Leto sa pomaly chýli ku koncu a september je za dverami. Nástup do škôlky či školy so sebou prináša obavy a stres pre deti, rodičov i celú rodinu. Tento článok vám prináša rady a tipy, ako zvládnuť túto náročnú životnú etapu.
Odlúčenie od matky: Dôležitý krok vo vývoji dieťaťa
Odlúčenie od matky predstavuje pre dieťa významný krok vo vývoji. Psychológovia ho prirovnávajú k pomyselnému odstrihnutiu pupočnej šnúry. Je to proces, ktorý dieťa učí samostatnosti, buduje jeho sebavedomie a pripravuje ho na sociálne interakcie.
Nástup do jaslí: Postupná adaptácia je kľúčová
Nástup do jaslí je pre dieťa veľká zmena. Zrazu sa ocitne bez rodičov, v cudzom prostredí a s cudzími ľuďmi. Nerozumie, ako dlho tam bude a že sa po neho mama vráti. Preto je ideálne, ak jasle umožňujú postupnú adaptáciu.
Postupná adaptácia: Ide o proces, kde je spočiatku rodič prítomný a jeho čas pobytu v jasliach sa postupne skracuje.
Okrem detí túto separáciu ťažko zvládajú aj rodičia. Zvyknú mať výčitky a detský plač ich len prehlbuje. Väčšina detí sa však dokáže po odchode rodičov rýchlo upokojiť. Vychovávateľky deťom vymyslia aktivitu, ukážu hračku alebo ich vezmú na ruky a zabavia.
Prečítajte si tiež: Príprava steaku zo sviečkovice
Tipy pre zvládnutie nástupu do jaslí:
- Trénovať separáciu: Využívajte detské centrá alebo krúžky, kde sa o dieťa postarajú na určitý čas. Tento čas postupne predlžujte. Poproste starých rodičov alebo priateľov o postráženie dieťaťa a vzdialenie sa od neho.
- Rýchla rozlúčka: U malých detí to platí dvojnásobne. Odovzdávať dieťa a ešte si ho postískať, vyobjímať, pohladiť, škodí nielen deťom, ale aj rodičom. Niekedy sa mamičky môžu v návale emócií z odlúčenia aj rozplakať. Čím rýchlejšia bude rozlúčka, tým to bude prijateľnejšie pre obe strany. Ak dieťa vidí plakať mamu, vníma, že niečo nie je v poriadku.
- Obľúbená hračka: Preklenúť prvé dni v jasliach pomôže aj obľúbená hračka. Vychovávateľky tak môžu s dieťaťom nadviazať prirodzený rozhovor a záujem.
Prvé dni v škôlke: Rozhovory a nacvičovanie
Učitelia tvrdia, že najťažší je druhý deň, keď už dieťa vie, do čoho ide. Prvý deň je plný očakávaní, neznámeho, nových hračiek, priestoru a kamarátov.
Rozprávať sa a nacvičovať: Rady a tipy psychológov sú predovšetkým o otvorených rozhovoroch. Dieťaťu pred nástupom do škôlky vysvetlite, ako to tam funguje, čo budú robiť a že po neho v určitý čas prídete.
Prispôsobenie denného režimu: Minimálne týždeň pred nástupom do škôlky svoj denný režim prispôsobte tomu, aký bude v škôlke. Ranné vstávanie, hygiena, obliekanie, raňajky, hry, obed, poobedný spánok. To všetko by malo mať dieťa nastavené aspoň približne tak, ako v škôlke.
Nacvičovanie odlúčenia: Nebojte sa nacvičovať aj odlúčenie. Ak máte možnosť, nechajte dieťa u starých rodičov, alebo známych. Najprv hodinu a postupne interval zvyšujte.
Nacvičenie rozlúčky: Nacvičte si rozlúčenie. Objatie, bozk, pohladenie, pekné slová, vytvorte si vlastný zvyk. Rozlúčku však netreba naťahovať. Nezabudnite však dieťaťa ubezpečiť, že po neho prídete.
Prečítajte si tiež: Lahodné tvarohové koláče
Tipy pre zvládnutie prvých dní v škôlke:
- Škôlkou nikdy nestrašte: O škôlke sa rozprávajte prirodzene a v dobrom.
- Obľúbená hračka: Ak to systém škôlky a pani učiteľky umožnia, pripravte dieťaťu na prvé dni jeho obľúbenú hračku. Malé plyšové zvieratko alebo obľúbenú postavičku, ktorá mu pomôže pri zaspávaní alebo aj pri kontakte s učiteľkami a inými deťmi.
