Článok sa zameriava na tému "alexejev chlieb recept" a snaží sa ju priblížiť čitateľovi cez rôzne uhly pohľadu. Hoci priamy recept na Alexejev chlieb nie je uvedený, kontext a informácie z knihy pre deti, atlasu automobilov a ďalších zdrojov nám umožňujú vytvoriť komplexný obraz o dobe a kultúre, v ktorej mohol tento chlieb vzniknúť.
Úvod do sveta receptov a kníh
V detských kuchárskych knihách nájdeme rôzne recepty, ako napríklad Pirátsky chlieb, Blesková pizza, Káčerovský špekáčikový hrniec, Kotlety babičky Kačičky, Špagety Dlhoprstých, Daisine parížske guľky, Torta víťazov a mnoho ďalších. Tieto recepty sú často doplnené veselými farebnými ilustráciami, ktoré majú deti motivovať k vareniu a pečeniu.
Okrem kuchárskych kníh existujú aj iné zaujímavé publikácie, ako napríklad Malý atlas populárnych značiek automobilov. V úvode atlasu sa nachádza trocha histórie, malá abeceda automobilu, schémy fungovania motorov, značky automobilov so stručným popisom a farebnou obrazovou prílohou. V závere atlasu sú uvedené medzinárodné poznávacie značky a niekoľko štatistických údajov.
Pre deti každého veku sú určené knihy s návodmi na výrobu hračiek z látky, dreva a rôznych materiálov. Tieto knihy často obsahujú aj návody na zložitejšie hračky.
Informácie a zaujímavosti
Knihy a publikácie pre deti sú plné informácií, základných údajov a zaujímavostí, ktoré sú prezentované zrozumiteľným textom a množstvom fotografií a kresieb. Tieto informácie pomáhajú deťom rozvíjať ich vedomosti a fantáziu.
Prečítajte si tiež: Placky alebo chlieb?
UNRRA: Pomoc po druhej svetovej vojne
Po druhej svetovej vojne zohrala dôležitú úlohu organizácia UNRRA (United Nations Relief and Rehabilitation Administration), ktorá poskytovala humanitárnu pomoc krajinám postihnutým vojnou. Prvý vlak s potravinami a liekmi od UNRRA dorazil do Bratislavy pred 70 rokmi. Na Orave a hornom Zemplíne pomohli dodávky zažehnať hroziaci hladomor.
Podľa správy v Pravde zo 7. júna 1945 bolo v prvom transporte s pomocou aj 22 nových nákladných áut zo zásob kanadskej armády. Boli určené na rozvoz tovaru UNRRA, prevažne potravinárskeho, po Bratislave i celom západnom Slovensku.
Už týždeň predtým priniesla Pravda informáciu o tom, že pomoc prichádza zo zámoria najprv loďami do rumunského prístavu Konstanca na pobreží Čierneho mora, odkiaľ sa k nám dostane buď riečnymi plavidlami po Dunaji (po odstránení prekážok na jeho toku), alebo vlakmi.
Z iných zdrojov sa však dozvedáme, že prvá loď El Mundo s dodávkami pre Československo pristala v Konstanci už 8. apríla a prvý vlak s tovarom dovezeným touto loďou dorazil na Slovensko 2. mája 1945. Skončil však v Trebišove, tam sa tovar aj vyložil. Doprava na ostatnom oslobodenom území bola v tom čase veľmi sťažená alebo úplne paralyzovaná. Veď na strednom a západnom Slovensku sa ešte bojovalo, navyše chýbali aj dopravné prostriedky.
S prvým transportom dorazilo preto do Trebišova aj 44 nákladných áut. Nemali však karosérie, ktoré zostali "visieť“ v skladoch v Konstanci. Východniari ich preto nahradili doskami, aby mohli rozviezť tovar do najpostihnutejších miest. Potom však začali pociťovať nedostatok pohonných hmôt, a tak americké autá museli merať dlhú cestu za benzínom až do rumunského prístavu.
Prečítajte si tiež: Ako sa vyrába chlieb?
Veľmi problematická bola vtedy aj doprava vlakmi z Konstance. Prečo prvému transportu trvala cesta takmer štyri týždne? Úlohu zohrala vzdialenosť (vyše 2-tisíc kilometrov), ale najmä povojnové pomery. Popri trati číhali lúpežné bandy, ktoré prepadávali vlaky. Transporty spočiatku sprevádzali vojaci Červenej armády, neskôr ich vystriedali strážne oddiely UNRRA. Piati ich príslušníci padli pri prestrelkách s týmito bandami, ďalších 26 bolo zranených. Pri takejto riskantnej preprave tovaru nejaká jeho časť zmizla počas cesty v dôsledku lúpeží alebo rozkradnutia. Straty však boli napodiv výrazne menšie, ako by sa dalo predpokladať.
