Zeleninová paprika je obľúbená plodina na rýchlenie vo fóliovníkoch, pretože umožňuje skorú a bohatú úrodu. Rýchlenie papriky vo fóliovníkoch je z ekonomického hľadiska pre pestovateľov pri dnešných cenových reláciách veľmi výhodné. Pre úspešné pestovanie je však dôležité poznať potenciálne choroby a škodcov, ako aj preventívne opatrenia a správne pestovateľské postupy. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o pestovaní papriky vo fóliovníkoch, so zameraním na ochranu rastlín pred chorobami a optimalizáciu úrody.
Výber odrody a príprava pôdy
Pre rýchlenie vo fóliovníkoch sa najlepšie osvedčil kultivar ,PCR', ktorý úrodnosťou a skorosťou predstihuje aj zahraničné kultivary. Poskytuje vysoké úrody svetlozelených chutných plodov a dobre znáša teplotné výkyvy.
Pôda pre rýchlenie papriky vo fóliovníkoch má byť ľahšia, priepustná, dobre zásobená humusom a živinami. Ľahšia pôda sa na jar rýchlejšie prehrieva, čo priaznivo ovplyvňuje vývin papriky. Pôda sa musí pred vysádzaním dobre prepracovať. Najvhodnejšia je neutrálna reakcia pôdy, ale vhodná je aj slabo zásaditá a slabo kyslá. Obsah humusu má byť v ľahších pôdach aspoň 3 % a v hlinitých pôdach 4 %.
Hnojenie papriky vo fóliovníkoch
Tak ako v skleníkových rýchliarniach aj vo fóliovníkoch sa odporúča používať priemyselné hnojivá bez vyššieho obsahu balastných látok. Z doterajších dusíkatých hnojív je vhodný síran amónny, liadky a močovina. Dobrý dezinfekčný účinok má dusíkaté vápno, ktoré by sa malo používať na jeseň v období prípravy pôdy na jarné pestovanie.
Dávky živín používame pri jesennej resp. pri jarnej príprave pôdy a to plnú dávku draselného a fosforečného hnojiva a asi 2/3 až 3/4 dávky dusíkatých hnojív. Pri použití hnojiva DAM, ktoré obsahuje dusičnanový, amoniakálny i močovinový dusík, môžeme dodať plnú dávku pred vysadením. Z viaczložkových hnojív môžeme s úspechom použiť Cererit, prípadne hnojivá typu NPK. Počas vegetácie môžeme porast prihnojovať liadkami. Vhodná je tiež močovina (0,75 % roztok) alebo DAM (asi 1,6 % roztok). Prihnojovanie močovinovým dusíkom priaznivo vplýva najmä pri monokultúrnom pestovaní papriky, pretože kladne ovplyvňuje zloženie pôdnej mikroflóry. Priaznivo pôsobí tiež prihnojovanie na list tekutými hnojivami, ktoré obsahujú okrem hlavných živín aj mikroelementy, ako je Harmavit, Vegaflor, Wuxal, Actigil a iné.
Prečítajte si tiež: Rašelina v záhrade: Áno alebo nie?
Okrem uvedenej normy živín dodávaných priemyselnými hnojivami zapracujeme pri jesennej príprave pôdy zrelý maštaľný hnoj v dávke asi 500 kg zo 100 m2. Ak je dostatok maštaľného hnoja, môžu sa použiť aj vyššie dávky, no potom nesmieme zabúdať na zvýšené hnojenie draselnými a fosforečnými hnojivami. Vysoké dávky maštaľného hnoja pri nadbytku dusíka v pôde spôsobujú bujný rast vegetatívnych orgánov a oneskorujú kvitnutie, tvorbu a dozrievanie plodov.
Výsadba a starostlivosť o priesady
Na rýchlenie používame priesady predpestované v zakoreňovačoch alebo v balíčkoch, ktoré majú dobre vyvinuté kvetné puky. Na urovnanej pôde vynecháme manipulačné cesty a vyznačíme spony, do ktorých budeme sadiť. Veľkosť sponu volíme tak, aby sme mali pre dosiahnutie vysokej úrody optimálne množstvo rastlín. Prihliadneme aj na to, či sa bude vysadzovať a zberať len ručne, alebo s využitím mechanizačných prostriedkov. V prvom prípade zabezpečujú vysoké úrody užší spon a to 0,40 x 0,25 m po jednej rastline. Ak použijeme vysadzovač, volíme vzdialenosť riadkov 0,50 m a v riadkoch 0,25 m po jednej rastline, resp. 0,30 m po dvoch rastlinách. Riadky orientujeme v smere dĺžky fóliovníkov, čo býva spravidla v smere sever - juh. Priesady sadíme tak, aby bol povrch zakoreňovačov asi 20 mm pod povrchom pôdy, takmer až po prvé pravé listy.