- Spokojná mamina = spokojné dieťa: Snažte sa byť čo najviac pokojná.
Hurá do školy: Konkrétne rozhovory a spoločné nákupy
Prestup zo škôlky do školy zvláda každé dieťa a rodič inak. Niektoré deti sa do školy veľmi tešia, iné sú v strese a majú strach.
Konkrétne rozhovory: Aby ste dieťa upokojili, rozprávajte sa s ním čo najkonkrétnejšie o škole. Ako to v triede vyzerá, ako prebieha vyučovacia hodina, kedy sa môže najesť. Platí tu to isté ako pri nástupe do škôlky - dieťa nikdy školou nestrašíme. Poznáme to "veď v škole s tebou urobia poriadok" alebo "veď ty uvidíš v škole". Úzkostlivejším a citlivejším deťom po týchto rečiach môže škola skutočne naháňať strach.
Spoločné nákupy: Spríjemnite toto neľahké obdobie tým, že dieťa zapojíte do nákupov. Zoberte dieťa do obchodu a nechajte ho, aby si prezrelo pomôcky. Vysvetlite mu, na čo ich bude potrebovať a ako sa používajú. Ak máte možnosť, dajte mu na výber a nechajte ho, aby si vybralo samo z modelov, ktoré mu ponúknete. Bude sa do školy tešiť viac, ak bude mať školskú tašku s jeho obľúbeným hrdinom alebo prezúvky v jeho obľúbenej farbe.
Motivácia po nástupe do školy: Niektoré nákupy môžete realizovať aj po nástupe do školy. Môžete takto dieťa motivovať. Po škole ho vezmete do obchodu a spolu vyberiete zošity, obaly na knihy, pomôcky presne podľa požiadaviek danej školy.
Tipy pre zvládnutie nástupu do školy:
- Vlastné spomienky na školu: Rozprávajte dieťaťu vlastné spomienky na školu. Vtipné príhody môžu dieťa uvoľniť. Ak poznajú vašich kamarátov s ktorými ste chodili do školy, povedzte im, že ste ich spoznali vďaka škole.
- Oblečenie na prvý školský deň: Vyberte s dieťaťom oblečenie na prvý školský deň. Slávnostné oblečenie potom pripravte do skrine, alebo zaveste v detskej izbičke pár dní pred nástupom do školy. Bude takto čakať na slávnostný deň.
- Fotky školy: Skúste si pozrieť s deťmi fotky školy na ich internetovej stránke. Popozerať si krúžky, aktivity, učiteľov. Môžete sa okolo školy prejsť a obdivovať ihrisko alebo vyzdobené triedy.
- Maličkosť pre odvahu: Bojazlivejšie deti poteší maličkosť, ktorú si môžu sami vybrať. Keď budú v škole smutné, môžu si ňou dodať odvahu. Môže to byť kľúčenka zavesená na taške, alebo drobnosť do peračníka. Niektoré školy nedovoľujú nosenie hračiek, nakoľko odpútavajú detskú pozornosť.
- Desiata: Nechajte dieťa, aby si mohlo vybrať, akú desiatu mu máte pripraviť. Môžete ho do tohto procesu zapojiť. V obchode ho môžete vyzvať, aby si vybralo ovocie, ktoré by do školy na desiatu malo.
V akom veku je dieťa pripravené ísť do jaslí a byť bez mamy?
Mnohé mamy prežívajú dilemu, či dať svoje dieťa do jasiel. Ak je to nevyhnutné a nemáte dieťa kam dať, sú jasličky veľkou pomocou, no v prípade, že existuje čo i len minimálna šanca a možnosť byť s ním doma, zostaňte. Bezpečie a istota v náručí mamy je nenahraditeľná.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť bolonskú
Detská psychologička Mgr. Romana Mrázová: "Desať mesiacov je naozaj veľmi skorá doba na to, aby dieťa nastúpilo do jasličiek. Dieťa si prechádza rôznymi štádiami, kedy v prvých rokoch života potrebuje nabrať bezpečie a istotu, a keď má tieto potreby naplnené, tak sa začína postupne separovať od matky a skúmať svet. Toto štádium prichádza približne v období tých troch rokov života dieťaťa, preto je tento vek najvhodnejší aj na to, aby dieťa začalo navštevovať škôlku. Samozrejme iná vec je ,keď matka nemá na výber."
