Tento článok sa zameriava na významné osobnosti pochádzajúce z Chtelnice, so zameraním na slovenského herca, ktorý uvádzal varenie, ako aj na ďalšie osobnosti, ktoré sa presadili v rôznych oblastiach, ako je teológia, filozofia a národné obrodenie. Článok čerpá z rozsiahlych historických prameňov a poskytuje ucelený pohľad na ich životy a prínos pre spoločnosť.
Štefan z Chtelnice: Bakalár slobodných umení
Prvým známym akademikom z Chtelnice bol Štefan z Chtelnice - Stephanus de Wtelnicz, pravdepodobne zemianskeho pôvodu. O jeho živote vieme pomerne málo. Študoval na Karlovej univerzite v Prahe, čo dokladá písomný dokument. V zápise z 15. novembra 1442 medzi absolventmi štúdia na filozofickej fakulte sa nachádza jeho meno, pričom dosiahol hodnosť bakalára slobodných umení. Študoval teda v období doznievajúceho silného ohlasu husitského revolučného hnutia. Ďalšie údaje o Štefanovi sa strácajú a nie je známe, či pôsobil v Čechách alebo sa vrátil na Slovensko. Dosiahnutá hodnosť bakalára filozofie umožňuje predpokladať, že sa mohol uplatniť ako učiteľ na škole.
Martin Palkovič: Rektor Trnavskej univerzity
Martin Palkovič, Martinus Palkouich, sa narodil v Chtelnici 4. októbra 1606. Pochádzal pravdepodobne z roľníckej, nie zo šľachtickej rodiny, čo dokazuje aj jeho slovenský domáci pôvod, ku ktorému sa uvedomele hlásil ako Slavus Wittenciensis v zápise na rétorskej škole v Trnave roku 1625, neskôr ako rektor univerzity v Trnave roku 1649. Len roku 1660 v Košiciach má uvedený pôvod Pannonius. V rodisku pravdepodobne nadobudol základné školské vzdelanie. V mestskej knihe mestečka Chtelnica je v rokoch 1628 i 1634 richtár Ondrej Palkovič. Aj keď nevieme, či šlo o menovca, či o príbuzenský vzťah, vidno, že meno Palkovič malo v mestečku vážnosť, hoci jeho nositelia asi nepatrili k šľachte.
Po skončení rétorskej školy v Trnave vstúpil do jezuitského rádu. Roku 1625 úspešne študoval v rakúskom meste Leoben. Už od mladosti vynikal vzdelanosťou, postupne nadobudol rečnícke i pedagogické umenie. Roku 1635 založil Peter Pázmány v Trnave univerzitu, k jej príprave aj otvoreniu povolal medzi inými i Martina Palkoviča. On predniesol pri slávnostnom otvorení 13. novembra 1635 slávnostný prejav a 14. novembra ako prvý začal riadnou prednáškou pre študentov logiky na tému o podstate rozumovej filozofie. Po získaní hodnosti magistra filozofie roku 1636 obhájil doktorát slobodných umení a filozofie, zakrátko sa stal profesorom filozofie, logiky i teológie. Roku 1637 ako dekan filozofickej fakulty promoval prvých 24 bakalárov filozofie a slobodných umení trnavskej univerzity.
Od roku 1640 zastával funkciu dekana teologickej fakulty, v rokoch 1649 - 1658 šesťkrát rektor univerzity, popritom dlhšie zastával funkciu prefekta univerzitnej tlačiarne i riaditeľa kolégia. Ako protektor študentov je uvedený v tlačou vydaných dizertáciách absolventov roku 1638 v Bratislave a roku 1647 vo Viedni, kde dochádzal prednášať ako riadny profesor tamojšej univerzity od roku 1640. V Trnave sa zaslúžil tiež o výstavbu univerzitných budov, ale predovšetkým pozdvihol úroveň univerzity po odbornej i spoločenskej stránke. Verejný i kultúrny život mesta Trnavy v tomto období si nemožno predstaviť bez pôsobenia univerzity, spomeňme len napr. divadelné predstavenia.
