Chlieb v preklade do gréčtiny a jeho hlbší význam v liturgii

sabor peruano
Rate this post

Človek vyjadruje svoj vzťah k Bohu nielen slovami, ale aj svojím postojom, úkonmi a gestami. V liturgii má preto všetko svoj význam a kresťan by mal dobre poznať symboly, ktoré sa pri nej používajú. Medzi tieto symboly patrí aj chlieb, ktorý má v liturgii hlboký význam.

Chlieb ako symbol spoločenstva, obety a služby

Chlieb, ktorý sa prináša na oltár, je znamením ľudskej práce a dobrých skutkov, ktoré dávame Bohu na obetu. Vznikol z mnohých zŕn, čo symbolizuje, že aj keď je nás veľa, máme byť všetci jedno a obetovať sa. Chlieb v liturgii reprezentuje spoločenstvo, obetu a službu.

Víno: Radosť, osvieženie a Kristova krv

Omšové víno sa vyrába z hrozna, ktoré sa po lisovaní nechá vykvasiť. Musí byť prirodzené, bez cukru a iných prísad. Vo svätej omši symbolizuje bolesť a utrpenie. Premieňa sa na Kristovu krv. Keď prinášame víno na oltár, máme s ním obetovať i naše trápenia a ťažkosti.

Voda a víno: Spojenie s Kristom

Pri príprave darov kňaz do kalicha s vínom pridáva pár kvapiek vody. To znamená, že k Ježišovej obeti chceme pridať i seba. Voda sa zmieša s vínom tak, že sa nedajú rozdeliť, čo symbolizuje, že aj my chceme byť tak pevne spojení s Kristom.

Voda: Život, čistota a sila

Voda dáva život a očisťuje. Pri krste znamená, že Boh odpúšťa hriechy a dáva milosť posväcujúcu. Keď miništrant leje kňazovi vodu na ruky, kňaz sa modlí: "Pane, zmy zo mňa moju vinu a očisť ma od hriechu." Vyjadruje to očistenie od hriechov.

Prečítajte si tiež: Placky alebo chlieb?

Soľ: Konzervácia, chuť a smäd

Soľ má konzervačné účinky, chráni potraviny pred skazením. Môže sa pridať do svätenej vody, kde udržuje vodu čistou. Podobne aj Ježiš pôsobí v nás. Soľ ďalej dáva jedlu chuť a vzbudzuje smäd. Vo svätenej vode pripomína, že s Ježišom sa náš život neskazí a bude mať "správnu chuť", bude "vzbudzovať smäd" - dávať dobrý príklad.

Kadidlo: Symbol modlitby a úcty

Keď sa zrnká vonného tymiánu nasypú na rozžeravené uhlie, vydávajú voňavý dym. Hore stúpajúci dym je symbolom našej modlitby, ktorá má byť pozorná a Bohu príjemná. V starej Rímskej ríši sa kadidlo zapaľovalo pred dôležitými a vysokopostavenými osobami - stalo sa znamením úcty a klaňania. Kadidlo užívané pri svätej omši má slúžiť k Božej oslave, vyjadruje našu úctu a klaňanie sa Bohu.

Oheň a svetlo sviec: Pripomienka Ježiša Krista

Oheň, svetlo sviec pripomína Pána Ježiša, ktorý o sebe povedal: Ja som svetlo sveta. (Jn 7, 12)

Popol: Pominuteľnosť a Boh

Popol je znamením pominuteľnosti, nič netrvá večne, iba Boh. Na Popolcovú stredu sa udeľuje popolec, ktorý má pochádzať zo spálených ratolestí z vlaňajšej Kvetnej nedele. Prijatím popolca človek dáva najavo, že si uvedomuje pominuteľnosť všetkého, že svoju jedinú istotu hľadá v Bohu.

