Huby odjakživa fascinovali ľudí svojou vôňou, chuťou, vzhľadom a tajomnosťou. Rastú na skrytých miestach, akoby sa s nami hrali na schovávačku. Možno preto, že „hubačka“ - hľadanie húb, svojim charakterom pripomína poľovačku a priťahuje čoraz viac ľudí. Záujem o huby však narastá aj vďaka pribúdajúcim informáciám o ich gastronomických, dietetických, ale aj liečebných vlastnostiach. Ak sa chcete pustiť do pestovania vlastných šampiňónov, tento článok vám poskytne podrobný návod, ako na to, s dôrazom na využitie konského hnoja ako substrátu.
Umelé pestovanie húb: Od pečiarok po hlivu
Umelé pestovanie húb (domestifikácia) je vlastne iba na začiatku svojej histórie. Do roku 1975 bolo najviac rozšírené pestovanie pečiarok tzv. „šampiňónov“. Pre tých, ktorí nie sú ochotní podstupovať námahu spojenú so zberom húb, alebo nevedia rozoznávať jednotlivé huby bez rizika zámeny s nejedlými a jedovatými druhmi, ale zároveň huby ako jedlo obľubujú, je tu možnosť kúpiť si ich na trhoviskách.
Prečo pestovať šampiňóny na konskom hnoji?
Konský hnoj predstavuje vynikajúci substrát pre pestovanie šampiňónov. Dôvodom je jeho bohaté zloženie živín a schopnosť udržať vlhkosť, čo sú kľúčové faktory pre rast týchto húb. Navyše, použitie konského hnoja je ekologické a udržateľné riešenie.
Príprava substrátu z konského hnoja
Príprava substrátu je najdôležitejší krok pri pestovaní šampiňónov. Kvalitný substrát zabezpečí bohatú úrodu.
1. Získanie a príprava hnoja:
- Používajte čerstvý konský hnoj, ideálne s obsahom slamy.
- Odstráňte z hnoja nečistoty, ako sú kamene, plasty a iné cudzie predmety.
2. Navlhčenie hnoja:
- Na navlhčenie hnoja potrebujeme čistú betónovú plochu vyspádovanú do jamy, aby sme mohli zachytiť a opakovane využiť všetku tekutinu, čo nám pri zvhlčovaní z hnoja vytečie.
- Hnoj dôkladne navlhčite vodou. Hnoj by mal byť vlhký, ale nie premočený.
3. Fermentácia substrátu:
- Zmes uložíme do tvaru hranolu s výškou minimálne 1 - 1,5 m a šírkou 1 m. Dĺžku hroble upravíme podľa množstva substrátu.
- Materiál v hromade sa činnosťou baktérií zahrieva, čím sa začne proces fermentácie substrátu.
- Aby sme fermentáciu usmernili, musíme hromadu na 5., 9. a 13. deň prehodiť, resp. premiešať. Tento proces zabezpečí rovnomerné prekvasenie hnoja a zničenie škodlivých mikroorganizmov.
Očkovanie substrátu sadivom šampiňónov
Po fermentácii nasleduje očkovanie substrátu sadivom šampiňónov.
Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca pestovaním šalátu
1. Rozmiestnenie substrátu:
- Vychladnutý substrát rozprestrieme na záhony do výšky 18 - 25 cm, alebo nasypeme do PE vriec do výšky 40 cm.
2. Očkovanie sadivom:
- Na povrch rozmiestnime sadivo.
- Substrát so sadivom premiešame a povrch urovnáme.
- Spotreba sadiva je asi 1 liter sadby na 1 - 4 m2. Ak použijeme väčšie množstvo sadby, dosiahneme rýchlejšie a istejšie prerastanie.
Krytie substrátu a udržiavanie vlhkosti
Po očkovaní je dôležité substrát prikryť a udržiavať optimálnu vlhkosť.
1. Krycia vrstva:
- Po štrnástich dňoch od očkovania prekryjeme substrát 3 cm vrstvou rašeliny premiešanej s mletým vápencom v pomere 1 : 1. Táto vrstva pomáha udržať vlhkosť a poskytuje šampiňónom vhodné prostredie pre rast.
2. Udržiavanie vlhkosti:
- Povrch od naočkovania udržiavame vlhký (kropením), nesmieme ho však premáčať. Pravidelné kropenie je kľúčové pre správny vývoj šampiňónov.
