Vianoce na Slovensku nie sú len o rozjímaní, pokoji a stretávaní sa s rodinou, ale aj o sviatkoch hojnosti a dobrého jedla. Na Slovenských štedrovečerných stoloch má svoje miesto už odnepamäti kapor, zemiakový šalát či vianočná kapustnica, oblátky s medom alebo prekrojené jabĺčko. Vedeli ste však, že túto vianočnú klasiku ľudia v jednotlivých kútoch Slovenska zamieňajú napríklad za rezne, pečenú morku či hus, ba dokonca za pirohy alebo bryndzové halušky? V rôznych kútoch Slovenska sú tradičné vianočné jedlá rôzne. Závisí to najmä od rodiny či regiónu, v ktorom žije. Sviatočné vianočné jedlá sa líšia, vzhľadom na zvyky v jednotlivých regiónoch Slovenska. Poďme sa spoločne pozrieť na to, ako sa cestoviny a ďalšie tradičné jedlá spájajú s vianočnými a inými zvykmi na Slovensku.
Štedrovečerný stôl a jeho symbolika
Na stole počas štedrovečernej večere v minulosti nesmeli chýbať suroviny, ktorým ľudová viera pripisovala sily prírody. Boli to jedlá z obilnín, strukovín, ovocia, kapusty a často aj mak či cesnak. Každé jedlo počas Štedrého dňa malo svoj prosperitný význam. Štedrú večeru predstavovali úplne bežné jedlá, len boli sústredené do jednej večere symbolizujúcej hojnosť na úrode, zvieratách i ľuďoch. Ryba nebola jedlom chudobných - bolo to pôstne jedlo a jedli ju rovnako bohatí aj chudobní. Na slovenských štedrovečerných stoloch nikdy nechýbala ryba, v akejkoľvek podobe.
Priebeh Štedrej večere
Začnime však pekne po poriadku. Po prísnom celodennom pôste sa večerné hodovanie zvyčajne začína predjedlom - jedením oblátok s medom i cesnakom. Tie majú rovnako ako aj cesnak priniesť zdravie. Lúskanie orechov a porciovanie jablka sú spojené s ďalšou tradíciou. Aby ste sa aj o rok stretli všetci pri stole v rovnako dobrej kondícii, tak oriešok by mal byť zdravý a nepoškodený, rovnako ako hviezdica uprostred ovocia. Čo sa týka prípitku, tak ten záleží skutočne od každej rodiny. Po prípitku zvyčajne nasleduje polievka a tu prichádzajú aj prvé rozdiely. Kým niektoré rodiny tento chod vynechávajú úplne, na západe Slovenska by ste najčastejšie v tanieroch objavili šošovicovú na kyslo so sušenými slivkami. Pre stredné Slovensko je charakteristická kapustnica so sušenými hríbmi a slivkami, na Orave zas jedia oveľa striedmejšiu kapustnicu so zemiakmi. No a na východe nájdeme azda polievkovú všehochuť. Na štedrovečernom stole tam môžeme nájsť až tri nádoby s polievkami - fazuľová, kapustnica a kyslá hríbová s ryžou. Každý človek si potom do taniera vleje kúsok z každej a zmieša ich dokopy. Hlavné jedlo už tradične väčšinou tvorí vyprážaný kapor s majonézovým zemiakovým šalátom, no môže sa miesto neho na tanieri objaviť aj zemiakovo-cibuľový šalát, zemiaková kaša, či opekané zemiaky. Komu kapor nie je pochuti, môže ho nahradiť pstruhom, šťukou, rybím filé či lososom. Niekto má rád vysmážané, niekto si zas tieto pochúťky pripraví na pare, masle či grile. Výnimkou na východe sú pirohy s bryndzou, cibuľou, zemiakmi a syrom, lokše s makom či zajac. Chodov na štedrovečernom stole býva viac, u niekoho aj päť či šesť. Naozaj netradičný vianočný pokrm večerajú v obci Beňuš. Jedia tam totiž halušky s bryndzou a klobásou, ktorá sa vyvarila s kapustou. Úplne odlišným spôsobom večerajú podľa starých pôvodných zvyklosti v oblasti Starej Ľubovne. Na stôl sa položí jedenásť druhov rôznych jedál. Ráta sa medzi ne napríklad aj šalát, polievky, ryba. Takou netradičnosťou je špeciálny vianočný puding, ktorý sa bežne na Vianoce konzumuje napríklad v Anglicku. Stolovníci nedostanú taniere, iba lyžičku. Po spoločnej modlitbe potom musia ochutnať z každého jedla. Už menej Slovákov dodržiava aj tradíciu dezertu. Väčšinou nimi sú bobaľky či opekance - malé guličky z kysnutého cesta.
