Pestovanie paradajok patrí medzi najobľúbenejšie činnosti záhradkárov na Slovensku. Či už ste úplný začiatočník alebo skúsený farmár, paradajky vám dokážu priniesť nielen chutnú úrodu, ale aj radosť z vlastnoručne vypestovanej zeleniny. Pre krásne červené plody rozmanitých odrôd rajčiakov potrebujú dobrú starostlivosť. Pestovanie paradajok môže byť veľmi uspokojivé, ale aj náročné, keď sa objavia choroby a škodcovia. Tento článok je určený len na informačné účely. V prípade pochybností alebo neistoty by ste sa mali obrátiť na kvalifikovaných odborníkov v danej oblasti.
Úvod do pestovania paradajok
Paradajky sú jednou z najobľúbenejších plodín, ktoré sa pestujú v záhradách aj na balkónoch. V súčasnosti patrí medzi najrozšírenejšie druhy zeleniny. Plody obsahujú veľké množstvo vitamínov C, B1, PP, provitamín A, cukry a veľa minerálnych látok. Aby sa rastliny vplyvom nepriaznivého počasia nepolámali, budú paradajky potrebovať oporu. Paradajkám sa bude skvele dariť, ak do ich blízkosti vysadíte rastliny, ktoré podporujú ich rast a pomáhajú odpudzovať škodcov. Najobľúbenejším susedom je bazalka, ktorá nielen zlepšuje chuť rajčín, ale zároveň funguje ako repelent proti voškám a moliciam. Pokiaľ ju necháte kvitnúť, priláka tiež opeľovače. Podobne môže rajčinám pomôcť vysadenie pažítky a boráku lekárskeho.
Výber odrody a príprava na výsadbu
Od výberu odrody závisí nielen chuť, ale aj odolnosť paradajok voči chorobám. Poloha a pôda: Rajčiak je teplomilná rastlina, vyžaduje teplé, chránené a výslné polohy. Pôda má byť záhrevná, s dostatkom humusu, živín i vlahy.
Používajte certifikované, zdravé semená a udržujte záhradu čistú od rastlinných zvyškov. Skúsenejší záhradkári si priesady môžu dopestovať z vlastných semien, vďaka čomu môžeme mať paradajky rôznych odrôd, ktoré máme už odskúšané alebo obľúbené. Vypestovanie priesad vám potrvá približne 2 mesiace. Jednoduchší spôsob je zadovážiť si priesady od miestnych pestovateľov alebo z trhu. Pokiaľ sa však rozhodnete vypestovať si vlastné priesady, treba počítať s tým, že vypestovanie takýchto priesad vám potrvá približne 2 mesiace. Ideálne je, začať koncom februára až v polovici marca. Cez deň udržujte priesady v prostredí s teplotou 25 °C, počas noci teplotu znížte na 15 °C.
Sejba a pestovanie priesad
V našich klimatických podmienkach je lepšie pestovať rajčiaky z predpestovaných priesad. Rajčiaky vysievame asi v polovici marca do debničiek alebo misiek, ktoré umiestníme v teplom parenisku, v skleníku, alebo vo svetlej a teplej obytnej miestnosti blízko okna. Po vzídení, keď rastliny vytvoria prvé pravé lístky, prepichujeme ich do pareniska do vzdialenosti asi 0,08-0,1m od seba. Malé priesady môžeme zasadiť aj do malých črepníkov, naplnených kvalitnou zeminou. Črepníky potom zapustíme v parenisku do zeminy. Rastliny nesmú prechladnúť ani zamrznúť, majú mať dostatok svetla, aby sa nevyťahovali. Parenisko dostatočne vetráme, najmä asi 15 dní pred plánovaným vysádzaním, aby priesadky boli zdravé, otužilé a silné.
Prečítajte si tiež: Príprava steaku zo sviečkovice
Výsadba do pôdy
Paradajky vysádzame do voľnej pôdy po 15. máji, keď už nehrozia mrazy. Vyberáme slnečné stanovište, ideálne s vetrom chráneným prostredím. Rastliny sadíme hlbšie, až po spodné listy, čím podporíme rast koreňov. Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Neodporúča sa pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia.