Prečítajte si tiež: Použitie korenia v slovenskej kuchyni
Palkovič okrem rodného slovenského jazyka ovládal latinčinu, nemčinu, ale málo maďarčinu. Zaujímavé je, že ako odborník nepublikoval svoje práce knižne, známa je jedna jeho práca v rukopise a aj to je spoluautorom. Zaoberal sa aj prírodnými vedami, najviac fyzikou. Hoci bol vedec, vyznačoval sa skromnosťou, obetavosťou, vedel osobne pomáhať chudobným, odkázaným na pomoc. V rokoch 1660 - 62 bol rektorom univerzity v Košiciach, ktorú vtedy založil jágerský arcibiskup. Aj tu si čoskoro získal všeobecnú obľubu medzi ľudom, napriek tomu zomrel zavraždený rukou najatého vraha nie veľmi starí 15. septembra 1662, pochovali ho v Košiciach. Aj ako príslovečný dobrák vedel byť prísny pri dodržiavaní poriadku i disciplíny, vedel si získať autoritu.
Ďalší chtelnickí študenti na Trnavskej univerzite
Na univerzite v Trnave študovalo a získalo hodnosti niekoľko chtelnických rodákov. Roku 1740 Pavol Orlovič, bakalár teológie i magister filozofie dosiahol hodnosť doktora teológie. Jeho pôvod bol ungarus Vittenciensis. Roku 1639 promovali Jakuba Palkoviča z Chtelnice (Jacobus Palkovich Slavus Vitencziensis nob.) za bakalára logiky, roku 1658 Ján Rukovič alebo Rukovich získal titul bakalára filozofie. Rukovičovci boli v tom období známi chtelnickí mlynári. Roku 1674 získal bakalára filozofie Ján Fabiankovič, roku 1675 František Skerlee, zeman pôvodom Chorvát, roku 1702 - 1703 Juraj Kondor promoval za bakalára a magistra filozofie. Spomedzi absolventov trnavskej univerzity pôsobil na chtelnickej fare František Vittinger, trnavský rodák, bakalár i magister filozofie, v rokoch 1673 - 1706. Roku 1745 bol promovaný za bakalára filozofie na trnavskej univerzite Ján Alauda, libertín ungarus, rodák z Chtelnice. Chtelničania študovali nielen na univerzite, ale aj na trnavskom kolégiu, roku 1638 Ján Podgajčič (Joannes Podgaczicz Slavus Vitenciziensis nob.) a Štefan Feieš (Stephanus Feies Slavus Vitenciensis) obaja v triede syntaxis, v triede gramatiky Ján Tamassi, všetci zemianskeho pôvodu.
Edmundus Valerianus: Kazateľ a knihovník
Edmundus Valerianus bol správca fary v Chtelnici v rokoch 1623 - 25. Pochádzal zo slovenskej rodiny v Skalici, narodil sa roku 1950. Študoval na Karlovej univerzite v Prahe, dosiahol hodnosť magistra filozofie. Roku 1616 získal funkciu ostrihomského kanonika. Po odchode z Chtelnice prišiel do Trnavy za slovenského kazateľa do kostola sv. Michala. V Trnave aj zomrel roku 1639. Jeho vzdelanosť dokumentovala rozsiahla knižnica, tiež autorstvo oslavnej básne v latinčine na Jána Kitoniča z roku 1619, ktorá je publikovaná v úvode diela J. Kitonicha Directio Methodica processus iudiciarii … vydanom v Trnave.
Anton Nigrini: Profesor teológie a ľudovýchovný pracovník
Anton Nigrini bol rodák z Chtelncie, od roku 1737 profesor teológie, mravouky v Budíne, krátko pôsobil v Hlohovci, kde zomrel na mor roku 1739. Pôsobil ako osvetový, ľudovýchovný pracovník, hoci jeho dielo sa nezachovalo.
Chtelnickí Pálfiovci: Mecenáši a rozvoj obce
Pálfiovci pochádzajú z rozvetveného šľachtického uhorského rodu. Rod vznikol na začiatku 16. storočia a bol spojený s uhorskými a rakúskymi panovníkmi. V Uhorsku patrili k najbohatším aristokratickým rodom. Chtelnickí Pálfiovci sa stali nasledovníkmi šľachtického rodu Erdödyovcov v polovici 19. storočia. Spájal ich rodinný zväzok a prevzatie zodpovednosti za sídelný kaštieľ a za hospodárenie s majetkom v Chtelnici a o občanov na prevzatom území.
