Pestovanie vlastného ovocia a zeleniny sa stáva čoraz obľúbenejšou aktivitou. Či už máte k dispozícii záhradu, balkón alebo len kúsok miesta na okennom parapete, existuje mnoho spôsobov, ako si dopriať čerstvé a chutné plody vlastnej práce. Medzi menej tradičné, no o to zaujímavejšie plodiny, patrí aj kivi. Ak vás láka pestovanie kivi a neviete, ako na to, tento článok vám poskytne užitočné rady a tipy.
Nároky na prostredie
Kivi, alebo aktinídia čínska (Actinidia chinensis), je teplomilná rastlina, ktorej sa najlepšie darí v teplých, vinárskych oblastiach a na chránených stanovištiach, napríklad na južnej strane domu. Vyžaduje teplé, slnečné až polotienisté stanovište v závetrí a neznáša otvorené veterné polohy. Mladé rastliny je vhodné prvé tri roky na zimu prikryť čečinou alebo obaliť netkanou textíliou, či tieňovkou, skrátka materiálom, ktorý prepúšťa vodu. Určite nepoužívajte fólie. Najlepšie rastie v ľahkej piesočnatej pôde, obohatenej o kompost a s nízkym obsahom vápnika. Ak máte v záhrade ťažšiu pôdu, pri sadení do jamy pridajte rašelinový substrát a zmiešajte v pomere 1 : 1 so zeminou zo záhrady. Rastlina je citlivá na preschnutie substrátu, má rada vlhšiu pôdu, preto je zálievka v letných mesiacoch veľmi dôležitá.
Výsadba kivi
V záhradných centrách je možné zakúpiť rastlinu zakorenenú v črepníku, ktorú môžete okrem zimy vysádzať počas celého roka. Najvhodnejšie obdobie je však jar, keď je záruka, že rastlina do zimy dostatočne zakorení a je pripravená na prezimovanie. Vysádzajte k pripravenej drôtenke, podobne ako vinič. Po vysadení je vhodné plochu pod rastlinou nastlať nastielacou kôrou. Tá dostatočne drží vlhkosť, zabraňuje rastu buriny a navyše sa jej spodná vrstva rozkladá, čím obohacuje pôdu o živiny.
Aktinídia je mohutná, rýchlorastúca drevitá liana s opadavými listami, ktorá sa dožíva až 50 rokov. Mladé výhony za deň dokážu narásť o 5 až 20 cm. Veľké dekoratívne listy sú zospodu plstnaté, odparí sa z nich veľa vody. Preto aktinídia potrebuje sústavnú závlahu, pôda však nesmie byť zamokrená. Vhodný je i vysoký mulč a podľa potreby aj drenáž. Toto napomáha koreňovému systému, ktorý sa nachádza relatívne plytko pod povrchom pôdy, preto by mala byť táto jej vrchná vrstva aj dostatočne výživná.
Aktinídie sa vysádzajú v trsoch s rozmermi 4 x 3 metre. V prípade menších sponov si rastliny navzájom konkurujú a výhonky sa prepletajú. Netreba sa obávať, že by medzery na začiatku výsadby vyzerali neesteticky. Rastliny sa vysádzajú do vopred pripravenej jamky. Vloží sa do nej výživný kompost, ktorý sa zmieša s rašelinou. Ak je pôda ílovitá, vykopte hlbšiu jamu a na dno dajte kamene a štrk.
Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca pestovaním šalátu
Pestovateľská opora je dlhodobá investícia (rastlina žije 40 až 50 rokov), preto je dôležité zabezpečiť oporu, ktorá je odolná, stabilná a trvácna. Siete sú užitočné len v počiatočných fázach rastu, pre mladé rastliny. Keď kivi zosilnie, bude ich potrebné nahradiť pevnejšou oporou. Ideálne je vybudovať stabilnú konštrukciu s napnutými drôtmi, ktorá by nemala byť vyššia ako 2 metre.
Samoopelivé a cudzopelivé odrody
Ak sme sa rozhodli pre pestovanie kivi (actinidie), rozhodne by sme nemali zabudnúť na to, že sa jedná o veľmi teplomilnú rastlinu a tak sa jej bude dariť predovšetkým v teplých, vinárskych oblastiach, a na chránených stanovištiach (ako sú južné strany domov). Kivi tvoria až 9 metrov dlhé, opadavé liany a preto je vhodné pestovať ju na drôtenke, či na inej opore, rovnako ako vínnu révu. Dôležitý je aj správny výber odrody, niektoré z nich sú cudzoopelivé a tak pre správne pestovanie potrebujú samca a samičku (jeden samec vystačí až na 4 samičky), ale možno aj pohodlne zohnať odrody samosprašné, ktoré si v podstate vystačia samé (Jenny, Issai).