Vianočné povery a zvyky spojené so Štedrým večerom
Štedrý večer bol tiež opradený rúškom tajomstva a vianočných povier. Podľa starých vianočných zvykov sa pod obrus na štedrovečernom stole dávali šupiny z kapra alebo peniaze. To preto, aby rodina mala v budúcom roku dostatok peňazí. Tento zvyk pretrváva v mnohých domácnostiach dodnes. Predtým, než začala rodina jesť, spoločne sa pomodlila. Gazdiná potom namočila do medu strúčik cesnaku a urobila ním krížik na čelo mužovi a deťom ako požehnanie. Gazda potom rozkrojil jablko a každému členovi rodiny dal kúsok. Ďalej na slávnostnom stole nesmeli chýbať oblátky, med, cesnak, jablko, ktoré sa priečne krájalo na polovicu. Ak sa po prekrojení z jadrovníka stala hviezda, znamenalo to šťastie a zdravie, ak krížik, rodinu mala navštíviť choroba alebo dokonca smrť. Na stole musel byť prestretý párny počet tanierov, pri nepárnom by si pre posledného stolovníka prišla smrť. V niektorých regiónoch sa tiež uchoval zvyk prestierať o jeden tanier a príbor navyše, pre prípad, ak by počas večere prišiel náhodný hosť. Od štedrovečerného stola sa nesmelo počas večere odbiehať, čo platilo aj pre gazdinú, aby vinník do roka nezomrel. Preto bolo vždy všetko jedlo na stole, alebo v blízkosti. V období Vianoc si vydajachtivé dievčatá hádzali topánku za hlavu smerom k dverám. Ak sa špička topánky otočila smerom k dverám, bolo to znamenie, že sa dievča do roka vydá. Ak ku dverám smerovala päta topánky, dievča zostalo ešte rok slobodné. Niekde zas dievčina šla vynášať smeti a od ktorej strany zaštekal pes, odtiaľ vraj mal pochádzať jej nastávajúci.
Tradičné jedlá počas Vianočných sviatkov
Na prvý a druhý vianočný sviatok sa pripravovali jedlá, ktoré už nemuseli mať pôstny význam. Boli to mäso či rôzne zabíjačkové špeciality ako klobásy, jaternice či huspenina. Na silvestrovskú večeru sa obvykle podávali rovnaké jedlá ako na Štedrý večer - polievka z kyslej kapusty, strukovín alebo húb. Často aj opekance s makom i vianočné oblátky. Šťastie však malo priniesť jedenie bravčoviny a šošovica, ktorá symbolizovala dostatok peňazí. Na Nový rok sa mal každý dosýta najesť, aby v nastávajúcom roku netrpel núdzou o jedlo.