Olej: Symbol sily a uzdravenia

Olej je znamením sily. V starom Ríme sa zápasníci natierali olejom, aby ľahšie vykĺzli nepriateľom z rúk. Plavci, ktorí majú stráviť dlhú dobu v studenej vode, natierajú sa olejom, aby lepšie odolávali chladnému prostrediu. V liturgii sa olej používa pri krste, birmovaní, sviatosti pomazania chorých a pri vysvätení kňazov.

Prečítajte si tiež: Ako sa vyrába chlieb?

Druhy olejov

  • Olej katechumenov (C)
  • Olej chorých (I)
  • Krizma (CH)

Tieto oleje svätí biskup v katedrále na Zelený štvrtok dopoludnia.

Olej katechumenov

Pomazanie katechumenov olejom má byť znamením posily v boji so zlým duchom.

Olej chorých

Pri udeľovaní sviatosti pomazania chorých sa používa olej nemocných (Oleum infirmórum). Olej má tiež liečivé účinky - tlmí bolesť. Sviatosť pomazania chorých posilňuje chorých na duši i na tele, mierni ich bolesť a úzkosť.

Krizma

Je to olej, do ktorého sú primiešané voňavé prísady. U Izraelitov a iných vtedajších národov uvádzali kráľov do úradov tak, že ich pomazali olejom. Aj slovo "Kristus" pochádza z gréčtiny (Christos) a znamená "Pomazaný". (Po hebrejsky znie toto slovo "Mesiáš".) Pomazanie krizmou pri krste alebo birmovaní znamená prevzatie úlohy žiť podľa Ježiša, ktorý je naším Kráľom.

Hlas zvončeka: Upozornenie na dôležitosť

Hlas zvončeka upozorňuje na niečo veľmi dôležité. Ohlasuje začiatok svätej omše. Pri pozdvihovaní nás upozorňuje, aby sme vzdali poctu prítomnému Kristovi na oltári. Zvon na kostolnej veži zvoláva ľudí na svätú omšu alebo k modlitbe.

Prečítajte si tiež: O stravovaní a zábave v histórii

Klepáče (rapkáče): Symbol smútku

Klepáče (rapkáče) sa používajú namiesto zvončekov na Zelený štvrtok a Veľký piatok. Ich zvuk je symbolom smútku nad Ježišovým utrpením a smrťou.

