Zvolenská oblasť, bohatá na kultúru a tradície, sa môže pochváliť aj rozmanitou kuchyňou. V tomto článku sa ponoríme do sveta tradičných jedál tohto regiónu, preskúmame recepty, históriu a zaujímavosti, ktoré ich sprevádzajú.
Tradičná Chuť Podpoľania
Podujatia ako Tradičná chuť Podpoľania, ktoré sa konajú v rôznych obciach regiónu, sú skvelou príležitosťou na spoznávanie a ochutnávanie miestnych špecialít. Na týchto festivaloch sa stretávajú gazdinky a kuchári, aby predviedli svoje umenie a ponúkli návštevníkom tradičné pokrmy, ktoré sa v ich rodinách dedia z generácie na generáciu.
Napríklad, v Hriňovej sa Tradičná chuť Podpoľania konala už tretíkrát a zožala veľký úspech. Návštevníci mali možnosť ochutnať rôzne jedlá, ako napríklad Krnáčovu haruľu bez múky, strapkáč (kapusta a fazuľa s klobásou a údeným mäsom) alebo pacáľ (postrúhané zemiaky, múka, vajce a soľ upečené na platni a potreté maslom). Organizátori podujatia starostlivo zaznamenávajú všetky recepty s popismi a fotografiami, aby ich neskôr vydali v knihe.
Recepty Tradičných Jedál Zvolenskej Oblasti
Zvolenská oblasť je známa svojimi tradičnými receptami, ktoré sa často pripravujú z lokálnych surovín. Medzi najznámejšie patria:
- Krivčovské kapusníky: Koláče plnené kapustou, tradičné v obci Krivče.
- Rezance s kyslou kapustou: Jednoduché, ale chutné jedlo z rezancov a kyslej kapusty.
- Rezance s tvarohom: Klasika slovenskej kuchyne.
- Zemiakový pagáč: Slané pečivo zo zemiakového cesta.
- Krnáčová baba: Zemiaková baba bez múky, špecialita Krnáčových neviest.
- Dupčiaky: Zemiakové placky.
- Štrúdľa z Poľany: Štrúdľa plnená jablkami, orechmi alebo makom.
- Šoprle s makom: Sladké jedlo z cesta s makom.
- Zdurnovský závin: Závin plnený jablkami, makom a cukrom.
- Strapkáč: Kapusta a fazuľa s klobásou a údeným mäsom.
- Sviatočnica: Polievka, tradične podávaná počas sviatkov.
Bryndza: Klenot Slovenskej Kuchyne
Bryndza je neodmysliteľnou súčasťou slovenskej kuchyne a aj regiónu Zvolena. Táto tradičná pochúťka má bohatú históriu a množstvo zdravotných benefitov.
Prečítajte si tiež: Domáci tvaroh od starej mamy
História Bryndze
Nie je presne známe, kedy sa na území Slovenska začala vyrábať bryndza. Niektorí autori uvádzajú, že chov oviec a výroba ovčieho syra boli rozšírené už v časoch Rímskej ríše. Významný rozvoj ovčiarstva nastal v 14. storočí s valašskou kolonizáciou.
Pôvodne sa názov "bryndza" používal pre všetok syr vyrobený z ovčieho alebo kravského mlieka. Neskôr sa tento názov zaužíval iba pre ovčí syr, ktorý sa získal z vykysnutého a vyzretého ovčieho hrudkového syra, ktorý sa rozdrvil a vysolil. Robilo sa to najmä z dôvodu predĺženia trvanlivosti a lepšej skladovateľnosti.
Prvá sezónna bryndziareň bola založená v Detve v roku 1787 Jánom Vagačom. Pôvodná bryndza bol suchý, tvrdý syr s vysokým obsahom soli. Neskôr sa začala vyrábať mäkká, roztierateľná bryndza, ktorá sa získavala zrením ovčieho hrudkového syra v drevených kadiach.