Prečítajte si tiež: Tradičné francúzske zemiaky
Pálfiovcom mal pôvodne slúžiť kaštieľ ako letné sídlo. Miestny potenciál však využili nielen pre spoločensko-kultúrne účely, ale aj ako ukážku možností rozvoja poľnohospodárstva, lesníctva a remeselníckej výroby. Vybudovali moderný architektonicky a umelecky riešený sídelný komplex. Kaštieľ obklopili lesoparkom s cudzokrajnými drevinami, rybníkom na chov rýb, záhradami so skleníkmi a exotickými kvetmi.
Chtelnickí Pálfiovci dali ľuďom na území svojej pôsobnosti pracovné príležitosti a tým pôsobili na pozdvihnutie ich životnej úrovne, osvojovanie si nových vedomostí a skúseností, nového spôsobu života. Priniesli umenie do náboženských a svetských udalostí, pôsobili na rozvoj folklórneho života. Dedičstvo Chtelnických Pálfíiovcov zostáva materiálnym aj kultúrnym majetkom Chtelničanov.
Tomáš Chovanček: Farár a národný buditeľ
Tomáš Chovanček (písal sa Chovantsek) bol chtelnický farár v rokoch 1783 - 1814, tu je i pochovaný. Rodák z Oravy, študoval na trnavskej univerzite, mal hodnosť bakalára i magistra filozofie. Okrem rodnej slovenčiny ovládal latinčinu, nemčinu, menej maďarčinu. Tiež jeho zásluhou postavili v Chtelnici terajší farský kostol, znovupostavili budovu školy, novú faru, zrenovovali kaplnku pri Róchu, oproti nej postavili súsošie sv. Jána Krstiteľa. V ťažkom vojnovom období usiloval sa všestranne pomáhať chudobným, hladujúcim, trpiacim, preto žiadal od vrchnosti zníženie daní ľudu. Je známa jeho spoluúčasť v jazykovom spore medzi Jozefom I. Bajzom a Jurajom Fándlym, kde na strane Bajzu on vystupoval. Pripisuje sa mu spoluautorstvo na polemickom diele Anti - Fándly. Poslal tiež cirkevnej vrchnosti v Ostrihome negatívnu správu na Fándlyho, najmä na jeho dielo Zelinkár. Jazykovú príslušnosť Chovančeka dokazujú tiež slovenské nápisy pri Róchu, či na podstavcoch Kalvárie pri dolnom kostole. Jeho zásluhy pre rozvoj obce sú nepopierateľné.
Ján Adam Prvý: Františkán a šíriteľ slovenskej kultúry
Ján Adam Prvý sa narodil v Chtelnici 31. augusta 1747, zomrel 19. júna 1818 v Tardose pri Tate v Maďarsku. Roku 1767 vstúpil do františkánskeho kláštora sv. Kataríny pri Dechticiach, jeho pôvod sa uvádzal slovenský. Ako člen Slovenského učeného tovarišstva účinne sa zapájal do bernolákovského osvetového hnutia, v ktorom vystupoval po boku Jozefa I. Bajzu. Vo farskej knižnici v Doľanoch, kde pôsobil, sa zachovali slovenské tlače z Jelínkovej tlačiarne v Trnave s jeho rukopisnými poznámkami. Aj na pôsobisku v Tardose šíril medzi ľudom slovenské knihy, v rukopise zostali jeho slovenské kázne. Okrem potrebných jazykov ovládal i chorvátsky. Okrem homiletických prác jeho publicitu potvrdzuje tiež práca v rukopise pod titulom Poznamenány nekterich Zelinek, csnosty, učinkuw a spusobuw uživany, skrz Patra … Prwi z radu Swateho otcza Františka, na ten čas w Presporku Kazatela Nedelneho spisane Roku 1811. Dielo je uložené na fare Velčice okres Nitra. Viazaná práca písaná v bernolákovskej slovenčine obsahuje úvod s vysvetlivkami lekárenských mier ako funt, lot, pol lota, kvantlik. Potom nasleduje popis lekárskych byliniek s latinským, nemeckým a slovenským pomenovaním, používanie rôznych liekov pri chorobách, zápaloch a bolestiach a na 128 stranách predkladá 257 receptov, záver rukopisu tvorí obsah s prílohou.
Imrich Tomek: Kaplán a člen Slovenského učeného tovarišstva
Imrich Tomek bol člen Slovenského učeného tovarišstva od roku 1793, v rokoch 1792 - 99 účinkoval ako kaplán v Chtelnici, od roku 1799 v Horných Zeleniciach, kde 26. apríla 1808 zomrel.
