Ako vysiať rajčiny do pareniska krok za krokom: Kompletný a overený návod pre bohatú úrodu

Rate this post

Paradajky sú obľúbené a všestranné zeleninové plody, ktoré sa dajú úspešne pestovať vo vašej záhrade, na balkóne alebo v parenisku. Pestovanie paradajok patrí medzi najobľúbenejšie činnosti záhradkárov na Slovensku. Či už ste úplný začiatočník alebo skúsený farmár, paradajky vám dokážu priniesť nielen chutnú úrodu, ale aj radosť z vlastnoručne vypestovanej zeleniny. Tento návod vám poskytne všetky potrebné informácie na zabezpečenie optimálneho rastu a bohatého výnosu paradajok, krok za krokom.

Výber odrody paradajok

Spektrum paradajok je široké a atraktívne, čo sa týka chuti, farby a veľkosti, preto si záhradkári radi vyberajú túto plodinu. Pri výbere odrôd paradajok do vašej záhrady by ste mali zvážiť niekoľko faktorov, ako je napríklad chuť a náročnosť pestovania. Niektoré odrody sú vhodné na pestovanie v záhrade, iné sa lepšie hodia do kvetináčov na balkóne. V prvom rade by ste si mali vybrať, či dáte prednosť tyčkovým odrodám, alebo naopak tým, ktoré rastú na kríkoch.

Odrody vhodné na balkón

Na balkón sa hodia špecifické druhy paradajok. Ideálne kompaktné odrody, ako sú čerešňové paradajky, špagetové paradajky alebo balkónové paradajky. Pokiaľ by si niekto chcel vypestovať v byte domáce rajčiny, tak odporúčam siahnuť po balkónových odrodách, ktoré vytvárajú nízke rastliny. Sú to kríčkové odrody vhodné do kvetináčov.

Obľúbené odrody paradajok

Big Mama F1: Má množstvo šťavy a pripravujú sa z nej kečupy a paradajkové omáčky. Je však výborná aj na priamy konzum.
Crimson Crush F1: Guľovité, šťavnaté a chutné plody akurátnej veľkosti (150 g) sú odolné proti plesni.
Sweet Aperitif: Tieto cherry paradajky majú bohato rozkonárené trsy, mäkkú šťavnatú dužinu a krásnu červenú farbu. Jednou z najsladších paradajok je odroda Sweet Aperitif.
Sungold F1: Má veľmi dobrú chuť a celosvetovo sa považuje za jednu z najlepších.
Orange Wellington F1: Je to veľmi chutná, šťavnatá a krehká paradajka takmer bez semienok.
Vilma: Má chutné, guľaté pôdy a je ako stvorená na pestovanie v kvetináčoch. Ak nemáte záhradu, ale predsa by ste chceli pestovať paradajky, odporúčame odrodu Vilma, ktorá je vysoká len 35 centimetrov.
Tornádo F1: Klasická odroda paradajok, ktorá má veľké, červené a okrúhle plody. V záhrade by vám určite nemala chýbať paradajka 'Tornado', ktorá produkuje veľké, žiarivo-červené paradajky vážiace až 100 g.
Karla: Stredne skorá odroda s guľatými a pevnými plodmi. Medzi obľúbené odrody kríčkových paradajok patrí Karla a Pavlína.
Pavlína: Rastlina s mohutnejším vzrastom a veľmi pevnými a sladkými plodmi.

Sladké odrody paradajok

Ak máte radi intenzívne sladkú chuť paradajok, k dispozícii sú odrody s rôznymi úrovňami cukornatosti - podobne ako pri ovocí. Obsah cukru sa meria v Brixoch (Bx) a tieto hodnoty zároveň vyjadrujú percentuálny obsah cukru v šťave.