Gesta a postoje v liturgii

  • Pokľaknutie: Je to vzdanie úcty Pánovi. Keď prichádzame do kostola, pokľaknutím pozdravíme Pána Ježiša vo svätostánku. Pokľakneme na pravé koleno, nepredkláňame sa. Ruky ostávajú zopäté (prípadne pravá je na hrudi - srdci a ľavá je spustená pozdĺž tela) a neopierajú sa ani o kolená, ani o zem. Nikdy nepokľakneme za chôdze. Keď pokľakneme spoločne, potom sa snažíme naraz.
  • Kľačanie: Pokora, úcta, prosba. Vyjadrujeme tým pokoru. Je prejavom klaňania sa Pánu Bohu. Boh je väčší ako my.
  • Poklona: Znamená vzdanie úcty. Poklonou zdravíme oltár ako najdôležitejšie miesto v kostole, ktoré kňaz dokonca uctieva bozkom. Telo zostáva rovné, skláňa sa len hlava a trochu ramená. Poklonu robíme pomaly a úctivo.
  • Sedenie: Odpočinok, pozornosť. Keď sedíme v kostole, znamená to, že sa nikam neponáhľame, ale máme čas pre Ježiša a chceme ho v pokoji počúvať.
  • Státie: Úcta, sloboda, pripravenosť, bdelosť. Kto stojí, nespí, ale je pripravený vydať sa na cestu, alebo urobiť nejakú úlohu. Státím vyjadrujeme aj úctu voči tomu, s kým hovoríme. Státie v kostole znamená nielen pripravenosť počúvať, ale aj urobiť to, čo chce Boh.
  • Zložené ruky: Znamenajú ochotu slúžiť. Nedávame si ich za chrbát, ani nám nevisia voľne popri tele. Ak držíme zložené ruky na srdci, dávame tým najavo, že sa modlíme nielen ústami, ale aj srdcom. Dlane sú zložené k sebe, prsty smerujú hore, pravý palec je na ľavom. Takto zložené ruky vyjadrujú, že modlitba má stúpať hore k Bohu. V minulosti sluha vyjadroval oddanosť svojmu pánovi tak, že si kľakol a takto zložené ruky dal do rúk svojho pána. Tým ho uznával za svojho pána. Toto gesto vyjadruje, že naším pánom je Boh.
  • Podávanie ruky: Vyjadruje sa tým odpustenie, priateľstvo, jednota. Pri svätej omši si podávame ruky pred svätým prijímaním po slovách: "Dajte si znak pokoja!" Podávame si pravú ruku. Najprv podá ruku kňaz najbližším miništrantom, tí ju podajú zase svojim susedom. A tak to ide ďalej. Pri podávaní ruky sa pozeráme rovno do očí. (Ten, kto podáva ruku, hovorí: "Pokoj s tebou." Druhý odpovedá: "I s duchom tvojím. ")
  • Rozopäté ruky: Rozopäté ruky kňaza pri modlitbe všetkým pripomínajú, že Boh nás pozýva k sebe. Keď máme niekoho radi a chceme mu ísť naproti, natiahneme k nemu ruky. Tiež nám pripomínajú ruky Pána Ježiša na kríži - ak chceme byť podobní Pánovi, máme byť ochotní pre neho niečo obetovať.
  • Chôdza: Pri oltári vyjadruje radosť a pripravenosť k službe. Teda nie "zmätok na bojisku". K oltáru nepatrí ani "poklus", ani "ťahanie nôh". Pri skupinovej chôdzi sa snažíme udržať rad a rovnaké rozostupy.
  • Znamenie kríža: Vyznanie viery. Pripomína, že Pán Ježiš z lásky k nám zomrel na kríži a že my pre neho dokážeme tiež niečo obetovať. Zobrať na seba každodenné kríže.
    • Veľký kríž - Robíme na začiatku a na konci svätej omše, na začiatku a na konci modlitby.
    • Malý kríž - Robíme pri svätej omši pred evanjeliom tak, že ľavá ruka je položená vo výške žalúdka a palcom pravej ruky (prsty sú spolu) robíme krížik:
      • Na čele - Symbol, že o slovách Pána Ježiša budeme rozmýšľať.
      • Na ústach - Vyjadruje, že o slovách Pána Ježiša budeme hovoriť.
      • Na srdci - Znamená, že slová Pána Ježiša chceme uchovávať v srdci.
    • Znamenie kríža konáme vždy s úctou a pokojne. Máme si pritom uvedomiť, čo robíme.
  • Ústa: Radostne a ochotne sa zapájajú pri odpovediach i speve. Kto si mrmle, alebo kto mlčí, určite nemá na mysli službu Pánovi. Kto dokáže hovoriť jasne, zreteľne a správne, dáva najavo, že berie svoju službu vážne. Je dôležité uvedomiť si, že jednotnosť, harmónia pridáva liturgii na kráse. Našou snahou nech nie je drezúra, ale prirodzenosť.

Biblia: Posvätná kniha

Biblia je posvätná kniha židovského a kresťanského náboženstva. Veríme, že knihy boli napísané z vnuknutia Ducha Svätého. Prvá veta: „Na počiatku stvoril Boh nebo a zem.“

Delenie Biblie

Biblia sa delí na dve hlavné časti:

  • Starý zákon - 46 kníh
  • Nový zákon - 27 kníh

Literárny druh a forma

Literárny druh Biblie je lyrika a epika. Literárna forma je viazaná reč (poézia) aj neveršovaný text (próza).

Jazyk Biblie

Jazyk Biblie: hebrejčina, aramejčina, gréčtina. SZ takmer celý po hebrejsky, NZ okrem Evanjelia podľa Matúša po grécky.

Autori Biblie

Autori: nie sú známi pre všetky knihy, ale napr. Pentateuch/ Tóra- Mojžiš, Žalmy- väčšinou Dávid, Pieseň piesní- Šalamún, Evanjeliá- evanjelisti, listy prvým kresťanom- sv. Pavol.