Konstanca bola do septembra 1945 jediným námorným prístavom, ktorý prijímal lode s nákladom UNRRA pre Československo. Potom k nemu pribudli ďalšie: v Hamburgu, Brémach, Rotterdame, Amsterdame, Terste, Antverpách a tak ďalej.
V Prahe pôsobila zároveň 15-členná misia UNRRA. Je zaujímavé, že ju celý čas viedol Piotr Ivanovič Alexejev zo sovietskeho ministerstva zahraničného obchodu (predtým pôsobil ako obchodný zástupca v Teheráne). Misia úzko spolupracovala s československými úradmi, ministerstvami a (na Slovensku) s povereníctvami. Vo viacerých väčších mestách zriadila svoje odbočky, boli aj v Košiciach a Bratislave.
Z diplomatickej korešpondencie tých čias vyplýva, že Američania a Briti spočiatku Alexejevovi nedôverovali, dokonca chceli odporučiť svojim vládam jeho odvolanie. Podozrievali ho napríklad z toho, že umožňuje predisponovať časť dodávok UNRRA jednotkám Červenej armády, ktoré sa nachádzali do neskorej jesene 1945 na území ČSR.
Povojnová situácia bolo naozaj mimoriadne ťažká a chaotická. Do polovice júna 1945 prišlo do ČSR takmer 18-tisíc ton tovaru zo zásob UNRRA, v oblastiach, kde najviac hrozil hlad a epidémie, sa to však neprejavilo. Alexejev osobne cestoval a hľadal trhliny v distribučnom systéme. Upozornil vládu na fakt, že kým v Prahe bol denný prídel chleba na osobu 300 gramov, na viacerých miestach Slovenska nedosiahol ani polovicu z tohto množstva. Zvýšili sa aj celkové dodávky UNRRA pre Slovensko.
Prečítajte si tiež: O stravovaní a zábave v histórii
Pamätníci aj dnes zažiaria, keď príde reč na konzervy so sušeným mäsom zo zásob americkej armády. "Bolo pre nás nevídanou atrakciou a malým zázrakom a výborne chutilo v kapuste.“ To je zo spomienok na mladosť maliara Rudolfa Krivoša, rodáka z Tisovca. Mnohí si však spomenú aj na tzv. horský guláš. Išlo o konzervy s nápisom Horse Meat - konské mäso, ktoré si našinec "preložil“ ako horské mäso.
Obsah niektorých ďalších kaki konzerv však väčšina Slovákov nielenže nepoznala, ale im ani nechutil. Napríklad bravčové zaliate sladkou hruškovou alebo jablčnou omáčkou. Alebo tzv. fialový hnus. Takto pomenovali koncentrovaný prášok v polkilovej plechovke podľa jeho sfarbenia. Stačilo nasypať za lyžičku tohto prášku do pohára s osladenou vodou a vznikol skvelý nápoj hroznovej chuti. Alebo čo si mali dedinčania počať s dovtedy v našich končinách absolútne neznámym arašidovým maslom, s kakaom, ovsenými vločkami či s grapefruitovým džúsom? Ministerstvo výživy sa spamätalo dosť neskoro a až v roku 1946 vydalo brožúrku s názvom Ako používať tovar UNRRA.
Časť dodávok musela prísť letecky, napríklad vajíčka. Dlhou prepravou loďami a vlakmi sa kazili. V lete 1945 vládla v niektorých okresoch Slovenska nevýslovná bieda. Nemci pred príchodom frontu vraj odohnali dve tretiny dobytka. Zároveň však prekvital čierny obchod s mnohonásobne predraženým nedostatkovým tovarom. „Bezočivosť kšeftárov išla v posledných dňoch tak ďaleko, že začali za enormne vysoké ceny uvádzať na trh rozličný tovar UNRRA z vylúpených skladov,“ písala 11. augusta 1945 Pravda.
Niečo bolo naozaj vylúpené zo skladov a vinníci boli zavše dokonca potrestaní. Veľa tovaru z UNRRA sa však dostalo na čierny trh inými cestami. "Mnohí špekulanti obchodníci skúpili ho, keďže mali dosť peňazí, tovar zadržali a predávali potom drahšie, na čierno.“ To je záznam z kroniky obce Raková (Horné Kysuce). Kronikár Filip Stančo ho urobil niekedy začiatkom roku 1946. V informácii pre poslancov parlamentu to v rovnakom čase tvrdil aj minister výživy ČSR Václav Majer. Čierny trh reagoval podľa neho na dodávky UNRRA najprv znížením cien, ale neskôr zase vyskočili.
