Špargľa, obľúbená sezónna zelenina, je cenená pre svoju jemnú chuť a všestranné využitie v kuchyni. Hoci sa u slovenských konzumentov neteší veľkej obľube, jej pestovanie môže byť výzvou aj pre skúsenejších záhradkárov. Ak však vytrváte, budete môcť žať túto lahodnú a zdravú zeleninu mnoho rokov.
Charakteristika špargle
Špargľa lekárska (Asparagus officinalis) je trvalka s drevnatým podzemkom, ktorá dorastá do výšky 40 až 150 centimetrov. Na jednom stanovišti ju môžeme pestovať 15 - 20 rokov. Rastlina sa skladá z dužinatej stonky, už spomínaného drevnatého podzemku a fylokladií - jedná sa o útvary stonky, ktoré na pohľad pripomínajú listy, a tiež plnia ich funkciu. Táto bylina je v strednej Európe pôvodným druhom a rastie voľne aj v nížinách a na teplejších územiach Česka a Slovenska. Špargľa pochádza zo stepných oblastí z okolia Čierneho mora. V Sakkatovej pyramíde v Egypte, starej vyše 5000 rokov, sa na stenách našli jej vyobrazenia. U Grékov bola známa ako zelenina aj ako liek. Rimania ju konzumovali najskôr v surovom stave, neskôr sušenú a varenú. Pestovanie bielej špargle sa za vlády Ľudovíta XIV. rozšírilo vo Francúzsku a následne v celej Európe. Dnes sa pestuje takmer na celom svete z polovice ako zelená a z polovice ako biela. Najväčšími pestovateľmi sú Čína, USA, Peru, Španielsko, Nemecko a Francúzsko. Vo svete je vyšľachtených asi 25 odrôd tejto plodiny.
Špargľa je nízkokalorická zelenina vhodná pri redukčných diétach. Je zdrojom vitamínov (napr. A, B, C, E) a minerálnych látok. Preventívne pomáha zachovať si zdravé a vitálne srdce, pečeň, močový systém a chráni nás pred zápalmi. Ako liek aj potravinu ju používali už v starom Egypte, Ríme a v Číne.
Výber odrody a stanovišťa
Pred samotným pestovaním je dôležité vybrať si vhodné miesto. Špargľa preferuje slnečné a bezveterné stanovištia s dobre odvodnenými hlinitopiesočnatými až piesočnatohlinitými pôdami bohatými na živiny, ktoré sú dôkladne premiešané s kompostom. Dobre pripravená pôda je základom úspechu. Pôda by mala byť zásaditejšia, vhodné pH je 6 až 6,5. Pokiaľ máte pôdu kyslejšiu, upravte ju vápnením.
Špargľa je dvojdomá rastlina, preto má rastliny samčie aj samičie. Samčie rastliny lepšie odnožujú, preto ich pri výsadbe uprednostňujeme. Jedlé výhony produkujú oba varianty. Samičie rastliny v lete kvitnú a potom vytvárajú červené bobule, ktoré nie sú jedlé. Zároveň môžu produkovať nežiaduce burinové semenáčiky. Preto je väčšina hybridov samčích, tie sa totiž nevysiľujú tvorbou semien a plodov. Ak nezoženiete sadenice, môžete si špargľu vypestovať aj zo semien. Príprava výsadby zo semien je však pomerne náročná.
Prečítajte si tiež: Tipy a triky na potlačenie chuti do jedla
Príprava pôdy a výsadba
Pred výsadbou je dobré pôdu na jeseň pripraviť. Odporúčame ju rigolovať do hĺbky 50 - 90 cm. Do brázdy potom uložte vrstvu kompostovej zeminy zmiešanej s dobre rozloženým maštaľným hnojom. Nebojte sa teda záhon prekypriť skutočne hlboko, pokojne aj 90 centimetrov.
V marci až apríli vysaďte sadenice špargle do brázd 30 cm hlbokých a 40 až 60 cm širokých. Vysádzajte samčie sadenice, najlepšie triedy A (najmenej s piatimi koreňmi). Všeobecne je najlepšie dať 4 až 5 rastlín na meter. Potom ich zasypte niekoľkými centimetrami kompostovej zeminy a mierne pritlačte. Dodržujte pravidelnú závlahu a prihnojujte kompostom s prímesou minerálnych hnojív s obsahom dusíka, horčíka a síry. Sadenice tiež pravidelne okopávajte a odstraňujte burinu.