Kánon a apokryfy

Kánon: úplný zoznam kníh tvoriacich Bibliu. Bol uzavretý na Tridentskom koncile r. Apokryfy- knihy, ktoré vznikli v 1.-5. storočí, podávajú správy o témach, o ktorých sa v SP nehovorí (Ježišovo detstvo…). Sú v rozpore s knihami SP- neboli prijaté do kánonu.

Literárne žánre v Biblii

  • Žalm: krátky lyrická báseň, môže mať prosebný, ďakovný, oslavný charakter.
  • Podobenstvo: typický krátky epický útvar Sv. Písma. Vystupujú v ňom obyčajní ľudia- pastier, roľník, mýtnik… Nachádzame ho najmä v Evanjeliách, vyskytuje sa však aj v Starom zákone (Dávid a Nátan). Krátky poučný príbeh, ktorý má dve roviny- samotný príbeh a hlbšiu, ktorú treba objaviť- vysvetľuje Božie pravdy.
  • Ďalšie žánre: krátke príbehy, zápisky kroník, oslavné básne- Magnifikat (Lk 1, 46-55)

Príklad Podobenstva

Podobenstvo o 2 synoch (Mt, 22):28 Ale čo sa vám zdá o tomto: Jeden človek mal dvoch synov. Pristúpil k prvému a povedal mu: Syn môj, choď dnes pracovať na vinicu! 29 On odpovedal: Dobre, pane! Ale nešiel. 30 Potom prišiel k druhému a povedal mu to isté. A ten odpovedal: Nechce sa mi! Ale potom oľutoval a išiel. 31 Ktorý z tých dvoch splnil vôľu otcovu? Odpovedali Mu: Ten druhý. Povedal im Ježiš: Veru vám hovorím, že colníci a neviestky predchádzajú vás do kráľovstva Božieho. 32 Lebo Ján prišiel so spravodlivosťou, a neverili ste mu, ale colníci a neviestky mu uverili.

Rozdelenie kníh Biblie

  • I. Starý Zákon/ Stará Zmluva:
    • Dejepisné knihy (21): Genezis, Exodus, Levitikus, Numeri, Deuteronómium, Jozue, Sudcovia, Rút, 1.-2. Samuelova, 1.-2. kráľov, 1.-2. kroník, Ezdráš, Nehemiáš, Tobiáš, Judita, Ester, 1.-2. Machabejcov
    • Poučné/ múdroslovné knihy (7): Jób, Žalmy, Príslovia, Kazateľ, Pieseň piesní, Múdrosť, SirachovecProrocké knihy (18):
      • Veľkí proroci (4+2): Izaiáš, Jeremiáš (spolu s Nárekmi a Baruchom), Ezechiel, Daniel
      • Malí proroci (12): Ozeáš, Joel, Amos, Abdiáš, Jonáš, Micheáš, Nahum, Habakuk, Sofoniáš, Aggeus, Zachariáš, Malachiáš
  • II. Nový Zákon/ Nová Zmluva:
    • Dejepisné knihy (5): Evanjelium podľa Matúša, Marka, Lukáša, Jána, Skutky apoštolov
    • Poučné/ múdroslovné knihy- apoštolské listy (21): Rimanom, 1.-2. Korinťanom, Galaťanom, Efezanom, Filipanom, Kolosanom, 1.-2. Sulúnčanom, 1.-2. Timotejovi, Títovi, Filemonovi, Hebrejom, Jakubov list, 1.-2. Petrov, 1.-3. Jánov a Júdov list
    • Prorocká kniha (1): Zjavenie

Rozdelenie na hlavy a verše vzniklo až r.

Preklady Biblie

Preklady Biblie zohrali kľúčovú úlohu v jej šírení a sprístupnení rôznym kultúram a jazykom.

