Potravinové alergie a intolerancie sú v posledných rokoch čoraz častejšie a považujú sa za závažnú hrozbu pre verejné zdravie. Je dôležité rozlišovať medzi alergiou a intoleranciou, pretože nie každá neznášanlivosť jedla je skutočnou alergiou.
Alergia na bielkovinu kravského mlieka (ABKM)
Alergia na bielkovinu kravského mlieka (ABKM) je stav, keď imunitný systém dieťaťa prehnane reaguje na bielkoviny obsiahnuté v kravskom mlieku a mliečnych výrobkoch, prípadne na zvyšné časti kravského mlieka v mlieku materskom (tam sa dostanú zo stravy matky). Či bude mať vaše dieťatko alergiu, je z istej časti dané už genetickou predispozíciou. Ak je aspoň jeden rodič alergický, existuje riziko, že aj jeho potomok bude mať sklon k alergii. Ak sú potom alergickí obaja rodičia, toto riziko sa zvyšuje.
Príčiny ABKM
Prvá cudzorodá bielkovina, s ktorou sa dojča stretne, je zväčša bielkovina kravského mlieka. Ak na ňu tráviaci trakt ešte nie je pripravený, alebo ak ide o vrodenú podmienenosť na alergén, dieťa sa stáva precitlivelé a vzniká alergická reakcia. Alergia sa môže, ale aj nemusí, prejaviť bezprostredne po prvom kontakte s bielkovinou kravského mlieka.
Dôležitá je skutočnosť, že tieto látky sa dostávajú už do materského mlieka, pokiaľ dojčiaca mamička konzumuje mliečne výrobky. Prvé prejavy sa tým pádom môžu objaviť už krátko po narodení aj u detí, ktoré sú kŕmené výhradne materským mliekom.
Prejavy ABKM u dojčiat
V prvých šiestich mesiacoch veku je najčastejšou stravou dojčiat práve mlieko, a to buď vo forme materského mlieka (bielkovina kravského mlieka konzumovaného matkou prechádza do materského mlieka), alebo prostredníctvom náhradnej dojčenskej výživy. Alergická reakcia môže nastať okamžite, ale môže byť aj oneskorená a prejaviť sa po niekoľkých hodinách. To, či vaše bábätko bude mať ABKM sa dozviete už v prvom roku jeho života.
Prečítajte si tiež: Čo viete o skorocelovom sirupe a alergiách?
Príznaky alergie na bielkovinu kravského mlieka u bábätiek sa týkajú najčastejšie tráviaceho systému a pokožky, menej často dýchacích ciest. U niektorých malých detí sa môžu objaviť aj závažnejšie reakcie, ako je napríklad sipot, napuchnutiu pier, svrbenie kože a vyrážka, či zvracanie. Zriedka sa môže vyskytnúť tiež závažná reakcia ako je anafylaxia, teda alergická reakcia, ktorá vedie až k stavu ohrozenia života.
Medzi hlavné tráviace ťažkosti patrí opakované vracanie, odmietanie potravy, podráždenosť, nafukovanie, bolesti bruška, hnačky a stolica s prímesou krvi. Okrem toho môže mať dieťa aj kožné príznaky ako atopický ekzém, žihľavku, dermatitídu či afty alebo dýchacie problémy ako napríklad chronický kašeľ, laryngitídy či astmatický záchvat. Nezabúdajte aj na menej špecifické prejavy, ako je nepokoj, poruchy spánku, chudokrvnosť či celkové neprospievanie.
Diagnostika ABKM
Diagnostika patrí do rúk lekára. Vyššie uvedené príznaky nemusia byť vždy jednoznačným prejavom ABKM, väčšina z nich občas potrápi každé bábätko. Presne určiť túto diagnózu nie je jednoduché, na potvrdenie ABKM totiž neexistuje žiadny jednoznačný spoľahlivý diagnostický test. Základom diagnózy je anamnéza a podrobný popis príznakov.
Diagnózu vždy určuje lekár prostredníctvom tzv. eliminačno-expozičného testu. Počas eliminačného testu sa vylúči kravské mlieko zo stravy dieťaťa (v prípade dojčeného dieťaťa zo stravy matky). Pokiaľ sa jedná o alergiu, do 3 dní (žihľavka, zvracanie, kolika, krv v stolici) až 4 týždňov (atopický ekzém, hlienovité hnačky) dôjde obvykle k ústupu ťažkostí. Počas eliminačného testu sa dieťaťu, ktoré už nie je úplne dojčené, nasadí špeciálna výživa pre deti s alergiou na bielkovinu kravského mlieka. V prípade plne dojčeného dieťaťa, sa vylúči kravské mlieko zo stravy matky.