Strata dôvery a bezpečia: V prípade umiestnenia dieťaťa do jaslí prevažuje určite viac mínusov ako plusov. Napríklad, keď sa dieťa nestihne dobre naviazať na rodiča a už ide do jaslí, môže cítiť veľký strach z opustenia, potrebu fyzického kontaktu, naučí sa tak potláčať svoje pocity, môže byť príliš vystrašné, alebo naopak veľmi odvážne až tak, že volí rizikové správanie. Pokiaľ dieťa nie je pripravené na separáciu od mamy, tak plusy v tom rozhodne nevidím.
Príprava na jasle: Veľmi sa na to pripravovať nedá. Všetko sa rieši skôr za pochodu. Je dôležité, aby malo dieťa pravidelný režim, ktorý mu zabezpečí istotu a samozrejme, podstatné je, aby sme po návrate z práce venovali dieťatu čas nielen formou zabezpečenia režimu, ale aj hrou s dieťaťom.
Časom si dieťa zvykne: Každé dieťa si časom zvykne na stereotyp, ktorý prežíva, no snáď nikdy si nezvykne na odlúčenie od mamy. Ak existuje čo i len možnosť, aby mama zostala s dieťatkom, urobí tak najlepšie rozhodnutie vo svojom živote. Pre seba i pre dieťa.
Čím je dieťa staršie, tým ľahšie znáša neprítomnosť mamy: Súvisí to s psychickým vývojom dieťaťa. Dieťa má prirodzenú potrebu skúmať svet, a keď je mu to zo strany matky umožnené, nebrzdí ho napríklad svojím strachom, tak sa oveľa lepšie adaptuje v kolektíve. Pokiaľ má mama na výber, vždy je lepšie, keď ostáva pri svojom dieťati do obdobia tých 2,5 až 3 rokov, kedy dieťa prirodzene prichádza do štádia separácie a kolektív je preň prospešný.
Psychiater a psychoterapeut MUDr. Jozef Hašto, PhD.: "Kolektívne opatrovanie detí do troch rokov je vážny problém."
Odlúčenie je rovnako traumatizujúce pre deti aj pre rodičov
Prejsť touto fázou je však dôležité: naučiť sa vybrať si samých seba, zbaviť sa ilúzií a stať sa dospelými. Na oboch stranách.
Existenciálna psychologička Veronika Chlebová: "Len dospelý, ktorý prešiel vlastným odlúčením, ktorý rozmrazil svoje detské pocity, dokáže precítiť svoje dieťa. Dokáže cítiť jeho bolesť, jeho strach. A dokáže na ne reagovať."
Praktická psychologička Anastasia Lazarenko: "Často sa zdá, že s rodičmi je normálny vzťah, ale v iných oblastiach to nefunguje. Väčšina rodičov traumatizuje svoje dieťa neúmyselne, na základe vlastných predstáv o výchove a vlastných skúseností z detstva."
Proces odlúčenia: Odlúčenie prebieha v etapách, keď nastáva čas pripravenosti na nový krok v odlúčení. Úloha rodičov sa zužuje na to, aby dieťaťu nezasahovali do nadobúdania vlastnej identity.
Ako by sa teda mali rodičia správať, aby zabezpečili, že procesy odlúčenia ich detí prebehnú včas?
- Začnite od seba: Prestaňte veriť vo všemocnosť svojich rodičov a žiť podľa ich inštitúcií.
- Priznanie si potreby: Priznanie si potreby, otrasenie svetom vašich rodičov, rozbitie predchádzajúcich podpôr sú nevyhnutné procesy, ktoré pomáhajú spustiť odlúčenie.
- Naučiť sa byť sám sebou: Cieľom separácie nie je oddeliť sa od rodiny, ale naučiť sa byť sám sebou a zároveň sa do rodiny začleniť.
Portrét človeka, ktorý prešiel odlúčením a je pripravený pustiť svoje deti: Vie, že jeho vlastné pocity a emócie sa nemusia zhodovať s pocitmi a emóciami jeho rodičov, a je s tým spokojný. Svoju históriu z detstva prijíma bez pocitu viny alebo zášti. Nepotrebuje schválenie svojich činov a má silné morálne hodnoty. Takémuto človeku možno povedať čokoľvek, ale vo vnútri má jasnú predstavu o svojich zásluhách a nedostatkoch a kritika ho nevyvedie z miery.