Sun Gold: Takmer totožná so ‘Sun Gold’, oranžové a podobne veľké plody.
Sun Lemon F1: Kanárikovo žlté plody, niekedy so sklonom k oválnemu tvaru, tiež veľmi sladké.
Sun Green F1: Plody sú aj v zrelosti zelenej farby.
Sun Peach F1: Ružové, mierne oválne plody.
Golden Gem F1: Veľmi kvalitná odroda sa niekedy označuje ako „čínsky Sungold“, pretože jej sladkosť aj farby plodov túto predlohu veľmi pripomínajú.
Ambrosia Orange UBX a Ambrosia Rose UBX: Dosahuje podľa podmienok až 11,5 °Bx.
Josefina: Kolíková odroda s drobnými, červenými plodmi so zvláštne matnou šupkou.
Bosque Gold: Žltoplodá verzia, ktorá vznikla spontánnou mutáciou v mojej záhrade.
Green Doctors: V zrelosti zelenoplodá cherry rajčinka s veľmi sladkou, korenistou chuťou.
Super Snow White: Odroda nie je úplne biela, ale je odlišná a svetlejšia ako žltých rajčín, podobná farbe starého vosku.
Sweet Aperitif: Má úroveň opäť až 11 - 12 °Bx.
Orangeto: So solídnou úrovňou sladkosti až 11,5 °Bx. Je semi-determinantná, teda niečo medzi kolíkovou a kríčkovou.
Dancing Green Fingers: Plody majú jemnú štruktúru, málo semien a lahodnú, sladkú chuť.

Výber správneho miesta

Výber správneho miesta je kľúčový pre zdravý rast paradajok. Na Slovensku máme dobré podmienky pre pestovanie paradajok vonku od neskorej jari. Paradajky sú teplomilné rastliny, ktoré majú radi slnečné stanovište. Ideálne je, ak vzduch medzi rastlinami čo najviac cirkuluje, a preto by sem mali paradajky sadiť ďalej od seba. Nie je vhodné vysádzať rastliny príliš blízko seba.

Prečítajte si tiež: Krásna záhrada začína s výsevom

pH pôdy: Paradajky preferujú mierne kyslú pôdu s pH okolo 6.0-6.8. Ideálne je neutrálne až mierne kyslé pH medzi 5,5 a 7,5. Pôda pre paradajky by mala byť hlinitopiesočnatá, stredne ťažká, teplejšia a dostatočne bohatá na živiny. Paradajkám sa najlepšie darí v stredne ťažkých, hlinitopiesočnatých pôdach s dostatkom živín.
Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K.

Kedy vysievať semienka paradajok?

Vzhľadom na dĺžku vegetačného obdobia rajčiaky treba najskôr predpestovať. Hlavný termín výsadby priesad paradajok je polovica mája, keď už vonku nehrozia nočné mrazy. Priesady si môžeme predpestovať zo semienka alebo kúpiť. Skúsenejší záhradkári si priesady môžu dopestovať z vlastných semien, vďaka čomu môžeme mať paradajky rôznych odrôd, ktoré máme už odskúšané alebo obľúbené. Vypestovanie priesad vám potrvá približne 2 mesiace. Ideálne je, začať koncom februára až v polovici marca. Ak si chcete dopestovať vlastné priesady, musíte vedieť, kedy začať sadiť semienka. Optimálne obdobie na výsev paradajok je marec. Najlepšie je rajčiny vysievať na Jozefa (19.3.). Tento termín je absolútne v poriadku pre väčšinu pestovateľských oblastí, pretože do polky mája, keď paradajky vysádzame, stihneme vypestovať krásne zdravé rastliny, ktoré potom zvládnu presádzanie na hriadky, prípadne do skleníka. Paradajky môžeme vysievať pokojne aj koncom marca, v poriadku je aj výsev na začiatku apríla. Vhodným časom na výsev paradajok je druhá polovica februára až začiatok marca.