Zlatým štandardom je tzv. expozičný test. Okrem toho sa v diagnostike sa uplatňujú aj kožné testy a vyšetrenie špecifických protilátok proti bielkovine kravského mlieka z krvi. Dôkaz prítomnosti týchto protilátok nám pomôže odlíšiť alergiu od potravinovej neznášanlivosti.
Prečítajte si tiež: Ako vybrať steakové korenie
Liečba ABKM
Neexistuje liek na ABKM. Jediným riešením je prísna diéta. Zo stravy malých alergikov je potrebné vylúčiť všetky potraviny, ktoré obsahujú mliečnu bielkovinu. Je nutné starostlivo študovať etikety balených potravín a vyhnúť sa rizikovým čerstvým potravinám.
Základným opatrením je vylúčenie kravského mlieka a mliečnych výrobkov zo stravy dieťaťa.
- ABKM diéta pri dojčení: Mamička vylúči bielkovinu kravského mlieka zo svojho jedálnička. To je nevyhnutné preto, že niektoré mliečne bielkoviny sa môžu zo stravy matky dostať do materského mlieka. Príznaky alergie na bielkovinu kravského mlieka by potom mali cca do 2 týždňov vymiznúť.
- ABKM diéta u nedojčených detí: Ak dieťa nemôže byť výhradne dojčené, musíme štandardnú dojčenskú mliečnu výživu nahradiť adekvátnou výživou - podľa odporúčania lekára. Výživou, ktorá musí jednak minimalizovať pokračovanie vzniknutej reakcie a jednak spĺňať výživové požiadavky dieťaťa. Pokiaľ ide o relatívne ľahkú alergiu (dojčenská kolika bez iných príznakov, ľahký ekzém a pod.), používa sa zvyčajne výživa s extenzívne hydrolyzovanou (vysoko naštiepenou) bielkovinou. Tá je vyrábaná z kravského mlieka, ale špeciálnym postupom, počas ktorého sa bielkoviny rozštiepia a zníži sa tak výskyt alergickej reakcie. Výživa ale obsahuje zvyškové peptidy, na ktoré sa alergická reakcia môže objaviť. U detí s ťažšou formou alergie (neprospievanie, ťážká hnačka, ťažký ekzém, rozsiahle opuchy, ťažká či dlhotrvajúca dýchavičnosť, anafylaxia) sa zvyčajne používa výživa na báze aminokyselín, čo sú stavebné prvky bielkovín, ktoré nie sú alergénne. Vyrába sa v prostredí, kde sa nevyskytuje bielkovina kravského mlieka, vďaka čomu možno minimalizovať riziko kontaminácie. Neobsahuje bielkovinu kravského mlieka, ani iné pridané bielkoviny alebo peptidy, a to ani v stopových množstvách.
Chuť a vôňa špeciálnej výživy pre deti s ABKM sa od štandardnej dojčenskej mliečnej výživy líšia. Pri prechode na špeciálnu výživu, môže vášmu bábätku nejakú dobu trvať, než si na novú chuť zvykne. Nezabudnite, že bábätká vnímajú chute a vône inak ako vy.
Deti s alergiou na bielkovinu kravského mlieka nemajú byť kŕmené dojčenskou mliečnou výživou s neupravenými bielkovinami kravského mlieka. Do diéty detí s ABKM nepatrí ani sója a sójové výrobky. Lekári neodporúčajú podávať sóju dojčatám do šiestich mesiacov veku.
Deti trpiace ABKM môžu mať alergiu aj na iné potraviny. Preto je nevyhnutné byť pri zavádzaní príkrmov veľmi opatrný. Najmä u potravín s vysokým alergizujúcim potenciálom (vajcia, obilniny obsahujúce glutén (lepok), orechy, ryby atď.) Začnite vždy s jednou potravinou, v malom množstve a opakujte ideálne po tri dni v čase obeda.
Prečítajte si tiež: Praktické rady pre skríženú alergiu
Najčastejšie sa jedná o mlieko a výrobky z neho (jogurty, syry, tvarohy, niektoré margaríny, smotana na varenie alebo šľahanie, zmrzlina apod.).
Kozie, ovčie či iné mlieka cicavcov nie sú pre deti s ABKM vhodné. Obsahujú totiž bielkoviny veľmi podobné bielkovine kravskej. Bežné sójové nápoje by nemali byť bez konzultácie s lekárom používané. Rastlinné mlieka, ako napríklad ovsené, nemajú dostatočný obsah živín. Kravské mlieko je nevyhnutné nahradiť adekvátnou výživou - podľa odporúčania lekára.