Na Slovensku máme dobré podmienky pre pestovanie paradajok vonku od neskorej jari. S vysádzaním paradajok na záhony je dobré počkať do polovice mája, kedy už nehrozí nebezpečenstvo jarných prízemných mrazov (v období po troch „zmrznutých“). Paradajky sú teplomilné rastliny, ktoré majú radi slnečné stanovište. Ideálne je, ak vzduch medzi rastlinami čo najviac cirkuluje, a preto by sem mali paradajky sadiť ďalej od seba. Nie je vhodné vysádzať rastliny príliš blízko seba.
Pestovanie v kvetináčoch a na balkóne
Pokiaľ nemáte záhradku, no túžite po vlastných chutných paradajkách, môžete ich pestovať aj na balkóne či terase. V záhradkárskych potrebách dokonca nájdete vrecia s pôdnym substrátom určené na priamu výsadbu do nich (stačí vyrezať otvor podľa značenia). Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu. Pestovanie paradajok na balkóne či terase je tiež podmienené dostatkom slnečného žiarenia. Ideálne je, ak je balkón, resp.
Mnohí ľudia by si radi vypestovali chutnú zeleninu aj na balkóne. Najvďačnejšia balkónová zelenina sú paradajky. Spolu s uhorkami, baklažánmi, paprikami a inými balkónovými odrodami patria medzi veľmi nenáročnú zeleninu. Polievanie záleží od počasia. Keď je slnečnejšie, treba polievať aj 2x denne, zvyčajne však stačí zhruba raz za 3 dni. Balkónové rajčiny je vhodné hnojiť biologickými hnojivami a ochrannými prípravkami. Raz za týždeň odporúčame hnojiť do zeme, ďalší týždeň na listy.
Typy paradajok
- tyčkové- rastú bujne, najmä ich hlavné stonky, ich bočné výhonky vyrastajú z pazúch listov. Pretože hlavná stonka počas vegetácie dorastá až do 2m a viac, musíme ju vyrezávať v opore, aby rastlina nepoľahla. Rodia a dozrievajú postupne. Vysádzame ich do vzdialenosti 0,4-0,6 m od seba. Najskôr na miesto zatlačíme oporu, dlhú aspoň 1,5m, potom pri nej vyhrabeme dieru, priesadu do nej šikmo položíme, z časti prihrnieme a polejeme korene. Keď voda vsiakne, jamu môžeme zakopať. Tyčkové rajčiaky pestujeme na 1-3 výhonky, ostatné bočné výhonky z pazúch vyštipujeme. V druhej polovici augusta až začiatkom septembra odrežeme nad posledným súkvetím vyvinutých plodov vrcholčeky rastlín. Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6.
- kríčkové- majú hlavnú stonku krátku a je ukončená súkvetím. Tento stav podporí rýchly rast bočných stoniek, ktoré ukončujú svoj vrchol súkvetím. Nevyžadujú si oporu. Najviac sú charakteristické krátkym vegetačným obdobím. Vysádzame ich na záhon do sponu 0,5x0,6m.
Starostlivosť o paradajky počas rastu
Dostatok vody je pri pestovaní rajčín kľúčový. Paradajky preto pravidelne polievajte. Zalievajte ku koreňom, nikdy nie na listy. Zmáčané rajčiaky sú veľmi náchylné na rôzne hubové ochorenia. Veľkou pomocou sú automatické zavlažovacie systémy vo forme kvapkovej zálievky. O niečo viac zálievky budú potrebovať rajčiny pestované v kvetináčoch, keďže majú obmedzený priestor. Hoci je dostatok vody nesmierne dôležitý, ani v tomto prípade to so zálievkou nepreháňajte.
Prečítajte si tiež: Lahodné tvarohové koláče
Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.
Hnojenie a výživa
Pokiaľ pestujete rajčiny na záhone a dodržiavate striedanie plodín na základe osevných postupov, mali by mať rastliny k dispozícii dostatok živín. O niečo náročnejšie je pestovanie rajčín v skleníku. Napriek snahe o striedanie sa v ňom často pestujú rôzne druhy plodovej zeleniny s podobnými nárokmi na živiny. Najťažšie to majú rajčiny v kvetináčoch, ktoré majú veľmi obmedzený priestor a prístup k živinám. Preto im okrem pravidelnej zálievky zabezpečte aj hnojenie. Ideálne je viaczložkové hnojivo vo forme zálievky s obsahom vápnika. Ten zabraňuje vzniku čiernych špičiek plodov, ktoré sa potom nedajú jesť.