Na odstránenie sezónnosti sa začala vyrábať tzv. "sudovka", t. j. na hrubo pomletý a viac vysolený ovčí syr, ktorý sa skladoval v sudoch pri nízkej teplote a v zimnom období sa miešal s čerstvým, vykysnutým kravským syrom a pripravovala sa tak tzv. zimná bryndza.
Zdravotné Benefity Bryndze
Bryndza si zachováva všetky biologicky aktívne zložky pôvodného mlieka a vyznačuje sa oveľa väčším množstvom mliečnych baktérií ako bežné kyslomliečne produkty. Preto sa bryndza zaraďuje medzi tzv. funkčné potraviny s probiotickými účinkami.
Prečítajte si tiež: Osobný dotyk s Milkou
Kyslomliečne baktérie v priebehu kysnutia ovčieho hrudkového syra premenia mliečny cukor (laktózu) na kyselinu mliečnu. Práve táto kyselina má silné baktericídne účinky chrániace črevá pred množením choroboplodných mikroorganizmov, ktoré môžu premieňať niektoré zložky potravín na karcinogény.
Mliečne baktérie bryndze majú kľúčový význam i z hľadiska regulácie imunitného systému a prevencie proti alergickým ochoreniam. Majú aj antioxidačné účinky, keď vychytávajú reaktívne formy kyslíka poškodzujúce dôležité štruktúry buniek čo môže viesť k vzniku rôznych degeneratívnych ochorení vrátane Alzheimerovej choroby.
Súčasnosť Bryndze
Samotná bryndza podľa definície je výrobok vyrábaný z vyzretých syrov z ovčieho mlieka, alebo zo zmesi syrov z ovčieho a kravského mlieka, pričom podiel syra z ovčieho mlieka musí byť v sušine bryndze vyšší ako 50 % hmotnosti.
Naša Bryndza dosiahla aj mnohé domáce i zahraničné uznania nielen v minulosti, ale aj v súčasnosti. V budúcnosti by sa malo viac využívať označenie “Slovenská bryndza”. Je to výrobok s chráneným zemepisným označením aj v EÚ. Ide o výrobok, ktorý musí spĺňať požiadavky uvedené v špecifikácii tohto výrobku. Naša bryndza tvorí naše tradičné bohatstvo, ktoré si naďalej musíme vážiť a udržiavať.
Stravovanie Našich Predkov
Stravovanie našich predkov bolo úzko späté s prírodou a sezónnymi obdobiami. V minulosti sa jedlo skromne, striedmo a spoločne. Strava bola prevažne rastlinná, s obmedzeným množstvom mäsa.
Prečítajte si tiež: Nízkobielkovinové pečivo na Slovensku
Zloženie Stravy
- Obilniny: Najdôležitejšou zložkou potravy našich predkov boli obilniny, najmä čierne obilie, proso, ovos, pohánka a pšeno. Z obilia sa pripravovali múka, kaše, rezance, knedle a placky.
- Zelenina: V minulosti sa konzumovali hlavne divé odrody zeleniny, ako napríklad cesnak medvedí. Neskôr sa začali pestovať vyšľachtené odrody, ako mrkva, petržlen, paštrnák, kaleráb, zeler a karfiol. Kapusta bola jednou z najdôležitejších zelenín a používala sa po celý rok.
- Strukoviny: Strukoviny, ako hrach, šošovica, bôb a cícer, tvorili pevnú súčasť stravy našich predkov.
- Zemiaky: Zemiaky sa stali rozšírenou potravinou na Orave a Liptove v 18. storočí a stali sa základom mnohých jedál.
- Ovocie: Na Slovensku sa kedysi hojne pestovalo ovocie, ako jablká, hrušky, slivky, čerešne, broskyne, dule, mišpule, egreše a ríbezle. Z ovocia sa pripravovali polievky, kaše, omáčky a lekváre.
- Mäso: Mäso sa jedlo pomerne zriedkavo, najmä počas sviatkov a zabíjačiek. Najčastejšie sa konzumovalo baranie alebo hydinové mäso. Zverina a ryby boli vzácnym spestrením stravy.
