Dojčenie je pre novorodenca v prvých šiestich mesiacoch života nesmierne dôležité, pretože mu poskytuje optimálnu výživu. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča výlučné dojčenie do konca šiesteho mesiaca. Po zavedení príkrmov by matky mali pokračovať v dojčení až do dvoch rokov veku dieťaťa, alebo aj dlhšie, ak to matke aj dieťaťu vyhovuje. Niekedy však nastanú situácie, keď je potrebné dieťa odstaviť. Ako však postupovať, ak sa mamička rozhodne vrátiť k dojčeniu po istom období odstavenia? Tento článok poskytuje komplexný pohľad na obnovenie tvorby mlieka po odstavení, známe aj ako relaktácia.
Dôležitosť dojčenia
Význam dojčenia a prijímania materského mlieka je počas celého obdobia trvania pre dieťa nenahraditeľný. Považovať kŕmenie dieťaťa umelým mliekom z fľaše za rovnocenné s dojčením je jedným z najväčších omylov v tejto téme. Samotné zloženie materského mlieka a umelého mlieka (to sa väčšinou vyrába z kravského mlieka) je neporovnateľné. Dojčené deti majú vďaka zloženiu materského mlieka zvýšenú ochranu pred infekciami, zatiaľ čo nedojčenie, respektíve používanie umelého mlieka zvyšuje riziko užívania väčšieho množstva liekov či väčšieho počtu hospitalizácií, a to hlavne v súvislosti s najčastejšími dôvodmi hospitalizácie detí ako sú hnačky, zvracanie, infekcie dýchacích ciest a dehydratácia. V prípade, že dojčené dieťa predsa len ochorie, má u neho choroba miernejší priebeh, nakoľko sa v materskom mlieku vytvárajú protilátky.
Materské mlieko tiež poskytuje látky, ktoré sú kľúčové pre rast mozgu a vývoj predčasne narodených detí s nízkou pôrodnou váhou. Bábätká, ktoré dostávali materské mlieko, mali v bielej mozgovej hmote výrazne vyššie hladiny inozitolu a kreatínu. Kŕmenie umelým mliekom naopak zvyšuje u detí riziko výskytu cukrovky, zápalov črevného traktu, obezity, zápalov stredného ucha, ochorení horných a dolných dýchacích ciest, alergií a množstva ďalších diagnóz.
Prekvapujúcim pre mnohých ľudí je zistenie, že nedojčenie prináša zdravotné riziká aj pre matku. Matky, ktoré nedojčili, majú v neskoršom veku tepny v horšom zdravotnom stave než matky, ktoré dojčili. Dojčenie má nielen okamžitý pozitívny vplyv na zdravie žien, ale jeho pozitívne účinky pretrvávajú po celý ich život. Dojčenie chráni pred cukrovkou tým, že tvorba materského mlieka zvyšuje tvorbu sérotonínu v pankrease. Sérotonín následne zvyšuje počet beta buniek pankreasu, teda buniek, ktoré sú zodpovedné za tvorbu inzulínu. Čím dlhšie žena dojčí, tým väčšia ochrana.
Prečo sa niektoré matky rozhodnú odstaviť a potom sa vrátiť k dojčeniu
V živote nastanú situácie, keď je potrebné dieťatko od prsníka odstaviť. Niektoré mamičky potrebujú začať užívať lieky, ktoré sú nezlučiteľné s dojčením. Pre správny vývoj dieťatka je dôležitá jeho výživa, ako aj psychické zdravie a pohoda mamičky. Ak mamičke dojčenie z nejakého dôvodu prestane vyhovovať alebo je pre ňu príliš veľkou záťažou, je možné dojčenie ukončiť, ak sa dodržia určité postupy. Je dôležité si uvedomiť, že mamička je pre dieťatko dôležitá, či už dojčí, alebo nie. Po skončení hospitalizácie alebo po návrate zo služobnej cesty sa môžete k dojčeniu vrátiť.
