádzame v druhej polovici mája. Melóny pestujeme v spone 1,2 - 1,5 x 0,3 - 0,4 m a dyne v spone 1,5 - 2 x 1 m, podľa odrôd. Ošetrovanie porastu je podobné ako pri uhorkách.
Melóny a dyne nie sú také náročné na chemickú ochranu ako uhorky.
Zber začína v auguste, pri nastielaní pôdy aj skôr. Vyvinuté plody melónov pri dozrievaní spravidla menia farbu, pôvodne zelená šupka sa mení na žltú, belavú až oranžovú. Zrelé plody intenzívne voňajú. Zberajú sa hneď na začiatku úplnej zrelosti, pretože prezreté plody rýchlo mäknú. Zrelosť plodov dyne červenej poznáme podľa zasychania stopiek plodov a podľa tupo dutého zvuku pri poklepaní na plod.
Pokožka plodov je lesklá a v mieste styku s pôdou prechádza z bielej farby na bledožltú. Dyne a melóny zberáme postupne ako plody dozrievajú.