Prečítajte si tiež: Recept na zapečené cestoviny
Regionálne rozdiely v tradičných jedlách
Každý región má svoje špecifické jedlá, ktoré sa jedávali v minulosti a zachovali sa i dodnes. Na východnom Slovensku sa konzumovala kyslá obilninová polievka - kyseľ, na Záhorí to zasa bola kyslá šošovicová polievka. V okolí Medzeva sa na Štedrý večer konzumovala riča - fazuľa zmiešaná s koreňovou zeleninou a cesnakom. Obľúbené boli aj krúpy so zemiakmi. Základom štedrej večere boli kaše. Cícerová bola súčasťou štedrej večere v Cerovej, šusterica (fazuľa zmiešaná s kyslou kapustou) nechýbala na stole v Nimnici. Na východnom Slovensku mali radi koločanku (uvarená fazuľa, pomiešaná s varenými zemiakmi). Ďalším chodom boli múčne jedlá, napríklad na Záhorí to boli opekance s makom, na strednom Slovensku zasa pupáky a na východe bobaľky. Ryba sa v minulosti podávala varená, pečená so zemiakmi alebo nakladaná na kyslo. Ako príloha bol zemiakový šalát bez majonézy. Prívarky ako šošovicový, fazuľový, hrachová kaša či kukuričná kaša tiež nesmeli chýbať. Ďalším chodom boli pirohy zemiakové, s kapustou, s makom alebo pohánkové. Koláčom sa na Spiši a Šariši hovorilo vianočný kucheň, na západnom Slovensku to bola calta, na strednom Slovensku zas baba, štedrák či mrváň. Špecialitou bol obradový koláč, ktorý sa piekol na východnom Slovensku a bol to kračúň - biely koláč, do ktorého sa zapekali zrnká obilia.
Regionálne špeciality: Putovanie po Slovensku
Vyberme sa spolu od západu na východ, aby sme si priblížili tradičné slovenské jedlá. Na úvod skúste odpovedať na otázku, či by ste vedeli, keď už nie uvariť, tak aspoň pomenovať minimálne jedno tradičné jedlo z vášho regiónu. Zrejme sa už dnes v rodinách bežne nevaria, skôr si ich nechávame na zvláštne chvíle či výnimočné rodinné stretnutia. Na Veľkú noc, Vianoce, svadbu alebo nejakú rodinnú oslavu.
- Záhorie: Z bohatého výberu tradičných záhoráckych jedál treba spomenúť šaščínsku poléfku, čo je hustá strukovinová polievka s domácimi rezancami, džgance - jedlo z varených zemiakov, muácené erteple, čo je hustá zemiaková kaša so slaninkou, či fazuľovú omáčku prezývanú fazula na husto. Omáčka z čerstvých uhoriek, tzv. oharková omáčka, sa jedla na studeno, a omáčka z trniek, akýchsi malých slivák rastúcich na Záhorí, sa zase jedla na sladko. Azda najslávnejší záhorácky koláč je trdelník, existuje však láté trdlo, čo je trdelník, ktorý sa pečie na plechu, a klasický skalický trdelník, ktorého cesto sa namotáva na trdlo a vzniká tak pečivo s dierou v strednej časti.
- Podunajsko: Obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu, zeleninárstvu a ovocinárstvu. Chovala sa tu kvalitná hydina, najmä husi a kačky. Významným doplnkom v strave bol rybolov. Obyvatelia varili z rôznych druhov zeleniny a mäsa, veľká časť ľudí má maďarskú národnosť a maďarské vplyvy badať aj v gastronómii, takže je bohatá na štipľavé príchute a pije sa k nej víno. K tradičným jedlám patria napríklad langoše, ktoré však nemajú tvar kruhu, ale podobajú sa skôr praclíkom, halászlé, čo je vlastne maďarská rybacia polievka, ktorá sa môže variť z viacerých druhov rýb, ale jej základom je vždy ryba, cibuľa a mletá paprika.
- Horná Nitra: Medzi tradičné jedlá tohto regiónu patria slepačia polievka, ovocná zemiaková polievka, fazuľová polievka, ale trebárs aj višňová polievka, kukuričná alebo krúpová kaša, makové a orechové slíže. Z cestovín sa robia ešte šiflíky, čo sú vlastne fliačky robené buď s kapustou, alebo napríklad aj s tvarohom. Zo sladkých jedál spomeňme napríklad šmýkance, čo sú nočky s tvarohom, orechami alebo makom, alebo tradičné šišky. Obľúbené sú tiež prívarky, napríklad zo štiavu, zelenej fazuľky, tekvicový prívarok, šošovicový prívarok. Pred Veľkou nocou sa na južnej časti západného Slovenska pripravovalo tradičné sladké kašovité jedlo zo šťavy naklíčených obilovín s názvom kalkýš, ktoré sa vytvára pridaním vody a múky k naklíčeným zrnám a následným pečením.