Paradajky sa predpestovávajú zo semien zvyčajne v druhej polovici februára až začiatkom marca. Vtedy je ideálny čas, kedy sadiť semienka na priesady, aby boli dostatočne silné na výsadbu v máji.
Druhá polovica februára je ideálny čas na výsev na dopestovanie vlastných sadeníc.
Sadenice sa dajú kúpiť už predpestované, ale môžete si ich pestovať aj sami v skleníku, zimnej záhrade alebo interiéri. Vysievajte 6 - 8 týždňov pred predpokladanými poslednými mrazmi, koncom februára až v polovici marca do hlbších nádob (aspoň 10 cm).
Pri predpestovaní si vyberáte semená podľa odrôd, ktoré vy sami chcete. Nemusíte sa výberom prispôsobovať len tým odrodám sadeníc, ktoré sú dostupné v predaji.

Ako vysievať paradajky

Najskôr si vyberieme našu obľúbenú odrodu. Semienka, ak je to možné, použijeme čerstvé (z čerstvého nákupu) alebo aspoň v záruke, napríklad z minuloročného nákupu. Samotný výsev potom robíme do výsevného substrátu. Nepoužívame domáce namiešané zeminy, pretože by sme si mohli do výsevov zaniesť rôzne pôdne patogény, ktoré by nám potom mohli spôsobovať problémy pri klíčení semienok. Ďalšia, veľmi častá chyba, ktorú pestovatelia môžu urobiť, je použitie klasického záhradného substrátu, ktorý ostal z pestovania minuloročných plodín.

Používame výsevné misky, ktoré sú hlboké maximálne 5 cm, čo nám na výsev stačí. Často bývajú vybavené už aj priesvitným plastovým krytom, ktorý nám zaistí to, že v substráte zostane vlaha a nebude dochádzať k jeho vysychaniu. Kryt pomôže aj pri udržiavaní stálej teploty. Pre samotné klíčenie je ďalej dôležité uloženie misiek na miesto so správnou teplotou. Paradajky potrebujú na správne klíčenie teplotu 25 stupňov. Často sa stáva, že si pestovatelia umiestnia výsevy priamo na okno, ale práve chlad od okien na parapete môže spôsobiť, že teplota je nedostatočná. Vtedy môže byť klíčenie problematickejšie, takže vhodnejšie je spraviť si poličku, ktorú umiestnime nad radiátor.

Netreba za tým hľadať žiadnu vedu a riadiť sa za každú cenu „profi“ odporúčaniami. Plastovú nádobu hlbokú 5 cm zľahka naplňte substrátom takmer doplna. Urobte asi 1 cm hlboký riadok. Doň nasypte semienka rajčín, približne 1 ks na 1 cm. Následne treba výsev zavlažiť. Na to odporúčam použiť rozprašovač. Zabránite tak vyplaveniu semienok na povrch, tak by sa totiž znehodnotili.
Takto pripravenú misku je ideálne zakryť, na to poslúži aj potravinárska fólia či mikroténové vrecko. Pomôžu udržať rovnomernú klímu pre výsev. Do dvoch týždňov by sa mali objaviť prvé klíčky. To je čas na premiestnenie výsevnej misky na slnečné miesto.
Keď sa vytvoria prvé klíčne lístky, odstránime fóliu a necháme rastlinky voľne rásť, kým sa nevytvoria pravé listy.
Nádoby by mali mať drenážny otvor. Vhodný substrát je bežný záhradnícky.
Po vyklíčení semienok budú rastliny potrebovať nočnú teplotu okolo 15 °C a dennú 20 - 25 °C. Takéto podmienky podporujú rozvoj koreňovej sústavy. Pre vývoj samotnej rastliny je vhodné slnečné miesto a pravidelné zavlažovanie.
Spôsob, ako vysievať paradajky, závisí od našich osobných preferencií a skúseností. Niekto používa výsevné plastové nádoby, ktoré možno kúpiť aj s krytom, iný na to použije plastovú tácku zo zakúpenej zeleniny a kryt nahradí igelitom. Semienka vysievame do výsevných substrátov určených pre zeleninu.
Nádobu zakryte - pomôže vám potravinová fólia alebo mikroténové vrecko. Prvé klíčky sa objavia najskôr na siedmy deň od výsevu, zvyčajne však do dvoch týždňov.
Výsevy dáme na miesto, kde je vyrovnaná teplota 15 - 20 °C. Vhodný je vykurovaný skleník, ako aj svetlý okenný parapet. Rastliny vyklíčia za 7 až 14 dní. Keď budú ich klíčne listy dostatočne veľké a začnú sa objavovať pravé, môžeme pikírovať.