Paradajky sú náročné na živiny, potrebujú dostatok dusíka, fosforu, draslíka a mikroprvkov ako vápnik či horčík. Zaujímavou a ekologickou voľbou je napríklad prírodné hnojivo na báze hmyzieho trusu. Obsahuje všetky základné živiny pre rast a navyše aj chitín, látku, ktorá prirodzene zvyšuje obranyschopnosť rastlín proti škodcom.Hnojenie: Vyžadujú dostatok živín, predovšetkým na začiatku nasadzovania plodov v júli a auguste. Priaznivo pôsobí humus a odležaný hnoj. Pred vysádzaním pohnojíme pôdu dávkou 30-40g/m2 viaczložkovým hnojivom.
Odstraňovanie zálistkov a zabezpečenie opory
Okrem hlavných listov a stoniek s plodmi vyháňajú rajčiny takzvané „zálistky“. Ide o stonky vyrastajúce v podpazuší hlavných konárikov. Niekedy síce môžu začať kvitnúť, no rastlinu zbytočne vysiľujú a zahusťujú, čím znižujú jej vzdušnosť a zvyšujú riziko hubových chorôb. Preto je potrebné ich čo najskôr odstrániť, ideálne kým sú ešte malé. Ostane tak po nich len drobná ranka, ktorá sa rýchlo zacelí.
Na vysokých paradajkách s oporou by ste mali vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky). Zalamovanie rajčín je jednoduché. Stačí nájsť bočný výhonok, ktorý jednoducho odlomíme. Robíme tak u kolíkových paradajok, nie však u kríčkových. Ak by sme neuskutočnili včas zalamovanie, rajčiak by sa rozkonáril. Takéto paradajky trpia chorobami, zvyšuje sa vlhkosť vo vnútri koruny, dochádza k nedokonalému presvetľovaniu rastlín. Celková úroda by bola minimálna. Zaštepovanie rajčín má miesto u záhradkárov, pretože prináša bohatšiu úrodu.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť bolonskú
Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky. Kolík, resp.
Choroby a škodcovia paradajok a prevencia
Rajčiaky pravidelne kontrolujte, všímajte si drobné zmeny, ktoré by mohli znamenať problém. Proti škodcom a chorobám čo najskôr zasiahnite, aby ste rastlinu včas zachránili. Počas pravidelnej kontroly sa sústreďte aj na zálistky, ktoré je potrebné vylamovať, aby bola rastlina silnejšia a zdravšia.
Pleseň zemiaková (Phytophthora infestans)
Pleseň zemiaková, známa aj ako Phytophthora infestans, je jedným z najčastejších a najnebezpečnejších ochorení paradajok. Spôsobuje ju huba, ktorá sa rýchlo šíri za vlhkých a teplých podmienok. Prvé príznaky sa objavujú na listoch vo forme malých, tmavých škvŕn, ktoré sa rýchlo zväčšujú. Listy začínajú žltnúť, hnednúť a odumierať.
Preventívne opatrenia: Zabezpečte dobrú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami a vyhnite sa nadmernému zalievaniu.Chemická kontrola: Použite fungicídne prípravky Cuproxat SC, Magnicur Quick, Prolectus, Champion, Kocide 2000.
Bakteriálna škvrnitosť listov (Xanthomonas campestris pv. vesicatoria)
Bakteriálna škvrnitosť listov je spôsobená baktériou Xanthomonas campestris pv. vesicatoria. Táto choroba sa šíri hlavne v teplom a vlhkom počasí. Príznaky sa začínajú ako malé, vodnaté škvrny na listoch, stonkách a plodoch. Škvrny sa rýchlo zväčšujú, stávajú sa hnedými až čiernymi s výrazným žltým halo.
Preventívne opatrenia: Používajte certifikované, zdravé semená a udržujte záhradu čistú od rastlinných zvyškov.Chemická kontrola: Aplikujte meďnaté fungicídy alebo antibiotiká, ako je streptomycín.
Molica skleníková
Molica skleníková je malý biely hmyz, ktorý sa často vyskytuje v skleníkoch a na izbových rastlinách. Infikované rastliny vykazujú zakrpatený rast, žlté listy a zníženú produkciu plodov. Na spodnej strane listov sú viditeľné malé biele mušky a larvy.
Preventívne opatrenia: Udržujte skleníky čisté a bez burín, ktoré môžu byť hostiteľmi molice.Mechanická kontrola: Použite žlté lepové dosky na zachytenie dospelých jedincov.Chemická kontrola: Aplikujte insekticídy obsahujúce neemový olej, pyrethrum alebo insekticídne mydlá.
