Pestovanie paradajok patrí medzi najobľúbenejšie činnosti záhradkárov na Slovensku, či už ste úplný začiatočník alebo skúsený farmár. Paradajky vám dokážu priniesť nielen chutnú úrodu, ale aj radosť z vlastnoručne vypestovanej zeleniny. Pre krásne červené plody rozmanitých odrôd rajčiakov je potrebná dobrá starostlivosť. Pestovanie rajčín je pomerne jednoduché, ak dodržíte niekoľko základných pravidiel.
Výber odrody a priesad
Existuje mnoho druhov rajčín, ktoré sa líšia tvarom, veľkosťou a farbou. Medzi najznámejšie patria:
- Cherry paradajky: Malé, sladké paradajky ideálne na priamu konzumáciu alebo do šalátov.
- Slivkové paradajky (Roma): Majú oválny tvar a sú ideálne na výrobu omáčok, pyré alebo na sušenie.
- Biftekové paradajky: Sú veľké, mäsité paradajky, ktoré sú skvelé na sendviče alebo grilovanie.
- Žlté paradajky: Tieto druhy sú sladšie a menej kyslé ako klasické červené paradajky.
- Pruhované paradajky: Majú krásny farebný vzor a sú skvelé na ozdobu jedál.
Paradajky delíme do troch základných skupín - na kríčkové, tyčkové a cherry. Tyčkové odrody sú tie najvyššie a zvyčajne ich nemožno pestovať bez opory. Majú spravidla najväčšie plody aj vyššie výnosy. Kríčkové paradajky sú nižšie a krík sa rozrastá skôr do šírky, má viac vrcholov. Vďaka tomu je schopný rásť aj sám bez opory. Cherry sú najmenšie vzrastom rastliny i plodom, bobule sú veľmi sladké, s pevnou šupkou a vhodné na priamu konzumáciu.
Skúsenejší záhradkári si priesady môžu dopestovať z vlastných semien, vďaka čomu môžeme mať paradajky rôznych odrôd, ktoré máme už odskúšané alebo obľúbené. Vypestovanie priesad vám potrvá približne 2 mesiace. Jednoduchší spôsob je zadovážiť si priesady od miestnych pestovateľov alebo z trhu. Pokiaľ sa však rozhodnete vypestovať si vlastné priesady, treba počítať s tým, že vypestovanie takýchto priesad vám potrvá približne 2 mesiace. Ideálne je, začať koncom februára až v polovici marca. Cez deň udržujte priesady v prostredí s teplotou 25 °C, počas noci teplotu znížte na 15 °C.
Paradajky je možné pestovať buď zo zakúpených sadeníc, ktoré môžu byť klasické aj vrúbľované, alebo zo semienok. Predpestovanie sadiva trvá asi 1,5 až dva mesiace, preto sa do práce pustite už koncom zimy, aby boli sadenice pri jarnej výsadbe do záhonov dostatočne silné. Pokiaľ nemáte možnosť vypestovať si paradajky zo semienka sami, môžete si vybrať z našej ponuky niektoré zaujímavé odrody. V poslednej dobe ľudia dbajú na kvalitu aj kvantitu zároveň, to sa však tiež odráža v cene. Vrúbľované sadenice sú síce finančne náročnejšie, ale na základe recenzie zákazníkov, sa cena vyrovná množstvu plodov, ktoré z takej rastliny získate.
Prečítajte si tiež: Fakty o žraločom mäse
Príprava pôdy a výsadba
Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Väčšina typov pôdy je vhodná na pestovanie paradajok, pokiaľ je zabezpečená správna drenáž. Pôda by mala byť neutrálna až mierne kyslá s pH 5,5 až 7,5.
Neodporúča sa, pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia.