Tipy pre rodičov v situácii núteného odcestovania
Začiatok práce po materskej dovolenke, nútené odcestovanie, kde nemôžete zobrať vašich drobcov, nástup do materskej škôlky a mnoho iných situácií, keď náhle musíme odísť z domu a deti musia zostať s niekym iným.
Predpripravte deti: Ak ide o prípad, že o vašom odchode z domu viete vopred, tak deti na to predpripravte. Keď s nimi nebude ani ich otec, zožeňte si v prvom rade náhradu. A potom ich postupne otestujte, či budú spolu dobre vychádzať a môžete ich nechať pokojne doma s touto spoločnosťou. Nechajte ich najprv samých na hodinku, potom to predĺžte o niečo viac. Snažte sa dieťa pripraviť na to, že príde takéto odlúčenie a i pomocou malých pokusov ich naučte trošku samostatnosti. Rovnako sa s nimi o tom porozprávajte. Nesnažte sa to však až príliš citlivo vykresľovať, povedzte im to ako rovnocenným partnerom a oboznámte ich s tým, že budete musieť na chvíľku odísť z domu.
Všetko prenášate na nich: Pocit, že zrazu budeme bez našich drobcov, je pre nás niekedy oveľa horší, ako pre nich. Myslíme si, že zrazu už nebudeme mať nad nimi kontrolu a budeme sa báť, aby bolo o nich dobre postarané. Všetku tú úzkosť avšak prenášame aj na deti. A práve kvôli tomu znášajú tieto odlúčenia ešte horšie, ako by mali. Neľutujte ich príliš, nevyplakávajte pred nimi a neprežívajte to všetko príliš dramaticky. Namiesto toho pokojne odíďte, ako keby ste odchádzali hocikedy predtým, keď ste nemali deti a uvidíte, že aj oni to zvládnu oveľa lepšie.
Budem ti chýbať?: Nesnažte sa deti citovo vydierať otázkami o tom, čo si len počnú, keď nebudete doma a ako veľmi im budete chýbať, prípadne riešenie podobných problémov. No načo je vhodné ešte viac prehlbovať ich rany a namiesto toho im nepomôcť lepšie prekonať situáciu tým, že ich povzbudíte, ako to dobre bez vás zvládnu.
Dôverujte iným: Pokúste sa zbaviť aj tzv. syndrómu dokonalosti. Prestaňte to očakávať aj od iných ľudí a taktiež sa zbavte tej domnienky, že by to náhodou nemohli zvládnuť lepšie, ako vy. V opačnom prípade budete po celý čas odlúčenia ako na ihlách a tomu, kto stráži vaše deti, tiež nepadne vhod vaša nedôvera.
Nevyvolávajte neustále: Dohodnite sa tak, že sa budete kontaktovať len raz denne a keby bolo niečo dôležité, čo treba riešiť hneď, tak vám dočasný opatrovník zavolá. Takže potom neseďte nervózne pri telefóne a nekontrolujte každý krok, pretože takto sa nebudete môcť na nič sústrediť, ak ste si šli oddýchnuť, tak z toho nebudete nič mať a aj ten človek na druhej strane z vás po čase stratí nervy. Navyše aj deti budú zvládať horšie, ak im budete takto neustále na pamäti a nedáte im namiesto toho vydýchnuť a upokojiť sa.
Odmeňte ich: Dávajte si však pozor, aby ste ju deťom dali naozaj iba vtedy, ak boli skutočne dobré. Pretože pokiaľ komplikovali človeku, ktorý ich strážil život, nemôžete ich za to ešte aj odmeniť. A taktiež to neospravedlňujte tým, že takto len riešili vypätú situáciu.
Ako zvládať silné emócie detí
- Smútok a plač: Odlúčenie od rodičov pri odchode do škôlky a práce. Strata hračky, smrť domáceho miláčika.
- Hnev a zlosť: Keď niečo nie je podľa detí, bezdôvodný hnev. Kedy hnev škodí?
Ako zvládať svoj vlastný hnev, obavy a pochybnosti? Jedine, ak sa dokážete vyrovnať s vlastnými pocitmi, môžete naučiť svoje deti robiť to isté.
Výchova je tímová hra
Veľa žien - matiek cíti, že je na výchovu sama. Obrovské nároky na vás kladie aj spoločnosť a sociálne médiá. Muži - otcovia sa čoraz viac chcú angažovať. Niekedy im v tom bránime my, ich manželky alebo partnerky.
Aké sú úlohy ženy- matky a muža-otca vo výchove detí? Nakoľko nie je možné byť mamou a otcom v jednom.