Pikírovanie paradajok

Pikírovanie je dôležité, pretože týmto úkonom si rastlinky rozsadíme - do sadbovačov alebo priamo do nejakých malých téglikov a kvetináčov. Tým, že rastlinku vytiahneme, dôjde k porušeniu vlásočnicových korienkov, a tým sa podporí ich rozvetvenie a lepšie zakorenenie. Špičkou kolíka opatrne podoberieme rastlinku s pravými lístkami a uchopíme ju za klíčne lístky. Ak ich aj omylom stlačíme, tak to nevadí, tie poškodiť môžeme. Problémom by bolo nadmerné stláčanie tenkej stonky. Vybratú rastlinku následne vkladáme už do klasického záhradného substrátu, ktorým sme naplnili tégliky alebo kvetináče. Do substrátu urobíme pikírovacím kolíkom jamku, do ktorej opatrne vložíme korienky.

S pikírovaním môžeme začať po vytvorení klíčnych lístkov a jedného pravého listu.
Keďže i samotné pikírovanie je pre rastliny istý stres, mnohí uprednostňujú výsevy po jednom semienku priamo do kvetináčikov, prípadne rašelinových zakoreňovačov. Avšak i pikírovanie môže byť za istých okolností výhodné. Je to vtedy, ak bol výsev príliš hustý alebo mali rastlinky málo svetla a sadenice majú tenké a slabé stonky. Vtedy máme možnosť rastlinky pri presadení zasadiť hlboko. Rajčiak, ako jeden z mála pestovaných druhov, ochotne tvorí korienky aj zo stonky.
Len čo sa objavia rastliny s prvými lístkami, mali by ste vykonať takzvané prepichovanie paradajok. Pri prepichovaní sa mladé paradajky presúvajú z pôdy, kde ste ich prvotne zasadili, na miesto, kde budú mať väčší priestor na rast.
Sadenice podoberieme napríklad vidličkou a opatrne vyklopíme. Chytáme ich skôr za lístky a nie stonky, ktoré sú v tejto fáze veľmi krehké. Každú z rastlín vysadíme hlboko do samostatného malého kvetináča s priemerom 8 - 9 cm.

Ochrana pred chorobami

Vážnou chorobou pri pestovaní priesad je padanie klíčnych rastlín spôsobené hubou, ktorá sa vyskytuje v pôde. Mladým rastlinkám s klíčnymi listami náhle zhnedne koreňový kŕčok, rastlina „padne“ a odumrie. Alternatívu k použitiu chémie predstavuje práve spomínaný supresívny substrát, prípadne hneď od začiatku zálievka s obsahom prospešných húb.

Prečítajte si tiež: Ako pestovať fenikel

Otužovanie paradajok

Akonáhle rastlinky vyklíčia, tak po pikírovaní a zakorenení môžeme teplotu znížiť na 20 stupňov. Ak berieme do úvahy, že vysievame niekedy v polovici marca a otužujeme približne 14 dní pred výsadbou, ktorá je v polovici mája, tak toto obdobie je približne jeden mesiac, kedy máme rastlinky v teple. Potom ich už musíme pripravovať na to, že budú vo vonkajšom prostredí. Tam je dôležité, obzvlášť na Slovensku, keďže máte pomerne členitú krajinu, vybrať si termín výsadby tak, aby nedošlo k poškodeniu rastlín chladom. Paradajky sú teplomilná plodina a na rast potrebujú teplotu minimálne 15 stupňov.