Zber šampiňónov
Správny čas zberu a technika zberu zaručia, že si budete môcť vychutnať čerstvé a chutné šampiňóny.
- Po 2 - 3 týždňoch sa začínajú objavovať plodnice.
- Zberovú veľkosť dosahujú o 4 až 6 dní.
- Plodnice vykrúcame a jamky ihneď zasypeme rašelinou, aby sme zabránili prenikaniu hmyzu do podhubia.
- Fruktifikácia - rodenie prebieha v 2 - 3-týždňových intervaloch, trvá 2 - 3 mesiace.
Tipy a triky pre úspešné pestovanie
- Teplota: Udržujte teplotu v rozmedzí 15-20 °C.
- Vlhkosť: Zabezpečte dostatočnú vlhkosť, ale vyhnite sa premáčaniu substrátu.
- Vetranie: Zabezpečte dobré vetranie, aby sa predišlo vzniku plesní a iných ochorení.
- Hygiena: Udržujte čistotu v priestore, kde pestujete šampiňóny, aby ste minimalizovali riziko kontaminácie.
Šampiňóny v kuchyni
Šampiňóny sú v kuchyni veľmi všestranné. Dajú sa použiť do polievok, omáčok, rizota, cestovín, ale aj ako príloha k mäsu.
Recept: Šampiňóny na smotane s bavorskými knedľami
Tento recept predstavuje chutný a jednoduchý spôsob, ako si vychutnať čerstvé šampiňóny.
Ingrediencie:
- 500 g čerstvých šampiňónov
- 1 cibuľa
- Maslo
- Sladká smotana
- Biele víno (Chardonnay)
- Soľ, čierne korenie
- Petržlenová vňať
- Bavorské knedle
Postup:
- V hrnci rozpustíme maslo a orestujeme na ňom nadrobno nakrájanú cibuľu.
- Pridáme očistené a nakrájané šampiňóny a restujeme ich, kým sa neodparí všetka tekutina a neopečú sa do hneda (asi 15 minút).
- Pridáme sladkú smotanu, premiešame, osolíme a okoreníme. Necháme krátko prevrieť a odstavíme z ohňa.
- Do hotového jedla pridáme víno a premiešame.
- Podávame horúce s bavorskými knedľami a posypeme nasekanou petržlenovou vňaťou.
Ďalšie možnosti pestovania húb
Pre amatérskych pestovateľov sú vhodné aj menej náročné drevokazné huby napr. hliva ustricovitá, golierovka slamomilná a pod.
Prečítajte si tiež: Význam zemiakov na Slovensku
Hliva ustricovitá
Základný spôsob pestovania hlivy - tzv. polienkový - využíva jej prírodný životný princíp - schopnosť spracovávať pre svoje životné potreby odumreté drevo. Výťažnosť je asi 15 % z hmoty použitého dreva. Plodivosť je v niekoľkých vlnách (najmä po ochladení) počas 2 - 3 a viac rokov.
- Polienkový spôsob: Narežeme polienka 30 - 40 cm dlhé z neolúpaných stromových kmeňov hrubších ako 15 cm. Veľmi vhodné je drevo topoľové alebo bukové, ale môže byť aj z vŕb, osík, briez a dubov. Najvýhodnejšie je drevo zo stromov zoťatých od jesene do jari - maximálne 5 mesiacov starých (aby neboli infikované inými konkurenčnými hubami a plesňami).
- Očkovanie: Polienka očkujeme tak, že na ich hornú reznú plochu položíme asi 1 cm hrubú vrstvu očkovacieho sadiva a priložíme naň ďalšie polienko. Postupujeme do výšky 3 - 4 polienok, pričom spodný a horný koniec polienkového stĺpika naočkujeme podobne, konce prekryjeme asi 5 cm hrubým dreveným kotúčikom. Naočkované polienka vložíme do uzavretého vreca z polyetylénu, alebo ich ovinieme polyetylénovou plachtou a umiestnime na tienisté a vlhké miesto. Vhodná je napr. pivnica alebo zatienená jama.
