Chlieb, základná potravina mnohých kultúr po celom svete, má bohatú a zložitú históriu. Tento článok sa ponorí do tragického príbehu obilia, zdôrazňuje jeho význam a venuje pozornosť udalostiam a zmenám v rokoch 1934 až 1937, ktoré formovali životy ľudí na Slovensku.
Mimoriadny rok 1934
Rok 1934 bol výnimočný z hľadiska počasia a úrody. Horúce počasie v apríli a máji, mierne leto a dlhá teplá jeseň, počas ktorej dozrievali jahody a maliny, prispeli k dobrej úrode, podobnej ako v predchádzajúcom roku. Práce pre nezamestnaných bolo dosť, a to na troch miestach: pri valcovaní krajinskej cesty pri Skačkove, pri kopaní "Štefkovho vŕšku" a pri oprave cesty do Lodného.
Napriek priaznivému počasiu a úrode sa vyskytli aj tragické udalosti. V máji vypukol požiar u Kolibača, ktorý zničil osem gazdovských domov. Začiatkom júla sa utopila Hermína Šutá v Kysuci a v Budatíne zahynul Eduard Lehocký, keď ho pri prechádzaní cez železničnú koľaj zachytil vlak.
V tomto roku sa tiež konal popis ovocných stromov, ktorých počet z roka na rok rástol. Gazdovia si uvedomovali, že pestovanie ovocia im prináša pekný osoh a začali sa učiť od Lodňanov, ktorí sa živili predajom ovocia. Mladí ľudia odchádzali pred Vianocami na Moravu, do Sliezska a do Čiech, kde predávali pasce a vešiaky.
V roku 1934 sa v obci narodilo 47 detí a v školstve bolo potrebné postarať sa o novú učebnú silu, pretože počet školopovinných sa zvýšil. Obec mala päť učebných síl a vyučovanie sa konalo v troch triedach: v štátnej, v novozavedenej štátnej a cirkevnej.
Prečítajte si tiež: Jednoduchá pizza zo sendvičového chleba
Rok 1935: Sucho a požiare
Rok 1935 sa podobal predchádzajúcemu, ale priniesol aj nové výzvy. Jaro bolo teplé, ale 1. mája sa zmenilo na zimu so snehovými fujavicami. Leto bolo horúce a suché, čo viedlo k obavám o slabú úrodu. Nakoniec sa však gazdovia mýlili a úroda obilia, zemiakov a kapusty bola bohatá.
Napriek hojnosti úrody povstali požiare u troch gazdov. Zhoreli domy Paulusa, Kondoka a vdovy Školníkovej. Pri vyšetrovaní požiaru u Štefana Ondreáša st. bol gazda Ondreáš zatknutý, ale neskôr bol prepustený, keď sa dokázala jeho nevinnosť.
V roku 1935 sa v Lieskovci narodilo 37 detí a zomrelo 35 osôb. Obec získala nových obyvateľov z Holandska, ktorí hovorili rôznymi jazykmi a rozumeli sa rôznym remeslám. V obci pôsobili aj pašeráci, ktorí obchodovali s koňmi z Poľska.
V školstve nastala zmena, keď učiteľ Pavel Galvánek odišiel do dôchodku a jeho miesto zaujal jeho syn Zoltán Galvánek. S touto voľbou nebol spokojný predseda školskej stolice, kaplán Miklošovič, ale nakoniec bol Zoltán Galvánek za učiteľa uznaný.
V máji sa konali voľby do poslaneckej snemovne, senátu, okresného a krajinského zastupiteľstva. V obci viedli dve strany: Hlinková ľudová a fašistická.
Prečítajte si tiež: Tipy pre dokonalý chlieb
Rok 1936: Krásne počasie a požiare
Rok 1936 sa začal krásnym počasím a sľubne pokračoval. Jar bola pekná a leto prinieslo dostatočnú a včasnú úrodu obilia. Jeseň bola spočiatku dobrá, ale potom sa počasie zhoršilo a ľudia mali kapustu a zemiaky pokryté snehom.
V Lieskovci sa narodilo 47 detí a zomrelo 12 osôb. Miestna osvetová komisia (MOK) pracovala pomerne dobre a divadelné dielo "Strašidlo" získalo druhú cenu na okresných divadelných závodoch. V obci sa konala stromková slávnosť, ktorú usporiadal miestny učiteľský zbor za súčinnosti hasičstva a školských dietok.
V noci vypukol požiar u Mateja Hmiru a zhorelo celé drevené stavanie aj s humnom. O mesiac neskôr vypukol požiar u vdovy Zelinovej, ktorý sa podarilo včas zneškodniť, ale neskôr vypukol znova a zhorelo humno a všetko ostatné na dome okrem múrov.
Koncom školského roku bol Zoltán Galvánek pozvaný za učiteľa na rímskokatolíckej ľudovej škole, ale biskupský úrad voľbu neschválil a musel byť vypísaný súbeh. Dočasne bol zvolený zase len Zoltán Galvánek.
V septembri zhorelo Bendovi humno. Naproti týmto zničeným stavbám postavilo sa v Lieskovci 5 domov murovaných a 1 drevený. V októbri bola vymeriavaná trasa novej vicinálnej cesty do Lodna a bola zorganizovaná služba CPO a prevedené zatemňovacie cvičenie. V novembri zhorel letný chliev krčmára Frišu a neznámi páchatelia sa vlúpali do miestnej predajne družstva "Budúcnosť".
Prečítajte si tiež: Placky zo starého chleba
Rok 1937: Teplé dni a daždivý august
Rok 1937 sa začal teplými dňami, ale koncom januára bola zasa tuhá zima. Počiatkom februára bolo počasie mierne a také bolo aj v marci a apríli, kedy najviac len pršalo. Máj bol pekný a teplý. Koncom leta sa nečas vyvŕšil na ľuďoch a celý august pršalo, čo sťažovalo poľné práce.
Na obec z podpornej akcie došlo obilie, ktoré lacnejšie dostali tí gazdovia, ktorí si dali upísať škodu utrpenú na obilí vymrznutím oziminy. Pozoruhodný úkaz v hospodárstve nastal zvýšením ceny dreva.
Kronika obce Lúky
Kronika obce Lúky zachytáva život v obci v rôznych časových obdobiach. Prvým kronikárom bol Rudolf Jaroušek, správca školy rímsko katolíckej ľudovej na Lúkach. Opisuje polohu obce, katolícky kostol, cintorín, faru, školu, židov, vodstvo, pôdu, miestne názvy a obyvateľstvo.
Obec Lúky sa rozprestiera po obidvoch stranách krajinskej cesty vedúcej z Púchova cez Lýsky priesmyk na Moravu. V obci sa nachádza katolícky kostol, ktorý je najstarší kostol doliny a okolia vôbec. Podľa kanonickej vizitácie bol postavený v roku 1228.
V obci sa nachádza aj židovský kostol, ktorý stojí od roku 1872. Židia na Lúkach mali aj svoju školu, založenú asi v roku 1872.
Pôda v chotári obce pozostáva z piesku, hlinačky, slienu a štrku. Obyvatelia obce sú skoro všetci robotníci, roľníkov je málo.