Pleskáč je po kaprovi jedným z najčastejších úlovkov rybárov na Slovensku. Hoci sa môže zdať, že uloviť pleskáča nie je žiadne umenie, loviť veľké exempláre si vyžaduje určité znalosti a zručnosti. V našich vodách žijú štyri druhy pleskáčov, ktoré patria do dvoch rodov: Abramis (pleskáč vysoký, pleskáč tuponosý a pleskáč siný) a Blicca (pleskáč zelenkavý). Dlhé roky nebolo potrebné tieto druhy rozlišovať, mali spoločnú lovnú mieru 25 cm. Nový zákon o rybárstve však rozdelil tieto druhy podľa lovnej miery.
Rozdelenie a charakteristika jednotlivých druhov pleskáčov
Pleskáč vysoký (Abramis brama)
Pleskáč vysoký je najrozšírenejší zástupca rodu Abramis. Má z bokov silno sploštené, nápadne vysoké telo a spodné, výrazne vysúvateľné ústa. Telo má pokryté pomerne veľkými, ľahko opadavými šupinami, ktoré sú pokryté značne hrubou vrstvou ochranného slizu. Sfarbenie šupín sa počas života pleskáča mení. Mladé jedince sú striebristo lesklé, starším sa postupne zafarbujú dozlatista, až s hnedým nádychom, v závislosti od vody, v ktorej žijú. Hovorí sa, že staré kusy "obrastajú machom". Čím je pleskáč starší, tým tmavší odtieň máva jeho sfarbenie. Plutvy prechádzajú od žlto-šedej až po svetlejšie odtiene čiernej, v závislosti od veľkosti ryby a prostredia, v ktorom žije. V priezračných vodách býva celkové zafarbenie rýb svetlejšie ako v tmavších a zakalených.
Pleskáč vysoký je spoločenskou rybou dolných tokov väčších riek, pre ktoré je typickým druhom a podľa neho sa tieto úseky nazývajú pásmom pleskáča. Hlavne mladšie jedince sa zdržujú vo veľkých húfoch a uprednostňujú hlbšie, rastlinami zarastené vody. Do plytkých partií sa presúvajú hlavne vo večerných a nočných hodinách, kde hľadajú potravu, ktorú zbierajú svojimi vysúvateľnými ústami z mäkkého dna. Pleskáč vysoký rastie pomerne pomaly a pre rybárov zaujímavú veľkosť (nad 1 kg) dosahuje až v 7. - 8. roku života. Rastová hranica pleskáča je pomerne vysoká a vzácnosťou nie sú ani ryby s hmotnosťou okolo 5 kg, ale sú aj väčšie, ibaže tie sú veľmi ťažko uloviteľné a pre väčšinu rybárov nedostupné. V uzavretých vodách sa môže stať, že sa tieto ryby premnožia a v dôsledku toho potom tvoria zakrpatenú formu a sú nočnou morou každého rybára, lebo kvôli nedostatku prirodzenej potravy sú potom naozaj ako pirane a vrhnú sa na všetko konzumovateľné, čo do vody padne. Neres prebieha v plytkých, rastlinami zarastených partiách vôd. Kde nie sú rastliny, uspokoja sa aj s do vody padnutými konármi a do vody siahajúcou trávou.
- Lovná miera: 30 cm
- Doba lovu: Celoročne povolený
Pleskáč siný (Abramis ballerus)
Je najnižším a najštíhlejším zástupcom rodu Abramis. Má nápadne dlhú análnu plutvu a pre pleskáče netypické, dohora postavené ústa. Telo má pokryté zo všetkých pleskáčov najdrobnejšími šupinami, ktoré majú striebristý odlesk a sú pokryté pomerne tenkou vrstvou slizu. Hlavne u mladších jedincov je na vrchnej strane bokov badať modravý odlesk, podľa ktorého dostal aj svoje meno. V niektorých vodách môže mať sfarbenie šupín starších jedincov nádych dozlatista, podobne ako u pleskáča vysokého, ale nie je to až také výrazné. Pleskáč siný obýva dolné toky riek a ich ramená. Uprednostňuje pomaly tečúce vody, ale nájdeme ho napríklad aj v Dunaji. Rastová hranica tohto pleskáča nie je nejako veľká a ulovenie jedinca nad 45 cm a hmotnosti 1 kg je zriedkavé, hoci sú rieky, ako napríklad Morava, kde sú takéto veľké ryby bežne lovené. Väčšinou sa lovia ryby okolo 25 cm, čo je pár cm nad lovnú mieru.