  • Staré Grécke Preklady z Hebrejčiny:
    • Septuaginta- najstarší a najdôležitejší preklad do gréčtiny, vznikol v 3.-2. storočí pr. Kr. v Alexandrii. Určený pre Židov žijúcich mimo Palestíny. Podľa legendy ho pripravilo 72 židovských znalcov ( „preklad sedemdesiatich“).
    • iné grécke preklady: Aquila, Symmachos, Teodoción, Origenova Hexapla
  • Latinské Preklady:
    • Vulgáta: 393-406- sv. Hieronym preložil z hebrejčiny do latinčiny celé SP. Tento preklad základom pre preklady ostatných národov.
    • Neovulgáta: zrevidovaný text Vulgáty na základe hebrejskej, aramejskej a gréckej predlohy. Určená pre Latinskú cirkev.
    • Vetus latina- „stará latinská Biblia“- všetky preklady existujúce pred Vulgátou alebo súčasne s ňou
  • Staroslovienske a Slovenské Preklady:
    • Starosloviensky preklad: sv. Konštantín a Metod preložili do staroslovienčiny celú Bibliu.
    • Slovenské preklady: prvý zrejme v 18.

Obdobia, autori a diela inšpirované Bibliou

  • Stredovek:
    • SP základná literárna autorita, názory v dielach podopreté citátmi z SP- citátovosť.
    • legenda- hlavný náboženský žáner, témou život svätých- askéza, zidealizovanosť, zázrak na príkaz svätého
    • piesne- Te Deum ( sv. Ambróz), Stabat Mater Dolorosa ( Jacopone de Todi)
    • Slovensko: príchod Konštantína a Metoda (863), preklad SP, žaltára, spevníka, breviára… , Konštantín napísal Proglas,…. po nich písali napr. Kliment- Veľkomoravské pamiatky, Moravsko-panónske legendy (Život Konštantínov- Kliment, Život sv. Metoda- Gorazd), najznámejšia slovenská legenda Legenda o sv. Svoradovi a Bendetiktovi (autor Maurus)
  • Barok:
    • „Vanitatum vanitas et omnia vanitas“ → malosť človeka pred Bohom, pominuteľnosť materiálneho sveta, barok sa snaží navrátiť človeka k Bohu.
    • sv. Terézia Avilská
    • sv. Ján z Kríža- Živý plameň lásky
    • Torquato Tasso- Oslobodený Jeruzalem- epos, Jeruzalem- dobro, moslimovia- mocnosť temnôt
    • Juraj Tranovský- pre evanjelikov Cithara sanctorum
    • Benedikt Szöllösi- Canthus catholici
    • Hugolín Gavlovič- zo zbierky básni Valaská škola- mravúv stodola niektoré o Bohu napr. Znášaj bídy, kríže, prídeš k Bohu blíže
  • Romantizmus:
    • Johann Wolfgang Goethe- Faust- spracovaný podľa stredovekej legendy, vystupuje diabol Mefisto
    • Andrej Sládkovič- Marína- oslava lásky k žene, mladosti, vlasti a Boha- „Boh je láska“
  • Matičné Obdobie:
    • Spolok sv. Vojtecha- zakladateľ Andrej Radlinský
  • Medzivojnová Literatúra + Moderna + Naturizmus:
    • Ivan Krasko- Vesper dominicae
    • Martin Rázus- motív modlitby v básni Modlitba dieťaťa
    • Andrej Žarnov- v niektorých básňach prejavil hlbokú vieru, napr. Ďakujem
    • Jozef Cíger- Hronský- Jozef Mak- Maka na začiatku príde navštíviť Kristus
    • Milo Urban- Drevený chlieb- muža na ceste domov sprevádza malý Ježiško, Živý bič- dôležité postavy farára Mrvu a kaplána Létaya
    • Ján Hrušovský- Pompiliova Madona- mrzák sa v Ríme stretne s Madonou a umrie
    • Margita Figuli- Tri gaštanové kone- citát zo SP mottom, podoba so stredovekej legendou, tri kone obraz troch božských cností + Magdaléna veľmi pobožná
  • Katolícka Moderna:
    • Jej podstata bola v tom, že básnici chápali báseň ako modlitbu, dominovala reflexívna poézia, objavovali sa prvky surrealizmu, poetizmu, existencializmu, najvýznamnejší predstavitelia Pavol Ušák- Oliva, Rudolf Dilong, Karol Strmeň, Janko Silan…