- Kysuce: Na Kysuciach sa z polievok varili napríklad pohánková, fazuľová, ktorá môže byť obohatená údeným mäsom a sušenými slivkami, hubová, mlieková, ale tiež napríklad polievka z kvaky, tzv. kvačková, polievka z kozieho mäsa, alebo tiež baraní či kozí guláš. Na Kysuciach sa varila aj tradičná rýchla slovenská polievka čír, ktorá sa pripravovala ráno pred cestou na pole, ktorej názov je odvodený od prítomnosti cestoviny - číra. V sezóne sa do polievky pridávali aj čerstvé huby, napr. kuriatka. Tradičné mäsové jedlo sú tzv. polešniky na kapustnom liste a ide vlastne o kapustné listy plnené mletým mäsom. Zo zemiakov a z maku, orechov alebo tvarohu sa vyrábalo jedlo zvané pučky, zo sladkých jedál spomeňme ešte napríklad cestovinové jedlo s lekvárom - lekvárové trhance, z koláčov napríklad lekvárové kachličky, čo je kysnutý mrežovník plnený lekvárom.
- Tekov: K tradičnej kuchyni Tekova môžeme z polievok zaradiť napríklad mliečnu, hrachovú alebo kyslú fazuľovú polievku so sušenými slivkami, z omáčok sa varila napríklad cibuľová alebo kôprová, z tradičných zemiakových jedál spomeňme napríklad krumpľovú fučku, ktorá sa robí z uvarených popučených zemiakov rozmiešaných s múkou a navrchu je posypaná upraženými drobnými kúskami slaninky. Jedlo stvorené pre milovníkov jednoduchosti. Z mäsa sa jedávala plnená sliepka, husacia pečienka, perkelt z domáceho zajaca alebo údené mäso, ktoré sa robilo s varenou kapustou.
- Hont: Región na severe lemujú Štiavnické vrchy, na východe Krupinská planina, na juhozápade zasahuje do Podunajskej nížiny. Medzi jedlá tradičnej hontianskej kuchyne patria napríklad rascová polievka rosťovka, polievka z nakvasenej múky, resp. chlebového kvásku kyseľ, mliečna polievka s kôprom zvara, ale aj kapustnica či tekvicová polievka. Omáčky sa robili napríklad štiav zo šťavelu, kôprová omáčka či šalátová omáčka k mäsu, zo sladkých jedál spomeňme párance - známe cestovinové jedlo posypané makom, sľúkové gombovce, čo sú ovocné zemiakové guľky, či jedlo z kukuričnej krupice a maku známe pod názvom škorce. Ani v tomto regióne nemôžu chýbať obľúbený makovník, orechovník, tvarožník, ale ani lekvárnik či kapustník.
- Turiec: Osobitosťou obyvateľov Turca bola domáca výroba liečivých olejov, kozmetiky a pochutín do jedál a ich podomový predaj. Turčianske olejkárstvo a šafraníctvo bolo známe v západnej Európe, Rusku, na Balkáne, dokonca aj v Egypte. K jedlám tradičnej turčianskej kuchyne sa zaraďujú hrachová polievka, bryndzová polievka s kôprom, boršč, zakáľačková kapustnica, v polievkach sa používali turčianske mrvance z múky, vody a bielka. Rezance sa napríklad jedávali so slivkovým lekvárom a škvarkami, zo sladkých jedál spomeňme ešte napríklad hruškové pirohy alebo tiež žgance, čiže zemiaky s makom a maslom. Medzi koláčmi nájdeme napríklad obľúbený mrežovník, ale aj bryndzový kysnutý koláč bjaľoš.
- Horehronie: V tradičnej horehronskej kuchyni by sme našli napríklad bryndzovú polievku demikát, z hríbov sa varil hríbový paprikáš, zo zemiakov, slaninky a z kyslej kapusty sa robili tzv. pohorelské guľky, z baraniny sa varil baraní guláš v kotlíku alebo vnútornosti, baranie drobky sa piekli, varili alebo zaprávali. Piekol sa tzv. biely koláč, čo je biely kysnutý koláč z chlebovej múky, bryndzovníky - kysnuté koláčiky plnené bryndzou, či škvarkovníky - pagáčiky s oškvarkami.