Otužovanie je pomerne dôležitý proces prispôsobovania rastlinky na prostredie, do ktorého budeme rastlinu neskôr vysádzať. Doma alebo v domácom parenisku majú rastlinky dosť teplo, v jarnom období majú ešte nedostatok svetla. Preto sa snažíme dávať rastliny na čo najsvetlejšie miesta. Mladé rastlinky majú pomerne riedke pletivá. Robíme to z dvoch dôvodov. Prvým je prispôsobenie vonkajším teplotám - to znamená, že ich postupne privykáme na nižšie teploty. Buď im vetráme v parenisku, alebo ich počas aprílových dní, keď teplota vystúpi nad 10 stupňov, vyložíme von. Druhým dôležitým faktorom otužovania je prispôsobenie rastlín slnečnému svitu, pretože doma za sklo alebo do pareniska neprechádza UV žiarenie, tým pádom tieto rastlinky nie sú zvyknuté na UV žiarenie.

Ak si sami predpestovávate rastliny, nezabudnite ich pár dní pred plánovanou výsadbou otužovať - ideálne aspoň týždeň. Postupne ich vynášajte na čerstvý vzduch, najskôr na pár hodín denne, potom celý deň. V noci ich ešte zakrývajte alebo prenášajte späť dnu.
Ak rastlinku v apríli otužujeme, ale zabudneme ju v noci premiestniť dovnútra, pričom sa v noci ochladí, ak úplne nezamrzne, tak sa nič závažné zrejme nestane. Rastlinka ešte nemá vytvorené kvety, takže nedôjde k poškodeniu kvetu a plodnosti. Dôležité je, aby teplota neklesla pod bod mrazu. Horší je prípad, keď nám tie rastlinky zmrznú. Paradajka je však pomerne vitálna rastlina a pokiaľ sa zachová zdravý vegetačný vrchol a stonka, dokáže z pazúch popálených listov vyhnať nové výhonky. Už sme sa s tým stretli aj pri vonkajších výsadbách, keď v máji prišli neskoré mrazy a rastlinky pomrzli.

Kedy sadiť priesady paradajok na záhon?

Na Slovensku sa vo všeobecnosti odporúča sadiť priesady paradajok na vonkajší záhon v druhej polovici mája, keď už pominulo riziko prízemných mrazov. V teplejších oblastiach juhozápadného Slovenska (napríklad Podunajská nížina) je možné začať aj skôr - okolo 10. - 15. mája. Naopak, vo vyšších nadmorských výškach či chladnejších lokalitách (napr. Kysuce, Orava) je lepšie počkať až do konca mája alebo začiatku júna. S výsadbou predpestovaných sadeníc paradajok na vonkajší záhon sa príliš neponáhľajte. Počkajte, až kým sa pominú posledné jarné mrazy. Ideálnym časom na vonkajšiu výsadbu je druhá polovica mája po troch ľadových mužoch.

Ak si nie ste istí, kedy sadiť planty alebo kedy sadiť paradajky, sledujte predpoveď počasia - dôležité sú najmä nočné teploty. Pokiaľ neklesajú pod 10 °C a pôda je dostatočne prehriata, môžete začať so sadením paradajok.

Výsadbu samotných paradajok je vhodné realizovať zhruba od polovice apríla do konca mája. Treba si počkať, kým pominú jarné mrazy, aby vám vaše rastliny nezničili ešte skôr, ako z nich budete mať úžitok. Pri paradajkách sa oplatí počkať a priesady vysadiť von až po 15. máji.
Sadenice paradajok vysádzajte do záhrady až potom, keď už viac nehrozia nočné mrazy. Teplota pôdy by mala dosiahnuť 15 °C. Tieto podmienky nastanú koncom apríla až v máji, najlepšie je však počkať až do polovice mája. Aklimatizované sadenice paradajok vysádzajte s dodržaním vzdialenosti 60 cm pri kolíkových odrodách, pri kríčkových až 1 m. Najlepším počasím na sadenie je oblačný deň bez priameho slnka.