Pestovanie zo semien
Ak sa rozhodnete pre pestovanie zo semien, najskôr semená vysejte do kvetináčov alebo do pareniska. Kým semená vysejete, dajte ich na 1 až 2 dni vody a nechajte ich vyklíčiť pri teplote 22 °C. Po 6 týždňoch rastlinky presaďte do vzdialenosti približne 10 cm od seba. Nechajte sa ich rásť celé leto, aby mali dôkladný koreňový systém. V priebehu rastu o ne starajte - hnojte a polievajte. Semeno vysievame priamo na záhon v apríli, klíči 2 - 4 týždne. Mladé sadenice rozsádzame do sponu cca 30 × 30 cm alebo do riadkov.
Starostlivosť počas vegetácie
Pestovanie v druhom roku je podobné prvému. Na jar k rastlinám pridajte preosiaty kompost a spoločne so zeminou ho prihrňte do výšky až 30 cm a šírky približne 40 cm. Nezabudnite špargľu okopávať, polievať a odstraňovať burinu. Na začiatku vegetačného obdobia ju potom prihnojujte. Čiastočne môžete začať zbierať úrodu už tento rok, odporúčame však len z 30 až 50 %, aby sa rastlina nevyčerpala.
Špargľa potrebuje relatívne veľa hnojiva. Najlepšie je použiť organické plné hnojivá na jar. Skoro v lete môžete hnojenie ešte raz zopakovať. Pred každou zimou vňať ostriháme a zlikvidujeme. Výsadbu prekryjeme slamou alebo kukuričným kôrovím ako ochranu pred holomrazmi.
Prečítajte si tiež: Mäsová polievka s bobkovým listom
Zber úrody
Plnohodnotnú úrodu môžete mať od tretieho roku. Takzvaná špargľová sezóna väčšinou začína v polovici apríla a končí asi v polovici júna. Počas tejto zberovej sezóny získate z každej rastliny približne štvrť kilogramu výhonkov.
V polovici marca nahrňte nad riadkami 50 cm vysoké a široké kopčeky, vrcholy pritlačte, alebo celé rady pokryte čiernou, netkanou textíliou. Asi koncom apríla sa začne povrch zeme alebo fólie nadvihovať. Potom môžete odhrnúť pôdu a výhonok v dĺžke 25 až 30 cm odrezať. Kopček opäť prihrňte. Takto môžete zbierať úrodu až do konca júna. Potom zber ukončite rozhrnutím kopčekov. Ďalšie výhony nechajte voľne rásť až do jesene, aby rastliny nabrali silu. Celý čas sa o špargľu starajte - prihnojujte, okopávajte a polievajte. Zberáme (zhruba do konca júna) maximálne tri štvrtiny výhonov, postupne, keď dosiahnu priemer min. 10 mm a dĺžku 10 - 20 cm, sú silné a hlavičky majú pevne zovreté. Zelené odrody zberáme z povrchu pôdy, biele špeciálnym nožom priamo spod pôdy, alebo ju najskôr odhrnieme.
Biela vs. zelená špargľa
Než sa pustíte do výsadby, musíte sa rozhodnúť pre bielu alebo zelenú špargľu. Neviete, ktorú vybrať? Biela špargľa má jemnejšiu chuť, zelená je zase horkastá a chuťovo výraznejšia. Sfarbenie výhonkov nesúvisí s odrodou, ale so spôsobom pestovania. Väčšina odrôd je vhodná na pestovanie oboch variantov, ako napríklad špargľa Gijnlim alebo Backlim. Pestovanie bielej špargle dosiahnete tým, že záhon zakryjete čiernou netkanou fóliou, pod ktorou rastliny strácajú chlorofyl a získajú bielu farbu. Pre zelenú špargľu pestujte rastliny iba zahrnuté pôdou a nechajte ich vyrásť nad zem.