U nedojčených detí sa používa špeciálne mlieko - hydrolyzát, ktoré už má mliečnu bielkovinu naštiepenú na malé čiastočky. Jeho chuť je v porovnaní s bežnou výživou mierne horkastá. Tieto mlieka nie sú vhodné na preventívne použitie u zdravých detí, ale iba pri lekárom potvrdenej diagnóze. Niektoré deti môžu reagovať aj na zvyškové množstvo bielkovín kravského mlieka v týchto prípravkoch. V takomto prípade sa používajú čisté aminokyselinové zmesi, ktoré neobsahujú žiadne alergizujúce bielkoviny.
Zvyčajne je možné s dojčením pokračovať. V takýchto prípadoch sa dojčiacim mamičkám odporúča dodržiavať špeciálnu diétu a vynechať zo svojej stravy niektoré vysoko alergizujúce potraviny, vrátane mliečnych výrobkov. Vtedy je potrebné sledovať celkový príjem bielkovín a vápnika v strave mamičky a odporučiť ich vhodné náhradné zdroje.
Prognóza ABKM
Alergia na mlieko nie je celoživotnou diagnózou. Toto ochorenie vzniká najčastejšie v dojčenskom veku a dieťa z neho vo väčšine prípadov postupne vyrastie. Vo väčšine prípadov ide však len o prechodný problém, takmer 80% prípadov alergie na bielkovinu kravského mlieka vymizne do 6. roku života. Len veľmi zriedka ostáva celoživotne.
Na začiatku je nutné vyradiť z jedálnička všetky jedlá a potraviny s kravskou bielkovinou, ale po pár mesiacoch je možné skúsiť, či ochorenie ustúpilo. Pod dohľadom lekára je možné vykonať tzv. reexpozičné testy, kedy sa opätovne zavedie malé množstvo bielkoviny kravského mlieka stravy a tým sa vyskúša, či už bude táto bielkovina tolerovaná. Ak už dieťa znáša kravské mlieko bez ťažkostí, môže sa upustiť od všetkých diétnych opatrení.
Alergia na lepok (Celiakia)
Celiakia je autoimunitné ochorenie postihujúce hlavne tenké črevo, vyvolané neznášanlivosťou bielkovín pšenice, jačmeňa, raži a ovsa. Vzťahuje sa na zmes bielkovín obilných zŕn glutén - lepok. Odhady frekvencie výskytu tejto choroby sú od 1:3 000 až po 1:100. V Európe výskyt, resp. počet diagnostikovaných pacientov rastie od juhu smerom na sever, v Japonsku a čiernej Afrike sa toto ochorenie takmer nevyskytuje. Ženy bývajú postihované o niečo častejšie než muži.
Príčiny celiakie
- Abnormálna aktivácia vlastného imunitného systému na prítomnosť lepku v potrave (tzv. precitlivenosť). Podobne ako pri alergii na určité látky si telo proti nim vytvára protilátky, pretože ich chybne považuje za škodlivé. Pri celiakii telo produkuje protilátky proti gluténu (gliadínu), ktoré následne poškodzujú sliznicu tenkého čreva.
- Porucha metabolizmu a aktivity enzýmov odburávajúcich glutén.
- Genetické faktory - celiakia je geneticky podmienené ochorenie, až 95-98% pacientov je nositeľom špecifických HLA antigénov (HLADQ2 a HLADQ8), prítomnosť týchto antigénov však automaticky neznamená, že človek má celiakiu, ich neprítomnosť však celiakiu vylučuje.
Výsledkom uvedených faktorov je porucha vstrebávania živín, neschopnosť ich využitia pre organizmus, porucha pohyblivosti tenkého čreva a jeho rozšírenie. Keďže bariéra (kompaktnosť) sliznice tenkého čreva je narušená, cez sliznicu sa do tela dostávajú aj škodlivé látky, ktoré sú zdrojom imunitných reakcií. Celiakia ako autoimunitné ochorenie sa môže vyskytovať spolu s ďalšími autoimunitnými ochoreniami, ako sú: diabetes mellitus 1.
Príznaky celiakie
Celiakia sa môže prejavovať veľmi rôznorodo. Formy celiakie tvoria typický obraz ľadovca, pričom len asi 10 % pacientov sa manifestuje typickými prejavmi ochorenia a až 90% pacientov je bez klinických príznakov. U detí sa ťažkosti objavujú najčastejšie koncom prvého roka (po pridaní múčnych jedál do stravy) alebo v 2. až 3. roku života.
Vedľajšie príznaky - resp. výrazný deficit vitamínov (hlavne vit. skupiny B a vit. kĺbové bolesti, osteoporóza (rednutie kostí pri nedostatku vápnika), zlomeniny kostí, u detí rachitída (nedostatok vit.
Diagnostika celiakie
Medzi diagnostické metódy patria:
- Stanovenie protilátok v krvi, pričom špecifické pre celiakiu sú protilátky proti endomýziu a tkanivovej transglutamináze, ako i antigliadínové protilátky.