Biblia je poklad a chlieb slova

Biblia je poklad. Kniha, zostavená z viac než sedemdesiatich spisov, ktoré vznikali v rozpätí takmer 1300 rokov. Spolu so Židmi, od ktorých sme prevzali staršiu časť Biblie, Starý zákon alebo zmluvu, ju Cirkev už dvetisíc rokov úzkostlivo stráži, uchováva a vysvetľuje svojim deťom. Preto z tohto pokladu vyberáme a čítame aj pri slávení krstu.

Biblia je tu aj pre vaše dieťa. Čoskoro začnete vyberať pre vaše dieťatko prvé knižky. Vyberte preň aj detskú knižku s biblickými príbehmi.

Bibliu strážime ako poklad. To preto, že je pre nás Božím slovom, príliš cenným na to, aby sme s ním hazardovali. Veríme, že každé jedno slovíčko, každá jedna bodka sú dôležité a nedovolíme si ich vynechať dokonca ani vtedy, keď im nerozumieme a netušíme, čo chcel biblický autor povedať.

Každý preklad Svätého písma zostavuje tím odborníkov, vzdelaných v biblických jazykoch a kultúre a podlieha prísnej kontrole a schváleniu Cirkvi. To preto, aby sme Božie slovo nezamieňali so svojimi, akokoľvek dobre mienenými názormi či nápadmi.

Biblia je chlieb slova. Kresťan žije dennodenne z tohto nebeského pokrmu. Celé stáročia si kresťania nemohli dovoliť mať doma knihu Svätého písma. Prečo? Bol to „luxus“, ktorý presahoval možnosti bežného smrteľníka. Písalo sa len ručne (prepísanie Biblie trvalo jeden rok), na pergamen z koží jahniatok (na výrobu jednej knihy bolo treba kože z celého stáda ovečiek). Navyše bola väčšina ľudí negramotná. Nebol ani dostatok skutočných odborníkov, ktorí by dokázali verne prekladať Písmo do národných jazykov.

Našťastie sa Cirkvi podarilo vytvoriť kvalitné preklady do gréčtiny a latinčiny, čo boli vtedy svetové jazyky, asi ako dnes angličtina a hovorili nimi vzdelanci i civilné autority. Tieto starobylé preklady sú dnes, spolu so zachovanými útržkami opisov hebrejského či aramejského znenia, podkladom pre preklady Biblie do národných jazykov.

No napriek týmto ťažkostiam Cirkev hľadala spôsoby, ako svojim deťom sprostredkovať Božie slovo. Tak vznikli ikony, reliéfy a fresky. Preto sú naše staré kostoly plné malieb s biblickými príbehmi. Steny chrámov sa stali stránkami Biblia pauperum, Biblie chudobných. A tak i oni mohli žiť každý deň s Božím slovom. Ich poznanie Svätého písma bolo síce obmedzené čo sa týka šírky, no na druhej strane bolo veľmi hlboké.

Je to ako s knihami. Keby ste mali doma jednu jedinú knihu, možno by ste ju prečítali 20 krát. Mali by ste síce menej vedomostí, no vaše poznanie tej jedinej knihy by bolo oveľa hlbšie.

Biblia je tu pre vás. Vyhraďte si denne desať minút na jej čítanie.

Čítanie statí z Biblie (Bohoslužba slova) tvorí neoddeliteľnú časť každej našej liturgie. Pri svätých omšiach za tri roky prečítame celé Sväté písmo. Zaujíma vás, ktoré texty budete počuť pri svätej omši?

Židovské a latinské výrazy

Pri štúdiu náboženských textov sa často stretávame so židovskými a latinskými výrazmi. Tu je niekoľko z nich s ich významom:

#