Na Slovensku máme dobré podmienky pre pestovanie paradajok vonku od neskorej jari. S vysádzaním paradajok na záhony je dobré počkať do polovice mája, kedy už nehrozí nebezpečenstvo jarných prízemných mrazov (v období po troch „zmrznutých“). Paradajky sú teplomilné rastliny, ktoré majú radi slnečné stanovište. Ideálne je, ak vzduch medzi rastlinami čo najviac cirkuluje, a preto by sem mali paradajky sadiť ďalej od seba. Nie je vhodné vysádzať rastliny príliš blízko seba.
Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky. Kolík, resp. Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l). Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia. Spon by mal byť 80x40(50) centimetrov. Konečná vzdialenosť ale závisí od zvolenej odrody; tyčkové paradajky rastú skôr do výšky a do priestoru sa príliš nerozpínajú, zatiaľ čo kríčkové kultivary potrebujú väčší priestor.
Ak nemáte vlastnú záhradu, no túžite po vlastných chutných paradajkách, môžete ich pestovať aj na balkóne či terase. V záhradkárskych potrebách dokonca nájdete vrecia s pôdnym substrátom určené na priamu výsadbu do nich (stačí vyrezať otvor podľa značenia). Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu. Pestovanie paradajok na balkóne či terase je tiež podmienené dostatkom slnečného žiarenia. Ideálne je, ak je balkón, resp.
Prečítajte si tiež: Vplyv červeného mäsa na zdravie
Polievanie paradajok
Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.
Potreba vody paradajok sa líši v závislosti od odrody, ale dá sa predpokladať, že priemerná potreba vody počas vegetačného obdobia, ktoré trvá 150 - 180 dní je približne 350 - 400 mm. Najväčšie nároky na vodu majú paradajky zvyčajne počas výsadby a siatia. V prípade nedostatku vody v pôde pri sejbe do zeme v období bez zrážkového počasia je vhodné zavlažovať pôdu 3 až 4 dni pred výsevom semien a pri výsadbe sadeníc zavlažovať dávkami 10 mm, aby sa uľahčilo jej prijatie. Termíny zavlažovania pod voľnou oblohou závisia od zamýšľaného použitia ovocia. Paradajky určené na konzumáciu by mali byť zavlažované od začiatku kvitnutia a nasadenia plodov až do konca zberu. Zavlažovanie začína u väčšiny odrôd v 2. - 3. dekáde júna a končí začiatkom septembra. Paradajky určené na spracovanie je vhodné zalievať od fázy kvitnutia a nasadenia plodov, až kým sa neobjavia prvé červené plody. Skorším ukončením závlahy sa zvyšuje obsah extraktu v ovocí, vitamínu C a cukrov, pričom sa znižuje veľkosť a úroda rajčiaka. Zavlažovanie začína v 2. - 3. dekáde júna a končí začiatkom augusta. Zavlažovanie paradajok v skleníku, ktoré sú určené na konzumáciu by sa mali vykonávať od začiatku kvitnutia až do zberu. Paradajky určené na spracovanie sa zavlažujú od kvitnutia až do objavenia sa prvých červených plodov (6-7 týždňov pred zberom).
Metódy zavlažovania
- postrekovač: ide o najobľúbenejší spôsob zavlažovania poľných plodín. Systém pozostáva z vhodne umiestnených poľných postrekovačov, ktoré zmáčajú úrodu zhora. Pri tomto spôsobe je vysoké riziko napadnutia rastlín hubovými chorobami, preto sa postrekovač odporúča používať len v ranných hodinách, aby navlhčené listy a plody mohli rýchlo uschnúť.