Ako spoznať, že priesady sú pripravené na výsadbu?

Okrem toho, že potrebujeme vedieť, kedy sadiť priesady paradajky a kedy sadiť paradajky, je dôležité sledovať aj samotné priesady.

Prečítajte si tiež: Recepty na domáci kečup z rajčín

Výšku 20-30 cm
Hrubšiu, pevnú stonku
5-7 pravých listov
Zdravý, kompaktný koreňový systém

Ak máte takéto rastliny, ktoré boli navyše otužované (postupne zvykané na vonkajšie podmienky), môžete ich bezpečne vysadiť. Sadenice vhodné na sadenie by mali mať výšku 10 -20 cm.

Príprava pôdy a výsadba

Paradajkám sa najlepšie darí v stredne ťažkých, hlinitopiesočnatých pôdach s dostatkom živín. Pôda pre paradajky by mala byť hlinitopiesočnatá, stredne ťažká, teplejšia a dostatočne bohatá na živiny. Ideálne je neutrálne až mierne kyslé pH medzi 5,5 a 7,5. Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady.

Rozostup medzi paradajkami by mal byť okolo 80 cm v rade, 100 cm medzi radmi. Miery môžeme prispôsobiť vzrastu konkrétnej odrody. Na sadenie vysokých odrôd paradajok si pripravíme aj oporné kolíky, na ktoré neskôr rastliny priviažeme. Tie umiestnime do zeme ešte pred vykopaním výsadbovej jamy.
Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l). Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.
Koreňový bal sa pri výsadbe pokladá buď zvisle, alebo naležato. Mnoho pestovateľov umiestňuje do výsadbovej jamky koreňový bal aj s časťou stonky. Väčšia časť stonky sa potom zahrnie hlinou, aby vznikol bohatší koreňový systém. Po prihrnutí pôdu dôkladne zatlačíme.
Sadenice paradajok nikdy nesadíme zvisle do zeme, ale kolmo tzn. že rastlinku oprieme o jamku a zasypeme pôdou. Sadenicu zasypeme pôdou a pôdu poriadne zatlačíme, aby po zaliatí nevznikla jamka. Sadenice výdatne zalejeme. Po vysadení bude potrebné ku kolíkovým paradajkám zatĺcť do zeme oporu. Mala by mať výšku minimálne 2 m nad zemou. Umiestnite ju do pôdy približne 10 - 15 cm od rastliny. Dbajte o dostatočnú stabilitu, aby sa mali paradajky po čom ťahať. K opore paradajky priväzujte približne každých 25 cm výšky.
Na dno výsadbovej jamy pridajte kompost. Z rastlinky odstráňte všetky listy, ktoré narástli pod vrcholovými listami. Vysádzajte hlboko - v pôde by sa mala nachádzať celá stonka až do vzdialenosti 3 cm od vrcholových listov. Takto podporíte tvorbu nových koreňov, ktoré si rastlina bude vyháňať zo stonky.

Starostlivosť po výsadbe

Zalievajte pravidelne po presadení približne 2 týždne. Keďže si paradajky vytvárajú mohutný koreňový systém, ktorým ťahajú vody až z 2 - 2,5 m hĺbky, zalievanie bude potrebné len počas dlhšieho sucha. Priveľmi časté polievanie by malo za následok, že by korene nerástli do hĺbky.
Ak ste hnojili paradajky pri presádzaní, neskôr už nebude potrebné. Od vysadenia budete musieť počkať dva až tri mesiace, kým budete môcť začať zberať prvú úrodu. Plody paradajok prestanú dozrievať až s príchodom chladného počasia.

Kedy sadiť priesady paradajok do skleníka alebo fóliovníka?

V prípade, že máte skleník, môžete začať sadiť priesady paradajky už koncom apríla. Vo fóliovníkoch závisí od toho, či ich viete vykurovať. Nevykurovaný fóliovník zvyčajne umožňuje výsadbu na prelome apríla a mája.