Termín vysadzovania závisí od možnosti vyhrievania fóliovníkov. V nevyhrievaných fóliovníkoch sadíme papriku v polovici apríla, vo vykurovaných asi o mesiac skôr. Podľa toho potom volíme aj termín sejby na vypestovanie priesad. Pre studené rýchlenie (bez vyhrievania) stačí siať v prvej polovici februára. Po vysadení rastliny dobre zavlažíme vlažnou vodou, ktorá má byť aspoň taká teplá, aká je teplota vzduchu vo fóliovníku. Neskôr môžeme zavlažovať aj vodou z vodovodu.
Pri dostatočnej vlhkosti a teplote vzduchu i pôdy sa paprika pomerne rýchle zakoreňuje a začína intenzívne rásť, čo poznáme podľa vytvárania nových listov a rozkonárenia stonky. Pri nedostatku vlahy rastliny spomaľujú rast a znižujú rodivosť. Nedostatok vody sa prejavuje postupným tmavnutím listov od najvyššie položených a opadávaním kvetov. Prebytok vody spôsobuje žltozelené zafarbenie listov a tiež opadávanie kvetov. Snažíme sa udržiavať optimálnu relatívnu vlhkosť vzduchu, ktorá má byť 60 až 70 %. Dodržiavanie primeranej vlhkosti vzduchu zabezpečuje dobré opelenie kvetov a dobrú násadu plodov. Za nízkej teploty nemôžu rastliny závlahovú vodu dobre využiť a môžu aj trpieť tzv. fyziologickým suchom. Za chladného a zamračeného počasia zavlažovanie obmedzujeme. Pri výpočte celkovej vodnej bilancie musíme brať do úvahy aj vyššiu relatívnu vlhkosť vzduchu vo fóliovníkoch, čo podstatne znižuje evapotranspiráciu. Papriku zavlažujeme približne raz za 10 až 12 dní podľa obsahu pôdnej vlahy v oblasti koreňovej sústavy rastlín a to menšie rastliny do hĺbky 0,30 m. Na hlinitých pôdach zodpovedajú tieto hĺbky navlaženia závlahovým dávkam 20 až 30 mm.
Optimálne teploty v prvom období po vysadení sú rovnaké, ako optimálne teploty pri pestovaní priesad, t. j. v podmračný deň asi 22 °C, v slnečný do 29 °C, v noci 15 až 22 °C. Pri nižších teplotách paprika spomaľuje rast a pri teplote asi 8 °C prestáva rásť úplne. Nie sú vhodné ani veľmi vysoké teploty. Pri teplotách nad 36 až 38 °C paprika tiež zastavuje rast, peľ stráca klíčivosť a nenastáva ani opelenie a nasadzovanie plodov. Za slnečného počasia fóliovníky intenzívne vetráme, čím regulujeme teplotu i vlhkosť vzduchu. Mierny pohyb vzduchu pôsobí na rastliny priaznivo. Rozdiel medzi dennými a nočnými teplotami nemá byť v mladších rastových fázach rastlín príliš veľký a nemal by byť väčší než 10°C. Povrch pôdy udržujeme cez celé vegetačné obdobie v kyprom a nezaburinenom stave. Medziplodiny pri rýchlení papriky nepoužívame.
Prečítajte si tiež: Zdravá dusená zelenina
Choroby papriky vo fóliovníkoch
Pestovanie papriky vo fóliovníkoch prináša so sebou aj riziko rôznych chorôb. Medzi najčastejšie patria hubové ochorenia, ktoré môžu výrazne znížiť úrodu.
Necudzopasné choroby
Medzi necudzopasné choroby patrí suchá škvrnitosť plodov, ktorá vzniká ako následok priameho popálenia slnkom na plodoch, ktoré nie sú chránené lístím, alebo ako následok nerovnomerného zásobenia rastlín vodou, pri ktorom nastáva striedanie extrémnych suchých období s vlhkými.
Hubové ochorenia
Medzi najvážnejšie ochorenia papriky patrí vädnutie hubového pôvodu. Podľa názvu húb, ktoré ho vyvolávajú, môže ísť buď o fuzáriové vädnutie spôsobené hubami rodu Fusarium, alebo o sklerocíniové vädnutie vyvolávané hľúznatkou obyčajnou (Sclerotinia sclerotiorum). Rastliny postihnuté hubovým vädnutím spočiatku vyzerajú akoby trpeli nedostatkom vody. Zdravé po zavlažení opäť ožijú, infikované rastliny ostávajú naďalej zvädnuté, postupne im listy i plody ovisnú, zožltnú a celé rastliny napokon hynú. Tieto príznaky sú charakteristické pre oba druhy spomínaných húb, preto len podľa nich nemôžeme zistiť, ktorá z húb vädnutie spôsobila.
