Ako pestovať topinambury: komplexný sprievodca

Rate this post

Topinambur, známy aj ako slnečnica hľuznatá alebo jeruzalemský artičok (Helianthus tuberosus), je hľuznatá rastlina z čeľade astrovité. Dorastá do výšky 1 až 2,5 metra a vzhľadom pripomína slnečnicu. Pochádza zo Severnej Ameriky a do Európy sa dostal v 16. storočí. V minulosti sa pestoval ako krmivo pre zvieratá a chutná plodina. Dnes sa opäť vracia do popredia, najmä kvôli obsahu inulínu, ktorý je priaznivý pre diabetikov a pri redukčných diétach. Najväčším európskym pestovateľom je Francúzsko.

Prečo pestovať topinambury?

Topinambury sú nenáročné na pestovanie a prispôsobia sa rôznym podmienkam. Sú trvalky, ich hľuzy v zime nezamrznú a sú odolné voči nízkym teplotám. Z 1 m2 sa dá dopestovať 5 - 6 kg hľúz, ktoré môžu byť bielej, žltej, červenej až purpurovej farby. Topinambury sú vhodné aj pre začiatočníkov, pretože sa prispôsobia akémukoľvek prostrediu.

Chuť a využitie topinamburov

Surové topinambury majú mierne orieškovú chuť, po uvarení sú sladkasté a pripomínajú slnečnicové semienka. V kuchyni sa dajú využiť rôzne:

  • Pečené topinambury s cesnakom: Umyte a rozštvrťte hľuzy, pridajte rozpolený cesnak, olej, soľ, korenie a rozmarín. Pečte v rúre pri 180 °C približne 45 - 50 minút.
  • Vegetariánska nátierka: Povarte topinambury, zmiešajte so žervé (alebo kyslou smotanou), petržlenovou vňaťou, pretlačeným cesnakom a smotanou. Ušľahajte a dochuťte soľou a korením.
  • Topinamburová polievka: Očistite a pokrájajte topinambury, ošúpte a nasekajte cibuľu a opečte na oleji. Pridajte hľuzy, zalejte vodou a varte do zmäknutia. Rozmixujte na krémovú polievku.
  • Sušené topinambury (čipsy): Nakrájajte topinambury na tenké kolieska, osoľte, pokvapkajte olejom a sušte v rúre pri 150 - 180 °C, kým nebudú chrumkavé.

Topinambury možno variť, piecť, naparovať, smažiť, dusiť, jesť surové aj zavárať. Môžu nahradiť zemiaky, karfiol a ďalšiu zeleninu. Používajú sa na prípravu kaše, môžu sa opiecť alebo ugrilovať.

Ako pestovať topinambury krok za krokom

  1. Výsadba:

    Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca pestovaním šalátu

    • Vysádzajte 2 - 3 týždne po odznení posledných jarných mrazov, keď sa zem oteplí na približne 10 °C.
    • Odporúča sa vysadiť 5 - 10 rastlín na jedného člena domácnosti.
    • Hľuzy sa sadia podobne ako zemiaky, v 30 - 40 cm odstupoch do 10 - 15 cm hĺbky.
    • Môžete ich vysadiť aj do črepníkov a nádob, ktoré musia byť dostatočne veľké.
  2. Stanovisko:

    • Vyhovujú im slnkom zaliate miesta s dostatkom tepla, podobne ako slnečnici.
    • Môžu sa vysadiť husto pri sebe, čím vytvoria tieň a závetrie pre iné rastliny.
    • Vhodné miesto je pozdĺž plota, pozemku alebo ako predel záhrady.
  3. Pôda:

    • Topinambur sa prispôsobí aj kvalite pôdy, ale najlepšie sú hlinito-piesočnaté a dobre priepustné pôdy.
  4. Zálievka:

    • Dôležitá je hlavne v čase sadenia, aby hľuzy mali dostatok vlahy na klíčenie.
    • Už vyklíčené rastliny nepotrebujú bohatú zálievku, vyhovuje im pravidelná závlaha, ale zvládnu aj sucho.
  5. Hnojenie:

    • Vo výživnej pôde by topinambury nemali potrebovať hnojivo navyše.
    • Pôdu môžete pohnojiť pred sadením kompostom alebo viacúčelovým hnojivom.
  6. Škodcovia:

    Prečítajte si tiež: Význam zemiakov na Slovensku

    • Topinambury nepriťahujú veľkú pozornosť škodcov.
    • Zriedka ich môžu napadnúť vošky, ktorých sa zbavíte prípravkom proti voškám alebo umytím rastliny.
  7. Zber:

    • Zbierajte ich priebežne od konca leta až do skorej jari.
    • Hľuzy sú pripravené na zber približne 130 dní od vysadenia, keď nadzemná časť rastliny začne hnednúť.
    • Používajte rýľovacie vidly na uvoľnenie pôdy v okolí rastliny.
    • Vyberte si suchý deň na zber, v zime počkajte, kým pôda nebude zmrznutá.
  8. Skladovanie:

    • Dlhodobé skladovanie topinamburov je náročné kvôli ich tenkej šupke.
    • Čerstvo vykopané hľuzy vydržia približne 10 - 14 dní.
    • Krátkodobo ich skladujte v chladničke v uzatvárateľnej nádobke alebo vrecúšku.
    • Môžete ich skladovať aj v pivnici s vysokou vlhkosťou (85 - 95 %).
    • Zimovanie topinamburov nie je potrebné, hľuzy v zemi zvládnu teploty až do -30 °C.

Ako čistiť a spracovať topinambury

Čistenie topinamburov môže byť náročné kvôli ich tvaru a záhybom. Môžete použiť škrabku na zemiaky, ale vhodnejšia je ostrejšia kefa. Ak si neviete poradiť so záhybmi, rozlomte alebo rozrežte topinambur v mieste záhybu. Šupku môžete aj ponechať, pretože hľuzy sa dajú konzumovať aj so šupou.

Na dlhšie uskladnenie môžete topinambury sušiť. Nakrájajte ich na tenké plátky a sušte v sušičke alebo v rúre na nízkom stupni. Môžete z nich upiecť aj čipsy, ktoré pokvapkáte olivovým olejom, osolíte a okoreníte. Okrem hľúz sa dajú sušiť aj kvety topinambura na prípravu čaju.

Zdravotné benefity topinamburov

Topinambury sú cenené pre svoje blahodarné účinky na zdravie:

Prečítajte si tiež: Výzvy pre slovenských pestovateľov

  • Obsahujú železo: Dôležité pre vegetariánov a vegánov.
  • Obsahujú inulín: Pôsobí ako prebiotikum a je vhodný pre redukčnú diétu.
  • Obsahujú bielkoviny: Skvelý doplnok stravy pre vegánov.
  • Obsahujú vitamíny a minerály: Vitamíny skupiny B, vitamín C, β-karotén, biotín, kremík, železo, vápnik, horčík, draslík a fosfor.

Vysoká hladina inulínu môže u niektorých ľudí spôsobovať nafukovanie, plynatosť, bolesti brucha až hnačku, preto treba jesť topinambury s mierou.

Mýty a fakty o bryndzi

Bryndza je typický slovenský produkt starý viac ako 400 rokov. Je to mäkký syr z plnotučného ovčieho mlieka. Pravá bryndza má hrudkovitú konzistenciu a obsahuje zrniečka ovčieho syra.

  • Mýtus: Existuje pasterizovaná bryndza.
  • Fakt: Neexistuje žiadna „pasterizovaná bryndza“.
  • Mýtus: Syry zo surového ovčieho mlieka spôsobujú zdravotné ochorenia.
  • Fakt: V zahraničí neboli popísané prípady, že by syry zo surového ovčieho mlieka spôsobili vážne zdravotné ochorenia (pri zlej hygiene alebo falšovaní bryndze sa to môže stať).
  • Mýtus: Zmesná bryndza je karikatúrou a znesvätením bryndze.
  • Fakt: Výroba zmesnej bryndze z ovčieho a kravského syra je nevyhnutná technologická nutnosť.

História pizze a palaciniek

Pizza sa považuje za pôvodný pokrm roľníkov z oblasti Campánia pri Neapole. Prvý dokumentovaný výskyt pojmu pizza sa datuje okolo roku 1000. V roku 1820 vznikla prvá pizzéria v Neapoli. Prvé dodávky pizze robil Raffaele Esposito v roku 1889 pre kráľa Umberta I. a kráľovnú Margheritu, ktorí ňou boli nadšení.

Palacinky patria medzi najobľúbenejšie a najznámejšie jedlá. História naznačuje, že palacinky v rôznych formách a podobách sa objavovali v mnohých krajinách. U Rimanov to boli Alito Docia a jednotlivé zložky cesta sa skladali z mlieka, vajec a muky.