Pri pestovaní v skleníku je výhodou stabilnejšia teplota, vyššia vlhkosť a možnosť skoršej úrody. Aj tu však platí, že rastlinky by mali byť dobre otužené a výsadba sa vykonáva po predchádzajúcej príprave pôdy - napríklad obohatením kompostom či hnojom. Sadenie paradajok do skleníka si vyžaduje menej rizika ako vonkajší záhon, no aj tu treba sledovať podmienky. Ak ich budete vysádzať na vonkajšie hriadky, treba s výsadbou ešte počkať. Vysadíme ich priamo do skleníkového záhona, ak má však skleník pevnú podlahu, môžeme ich pestovať v pestovateľských vreciach alebo hlbokých väčších nádobách s priemerom minimálne 30 cm. Fóliovník poskytne sadeniciam dokonalé podmienky pre rast a ochranu plodín.

Kedy sadiť paradajky na balkóne alebo v kvetináčoch?

Pokiaľ nemáte záhradku, no túžite po vlastných chutných paradajkách, môžete ich pestovať aj na balkóne či terase. V záhradkárskych potrebách dokonca nájdete vrecia s pôdnym substrátom určené na priamu výsadbu do nich (stačí vyrezať otvor podľa značenia). Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu. Pestovanie paradajok na balkóne či terase je tiež podmienené dostatkom slnečného žiarenia. Ideálne je, ak je balkón, resp.

Ak nemáte vlastnú záhradu, paradajky si môžete dopestovať aj na balkóne. Zaobstarajte si dostatočne veľké nádoby s objemom do 60 l a s drenážnymi otvormi. Na trpasličie odrody postačia aj menšie nádoby. Do črepníkov nasypte priepustný záhradný substrát s dostatkom živín. Dbajte o časté zalievanie, aby sa pôda nevysušila.

Balkónové paradajky sú čoraz populárnejšie - ide najmä o kríčkové odrody ako ‘Balkoni Red’ alebo ‘Tiny Tim’. Ak bývate v byte a plánujete pestovanie v nádobách, otázka kedy sadiť priesady paradajky je podobná ako pri záhone - koniec mája je ideálny. Dôležité je tiež sledovať kedy sadiť paradajky, aby ich nezasiahol studený vietor či nízke nočné teploty. Ak nemáte vlastnú záhradku, môžete si paradajky vypestovať aj na balkóne. Ideálne je ak máte balkón na slnečnej strane. Pestovať paradajky môžete napr. Vyberte si vhodnú nádobu, ideálne väčší kvetináč (paradajky môžete vysadiť aj do rôznych debničiek či pevných vriec). Predpripravte si pôdu, do ktorej budete siať. Nezabudnite rastlinkám dopriať dostatok slnečného svetla.

Nádoby je dobré premiestniť na chránené miesto, napríklad ku stene, kde sú rastliny chránené pred vetrom. Aj tu platí potreba kvalitnej zeminy, drenáže a pravidelného hnojenia. Sadenie paradajok do črepníkov si vyžaduje častejšie zalievanie, no môže byť veľmi úspešné. Previsnuté odrody vysadíme do veľkých závesných nádob, v malých by mohli ľahko vyschnúť. V posledných rokoch je možné zakúpiť pestovateľské vrecia s namiešaným substrátom, ktoré stačí položiť na zvolené miesto, napríklad na terasu, spraviť v nich diery a priamo do nich sadiť sadenice. Pozor však na miesto, kam ich dáme. Previsnuté odrody vysadíme do veľkých závesných nádob, v malých by mohli ľahko vyschnúť.

Výsadbu sadeníc do nádob naplánujeme na druhú polovici mája, aby rastlinám neuškodili mrazíky. Na dno nádoby vložíme dvoj- až trojcentimetrovú vrstvu keramzitu alebo štrku pre lepší odvod nadbytočnej vody. Asi 2/3 nádoby naplníme substrátom.