- Orava: Typické boli pre ňu boli údené oštiepky a figúrky z ovčieho syra, ktoré sa vyrábali na salašoch. Významnou pestovanou plodinou bol ľan, ktorý na Orave podmienil vznik tkáčskeho remesla a výrobu oleja. Z minerálnych vôd sa na hornej Orave získavala soľ. K tradičným jedlám patrili: chlebová polievka, čo je hustá polievka z opraženého chleba, kapustnica s krúpami, údeným mäsom a hubami alebo kapustnica s údenou rybacinou, ale tiež polievka zo sušených sliviek alebo z hrušiek. Z kvasenej kapusty sa tiež jedol tzv. goralský prívarok, kapustové halušky alebo strapačky s kapustou. Základ tvoria uvarené halušky zo zemiakového cesta, ktoré sa miešajú s dusenou nakrájanou kyslou kapustou a malými kúskami praženej slaniny, resp. oškvarkami. Obľúbený bol ovsený, jačmenný a žitný chlieb, ale tiež chlebová placka s rascou a so slaninkou moskoľ či chlebová kysnutá placka - posúch.
- Novohrad: Darilo sa tu obiliu, boli tu aj rozsiahle vinohrady. Ako tradičné jedlo novohradskej kuchyne sa spomínajú z polievok napríklad čičerová polievka - cícerová hustá polievka, kyslastá chlebová polievka kyseľ, polievka z bryndze demikát, polievka z jačmenných krúpov loházka alebo hustá fazuľovo-zemiaková polievka strapkáč. Zo zemiakov sa varili napríklad dupčiaky, čo sú dlávené zemiaky, do ktorých sa dá kyslá kapusta a najlepšie chutia s kyslým mliekom. Omáčky sa robili napríklad jablková alebo šípková, z koláčov spomeňme napríklad bryndzovník, jablčník, čerešňový koláč s orechmi, obľúbeným fašiangovým jedlom boli chrapne, v masti vyprážané cukrovinky.
- Gemer: Chovali sa tu ovce a na stole sa pomerne často objavovala jahňacina. Nechýbali však ani mliečne výrobky, napríklad polievka z kyslého mlieka. Z polievok ešte spomeňme ovocnú polievku z dulí, kyslú polievku zo zemiakov a s octom, baraniu polievku či vianočný kyseľ - vianočnú kapustnicu s údenou baraninou a so šťavou z kyslej kapusty, zahustenú zemiakmi. Tradičné sú gemerské guľky - jedlo baníkov a drevorubačov zo zemiakov a prerasteného údeného mäsa. Z kukuričnej krupice sa robili tzv. škorce s makom, z cesta vyformované malé kúsky, uvarené a posypané makom. Z hladkej chlebovej múky sa piekli kysnuté posúchy, kysnutý bol aj hubovník - slaný koláč plnený hubami. Za zmienku stojí tzv. gója rožňavských Rómov - tradičné rómske jedlo, ktoré sa robí tak, že do bravčových čriev sa naplní ryža, zemiaky a dá sa to zapiecť.
- Spiš: K archaickým jedlám patrili napríklad kminovapolifka, čo bola polievka s kmínom, výborná pre dojčiace matky, či bryndzovapolifka. Dodnes sa jedávajú džatky, z popučených a s múkou zmiešaných zemiakov urobené halušky alebo malé guľky, ktoré sa zmiešajú so slaninkou opraženou na oškvarky. Zo zemiakových jedál sú tiež obľúbené pirogi, čiže pirohy, ale tiež nalešniky, jedlo podobné plackám, či zemiakový koláč gruľovnik.