Prečítajte si tiež: Zemiakové placky ako od babičky
Alexander Huléni: Farár a bernolákovský aktivista
Alexander Huléni bol Chtelnický rodák, narodil sa 17. júla 1808, študoval v Trnave a na Pázmáneu vo Viedni. Ako farár pôsobil v Modre, Hlohovci, od roku 1842 v Brezovej pod Bradlom, kde sa pre chorobu roku 1853 vzdal miesta, zomrel v Bratislave 5. augusta 1875. Patril k aktívnym členom bernolákovského hnutia, predplácal si básnické diela Jána Hollého, ktorý ho sám spomína.
Štefan Huléni: Profesor a cirkevný hodnostár
Štefan Huléni sa narodil v Chtelnici 29. júna 1819, po štúdiách pôsobil ako profesor na gymnáziu v Banskej Bystrici od roku 1849, v čase biskupa Štefana Moyzesa. Okrem toho získal tu hodnosti farára, dekana, kanonika a preláta. Roku 1899 odišiel na odpočinok, zomrel 8. februára 1903.
Urban Prvý: Kazateľ a národovec
Urban Prvý (písal sa urbanus Prwi) sa narodil 11. novembra 1775 v Chtelnici, jazykovo i generačne príslušník prvej až druhej generácie bernolákovského hnutia. Ako dvadsaťročný vstúpil do františkánskeho rádu, účinkoval v úlohe slovenského kazateľa v Pešti, Trnave a Nitre, kde zomrel 28. februára 1840. Patril k činným národovcom, slovenským vlastencom, homiletickým spisovateľom. Jeho slovenské kázne sú odrazom života pospolitého ľudu, preto si získali značnú obľubu.
Juraj Obermayer: Národovec a podporovateľ Jána Hollého
Juraj Obermayer sa narodil 28. októbra 1808 vo Vrbovom, zomrel 5. januára 1880 v Chtelnici, tu je i pochovaný. Bol jedným z radových, málo známych slovenských národovcov 19. storočia. Fakty dokazujú, že sa aktívne zúčastnil v národnom hnutí bernolákovcov, štúrovcov i matičného obdobia. Filozofiu študoval v Trnave, teológiu vo Viedni. Ako kňaz pôsobil v Modre, Veľkých Kostoľanoch, Urminciach pri Topoľčanoch, od roku 1852 do smrti v Chtelnici, kde je pochovaný v krypte farského kostola. Jazykovo patril k poslednému obdobiu bernolákovcov, medzi prvými si predplácal i rozširoval básnické diela Jána Hollého.
Andrej Bičan: Herec a moderátor kulinárskej relácie
Andrej Bičan je popredný slovenský zabávač, moderátor, herec a streamer. Známy je najmä vďaka účinkovaniu v kultovej relácii Varí vám to, kde sa z neho stal „kulinár“. Hoci predtým s varením nemal veľa skúseností, vďaka relácii sa naučil pripravovať rôzne jedlá a spoznal množstvo áčkových kuchárov. Relácia mala veľký úspech a nakrútili viac ako 1200 častí a 2400 receptúr.
Po skončení programu sa istý čas musel vyhýbať kuchyni, no neskôr sa k vareniu vrátil. Rád griluje a dbá na kvalitu potravín. V súčasnosti sa venuje online svetu a pôsobí na platformách ako Instagram, Twitch a TikTok.
Oldo Hlaváček: Herec, zabávač a moderátor
Oldo Hlaváček bol slovenský herec, zabávač, scenárista, hudobník a moderátor. Raketový vzostup popularity mu v 70. rokoch 20. storočia priniesla televízna súťaž Vtipnejší vyhráva, v ktorej známi herci rozprávali vtipy a ich úspech meral "potleskomer". Hlaváček reláciu nielen uvádzal, ale aj autorsky pripravoval. Okrem hereckej a moderátorskej činnosti bol aj výborný kuchár a remeselník.
Ďalšie osobnosti kultúry a umenia
Okrem vyššie spomenutých osobností sa v kultúrnej a umeleckej oblasti presadili aj ďalší Slováci. Richard Stanke je známy svojím zaujímavým a vtipným prednesom, ktorý sa veľmi hodí k príbehom pre deti. Marek Geišberg vyniká kvalitným prednesom, vďaka ktorému diváci radi počúvajú audioknihy. Filip Jančík svojím dramatickým prednesom a odlišovaním postáv intonáciou umocňuje zážitok z audiokníh.