Aktinídia je dvojdomá rastlina a tomuto faktu by sme mali veriť viac ako reklamám ponúkajúcim jednodomé samoopelivé odrody. Tých je mizivé množstvo a sú v samoopeľovaní neisté, preto je vhodnejšie zakúpiť k 3 až 5 samiciam aspoň jedného samca. Samčie kvety sú jednopohlavné, samičie majú zreteľné znaky oboch pohlaví, no ich peľ je len výnimočne klíčivý, čím sa rastlina bráni samoopeleniu a tým možno i genetickej degenerácii. Samičie kvety väčšinou vyrastajú po jednom, zatiaľ čo samčie obyčajne po troch spolu. U nás aktinídie kvitnú 7 až 14 dní v máji až júni. Opelené kvety sa sfarbujú do žlta, potom hnednú a opadnú, ale zakrátko sa objavia mladé plôdiky.
Medzi najosvedčenejšie odrody patrí Hayward, Ken´s Red a čiastočne samoopelivá Jenny, Issai. Pre estetické účely sa často pestuje aj Actinidia kolomikta, ktorá sa vyznačuje farebnými listami (samčia rastlina). V krátkom čase vytvorí súvislú zelenú stenu, ktorá sa postupne vyfarbuje.
Starostlivosť o kivi
Pestovanie kivi si vyžaduje pravidelnú starostlivosť, ktorá zahŕňa zálievku, hnojenie a rez. Rastlina vyžaduje slnečné stanovište, v horúcom lete aj zatienenie. Miesto chránené pred vetrom a silným prievanom. Ideálne je čiastočné zatienenie a primerane otvorené miesto pre včely a opeľovanie. Ideálna poloha je južná, juhovýchodná, chránená východná alebo chránená západná. Pôda by mala byť mierne kyslá, výživná a dostatočne vlhká. Rastlina trpí stresom zo sucha a stráca listy, ktoré rýchlo vysychajú.
Prečítajte si tiež: Význam zemiakov na Slovensku
V predjarí a na jar prihnojujeme napr. Cereritom, NPK alebo dusíkatými hnojivami. Pôdu vyžaduje s mierne kyslou reakciou, teda s pH 5,5 až 6, nemala by byť vápenatá, lebo to vyvoláva chlorózu. Zloženie dobrého substrátu tvorí 25 % humusu, 25 % piesku, 30 % hlinitého ílu a 20 % rašeliny. Za sucha trpí liana stresom, zastavuje rast, vädne a môže uhynúť. Ak ju včas zavlažíme a nie je veľmi poškodená, znovu obnoví rast.
Rez kivi
Rez je dôležitý na tvorbu plodov. Rastliny režte v lete alebo v zime. Ponechajte na nej 2 - 3 výhonky, ktoré v polovici júna skráťte. Odstraňujte výhonky, ktoré rodili v predchádzajúcom roku a naopak, v zime zrežte výhonky, ktoré priniesli plody, na dĺžku 10 - 20 cm.
Rez kiwi je v mnohých ohľadoch podobný rezu viniča. Je dôležité nepodceniť tento krok, aby sme dosiahli zdravú rastlinu a bohatú úrodu. Kiwi plodí na jednoročnom strome, ktorý vyrastá z dvojročného (minuloročného) výhonku. Kiwi možno strihať v rôznych ročných obdobiach. V každom ročnom období je vhodné zamerať sa na niečo trochu iné. Záleží na tom, aký konkrétny rez robíte. V lete sa vykonáva prerezávanie, aby sa odstránili neestetické a dlhé výhonky, ako aj konkurenčné výhonky. Plodné výhonky sa skracujú po 5 - 8 listoch u samičích rastlín. U samčích rastlín sa výhonky skracujú na 1 m. Nezabudnite, že výhonky kvitnú a plodia na jednoročnom dreve, ktoré sa nesmie rezať. Po zime môžete odstrániť suché, staré, mrazom poškodené a inak poškodené výhonky.