- Šariš: Z ľudovej kuchyne Šariša spomeňme čir - rýchlu slovenskú polievku, ktorá sa pripravovala ráno pred cestou na pole a spomíname ju aj medzi tradičnými kysuckými jedlami. Tradičná regionálna polievka je napríklad kuľaša, ktorá sa často varila na večeru. Ide o zemiakovú kašu omastenú opraženou slaninkou, ku ktorej sa pije kyslé mlieko, alebo pre deti sa použilo spražené maslo a zapíjalo sa sladkým mliekom. Hustá a výdatná polievka je tiež kyšeľ, hustá omáčka žufka, ktorá sa nosila koscom na pole a pridával sa do nej tvaroh a v lete aj šalát, či fazuľa varená s hubami - fizoli s hubami. S fazuľami sa robila aj tzv. sciranka s fizolami - strúhané alebo sekané cesto s uvarenou fazuľou. Z kyslej kapusty sa varila kapušnica, z vody z kyslej kapusty zasa polievka mačanka. S kyslou alebo so sladkou kapustou sa robili aj tzv. trepanky, čo sú vlastne halušky. Aj koláče sa robili s kapustou, napríklad kapustnik - kysnutý koláč plnený kyslou kapustou, alebo kolač s kapustu - kysnutý slaný koláč s kyslou kapustou a so slaninkou.
- Zemplín: Z mnohých tradičných jedál vyberáme ciberej - mliečnu zemiakovú polievku, boršč - polievku z červenej repy, obľúbenú najmä v ruskej a ukrajinskej národnej kuchyni, ktorej základom je vývar z kostí a mäsa a zmes osmaženej zeleniny. Z kyslej kapusty a kapustovej vody sa varí polievka juška, zo zemiakov, z fazule a vody z kyslej kapusty rosoľ alebo rosoľanka. Tu nevaria vianočnú kapustnicu, ale vianočnú juchu, hoci je to rovnaké jedlo. K archaickým jedlám patrí vianočná mačanka, omáčka alebo polievka, ktorá sa varila najmä v časoch, keď boli hlavnými surovinami v kuchyni kyslá kapusta a zemiaky. Táto špecialita dostala svoj názov podľa spôsobu jej jedenia. Ide o omáčku, do ktorej sa buď nadrobil chlieb, alebo sa z neho lámali väčšie kúsky a namáčali sa do taniera. Niekde sa zvykli k mačanke podávať aj zemiaky uvarené v šupke. Mačanky sa varili buď s mäsom, alebo bez neho. Je to neoddeliteľné jedlo štedrovečernej večere Rusínov, podáva sa s chlebom. Koločanka sa dá prirovnať k dnešným prívarkom, najvďačnejšími surovinami boli zemiaky, kapusta, fazuľa a mlieko. Jednou zo špecialít sú tatarčene pirohy, ktorých názov je odvodený od tatarky (pohánky), a jej názov je zas odvodený od Tatárov (pohanov), ktorí ju do našej kuchyne priniesli. Tradičným veľkonočným jedlom je veľkonočná paska - obradný koláč, ktorý sa podáva natretý s maslom a obložený varenou šunkou, vajíčkom natvrdo, hrudkou, cviklou s chrenom.
Cestoviny na Slovensku: Viac než len príloha
S rôznymi druhmi cestovín boli spojené mnohé povery. Varili sa rezance, pirohy, šúľance, halušky a najmä opekance, nazývané aj pupáky alebo bobaľky. Veľké pirohy a šúľance symbolizovali napríklad veľké obilné klasy. Vodu z opekancov vylievali pod ovocné stromy, aby dobre rodili.