- Mliečne výrobky: Mlieko, žinčica, srvátka, bryndza, syr a oštiepky boli dôležitým zdrojom živín.
- Sladidlá: Med bol najdôležitejším sladidlom. V neskoršom stredoveku sa rozmohlo pálenie alkoholu.
Príprava Jedál
Jedlá sa varili na otvorenom ohni v hrnci na trojnožke alebo na peci, v popole alebo v peciach. Zemiaky sa piekli v zemi alebo v pahrebe vo vrstve vlhkej hliny.
Stolovanie
Stravovanie bolo aktom, ktorý sa riadil podľa zaužívaných zvykov. Gazda, ako hlava rodiny, sedel na najčestnejšom mieste v rohu stola. Ženy sa stravovali oddelene, pri stole sedávali väčšinou len muži.
Vplyv História a Kultúry na Stravovanie
História a kultúra Zvolenskej oblasti mali významný vplyv na stravovacie návyky jej obyvateľov. Nedostatok potravín v minulosti viedol k skromnému a striedmemu stravovaniu. Dôraz sa kládol na využitie lokálnych surovín a na ich konzervovanie na zimu.
Náboženské sviatky a rodinné udalosti boli spojené s prípravou tradičných jedál, ktoré sa dedili z generácie na generáciu.
Moderné Stravovanie vo Zvolenskej Oblasti
Aj v súčasnosti sa vo Zvolenskej oblasti zachovávajú mnohé tradičné stravovacie návyky. Ľudia sa snažia využívať lokálne suroviny a pripravovať jedlá podľa tradičných receptov.
Na druhej strane, moderný životný štýl a dostupnosť rôznych potravín z celého sveta ovplyvňujú aj stravovanie v tomto regióne.
Syr: Jeden z Najobľúbenejších Mliečnych Produktov
Na svete existuje viac ako tisíc druhov syra. Líšia sa širokou škálou chutí, textúrou, vzhľadom, výživovými hodnotami i postupom výroby. Nič to však nemení na skutočnosti, že syr patrí medzi najobľúbenejšie potraviny. Len si predstavte, rozplývajúci sa krémový francúzsky syr s ušľachtilou plesňou na povrchu s bielou bagetou, chrumkavý parmezán, slanú fetu alebo pod zubami vŕzgajúci ovčí syr. Každý je úplne iný, a každý je z iných dôvodov vyhľadávaný a milovaný.
Syr je navyše možné širokospektrálne využiť. Jedáva sa samostatne s pohárom vína, kúskami ovocia, zeleniny alebo iných pochutín. Je možné ho tepelne spracovať, grilovať, vyprážať i topiť. Syroví gurmáni a gastroodborníci každoročne vyhlasujú súťaž o najchutnejší a najlepší syr. Okrem toho sa zostavuje rebríček najobľúbenejších syrov sveta. Na prvých miestach v rebríčku sa umiestňujú zväčša tradiční a dlhoroční výrobcovia syrov z krajín, kde je výroba týchto mliečnych produktov kultúrnou tradíciou.
Svetoznáme Druhy Syrov
- Mozzarella: Tradičný juhotaliansky syr sa vyrába z kravského alebo byvolieho mlieka. Jeho milovníci však oponujú, že pravá mozzarella musí byť vyrobená len a výlučne z byvolieho mlieka. Tento syr je známy svojou jemnou, vlhkou textúrou a jemnou, mliečnou chuťou, trochu smerovanou do sladkého záveru. Syr je bielej farby a má pružnú formu, ktorá je ideálna na topenie.
- Parmigiano Reggiano: Tento syr, často označovaný ako parmezán, je tvrdý, granulovaný syr, ktorý pochádza z Talianska. Vyrába sa zo surového kravského mlieka a starne minimálne 12 mesiacov. Za najkvalitnejší Parmiagiano sa považuje ten syr, ktorý zreje od 24 do 36 mesiacov. Syr je chránený talianskymi právnymi predpismi a musí spĺňať prísne výrobné normy, aby mohol niesť názov "Parmigiano Reggiano". Jeho chuť je bohatá, ostrá a zreteľne oriešková. Parmigiano Reggiano má zrnitú textúru a je zvyčajne strúhaný alebo hobľovaný na cestoviny, do polievok a šalátov.