- Lovná miera: 20 cm
- Doba lovu: Celoročne povolený
Pleskáč tuponosý (Abramis sapa)
Najzriedkavejšie sa vyskytujúcim pleskáčom je pleskáč tuponosý. Tvarom tela sa veľmi podobá predchádzajúcemu sinému. Podobne ako on, má nápadne dlhú análnu plutvu, ale telo nemá až tak výrazne sploštené. Telo má pokryté pomerne veľkými, ľahko opadavými šupinami, pokryté tenkou vrstvou slizu. Sfarbenie šupín je striebro-lesklé a nemení sa ani u starších jedincov. Plutvy bývajú v odtieňoch tmavšej šedej. Najmarkantnejším rozlišovacím znakom tejto ryby je hlava, ktorá je pomerne malá s výraznými, veľkými očami a akoby „nabúraným“ rypákom. Ústa sú spodné, vysúvateľné, podobne ako u pleskáča vysokého. Pleskáč tuponosý nedorastá do dajakých veľkých rozmerov a ulovenie jedinca nad 30 - 35 cm býva zriedkavé.
Prečítajte si tiež: Zákaz lovu rýb a jeho dopad na ryby
- Lovná miera: 20 cm
- Doba lovu: Celoročne povolený
Pleskáč zelenkavý (Blicca bjoerkna)
Pleskáč zelenkavý je jediným zástupcom rodu Blicca u nás. Pred rokmi ho nazývali piest zelenkavý, potom z neho bol pleskáč malý a po novom ho nazývame pleskáč zelenkavý. Nech ho nazývame akokoľvek, je to ryba, ktorá je u nás doma a je aj pomerne hojne rozšírená. Tvarom tela sa nápadne podobá na pleskáča vysokého, s ktorým si ho rybári najčastejšie mýlia. Telo má pokryté pomerne veľkými šupinami (najväčšie medzi pleskáčmi), ktoré sú pokryté tenkou vrstvou slizu a u starších jedincov sú na dotyk akoby drsné (nie sú hladké ako u iných pleskáčov). Sfarbenie šupín je striebro-lesklé a toto sa nemení ani u starších jedincov. Prsné a brušné plutvy tejto ryby sú na rozdiel od ostatných pleskáčov do oranžova až červena, minimálne pri základniach. V čase neresu sú výraznejšie sfarbené. Rastové možnosti nie sú dajako veľké a najčastejšie sa lovia ryby do 20 cm, ale dajú sa uloviť aj krásne, veľké kusy okolo 30 - 35 cm a 1 kg vážiace. Takéto ryby sú ako tanier. Skoro také vysoké, ako dlhé. Spôsobom života pripomína skôr ploticu, s ktorou sa aj delí o životný priestor. Žije a pohybuje sa v tesnej blízkosti dna a tam ju aj najskôr ulovíme. Dosť často sa táto ryba kríži s inými kaprovitými rybami, najčastejšie s ploticou, ale aj s pleskáčom vysokým. Krížence s pleskáčom vysokým som lovil v rieke Morava.