- kvapková závlaha: kvapková závlaha je najznámejší spôsob zavlažovania. Tento systém nepremáča rastliny, čím sa eliminuje riziko ich vystavenia hubovým chorobám. Jeho nepochybnou výhodou je vysoká účinnosť a schopnosť udržiavať stálu vlhkosť pôdy. Pri tomto spôsobe zavlažovania je práce v teréne možné vykonávať aj počas prevádzky systému. Pre optimalizáciu systému a vysokú presnosť sa odporúča použiť kvapkovú hadicu s kvapkacími otvormi každých 20 až 40 cm, v závislosti od gravitácie pôdy (čím ľahšia pôda, tým bližšie by mali byť kvapkacie otvory. Prietok z jedného kvapkacieho otvoru by nemala byť menšia ako 1,00 l/h a stena potrubia by nemala byť tenšia ako 30 mil. Plocha kvapková hadica tzv. Prietok kvapkovej hadice z jedného kvapkacieho otvoru by nemala byť menšia ako 0,75 l/h a stena pásky by nemala byť tenšia ako 8 mil. Kapacita z jedného kvapkacieho otvoru podzemnej kvapkovej hadice / pásky by nemala byť nižšia ako 0,6 l / h. Hadicu sa odporúča zakopať pod zem do hĺbky približne 20 cm (ľahká pôda) alebo 30 cm (ťažká pôda). Životnosť systému sa odhaduje na 5-7 rokov bezporuchovej prevádzky. Stena hadice by nemala byť tenšia ako 12-15 mil , pričom otvory by mali byť rozmiestnené každých 20 až 30 cm. Jednotlivé kvapkadla dávajú možnosť presného podávania vody do koreňovej zóny rastliny. Jedno kvapkadlo zvládne pomocou súpravy so 4-hadicou zavlažovať až 4 rastliny. K kvapkadlu je pripojený 5 mm konektor, za ktorým nasleduje jednoduchá, dvojitá alebo štvornásobná hadica zakončená kvapkadlom (ihlou) zapichnutým do zeme.
- Ručné polievanie: predstavuje tradičnú metódu, ktorá umožňuje presnú kontrolu nad množstvom a presným miestom aplikácie vody.
- Kvalita vody: je kľúčová. Voda by mala byť čo najmenej tvrdá a bez chemikálií, ktoré by mohli rastliny poškodiť. V prípade použitia vody z verejného vodovodu je dobré nechať ju odstáť, aby sa odparil chlór. Hoci sú tieto chemikálie bezpečné pre ľudskú spotrebu, môžu byť škodlivé pre rastliny. Chlór môže inhibovať rast rastlín a poškodiť mikroorganizmy v pôde, ktoré sú dôležité pre ich zdravie.
Hnojenie
Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady.
Dôležitou výhodou použitia kvapkovej závlahy pri pestovaní je možnosť použitia tekutého hnojenia. Pri poľnom pestovaní paradajok je často potrebné hnojenie rastlín tekutým dusíkom. Hnojenie sa používa pravidelne každých 6 týždňov až do ukončenia rastu plodov na prvom strapci.
- Odporúčame používať hnojivá bohaté na draslík a fosfor, ktoré podporujú tvorbu a dozrievanie plodov. Zároveň podporuje tvorbu cukrov v plodoch, čo vedie k lepšej chuti paradajok.
- Pre tých, ktorí preferujú prírodné metódy pestovania, sú organické hnojivá vynikajúcou voľbou. Tieto hnojivá poskytujú rastlinám široké spektrum živín a zároveň zlepšujú štruktúru pôdy, čo je dôležité pre udržanie vlhkosti a zabezpečenie dobrého prúdenia vzduchu ku koreňom.
Starostlivosť počas rastu
Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.
Prečítajte si tiež: Tradičná slovenská pochúťka
So zaštipovaním paradajok začíname, keď dosiahnu výšku približne 20 centimetrov. Predtým radšej nie, treba počkať, kým bude rastlina dostatočne silná, aby zvládla mechanické poškodenie. Mnoho záhradkárov nedá dopustiť na nožnice, tie však môžu rastlinu zbytočne strapkať. Odstraňujeme vždy malé výhony, ktoré sa nachádzajú medzi stonkou a hlavným výhonom, prípadne medzi dvoma hlavnými výhonkami. Tieto bočné výhonky bývajú obvykle 3-5 centimetrov dlhé. Odstraňujeme ich pravidelne, približne raz za týždeň.
Choroby a škodcovia
- Pleseň zemiaková: nazýva sa tiež fytoftóra a ide o veľmi agresívnu hubovú chorobu listov paradajok, ktoré sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana paradajok proti plesni vám poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou.