- Čedar: Chuťový profil čedaru sa mierne mení od času jeho zrenia. Mladý čedar sa charakterizuje ako mierny a jemný, starší ako ostrý až pikantný. Jeho história a vznik siaha do anglickej dediny Cheddar a v súčasnosti patrí medzi najrozšírenejšie a najkonzumovanejšie syry na svete. Je vyrobený výlučne z kravského mlieka a pri správnom vytvrdzovaní má mierne drobivú textúru.
- Feta: Feta je slaný, biely syr, ktorý pochádza z Grécka. Vyrába sa predovšetkým z ovčieho mlieka alebo zmesi ovčieho a kozieho mlieka. Má štipľavú, plnú a slanú chuť. Je známy svojou drobivou textúrou, hoci keď je namočený vo vode, stáva sa krémovejším a roztierateľnejším. Feta sa často používa v šalátoch, ako je grécky šalát, ale môže sa použiť aj ako vyprážaný alebo pečený syr.
- Roquefort: Je svetoznámy modrý syr z južného Francúzska. Je vyrobený z mlieka oviec plemena Lacaune a je jedným z najstarších známych syrov. Roquefort sa vyznačuje charakteristickými modrozelenými žilami plesne Penicillium roqueforti, ktoré mu dodávajú ostrú, štipľavú chuť. Syr dozrieva v prírodných jaskyniach Combalou v Roquefort-sur-Soulzon, kde rozvíja svoju charakteristickú chuť a vôňu. Roquefort má vlhkú, drobivú textúru, silnú, štipľavú chuť a krémový, mierne slaný záver.
- Gouda: Gouda je polotvrdý až tvrdý syr pochádzajúci z Holandska, konkrétne z mesta Gouda. Vyrába sa z pasterizovaného kravského mlieka. Chuť goudy je krémová, bohatá a mierne sladká. Sladkosť syra starnutím môže prejsť až do plnej karamelovej dochute. Farebne je syr žltý s voskovanou červenou alebo žltou kôrkou.
- Manchego: Španielsky región La Mancha je domovom populárneho syra manchego. Je vyrobený z ovčieho mlieka a dozrieva v období od 60 dní do dvoch rokov, čo ovplyvňuje jeho chuť a textúru. Syr má kompaktnú konzistenciu s malými vzduchovými vreckami a maslovou textúrou. Mladšie syry sú jemné a krémové, zatiaľ čo staršie majú intenzívnejšiu chuť a mierne drobivú textúru.
- Halloumi: Tento syr má svoj domov na Cypre. Je populárnou pochúťkou aj pre vegetariánov. Jeho veľkým bonusom je vysoká teplota roztápania, ktorá umožňuje jeho grilovanie a pečenie bez roztečenia.
História Ovčieho a Kravského Syrárstva na Slovensku
V minulosti sa neviedla v našom ponímaní štatistika o počtoch dojníc, oviec o výrobe a ani o spotrebe. Najvýnosnejším obdobím bol koniec 19. storočia a ešte obdobie krátko pred prvou svetovou vojnou, kde sa na Slovensku chovalo takmer milión oviec. Po prvej svetovej vojne nastal úpadok ovčieho mliekárstva, nastupovalo kravské mliekárstvo a výrobky z kravského mlieka. No už vtedy v rokoch 1933 až 1934 vydala vtedajšia čs. Druhá svetová vojna znova situáciu podstatne zhoršila.