- Lovná miera: Nemá stanovenú lovnú mieru
- Doba lovu: Celoročne povolený
Ako loviť pleskáča
Pleskáč je u nás po kaprovi najčastejším úlovkom, preto mu treba venovať pozornosť. Pleskáče sú pomerne hojne sa vyskytujúce ryby a ulovil ich už hádam každý rybár. Je len málo takých, ktorí sa na ich lov doslova špecializujú, čo je tak trochu na škodu. Mnohým by sa zdalo, že uloviť pleskáča nie je žiadne umenie, veď ich je v našich vodách požehnane a neustále len poťahujú nástrahu prichystanú pre kapra, ale loviť veľké pleskáče nie je až také jednoduché. Občas sa ich nevieme zbaviť a inokedy môžeme túžobne čakať na ich záber. Mnohí z nás ich lovia viac-menej náhodne pri love iných rýb, hlavne kapra. Ak sa na háčiku ocitne veľký exemplár tejto ryby, býva síce okomentovaná nie príliš lichotivými slovami, ale jej veľkosť túto kritiku trochu zmierni.
Pleskáč zelenkavý je vynikajúca športová ryba obľúbená predovšetkým plavačkármi a lovcami na feeder. Je hojný, ľahko sa sťahuje kŕmením, zaberá zo dna i v stĺpci, nie je náročný na prezentáciu nástrahy, je pri chuti po celý rok a zabera spravidla veľmi poctivo. Naviac nepatrí k úplne najmenším rybám a celkom snaživo bojuje. Okrem plávanej a položenej nie sú vylúčené ani úlovky muškárením alebo prívlačou.
Možný výber náradia pre lov pleskáča:
- Plávaná: Čokoľvek z ponuky plaváčikových prútov - matchový prút, bolonézka, delička alebo bič - výber hlavne s ohľadom na rozľahlosť revíru alebo potreby rybára. Koncový nadväzec v rozmedzí 0,08 - 0,16 mm. Nástraha - biele červy, hnojáky, larvy vodného hmyzu, rôzne cestá, krúpy apod.
- Položená: Prút s ohľadom na podmienky lovu čo najľahší - bez veľkých nárokov, feeder kategórie "light" alebo v silnejšom prúde i "medium", pickerový prút. Monofilné vlasce v rozmedzí 0,08 - 0,16 mm. Silnejšie priemery hlavne kvôli možnosti záberu iných rýb, najmä kapra. Vhodnými nástrahami sú biele červy, hnojáky, rôzne cesta, krúpy, kukurica, pečivo, burizony, …
- Muškárenie: Jemný prút - AFTMA v rozmedzí 3 - 5, dĺžka podľa miestnych podmienok. Nadväzce 0,10 - 0,14 mm. Menšie mokré mušky a najmä nymfy vedené pomaly v blízkosti dna. Zaberá spolu s inými bielymi rybami a nie veľmi ochotne.
- Prívlač: S rozvojom ultraľahkej prívlače a s nástupom miniatúrnych nástrah je možno docieliť úlovku piesta i touto technikou. Použiť možno napríklad najmenšie veľkosti marmyšiek s červom na háčiku alebo drobné tmavé twisteríky v prikalenej vode. Úspešnejší je lov na riekach, najmä v okolí hatí v letnom období. I tak ale bude ďaleko menej záberov než na plávanú.
Ochrana pleskáčov
Viditeľne ulovenú podmierečnú rybu sa snažíme vypínať ešte vo vode. Nedovoľuje tak podberákom hlavou, aby sme mu zbytočne nezotreli ochrannú vrstvu slizu. Je pri love práve od tejto ryby. Uloviť veľkého, aj niekoľko kíl vážiaceho pleskáča nie je každodenný jav a mnohí o takej rybe len snívajú. Patrím medzi šťastlivcov, ktorí takého pleskáča zdolávajú viackrát do roka a doslova mi ich lov učaroval.
Dodržiavanie lovných mier a dôb ochrany je dôležité pre zachovanie zdravých populácií pleskáčov v našich vodách.
Prečítajte si tiež: Vlastné rozmery pekáčov
Prečítajte si tiež: Francúzske okná