Hnednutie koncov paradajok
Hnednutie koncov paradajok je fyziologická porucha spôsobená nedostatkom vápnika v plodoch. Príznaky začínajú ako vodnaté škvrny na spodnej časti (konce) plodov, ktoré sa rýchlo menia na tmavohnedé až čierne, korkovité škvrny.
Preventívne opatrenia: Zabezpečte rovnomernú a pravidelnú zálievku, aby rastliny mali neustály prísun vody a živín.Výživa: Aplikujte vápnikové hnojivá. Najrýchlejšie pôsobiace sú tekuté hnojivá ako napríklad FLORASIN Calcium Plus, PROFÍK Tekutý Vápnik, WUXAL Kalcium. Tekuté hnojivá môžete aplikovať ako zálievku aj ako postrek.
Bzdochy
Bzdochy sú drobný hmyz, ktorý napáda paradajky saním miazgy z listov, stoniek a plodov. Príznaky napadnutia bzdochami zahŕňajú malé, žlté škvrny na listoch a plodoch, deformácie plodov a celkové oslabenie rastliny. Najbežnejším znakom že sú u vás bzdochy sú diery v plodoch.
Preventívne opatrenia: Pravidelne kontrolujte rastliny a odstraňujte mechanicky dospelé jedince a vajíčka.Mechanická kontrola: Použite žlté lepové dosky na zachytenie dospelých jedincov a lariev.Chemická kontrola: Aplikujte insekticídy Novaferm, Orion obsahujúce pyrethrum alebo neemový olej.
Ďalšie choroby a škodcovia
- Strapka západná - drobný a štíhly, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky vyciciavajú rastlinné šťavy a sú prenášačmi vírusových ochorení. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Ich prítomnosť odhalíte pomocou modrých lepových doštičiek. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
- Pásavka zemiaková - určite ju poznáte pod ľudovým názvom mandelínka, vedzte ale, že tento hmyz si nepochutí rád iba na zemiakoch, ale tiež na paradajkách a baklažánoch. V teplejších oblastiach Slovenska sa liahnu až dve generácie ročne z vajíčok nakladených na spodnej strane listov. Larvy potom vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu - napr. Match a Nomolt.
- Vošky - sú nebezpečné, pretože sa dokážu extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek vaše paradajky napadol. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.
- Septóriová škvrnitosť paradajok - napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.
- Kladospóriová škvrnitosť - listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.
- Hniloba špičiek plodov - choroby paradajok neobchádzajú ani plody. Hnilobu špičiek spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjmu vápnika.
- Slnečný úpal - dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia (najmä, keď sa po dlhotrvajúcom daždivom počasí náhle oteplí). Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Slnečný úpal postihuje stonky, ktoré vplyvom slnka zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.
Alternatívne a prírodné metódy ochrany
- Používajte prírodné postreky.
- Mulčovanie rastlín so sebou prináša viacero výhod. Nastlanie pôdy zabraňuje rastu buriny a udržiava ju vlhkú. Okrem toho bráni tvorbe pôdneho prísušku.
- Cesnak: vyskúšajte cesnak ako prírodnú ochranu proti plesniam, pretože obsahuje fungicídne látky. Pripravte si odvar: 50 g rozdrveného cesnaku zalejte 5 l vriacej vody a nechajte 1 deň vylúhovať.
- Prášok do pečiva: Prášok do pečiva môže tiež bojovať proti plesniam: 5 čajových lyžičiek prášku do pečiva dôkladne zmiešajte s 5 litrami vody a niekoľkými kvapkami rastlinného oleja.
- Jedlá sóda: Jedlá sóda je skvelý domáci fungicíd: Ošetrite napadnuté rastliny postrekom z 8 polievkových lyžíc jedlej sódy, 5 polievkových lyžíc oleja a 8 litrov vody. Najprv zmiešajte olej a vodu a potom pridajte sódu. Miešajte, kým sa úplne nerozpustí. Pred postrekom odstráňte choré časti rastliny, postriekajte ju čistou vodou a potom postriekajte domácim fungicídom. Opatrne postriekajte celú rastlinu, nezabudnite na spodnú stranu listov. Opakujte každý deň počas siedmich dní, najmenej však trikrát.