Ďalšie zníženie počtov oviec i výroby ovčieho syra nastalo po roku 1990, kedy u nás prebehli veľké zásadné celospoločenské i ekonomické zmeny. Ovčieho hrudkového syra sa vykupuje už len asi 2800 ton ročne. Primerane sa znížil i počet oviec a bahníc. V súčasnosti máme na Slovensku iba 320 000 kusov oviec a z toho 234 000 kusov bahníc. Ak chceme držať krok s vyspelými štátmi Európy v spotrebe takých bohatých výživných špecialít ako sú ovčie syry, je potrebné robiť urýchlené opatrenia a hľadať spôsoby ako zveľadiť ovčie mliekárstvo a pre našich spotrebiteľov zabezpečiť dostatok ovčích syrov. Je známe, že v západnej Európe je spotreba ovčích syrov 4 - 6 kg na osobu a rok. V Grécku i vo Francúzsku je spotreba vyššia ako 6 kg na obyvateľa ročne.
K rozvoju syrárstva z kravského mlieka na Slovensku došlo až v minulom storočí, keď ovčie mliekárstvo získalo postupne iba doplnkový charakter. Po prvej svetovej vojne bolo na území Slovenska až 163 mliekárskych závodov, vrátane bryndziarní (tých bolo 49). Pritom sa vyprodukovalo asi 700 tisíc litrov mlieka a nakúpilo na spracovanie iba 40 tisíc litrov. Výroba bola rozdrobená a málo výkonná. Počas druhej svetovej vojny nastal všeobecný úpadok a rozvoj mliekárstva nastal až v rokoch 1950 až 1989. V tom čase sa produkcia mlieka postupne zvyšovala až do 2 miliárd litrov, pričom sa nakupovalo na spracovanie až 1,7 miliardy litrov mlieka ročne. Počet mliekárenských závodov vďaka koncentrácii a špecializácii výroby klesol na 48. Z toho počtu bola podstatná časť novo vybudovaných moderných závodov, pričom z toho bolo 7 bryndziarní.
Rozvojom mliekárstva nastal rozvoj výroby syrov. Výroba syrov spolu, t.j. tvrdé syry, polotvrdé, mäkké, parené, plesňové a tvarohy tvorila koncom roka 1989 až 36 tisíc ton ročne. Ďalšie podstatné zmeny v slovenskom mliekárstve a syrárstve priniesla zmena vlastníckych pomerov po roku 1990, kedy následkom reorganizácie celého spoločenského systému a prechodom na trhové hospodárstvo došlo k prudkému poklesu stavov dojníc (na 196 000 ks), podstatne sa znížila produkcia kravského mlieka (na 1,1 miliardy litrov), radikálne sa znížil i počet mliekárenských závodov a znížila sa spotreba mliečnych výrobkov na súčasných 134 kg na osobu a rok.
Pozitívne je, že za posledné roky sa zvýšila výroba všetkých syrov až na 55 ton ročne, zlepšila sa technická vybavenosť syrární, zaviedla sa nová európska legislatíva. V súčastnosti sa spotreba všetkých syrov vrátane tvarohov zvýšila na 9,3 kg na osobu a rok. Vyspelé západoeurópske štáty aj nové štáty EÚ majú spotrebu syrov do 23 kg na osobu a rok. Slovensko malo bohaté syrárske tradície už v minulosti a v súčasnom období vznikajú mnohé nové druhy syrov. Najznámejšie u nás i v zahraničí sú naše typické syrárske špeciality vyrobené z ovčieho mlieka.
Typické Slovenské Syry
- Grúň: plesňový ovčí syr so zelenou plesňou, tvar malého valca, 50 % t. v.
- Merino: polotvrdý zrejúci ovčí syr tvaru bochníka, suš. 54 %, t.v.s.
- Polooštiepky: parené syry údené i neúdené v tvare povičného oštiepka, napr.
- Karpatský syr alebo Karpatská tehla: tvrdý, dlho zrejúci syr z vysokoohrievanej syreniny, 45 % t. v.
- Hrudkový syr: mäkký neochutený syr alebo i ochutený a údený, suš.
- Detvanka - Jubilejný syr: je to tradičný starý druh syra zrejúceho v chlade s chránenou značkou, suš. 52 %, t.v.s.