Na vysvetlenie treba uviesť, že časť dodávok smerovala podľa podmienok stanovených UNRRA do obchodov, kde sa tovar predával. Ešte si povedzme, že okolo 45 percent dodávok tvorili potraviny, predovšetkým obilie a múka (kryli až 15 percent domácej spotreby), ďalej jedlé a umelé tuky (33 percent spotreby), sušené mlieko a ovocné šťavy. Ďalšími komoditami boli dopravné prostriedky, poľnohospodárske stroje, lieky a zdravotnícky materiál, suroviny pre chemický a textilný priemysel, odev, obuv atď.
Čo však vtedy znamenalo pre obyčajného človeka 40 alebo 60 korún? "Obuvi bolo primálo a bola pridrahá,“ zapísal si kronikár Stančo. "Predávala sa na prídelové lístky, ale potreba sa nijako nekryla.“ Našťastie ďalšia časť potravín a iného tovaru z kvóty určenej pre ČSR smerovala priamo do škôl, nemocníc a zariadení sociálnych služieb. Išlo napríklad o bezplatné stravovanie školákov alebo o tzv. repatriačné kuchyne, čiže vývarovne pri pobočkách Repatriačného úradu, kde sa stravovali predovšetkým ľudia, ktorí sa vracali z nacistických koncentračných táborov. Im sa bezplatne poskytovalo aj ošatenie a obuv, keďže vo vojne prišli o všetko. To isté platilo aj o základných školách vo vojnou najviac postihnutých regiónoch.
Vráťme sa však k čiernemu trhu. Ako sme už spomenuli, "zásoboval“ ho i bežný spotrebiteľ, ktorému tovar UNRRA z nejakého dôvodu nevyhovoval. Podľa zistení historičky Jany Frydryškovej z Karlovej univerzity v Prahe sa to týkalo napríklad zrnkovej kávy. Hoci sa jej za dva roky doviezli do ČSR stovky ton, stále bola veľmi nedostatkovým tovarom najmä vo veľkých mestách. "Sociálne slabšie vrstvy v českých krajinách i na Slovensku len zriedka kupovali pred vojnou zrnkovú kávu, obľúbenejšia u nich bola tzv. melta,“ vysvetľuje historička. "Na druhej strane tu i tam boli vrstvy prevažne duševne pracujúcich, ktorým dodávané prídely nestačili a boli ochotní kupovať aj predražený tovar. Kaviareň Grand v bratislavskom Manderláku viedol vtedy otec budúceho humoristu a komika. Dobré raňajky neboli možné bez amerických UNRRA konzerv, s ktorými kšeftovali šmelinári, spomínal po rokoch Julo Satinský.
Napriek tomu rozsah predaja tovaru načierno nedosiahol u nás vtedy také rozmery ako v niektorých iných krajinách. Vďaka zásielkam UNRRA spoznali mnohé slovenské deti také dobroty ako figy, pomaranče, búrske oriešky, žuvačky. Ale napríklad aj rybí tuk! Ešte vzácnejšie boli dodávky penicilínu zo zásob UNRRA, ktorý sa vtedy v ČSR nevyrábal. „Už v júni 1945 prišli z Ameriky prvé jeho zásielky a stále sa zvyšovali,“ pripomína docent Štefan Šimko z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Podľa jeho zistení rozdelila špeciálna komisia ešte do konca roku 1945 okolo 5,5 miliardy jednotiek penicilínu do jednotlivých regiónov s tým, že prednostne ho dostanú nemocnice a liečebné ústavy. Isteže, neušiel sa každému, kto ho súrne potreboval, a na čiernom trhu mal hodnotu zlata. Vláda sa preto rozhodla začať s domácou výrobou penicilínu. Potrebné zariadenie získala opäť prostredníctvom UNRRA z USA a Kanady, tam sa zaškoľovali aj československí experti.
Až dve tretiny všetkých dodávok UNRRA prichádzali z USA, najmä z rezerv tamojšej armády, zvyšná tretina z Kanady, Veľkej Británie, Francúzska a ďalších krajín. ČSR dostala tovar za viac ako 261 miliónov dolárov, čo bola šiesta najvyššia suma spomedzi všetkých prijímajúcich štátov. Čo urobil štát s peniazmi utŕženými za predaj tovaru UNRRA v maloobchode? Predovšetkým ich použil na úhradu rôznych sociálnych a zdravotných služieb.
Málo sa však vie, že spoločný štát Čechov a Slovákov nebol iba prijímajúcim, ale aj darcovským štátom v rámci UNRRA. V júli 1947, keď sa akcia UNRRA už faktický končila, odoslala československá vláda generálnemu riaditeľovi agentúry telegram tohto znenia: "Na prácu UNRRA budeme vždy spomínať s pocitom vďačnosti.
Literatúra a detský svet
V článku sa nachádza aj rozsiahly zoznam literárnych diel pre deti a mládež. Tento zoznam obsahuje rôzne žánre a témy, od rozprávok a povestí až po dobrodružné a historické príbehy. Zoznam kníh je rozsiahly a ponúka široký výber pre čitateľov rôzneho veku a záujmov.