- Nie každý chce na záhrade používať chemikálie, preto je obľúbená takzvaná chytrá huba - Pythium oligandrum. Prípravok nenapáda samotné rastliny, ale len hubu na nich. Vzhľadom na biologický princíp účinku nie je možné rastliny predávkovať. Ak ste pripravení posilniť svoju armádu v boji proti plesniam, v niektorých špecializovaných záhradkárskych obchodoch alebo online si môžete zaobstarať Pythium oligandrum.
- Bylinné výluhy z rastlín, ako sú cesnak, žihľava a praslička, sú účinné prírodné metódy na ochranu paradajok pred škodcami a chorobami. Tieto byliny obsahujú látky, ktoré odpudzujú hmyz a posilňujú prirodzenú odolnosť rastlín.
- Cesnakový výluh: Rozdrvte 10 strúčikov cesnaku a zalejte ich 1 litrom vody.
- Prasličkový výluh: Namočte 100 g sušenej prasličky do 1 litra vody na 24 hodín.
- Vermikompostovanie je spôsob kompostovania vhodný aj do bytu. Do uzavretej nádoby vkladáte organické zbytky z kuchyne - odrezky zo zeleniny, ovocia, sáčky z čaju a pod. V rozklade pomáhajú kalifornské dážďovky na kompostovanie. Nádobu si môžete buď vyrobiť sami, alebo použiť domáci kompostér. Ak by ste chceli urýchliť rozklad, odporúčame použiť urýchľovač kompostu Envicomp.
Prevencia kučeravosti listov
Pri príznakoch kučeravenia listov rajčiaka by ste mali spozornieť, či majú vaše rastliny vhodné podmienky na pestovanie. Vhodnú pôdu, dostatočné svetlo, teplo, vlahu a výživu. Ideálna teplota by sa mala pohybovať okolo 28°C cez deň a 18°C v noci. Väčšie rozdiely ako 10 °C medzi dňom a nocou môžu spôsobovať zvlnenie listov paradajok. Je potrebné kontrolovať vlhkosť pôdy a vzduchu. Dlhodobý nedostatok vody môže byť takisto príčinou tohto prejavu. Pri vysokých teplotách a nedostatočnej zálievke niekoľko dní môže dôjsť k zvinutiu listov s následným hnednutím ich okrajom pred nenávratným poškodením celej rastliny. Preto pravidelná zálievky na zem bez zamokrenia najmä listov je vhodnou prevenciou. Polievanie na listy a stonky paradajky môže viesť k rozvoju hubových ochorení.
- Stáčanie listov paradajok smerom nahor spôsobuje neprimerane silné slnečné žiarenia pri nedostatku vody a vylamovanie tzv. zálistkov za prudkého slnka. Preto pri takýchto horúcich dňoch, kedy si slnko veľmi silno páli, vytvorte počas najhorúcejšej časti dňa svojím rastlinám polotieň a ráno alebo večer im doprajte dostatočnú zálievku k koreňom.
- Stáčanie listov a ich odfarbovanie (najmä u starších listov) býva u paradajky pri nedostatočnom príjme vápnika. Stáva sa to často pri kolísaní teplôt, nízkej vzdušnej a zároveň vysokej pôdnej vlhkosti, kedy dochádza k poruchám príjmu žívín u rastlín. Ďalším príznakom, ktorý nasleduje, je zmena sfarbenia SPODNEJ strany listov. Mení sa na tmavozelenú s mierne fialovým nádychom. Skrútené vrchy a okraje listov následne odumierajú. Pomoc v tejto situácii ponúka KlinoGrow vo forme postreku na list minimálne 2 x vo vegetačnom období.
- Zvlnenie VRCHNÝCH listov rajčiny má inú príčinu ako v predchádzajúcom prípade. Ide o poruchu vo výžive rastliny spôsobenú nedostatočným príjmom medi. Staršie vrchné listy sa rúrkovito stáčajú, najmladšie listy sa zmenšujú, listy sú tuhé a stopky skrátené. Poruchy príjmu medi, môžu byť vyvolane aj nadmerným hnojením dusíkom či fosfórom a vysoké pH pôdy nad 6,5. V tomto prípade je vhodné otestovať pH pôdy, obmedziť prísun dusíka, fosfóru a aplikovať hnojivá na báze medi.