Hračky a hra
- Psychologický význam hry a hračiek.
- Dievčenské vs. chlapčenské hračky.
- Montessori hračky vs. klasika.
Moje dieťa plače v škôlke
Ako pomôcť jemu a sebe zvládnuť prvé dni v škôlke? O čom je jeho plač? Kedy dieťa nie je pripravené na nástup do škôlky? Dostanete tipy, ako pripraviť dieťa na nástup do škôlky a ako prežiť prvé dni. Budete poznať príčiny detského plaču. Budete vedieť ako máte svoje dieťa upokojiť a kedy vyhľadať pomoc.
Je moje dieťa pripravené na nástup do prvej triedy?
Ako mu môžem pomôcť zvládnuť prvé dni? Budete vedieť, čo môžete urobiť, aby ste ho stimulovali a uľahčili mu adaptáciu. Budete vedieť, kde hľadať pomoc v prípade potreby.
Ako vplýva narodenie mladšieho súrodenca na prvorodené dieťa?
Ako ho mám pripraviť na narodenie bábätka? Budete zvládať jeho zmiešané pocity a odpovedať na jeho otázky. Budete vedieť od samého začiatku podporovať dobrý vzťah ku súrodencom a dostanete tipy, ako zabrániť súrodeneckej žiarlivosti.
Súrodenecká žiarlivosť - skutočný problém alebo výmysel?
Ako rodičia podporujú zdravé vzťahy medzi deťmi? Ako riešiť konflikty a hádky medzi deťmi - byť či nebyť rozhodcom?
Čo robiť, keď sa deťom nedarí?
Ako ich motivovať? Ako im môžeme pomôcť, aby rozvíjali práve tie zručnosti a schopnosti, kde majú nedostatky a odmietajú činnosti?
Čo robiť, keď ma moje dieťa bije, štípe, hryzie alebo kope?
Čo robiť, keď ubližuje iným deťom? Ako reagovať a ako nie? Ako nevychovať arogantné a agresívne dieťa?
Deti a tablety - kedy áno a kedy nie?
Ako ich používať múdro? Aké sú pozitíva a negatíva používania informačných technológií deťmi?
Ako bezpečne fungovať na sociálnych sieťach?
Ako ochrániť naše dospievajúce deti pred nástrahami internetu?
Rozprávky a hra ako forma kvalitného trávenia času s deťmi
Týmto časom chránim deti pred psychickými ťažkosťami. Venujte im 100 %- nú pozornosť.
Čo robiť, aby moje dieťa si verilo a bolo úspešné v živote?
Ako podporovať jeho zvedavosť, vytrvalosť a usilovnosť?
Prečo nás deti neposlúchajú?
Čo robiť, aby s nami spolupracovali? Ako sa vyhnúť situáciám, kedy deti nebudú spolupracovať a ako ich motivovať, aby ste podporili ich samostatnosti a boli na seba hrdé, a samozrejme, aby ich správanie sa opakovalo.
Odmeny a tresty: prečo nefungujú?
Čo namiesto odmien a trestov? Vieme, že ako rodičia by sme mali korigovať správanie svojich detí. Mali by sme ich naučiť, čo je dobré a čo je zlé, ako by sa mali správať a ako nie. Robíme to preto, aby sme z nich vychovali dobrých ľudí.
Separačná úzkosť: Dočasný jav, ktorý treba zvládnuť
Separačná úzkosť sa začína objavovať najčastejšie okolo 8. mesiaca veku dieťaťa. Ide o stav, keď bábätko prejavuje nadmerný strach a úzkosť v čase odlúčenia od človeka, s ktorým má vybudovanú silnú emočnú väzbu. Najčastejšie sa jedná o matku a dieťa.
Separačná úzkosť sa môže prejaviť aj u starších detí, či už okolo 18. mesiaca, alebo počas nástupu do škôlky. Dieťa prejavuje strach voči cudzím, ale aj známym ľuďom, s ktorými sa nevída denne. Je závislé od blízkosti matky a v momente, keď odíde z jeho dohľadu, začína prejavovať úzkosť a pocity strachu. Tento stav je najčastejšie sprevádzaný hysterickým plačom a krikom.
Strach je prirodzenou súčasťou našich životov: Preto sa prirodzene môže prejaviť aj u dieťaťa pred prvým odlúčením. Nie je nič efektívnejšie v boji proti strachu, než sa na tieto situácie pripraviť vopred.