- Umiestnenie: Koncom augusta polienka prerastené podhubím vyberieme z úložných priestorov a zasadíme ich do hĺbky 10 - 15 cm do trávnika na vlhkom, zatienenom a záveternom mieste záhrady. Zaočkované polienka najlepšie rodia pri teplote okolo 15 ºC a pri vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu. Prvé plodnice môžeme očakávať koncom septembra. Dôležité je, aby bola okolitá pôda vlhká.
- Zber: Najkvalitnejšie sú mladé, pevné, nie príliš rozvinuté plodnice. Zberáme ich vykrútením alebo odrezaním z klátika. V priebehu dvoch jesenných mesiacov zozbierame plodnice hlivy asi z troch plodných vĺn. Za rok môžeme z 1 m3 dreva zozbierať priemerne asi 200 kg plodníc. Polienka dávajú najväčšiu úrodu v druhom roku a celkove rodia 3 až 4 roky.
Pestovanie hlivy v balíkoch slamy
- Pri zjednodušenom spôsobe pestovania hlivy balíky slamy namočíme do horúcej vody alebo ich ňou dôkladne popolievame v igelitových vreciach s odstrihnutými rožkami, aby mohla voda odtiecť.
- Po vychladnutí (max. 30 ºC) balíky očkujeme podhubím rozdrobeným na kúsky veľkosti orecha. Vrece voľne zaviažeme a otvory prekryjeme gázou alebo vatou.
- Vrecia uložíme na chladnejšie (15 - 20 ºC) tienisté, resp. tmavé, dobre vetrané miesto. Slamu v priebehu 6 - 8 týždňov poprerastá biele podhubie.
- Vrece na viacerých miestach opatrne narežeme tak, aby sme nepoškodili podhubie. V chladnejšom období (jar - jeseň) sa na balíkoch v miestach rezu tvoria plodnice, ktoré odrežeme alebo opatrne vykrútime.
- V období plodenia hlivu síce chránime pred priamymi slnečnými lúčmi, ale zabezpečíme dostatok svetla, aby plodnice neboli deformované.
Golierovka slamomilná
- Na pestovanie golierovky použijeme žihľavové alebo textilné vrece, ktoré natlačíme slamou (prípadne iným lignosubstrátom), postavíme do vane a dôkladne poprelievame čo najhorúcejšou vodou.
- Vrece necháme odkvapkať a vychladnúť. Potom do vreca po obvode nasypeme rozmelnené sadivo (asi 0,5 l na vrece), vrece zaviažeme a necháme 2- 3 týždne v čistej tmavej miestnosti.
- Keď sa na povrchu vreca začnú objavovať biele prerastajúce fľaky mycélia, prevezieme ho na tienisté miesto do záhradky (prípadne aj na balkón) a pokryjeme 5 - 10 cm vrstvou krycej zeminy.
- Mycélium prerastá do krycej zeminy asi 10 až 14 dní a po ďalších asi 14 dňoch sa začne objavovať prvá úroda plodníc. Najväčšie úrody prináša prvá a druhá vlna, ale zber môže pokračovať až do mrazov.
- Plodnice zberáme vtedy, keď sa klobúk pootvorí a velum (plachtička) odlúpi od lupeňov. Prezreté plodnice s vyvráteným okrajom klobúka a čiernymi lupeňmi sú už nechutné.
Výživové hodnoty a benefity húb
Aj umelo pestované huby obsahujú relatívne veľa minerálnych látok - asi 10 % zo sušiny. Veľmi zaujímavý je však obsah biologicky aktívnych látok - lektínov, ktoré zvyšujú obranyschopnosť organizmu. V hubách sa nachádzajú vitamíny B2 a B12, menšie množstvo vitamínu C a organických kyselín: škoricovej, vanilínovej, kumarovej a iných. Značné množstvo glykogénu (energetickej zásobnej látky živočíchov), nestráviteľného mykochitínu - balastnej látky, ktorá podporuje črevnú peristaltiku a lecitínu - majú vplyv na odbúravanie cholesterolu a znižovanie hladiny cukru v krvi. Japonským vedcom sa podarilo na pokusných zvieratách potvrdiť prítomnosť antitumorových a imunostimulačných látok v húževnatci jedlom (shitake) a v hlive ustricovej. U nás je dostupný napríklad aj výťažok z hlivy - imunoglukán.
Prečítajte si tiež: Výzvy pre slovenských pestovateľov