Pre sklerocíniové vädnutie je zasa charakteristická tvorba hustého bieleho podhubia, ktoré sa vytvára tak na povrchu, ako aj v dreni stoniek. Okrem toho v pokročilejšom štádiu ochorenia môžeme nájsť v podhubí niekoľko mm veľké, tvrdé, čierne útvary tzv. skleróciá. Aj spóry fuzárií pretrvávajú v pôde a čakajú (podobne ako skleróciá) na príležitosť, aby mohli rastliny nakaziť. Takáto príležitosť sa im naskytne spravidla po mechanickom poškodení korienkov a koreňového kŕčka, napr. pri okopávaní alebo po poškodení pandravami, háďatkami, prípadne popálením vysokou koncentráciou priemyselných hnojív v pôde. Táto tzv. Fuzáriové vädnutie sa vyskytuje spravidla pri vyšších teplotách spojených s trvalým nedostatkom vlhkosti v pôde a postihuje najčastejšie jednotlivé rastliny, alebo menšie skupiny rastlín. Obidve huby sú polyfágne, to znamená, že nie sú prísne viazané na určité druhy rastlín, ale napádajú široký okruh hostiteľov tak poľných, ako i rýchlených.
Pleseň sivá (Botrytis cinerea)
Vytváranie sklerócií (i keď menej časté )je charakteristické aj pre plesnivku Fuckelovu (Botryotinia fuckeliana), ktorej konídiové štádium - pleseň sivá (Botrytis cinerea) - dobre pozná väčšina záhradkárov. Táto všadeprítomná huba, známa ako pôvodca tzv. botrytídy jahôd, hrozna, šalátu, škodí často aj na paprike pestovanej pod fóliovníkmi, predovšetkým v horších pestovateľských podmienkach - v prehustených porastoch, prehnojených dusíkom, nesprávne zavlažovaných a nedostatočne vetraných. Na paprike poškodzuje stonky, listy, kvety i plody. Stonky bývajú infikované najčastejšie v miestach rozkonárovania. Napadnuté miesta sú vyblednuté, sivohnedé a za vlhka sa na nich tvorí sivý povlak huby. Časti rastlín nad napadnutými miestami vädnú, zasychajú, alebo za vlhka hnijú.
Prečítajte si tiež: Štúdie o vplyve stravy na deti
Prevencia a ochrana proti chorobám
Najspoľahlivejšia možnosť zabránenia vzniku hubového vädnutia je správne striedanie plodín pri dodržiavaní zásady nepestovať papriku na tej istej ploche aspoň tri roky po sebe a po takých plodinách, ktoré bývajú spomínanými hubami napádané (napr. rajčiaky, uhorky). Pri zistení prvých príznakov vädnutia treba napadnuté rastliny z porastu ihneď odstrániť.
Proti piesni sivej môžeme bojovať iba nepriamo a to zlepšením pestovateľských podmienok. Ide predovšetkým o redší spon, pravidelné vetranie, správne zavlažovanie (zásadne tak, aby rastliny boli na noc suché - teda najlepšie ráno a podmokom) a o opatrné hnojenie dusíkom. Z chemických zásahov by mohli byť účinné preventívne postreky.
Zber úrody
Plody zberáme raz za týždeň, čím podporujeme aj nasadzovanie a vývin ďalších plodov. Plody z rastlín vysadených v polovici apríla začíname aj bez umelého vyhrievania fóliovníkov zberať koncom mája až začiatkom júna, čím sa zber poľných porastov aj pri použití priesad rozsadených do zakoreňovačov predstihne o 5 až 6 týždňov. Plody môžeme zberať až do začiatku augusta a potom porasty zrušiť.
Monokultúrne pestovanie a jeho riešenie
V praxi nastáva zvyčajne už v treťom roku monokultúrneho pestovania znižovanie úrod. Toto znižovanie úrod možno zmierniť každoročným hnojením vysokými dávkami maštaľného hnoja, odstraňovaním rastlín papriky po poslednom zbere (nezapracovať ich do pôdy), používaním bezbalastných priemyselných hnojív a hnojív obsahujúcich mikroelementy, občasným zaraďovaním predplodín do osevného sledu (cibuľa zelenačka, reďkovka) a vo fóliovníkoch pokrytých trvanlivou fóliou aj výdatným zavlažením po odstránení rastlinných zvyškov dávkou aspoň 50 až 100 mm.
Ak pestujeme pred zeleninovou paprikou v tom istom roku v osevnom slede predplodinu, musíme zavčasu uvoľniť pôdu. V nevykurovaných fóliovníkoch je to do začiatku apríla a najneskoršie do polovice apríla, aby sa mohlo zavčasu vysádzať. Oneskorené vysádzanie vedie k znižovaniu úrod. Zeleninová paprika na predplodinu nie je náročná. Ako hlavná plodina (ktorá umožňuje využiť fóliovníky cez celé letné obdobie) sa môže pestovať po hociktorej zelenine, ak nehrozí nebezpečenstvo prenosu viróz.