Pri reze pamätáme na to, že actinídia plodí na jednoročnom dreve, teda odstraňujeme predovšetkým staršie odplodené výhony. Základné vetvy vyväzujeme vo vzdialenosti zhruba 50cm od seba, v dĺžke zhruba 2-3m. V prvých rokoch ich bočné výhonky skracujeme na 2-4 očká, z ktorých neskôr vyrastú ďalšie plodivé vetvy. Po júnovom nasadení plodov zrežeme výhonky za posledným plodom. Druhýkrát zrežeme ihneď po zbere.
Zimná ochrana
Ak chcete, aby vaša kiwi rastlina prežila mrazy typické pre strednú Európu, musíte si vybrať vhodnú odrodu. V tomto ohľade je skvelou voľbou Actinidia arguta - takzvaná kiwi bobuľa alebo mini kiwi. Táto rastlina je plne mrazuvzdorná až do -25 °C. Mrazuvzdornosť je odrodová vlastnosť a u nás pestované odrody v dospelosti znesú zimnú teplotu až -16 °C i menej. Ihličky narašených očiek znesú -11 °C, neskošie však mrazuvzdornosť klesá, takže kvety zničí už 3-stupňový mrázik. Ak kvety zmrznú, aktinídia vyženie nové kvety, ale v menšom množstve. Mladé rastliny znesú maximálne -6 °C, preto sa musia chrániť chvojinou alebo suchým lístím prekrytým fóliou tak, aby mal k výhonom prístup vzduch, aby neplesniveli.
Prečítajte si tiež: Výzvy pre slovenských pestovateľov
Pokiaľ máme tú možnosť, tak mladé rastliny actinídie uschováme napr. do skleníka či zimnej záhrady. Rastliny majú tendenciu vymŕzať už pri -12 °C.
Rozmnožovanie kivi
Rozmnožovanie sa vykonáva viacerými spôsobmi, a to semenami, odrezkami, očkovaním a vrúbľovaním. Rozmnožovanie semenom je zdĺhavé, pričom rastlina si nemusí zachovať vlastnosti materskej rastliny. Využite preto radšej polovyzreté odrezky s 3 - 4 púčikmi, ktoré odoberte od polovice júla do polovice augusta. Spodný list odstráňte a vrchné listy skráťte na polovicu, aby ste zmenšili odparovaciu plochu. Konce odrezkov je vhodné namočiť do stimulátora na podporu zakorenenia. Napichajte ich do vlhkého substrátu, ktorý pozostáva z rašeliny a piesku, prípadne na zľahčenie zeminy pridajte perlit. Substrát s odrezkami umiestnite do vlhkého prostredia skleníka alebo fóliovníka. Snažte sa udržiavať teplotu v rozmedzí 21 - 25 °C. Do zimy by rastlinka mala zakoreniť. Ďalší spôsob rozmnožovania je jarné vrúbľovanie na semenáč aktinídie.
Kivi sa ľahko množí semenami. Keďže sú veľmi drobné, musíme ich hneď vysiať alebo stratifikovať vo vlhkom piesku, a to 2 týždne pri teplote 5 °C. Ešte vhodnejšie je vystaviť ich v rytme 16 hodín kolísaniu teplôt medzi 10 až 25 °C. Semená vyklíčia pri teplote 20 °C asi o mesiac, semenáčiky rastú rýchlo. Začínajú kvitnúť a plodiť v 3. až 5. roku, ale nie vždy preberajú dobré vlastnosti rodičov. Určitou výhodou niekedy môže byť ich väčšie prispôsobenie sa okolitej klíme. Nevýhodou je, že musíme dlho čakať na kvet, lebo len podľa neho môžeme určiť pohlavie semenáčika.
Úspešné je i množenie rezkovaním pri teplote 19 °C. Rezky režeme v zime zo stredne zdrevnatených výhonov, musia byť dlhé 20 až 30 cm, máčame ich v stimulátore, sadíme do polovice dĺžky do mierne vlhkého substrátu a pod stálou teplotou ich necháme zakoreniť. Letné polovyzreté rezky zasa režeme od polovice júla do polovice augusta a sadíme ich rovnako ako zimné rezky. Letné rezkovanie býva úspešnejšie.
Dvojročné semenáče s hrúbkou 8 až 12 mm očkujeme v druhej polovici augusta až v prvej dekáde septembra. Pred očkovaním podnože dobre zavlažíme a 14 dní pred očkovaním ich zrežeme vo výške 20 cm. Očká berieme z jednoročných výhonov a očkujeme čo najnižšie pri zemi.