- Niva: polotvrdý syr s modrou alebo zelenou plesňou vo vnútri syrového cesta, sušina 48 - 52 %, t.v.s.
- Romadúr: mäkký zrejúci syr pod mazovou kultúrou, v tvare 100 g hranolov, suš. 40 %, t.v.s.
- Tvarôžky: kyslé, tvarohovité, beztuké syry zrejúce pod mazom, suš.
- Bača, Salaš, Poľovník: parené syry v tvare 500 g hranolov, údené i neúdené, suš.
- Vartáš: parený salámový syr, suš. 53 %, t.v.s.
- Syr Šunka: ručne tvarovaný parený údený syr do podoby šunky, suš. 56 %, t.v.s.
- Eidamská tehla: Najrozšírenejší a najznámejší polotvrdý syr je Eidamská tehla, 45 % t.v.s. a 54 % sušiny.
- Eidamská tehla, Eidamský blok, Eidamský salám: polotvrdé syry bez ôk, údené alebo neúdené, suš. 52 %, t.v.s.
- Chabovec, Castelán: polotvrdý zrejúci syr, sušina 56 %, t.v.s.
- Syr Anička: polotvrdý syr s upravenou technológiou určený na priame vysmážanie, sušina 50 %, t.v.s.
- Čedar: polotvrdý syr s lisovanou naparenou syreninou, suš.
- Gorovec: vysokoohrievaný neúdený bochníkový syr, bez tvorby ôk, prírodne zrejúci s kôrou, sušina min.
Na Slovensku sú tavené syry dosť obľúbené a majú tiež svoju bohatú históriu i bohatý súčasný výber. Pôvodne sa tavené syry delili na tzv. blokové a roztierateľné a na plátkové syry. Tavených syrov bolo, a aj je, niekoľko desiatok a spolu v rôznom ochutení a v rôznej tučnosti tvoria už niekoľko sto druhov.
Je potrebné spomenúť, že uvedené druhy slovenských syrov nie sú kompletné a dalo by sa pospomínať aj na ďalšie u nás vyrábané druhy syrov. A nielen to. Všetky slovenské syry si zaslúžia ochranu svojou originalitou, vysokým odborným a neopakovateľným majstrovstvom pri ich výrobe. Predstavujú dedičstvo desiatok generácií, mnohé z nich sa nikde inde okrem Slovenska nevyskytujú. Tragická je skutočnosť, že mnohé iné štáty si naše výrobky privlastňujú a kompetentnízdôvodňujú vlastnú neschopnosť. Je viac ako 80 druhov výrobkov, ktoré na Slovensku možno nazvať tradičné. Zasluhujú si chránené označenie pôvodu alebo územia. Ich časť je uvedená v knihe “Mliekarstvo a syrárstvo na strednom Slovensku” (str. č. Hore uvedené výrobky, a mnohé ďalšie, sú naozaj výnimočné a je potrebné ich chrániť.
Známe Značky Syrov
- Veselá krava: Veselá krava sa zrodila roku 1921, kedy Léon Bel založil spoločnosť Bel Syry (Fromageries Bel) a vytvoril tak značku, ktorá sa stala prvou registrovanou značkou syrov s ochrannou známkou vo Francúzsku. Veselá krava obsahuje to najlepšie z mlieka a je obľúbenou desiatou pre celú rodinu.
- Kiri®: Značka Kiri® je dlhodobo obľúbenou medzi deťmi ako aj dospelými, je hravá a plná života.
- Babybel®: Babybel® je prírodný syr vyrobený na Slovensku ze 100 % slovenského mlieka a bez Éčok. Tento produkt je vhodný aj pre ľudí s intoleranciou na laktózu (obsahuje menej ako 0,01g laktózy na 100g syra). Je plný vápnika a proteínov.
- Nurishh: Nurishh je rastlinná alternatíva k tradičným syrom. Nurishh produkty sú 100 % rastlinného pôvodu, bez laktózy, bez lepku a umelých farbív a sú naviac doplnené o vápnik a vitamín B12.