Biela špargľa sa považuje za chuťovo jemnejšiu. Bielosť stoniek sa dosiahne nahrnutím pôdy na rastlinu. Ak chcete zberať bielu špargľu, musíte ju vytiahnuť z asi 25 cm vysokého násypu, keď spozorujeme na povrchu násypu jemné nezrovnalosti. Zelené špargle nepotrebujú násyp, tie sa odrezávajú priamo nad zemou.
Choroby a škodcovia
Aj pestovanie špargle má určité riziká a prirodzených škodcov. Najväčším nepriateľom špargle je špargľovník obyčajný alebo špargľovník dvanásťbodkovaný. Jedná sa o chrobáky z čeľade mandelinkovité, ktoré sú 5 až 6 milimetrov veľké. Majú čierne telo so šiestimi svetlými bodkami a červeným lemovaním. Larvy sú šedočiernej farby, 1 cm dlhé, s tromi pármi nôh. V prípade premnoženia môžu na špargli pri klíčení napáchať značné škody. Dospelé chrobáky a ich larvy odstraňujú zo stonky vonkajšiu kôru a listy. Poškodené miesta sa stávajú žltohnedými a vysušenými. Pokiaľ vám rastliny napadnú, môžete odstraňovať vajíčka alebo ručne zbierať larvy aj chrobáky. Chrobáky, ktoré prezimujú, zničte spálením starých stoniek na konci sezóny. Ďalšími škodcami sú potom slimáky, ktoré sa živia mladými sadenicami. Rast a kvalitu špargle môže v menej priepustných pôdach významne ovplyvniť hniloba koreňov. Preto venujte pozornosť aj príprave pôdy.
Prečítajte si tiež: Ako zlepšiť chuť do jedla u detí
Tipy pre úspešné pestovanie
- Výber odrody: Zvoľte odrody vhodné pre vaše klimatické podmienky a preferovaný spôsob pestovania (biela alebo zelená špargľa). Na Slovensku sú v predaji semienka rôznych odrôd. Vo veľkovýrobe sa najviac pestujú holandské odrody, napríklad skorá ‘Gijnlim’, neskoršia ‘Backlim’ alebo ‘Grolim’ a ‘Herkulim’ s hrubšími výhonkami. Z nemeckých odrôd je to ‘Ramos’, ‘Ravel’, ‘Ramires’, ‘Kmulus’. Všeobecne sa v strednej Európe najviac pestuje spomínaný ‘Gijnlim’. Na predĺženie sezóny až do Jána je vhodná ‘Backlim’, zo zelených odrôd sú to ‘Schneewitchen’, ‘Steinivia’.
- Pôda: Špargľa potrebuje ľahkú, piesčitú pôdu bohatú na humus. V ílovitých pôdach je lepšie pestovať zelenú špargľu.
- Závlaha: Pravidelné zalievanie je kľúčové na udržanie vlhkosti v pôde. Tá je dôležitá najmä po výsadbe, kým špargľa riadne zakorení.
- Hnojenie: Špargľa potrebuje dostatok živín. Používajte organické hnojivá na jar a skoro v lete.
- Mulčovanie: Mulčovanie pomáha udržať vlhkosť v pôde a obmedzuje rast buriny.
- Trpezlivosť: Nezabudnite, že na prvú úrodu si budete musieť počkať 2-3 roky.
Využitie špargle v kuchyni
Špargľa má široké kulinárske využitie. Obľúbená je najmä vo Francúzsku a Taliansku, avšak na popularite naberá aj u nás. Jej svieža a ľahká chuť aj vysoký podiel vitamínov a minerálov z nej robia ideálnu surovinu pre jarné a letné pokrmy. V kuchyni sa dá špargľa využiť všestranne. Výhonky špargle ošúpeme asi 1 cm pod hlavičkou až k odrezanému koncu. Drevnatý koniec odrežeme. Zviažeme bielou niťou do zväzku a vložíme hlavičkami do vriacej vody so soľou a trochou cukru, povaríme 10 - 12 minút. Nakrájanú špargľu zalejeme horúcou osolenou vodou, pridáme trochu masla, uvaríme do mäkka. Scedíme, do vývaru pridáme zápražku, žĺtok, trochu mlieka, povaríme. Uvarenú horúcu špargľu naservírujeme, posypeme výrazným talianskym strúhaným syrom a polejeme horúcim maslom.