Frkacule z Kráľovej: Príbeh cestovín s tradíciou
Kráľová je miestna časť Modry, a práve tam sa stretávajú členky Občianskeho združenia Kráľovan, ktoré sa snaží o to, aby tradície tohto kraja zotrvali medzi ľuďmi aj naďalej. Dopočuli sme sa, že okrem dobrého vínka sú pre Kráľovú typické špeciálne sviatočné polievkové cestoviny, ktoré sa volajú veľmi srandovne - frkacule. Prečo sa volajú práve takto, sme sa dozvedeli až namieste, a to vďaka názornej ukážke výroby týchto cestovín. Postup je nasledovný: cesto sa rozvaľká na 2 mm, nakrája na malé kosoštvorčeky a tie sa rozdajú ženám okolo stola. Každá z nich má pred sebou malú doštičku s drážkami, ktoré spôsobia to, že cestovina sa do nich vryje a vytvorí sa tak na nej pekný vzor. Nie je to však také jednoduché. Každý kosoštvorček treba zatočiť špeciálnou paličkou, ktorá vyzerá ako krátka ihlica na štrikovanie. Keď je to hotové, odfrkne sa paličkou medzi hotové cestoviny. Preto frkacule. Je to veľmi prácne a náročné na čas, takže keď bolo treba pripraviť frkacule do svadobnej polievky, bolo dobré, ak žien bolo čo najviac. No a kde sa stretne veľa žien, tam sa určite aj nejaké vínko popije a čo to zaspieva. Skrátka a dobre, členky OZ Kráľovan si každé svoje stretnutie užívajú a ani nás pustiť nechceli. Polievka s frkacuľami bola ako balzam a tieto dámy sú také skvelé, že nám sa domov ísť ani nechcelo. Ďakujeme a nehaňte frkacule a dámy z Kráľovanu - majú veselosti na rozdávanie!
Svetový deň cestovín a slovenské cestoviny
Kto iný mohol zariadiť, aby existoval svetový deň cestovín, ak nie ich talianski výrobcovia. Pripadol na 25. október a slávi sa už 24 rokov. Prvý Svetový deň cestovín sa slávil z iniciatívy Talianskeho zväzu výrobcov cestovín a Zväzu výrobcov cestovín v Európskej únii 25. októbra 1998 v Neapole. Tento deň pripomína aj tradície talianskej kuchyne. Najviac cestovín zjedia, samozrejme, Taliani. Priemerne skonzumujú až 26 kilogramov za rok, za nimi nasledujú obyvatelia Venezuely s 13 kilogramov, Tuniska s 12 kilogramov a Grécka s 10 kilogramov. V Spojených štátoch amerických to vychádza na 8 kilogramov cestovín. Aj keď sa dobrými cestovinami chvália predovšetkým Taliani, aj na Slovensku máme kvalitné. Základom je bezchybná surovina. "Zásadou je kvalitná múka, potom do toho ide len voda. Dnes sa už robia aj z rôznych iných surovín. "Používame bezlepkové múky na báze šošovice, cícera, hrachu a ryže," uviedol Roman Trudman. Cestoviny na Slovensku majú veľkú obľubu, či si ich ale vieme správne pripraviť, je iná otázka.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť špenátové cestoviny
Domáce cestoviny: Recept od Heleny Kertaiovej
"Nelení sa mi, ja to ľúbim robiť a stále sa musím pohybovať. Mám 84 rokov," pochválila sa gazdiná z Kolárova Helena Kertaiová. Vajce, múka, dobrý nôž, šikovné ruky a domáce cestoviny máte do polhodiny. "Voda v tom nie je, je tam iba vajce. Natenko to treba rozvaľkať, nakrájam to ručne, usuším a položím do krabice," vysvetlila Helena. Naučila ju to mamička a domáce cestoviny robí dodnes pre celú rodinu, neraz aj z desiatich vajec, výlučne domácich.
História cestovín
O tom, kde vznikli cestoviny, sa dlho nevedeli dohodnúť Taliansko, Čína a Blízky Východ. "Archeologické nálezy hovoria o 4 000-ročnej tradícii v Číne," uviedol historik a spisovateľ Vladimír Tomčík. Na rozšírení v Európe má zásluhu staroveký Rím, na vzniku rezancov zas Nemecko a to v 13. storočí. "V tom istom čase sa to muselo nemeckým osídlením dostať k nám," doplnil Vladimír Tomčík. Pre Talianov sú ale cestoviny to, čo pre Slovákov bryndzové halušky. "Prečo sú naše lepšie? "Taliani poznajú že vraj až 600 druhov cestovín, ktoré majú 1 300 názvov podľa jednotlivých regiónov," povedal Tomčík. Pri ich varení je doslova zakázané urobiť dve veci. "Nehádžte ich na otestovanie o stenu a nikdy ich nerozvarte," povedal Massimo.
#
Prečítajte si tiež: Chutné a zdravé plnené cestoviny bez mäsa