- Karička: Karička je tradičná a dôveryhodná značka roztierateľného syra vyrábaného na Slovensku už od roku 1976. Mlieko, ktoré sa používa na výrobu je iba zo slovenských fariem a bez GMO*. Typickú lahodnú chuť poznajú takmer vo všetkých domácnostiach na Slovensku už viac ako 40 rokov. Dnes si okrem Karička taveného syra môžu naše slovenské rodiny vychutnať aj nové smotanové nátierky a tvrdé syry plátky.
Zaujímavosti o Syre
- Najviac vyrábaným a najpredávanejším syrom vo svete vôbec je anglický čedar. Medzi ďalšie mimoriadne obľúbené druhy patrí mozzarella, parmezán, ementál či feta.
- História syra siaha až niekam do roku 8000 pred naším letopočtom do čias, keď ľudia vôbec začali s chovom zvierat. Prvé priame dôkazy o výrobe syra sa datujú do roku 5500 pred naším letopočtom.
- Predaj niektorých syrov vyrobených z nepasterizovaného mlieka je v USA zakázaný.
- Tryptofán je esenciálna aminokyselina, ktorá sa vo vyššom množstve nachádza práve v mliečnych výrobkoch. Táto látka pomáha redukovať stres, zlepšuje náladu a zvyšuje šance na kvalitný spánok.
- Pravidelná konzumácia roquefortu podľa štúdie anglických vedcov slúži ako prevencia kardiovaskulárnych ochorení a predlžuje život.
- Na výrobu jedného kilogramu syra sa spotrebuje približne desať litrov kravského či kozieho mlieka.
- Najťažší syr sveta, aký bol kedy vyrobený, vážil až 26-tisíc kilogramov a bol dlhý desať metrov.
- Najdrahší syr sveta pochádza zo Srbska a vyrába sa z oslieho mlieka. Na jedno kilo takéhoto syra sa spotrebuje až 25 litrov mlieka. Pritom za jeden deň sa podarí nadojiť maximálne dva decilitre.
História Výroby Syra
Na syre si ľudia pochutnávajú už tisíce rokov, pravdepodobne tak dlho, ako mali ľudia zvieratá. Niektorí špekulujú, že k nemu mohlo dôjsť najskôr náhodou, keď sa mlieko uskladnené v žalúdku prežúvavcov (s najväčšou pravdepodobnosťou ovce) zrazilo zo syridla, čo je enzým prítomný v žalúdočnej výstelke. Iní špekulujú, že bol objavený potom, čo bolo mlieko solené alebo posypané kyselinou ako ovocná šťava. Oba tieto kroky by tiež spôsobili zrážanie mlieka.
Prvé mlieko použité na syr bolo od kôz alebo oviec, pretože tie sa najviac vyskytovali v stredomorských oblastiach. Existujú staré sumerské záznamy siahajúce až do roku 4000 pr. N. L., ktoré ukazujú, že sa už vtedy jedol syr. Egypťania si syry obľúbili, o čom svedčia nenápadné zvyšky nájdené v hlinených nádobách z roku 2300 pred n. L. Ale prednedávnom sa objavil ešte starší objav syra, oveľa ďalej na sever. V dnešnom Poľsku sa našla keramika so sitkom na syr stará 7500 rokov. Aj keď sa v neolitických ruinách našli pozostatky ďalších mliekárenských fariem , išlo o prvé, ktoré preukázali výrobu syra.
Ale boli to ultra organizovaní Rimania, ktorí ako prvý vyrábali syr. Väčšie domy mali samostatné miestnosti na výrobu a skladovanie syra. Rimania často svoj syr sušili alebo ho údili. Obidve praktiky zvyšovali jeho trvanlivosť a vyrobili stovky rôznych druhov. A rozšírili ho tým, že chodili po kontinente. Týmto spôsobom sa ich syr rozšíril po celej Európe, a zmiešal sa s miestnymi spôsobmi výroby syra.
V stredoveku sa syr často vyrábal v kláštoroch, ktoré vyrábali aj pivo a víno.