- Endoskopické vyšetrenie sa vykonáva pomocou zavedenia sondy cez žalúdok až do tenkého čreva. Pomocou neho je možné makroskopické zobrazenie sliznice, posúdenie prítomnosti resp. závažnosti atrofie klkov tenkého čreva, ako aj mikroskopické vyšetrenie odobratých vzoriek tkaniva (tzv.
Liečba celiakie
Ak sa u vás prejavia niektoré z typických klinických príznakov a následne sa celiakia potvrdí aj vyššie uvedenými vyšetreniami, život sa nekončí. Celiakia je síce závažné, ale liečiteľné (resp.
Terapia celiakie spočíva v celoživotnom vyhýbaní sa potravinám obsahujúcich lepok - bezlepková diéta. Nevyhnutnosťou pre dodržiavanie diéty je presné označovanie potravín ako „gluten-free“. Na začiatku liečby by sa malo kvôli znovuobnoveniu funkcie tenkého čreva vyhýbať aj mliečnym produktom, lebo kvôli nedostatku laktázy je narušený aj rozklad mliečnych bielkovín (tzv. „prechodná intolerancia laktózy“).
Po zavedení prísnej bezlepkovej diéty sa klinický stav rýchlo upravuje už v priebehu prvého mesiaca diéty. Črevná sliznica sa však normalizuje až niekoľko mesiacov. V prípade konzumácie v reštauráciách je potrebné sa informovať o surovinách v jednotlivých jedlách.
Potravinová alergia vs. Potravinová intolerancia
Nie každá reakcia na potraviny je rovnaká, a preto je veľmi dôležité rozlišovať medzi alergiami a intoleranciami. Znalosť svojho tela a konzultácia s lekárom môže výrazne zlepšiť kvalitu života a zabrániť vážnym zdravotným problémom.
Pri skutočných potravinových alergiách ide o imunitnú reakciu, ktorá je sprostredkovaná protilátkami typu IgE. Imunitný systém v prípade alergie mylne identifikuje určitú potravinu ako hrozbu, čím spúšťa zreťazenú imunitnú reakciu. Imunitná reakcia na potravinový alergén môže byť rýchla a zrazu sa prejaviť v priebehu niekoľkých minút po konzumácii potraviny.
Kým pri alergii ide o reakciu imunitného systému, pri potravinovej intolerancii ide o problém s trávením určitých zložiek v potrave. Potravinová intolerancia nie je život ohrozujúca, ale môže byť veľmi nepríjemná. Potravinová intolerancia často spôsobuje tráviace problémy, ako sú nadúvanie, hnačka, bolesť brucha alebo pocit únavy. Tieto problémy môžu byť veľmi nepríjemné a môžu ovplyvniť každodenný život.
Skrížená alergia
Ak osoba alergická na určitý alergén zareaguje taktiež na alergén iný (odlišný len zdanlivo), hovoríme o skríženej alergii. Chemicky podobných alergénov prostredia je veľké množstvo, niektoré z nich môžeme nájsť doslova na každom kroku. Skríženou alergiou trpí odhadom okolo 10% - 50% alergikov.
Prevencia potravinových alergií a intolerancií
V prípade IgE potravinovej alergie, ktorá sa vo všeobecnosti nedá vyliečiť a sprevádza nás po celý život, je potrebné vylúčiť jedlo, na ktoré je alergia dokázaná. U ostatných foriem neznášanlivosti potravín je vhodné na určitý čas, alebo možno na celý život problémové jedlo vynechať.
Najlepšou prevenciou nežiaducich účinkov potravín je vyvážené, pestré stravovanie s dostatkom vlákniny. Zdôrazňuje sa aj potreba venovať dostatok času psychohygiene. Do stravy treba zaradiť čo najmenej rafinovaných obilninových výrobkov (biely chlieb, pečivo a sladkosti s vysokým obsahom pšeničnej múky). Vhodné je tiež striedať alternatívne a menej známe potraviny (pohánka, špalda, quinoa). Okrem produktov z kravského mlieka si treba dopriať aj sójové resp. pohánkové „mlieko“, kozie a ovčie produkty. Odporúča sa denne konzumovať aspoň 500 g ovocia a zeleniny a nezabúdať na živé mikroorganizmy pre podporu trávenia - tzv.
Nielen z hľadiska prevencie a liečby alergie sa za najvhodnejšiu výživu dieťaťa považuje materské mlieko. Pokiaľ však dojčenie nie je možné, na trhu sa nachádzajú mlieka, ktoré sú vyvinuté špeciálne pre deti so zvýšeným rizikom vzniku alergie (hypoalergénne mlieka) alebo pre deti s potvrdenou alergiou na bielkovinu kravského mlieka.