Pestovanie kivi v kvetináči
Pre majiteľov menších záhrad alebo terás môže byť pestovanie kiwi v kvetináči zaujímavou možnosťou. Aj toto je možné, ale vyžaduje si to dôkladnejšiu starostlivosť ako výsadba do otvorenej pôdy. Nádoba na výsadbu kiwi by mala byť dostatočne veľká a hlboká. Na pestovanie si vždy vyberte kvetináč s otvormi na odtok vody a nezabudnite na drenážnu vrstvu.
Pri tomto pestovaní je dôležité zabezpečiť najmä dostatočnú závlahu počas horúcich letných mesiacov. Je výhodnejšie preto použiť čo najväčší črepník, lebo v ňom je jednoduchšie udržať vlhkosť po dlhší čas. Aj tak však prosím rátajte s tým, že počas letných horúčav budete musieť kivi v bežnom črepníku polievať každý deň. Južná orientácia Vášho balkóna spôsobí, že z neho bude teplo sálať aj v noci. Riešením môže byť samozavlažovací črepník. Ako ochranu pred mrazom však odporúčam črepník niekoľko krát pevne obtočiť viacerými vrstvami bublinkovej fólie.
Zber a spracovanie úrody
Ovocie za správnych podmienok dorastie do očakávanej veľkosti v závislosti od odrody (drobnoplodé, veľkoplodé). Dozrievajú na jeseň, od októbra do decembra, keď počasie nemusí byť dlhodobo priaznivé. Malé odrody sú odolnejšie voči chladu. Veľkoplodé odrody sa môžu zbierať aj nedozreté. Dozrievajú rýchlo aj vo vnútorných podmienkach. Existuje mnoho spôsobov spracovania kiwi. Ak očakávate, že budete mať veľa plodov, myslite aj na spracovanie, aby ste využili všetky plody.
Plody zrejú podľa odrody zvyčajne v októbri až decembri, niektoré aj skôr. Na kríku vydržia i niekoľko mesiacov po dozretí, ale strácajú chuť i vitamín C. Plody je dobré skladovať pri teplote 5 °C a 90-percentnej vlhkosti vzduchu.
Možnosti spracovania
Každý záhradkár sa isto teší na bohatú úrodu a plody svojej pestovateľskej práce. Jeden rok je viac jahôd, iný rok praje hruškám, ďalší rok niečomu inému.
- Výroba kompótov: Jednoduchý postup uzatvorenia ovocia alebo zeleniny do zaváraninového pohára tak, aby bol zamedzený prístup vzduchu.
- Mrazenie: Ovocie a zelenina sa dobre zmrazia pri teplote od −18 až −26 °C.
- Fermentovanie: Rýchlokvasená zelenina je tým najprirodzenejším probiotikom a vydrží na konzumáciu aj niekoľko mesiacov.
- Výroba lekvárov: Sladký lekvár je pochúťkou nielen detí, ale aj dospelých.
- Darovanie alebo predaj prebytkov: Ponúknite ich na predaj. Takto veľmi efektívne zužitkujete aj zvyšky z čistenia zeleniny a ovocia, ktoré sa už spotrebovali, zavarili, zmrazili alebo vysušili.
Zdravotné benefity kivi
Kivi je silný stimulátor imunitného systému. Účinne pôsobí proti infekčným, onkologickým i zápalovým chorobám, paradontóze, reume, znižuje horúčku, pomáha pri pečeňových problémoch, zlepšuje metabolizmus, tlmí bolesť a opuchy, pomáha pri chronickej únave. Svojou vysokou antioxidačnou aktivitou znižuje oxidačný stres, teda chráni DNA bunky pred poškodením voľnými radikálmi, ba dokonca má aj reparačné účinky na poškodenú DNA. Vysoký obsah rozpustnej vlákniny znižuje krvný cholesterol (prevencia aterosklerózy) a detoxikuje telo spolupôsobením vitamínu C, okrem toho podporuje aj peristaltiku čriev (prevencia zápchy). Ako dobrý zdroj horčíka a draslíka prospieva srdcovo-cievnemu systému. Má schopnosť „riediť krv“ ako aspirín, ale bez vedľajších účinkov. Kivi je účinné aj pri anémii pre vyšší obsah železa, ktoré sa vysokým obsahom vitamínu C a prítomnosťou medi veľmi dobre vstrebáva.