- Bakteriálna bodkovitosť: bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
- Septóriová škvrnitosť paradajok: napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.
- Kladospóriová škvrnitosť: listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.
- Hniloba špičiek plodov: choroby paradajok neobchádzajú ani plody. Hnilobu špičiek spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjmu vápnika.
- Slnečný úpal: dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia (najmä, keď sa po dlhotrvajúcom daždivom počasí náhle oteplí). Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Slnečný úpal postihuje stonky, ktoré vplyvom slnka zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.
- Strapka západná: drobný a štíhly, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky vyciciavajú rastlinné šťavy a sú prenášačmi vírusových ochorení. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Ich prítomnosť odhalíte pomocou modrých lepových doštičiek. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
- Pásavka zemiaková: určite ju poznáte pod ľudovým názvom mandelínka, vedzte ale, že tento hmyz si nepochutí rád iba na zemiakoch, ale tiež na paradajkách a baklažánoch. V teplejších oblastiach Slovenska sa liahnu až dve generácie ročne z vajíčok nakladených na spodnej strane listov. Larvy potom vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu - napr. Match a Nomolt.
- Molica skleníková: známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
- Vošky: sú nebezpečné, pretože sa dokážu extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek vaše paradajky napadol. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.
- Psota rajčiaková: Plody majú drobné dierky a na listoch sa objavujú bledé „cestičky”.
Problémy pri pestovaní a ich riešenia
- Praskanie plodov paradajok: dôvodom praskania plodov paradajok môže byť nepravidelné zavlažovanie úrody a prebytočná voda. Nadmerné zalievanie spôsobuje, že rastliny zväčšujú svoj objem, aby doplnili nedostatok vody v pletivách. Pri dozrievaní plodov paradajok ich zalievajte opatrne, ideálne vždy po zbere, aby ste predišli praskaniu plodov.
- Ovocná hniloba na vrchu: dôvodom výskytu ovocnej vrchnej hniloby je nedostatok vody a živín.
- Zlý rast, nízky výnos: je spôsobený nedostatkom vody v pôde v zóne aktívnych koreňov rastliny.
- Hniloba koreňov rastlín: dôvodom je nadmerné zalievanie sadeníc paradajok. Zvýšená vlhkosť v pôde spôsobuje, že substrát je menej prevzdušňovaný.
- Akýkoľvek nedostatok vody vo fáze rastu rastlín: môže mať za následok opadávanie kvetov a zakrpatenie plodov a to najmä v prípade vysokej teploty vzduchu.
Zber a skladovanie
Nezrelé plody paradajok sú jedovaté, a tak je ich konzumácia nevhodná. Našťastie ich však ľahko spoznať, sú totiž zelené. Šupka plodu musí byť ešte pevná, nenechávame paradajky na kríku do zmäknutia. Plody dozrievajú postupne, a tak rastlinu každé dva až štyri dni prezeráme a zrelé paradajky opatrne odtrhávame smerom dole. Najlepšiu chuť majú paradajky vtedy, keď sú nejaký čas vystavené horúcemu letnému slnku. Pokiaľ teda predpoveď hlási slnečné dni, pripravte sa na zber.
Rajčiny by sa mali zbierať, keď sú plne zrelé, pričom plody sa ľahko oddelia od stopky. Rajčiny je vhodné zberať v skorých ranných hodinách, keď sú ešte chladné.
Rajčiny sú pomerne rýchlo sa kazivé plody, preto je dôležité ich správne skladovať, aby si zachovali čo najdlhšie čerstvosť.
- Pri izbovej teplote: Nezrelé rajčiny je najlepšie skladovať pri izbovej teplote.
- Sušenie: Sušenie rajčín je skvelý spôsob, ako si uchovať ich chuť na dlhšie obdobie.
- Mrazenie: Rajčiny je možné mraziť, aj keď to môže ovplyvniť ich textúru. Mrazené rajčiny je dobré používať najmä na varenie a omáčky.