- Kučeravosť NAJMLADŠÍCH listov a ich DEFORMÁCIA môže byť vyvolaná ťažkosťami s príjmom mangánu. Zmena farby listov na sivohnedú a následné nekrotizovanie okrem nedostatku mangánu vyplýva opäť z vysokého pH, nadmernej pôdnej vlhkosti, nedostatku svetla alebo prehnojením inými zložkami pri používaní nevyvážených hnojív. Opäť je tu vhodné otestovať pH pôdy a upraviť množstvo zálievky.
- Ako zabezpečiť dostatok svetla? Ak pestujete paradajky v kvetináči, premiestnite ich na slnečné miesto. Ak pestujete priamo v pôde môžete si napríklad pomôcť zrkadlom, ktoré nasmerujete tak, aby odrážalo slnečné lúče na rastlinu. Ak máte nablízku elektrickú prípojku, môžete tiež využiť špeciálne lampy na pestovanie rastlín.
- Prevenciou jednostranného prehnojenia a nedostatočné príjmu jednotlivých živín je aplikácia VYVÁŽENÝCH hnojív. Odporúčame České organické hnojivo Hnojík, Slovenské organické hnojivo TRusEko Agro PRÉMIUM, obidva s repelentným účinkom na škodcov. Ku kvalitnému príjmu živín rastlín významne prispievajú (a zároveň znižujú náklady) aj HUMAC®Agro, Alginit, ZeoSand a Zeolit Agro. Zabraňujú vyplavovaniu živín z pôdy, pomáhajú pôde udržať vodu i živiny, a mnoho ďalšieho. Ich bližšiemu predstaveniu sa venujeme v článkoch v blogu: O pôde a rastlinách a v popise produktov v ESHOPE.
Bakteriálna rakovina paradajok
Bakteriálna rakovina paradajok spôsobujúca zvlnenie listov predstavuje mimoriadne nebezpečnú chorobu. Zdrojom nákazy môžu byť ako infikované semená, pôda, ale i kontakt s infikovaným záhradníckym náradim či rukami človeka, ktorý predtým bol v kontakte s napadnutou rastlinou. Toto ochorenie vyvoláva baktéria Corynebacterium michiganense.
Prejavy napadnutia môžeme spravidla zbadať niekoľko týždňov po vysadení sadeníc alebo vo fáze nasadenia ovocia. Pred zvlnením listov môžeme pozorovať nezvratné vädnutie rastliny. A to celej alebo jednej jej strany, pričom druhá strana sa javí ako zdravá. Toto vädnutie začína v spodnej časti rastliny a rýchlo postupuje smerom nahor. Pri silnom napadnutí sa môžu na rastline objaviť praskliny, vredy či vytekanie slizu. Prejavy napadnutia u plodov bývajú zriedkavé, ale ak sa objavia, majú na sebe škrvny tmavej farmy s okolo ktorých je svetlý okraj priemerom asi 2 mm.
V súčasnej dobe neexistujú u nás odrody paradajok odolné voči bakteriálnej rakovine. Avšak podľa zistení kríčkové odrody paradajok sa zdajú byť voči nej odolnejšie. Napadnuté rastliny a ich časti sa odporúčajú odstrániť a spáliť, aby sa predišlo rozšíreniu infekcie. Nesmú sa používať na kompostovanie! Všetky náradia, ktoré prišli do kontaktu s napadnutou rastlinou je potrebné dezinfikovať. A na zdravé rastliny sa odporúča aplikovať postrek meďnatými prípravkami. Jedinou možnosťou, ako účinne bojovať proti bakteriálnej rakovine je PREVENCIA.
ODPORÚČANIA:
- Vysádzajte len ZDRAVÉ semená a sadenice.
- Pri pestovaní udržiavajte OKOLIE RASTLÍN ČISTÉ, odburinené. Napadnuté rastliny spáľte.
- DEZINFIKUJTE svoje záhradnícke náradie i oblečenie a ruky.
- Dbajte na SILNÚ IMUNITU RASTLÍN - rozhoduje o obranyschopnosti pred patogénmi. Skvalitnite PÔDU a doprajte svojim rastlinám kvalitnú VÝŽIVU a vhodné podmienky.
- Používajte EKOLOGICKÉ PROSTRIEDKY a vyhnite sa chemickým pokiaľ to len bude možné. Využívajte PREVENTÍVNE prírodné prostriedky na ochranu pred škodcami.
- Pravidelne KONTROLUJTE svoje rastliny a starajte sa o svoje rastliny s LÁSKOU
#