Prečítajte si tiež: Ako povoliť cookies: podrobný návod
Dôvody pre rozhodnutie o odstavení môžu byť rôzne:
- Zdravotné dôvody: Užívanie liekov, ktoré sú nezlučiteľné s dojčením.
- Osobné dôvody: Únava z nočného dojčenia, návrat do práce, psychická záťaž.
- Dieťa: Niektoré deti sa od dojčenia odstavia zo dňa na deň samé.
Ako funguje tvorba mlieka
S materským mliekom prichádzate už do pôrodnice, nemusíte na jeho vytvorenie čakať. Mimoriadnu pozornosť v tomto kontexte je potrebné venovať aspektu, ktorého dôležitosť býva najviac prehliadaná, a tým je počiatočné materské mlieko - kolostrum.
V skutočnosti sa toto materské mlieko tvorí už v 16. týždni tehotenstva a jeho tvorba pokračuje približne do prvých dvoch-troch dní po pôrode. Vo zvýšenej miere obsahuje obranné látky, a to najmä imunoglobulíny. Tieto pomáhajú dieťatku bezpečne zvládnuť náročný prechod zo sterilného vnútromaternicového prostredia. Kolostrum urýchľuje osídlenie tráviaceho traktu správnou mikroflórou, pomáha urýchliť vylučovanie smolky a je najlepšou prevenciou hypoglykémie a hyperbilirubinémie (novorodenecká žltačka).
Dojčenie je biologická funkcia tela, je to súhra biologických zákonitostí a ich rešpektovanie je mimoriadne dôležitou prevenciou proti problémom s dojčením. Medzi tieto zákonitosti patria:
- Bezprostredná blízkosť matky a dieťatka kontaktom koža na kožu.
- Možnosť prisávať sa na prsník podľa záujmu bábätka.
- Dojčenie priamo z prsníka (bez mätúcich zásahov používaním umelých náhrad prsníka).
- Časté a výdatné nočné dojčenie, a to už od prvých okamihov po narodení.
V prípade narušenia týchto procesov dochádza k problémom s dojčením.
Prečítajte si tiež: Ako opraviť mlynček na mäso
Relaktácia: Obnovenie tvorby mlieka
Relaktácia je proces obnovenia tvorby mlieka po období, keď matka prestala dojčiť. Je to možné aj v prípade, ak žena dieťa neporodila (napríklad u adoptívnych matiek), hoci to býva náročnejšie. Žena, ktorá už dojčila a chce dojčenie obnoviť, to má zvyčajne jednoduchšie.
Ako dosiahnuť relaktáciu
- Myslite na dojčenie: Zapojte svoju predstavivosť a myseľ, naladiť sa na dojčenie. Snažte sa čo najviac si predstavovať do posledného detailu, ako opäť dojčíte svoje dieťatko. Predstavujte si, ako vaše dieťatko hladíte a pozeráte sa na jeho tváričku, keď pije z prsníka, myslite na ten pocit blízkosti pri dojčení, na čo najviac detailov, ktoré si len viete predstaviť. Pri takýchto predstavách dochádza k vyplavovaniu tých správnych hormónov, ktoré vám pomôžu opäť spustiť tvorbu mlieka.
- Satie na prsníku: Najlepším stimulátorom tvorby mlieka je satie dieťatka na prsníku. Ak chcete opäť dojčiť, mali by ste sa vyhnúť kŕmeniu bábätka z fľaše. V tomto smere je dobrou voľbou dokrmovanie cievkou popri dojčení (takzvaná laktačná pomôcka). To znamená, že bábätko je prisaté na prsníku a kým z neho nedostáva žiadne alebo len málo materského mlieka, to je dodávané prostredníctvom tenkej cievky, ktorá je vložená do úst dieťatka.
- Zavolajte laktačnú poradkyňu: Pri opätovnom rozbehnutí dojčenia po určitom čase je dobré mať adekvátnu pomoc, ktorú vám môže najlepšie poskytnúť laktačná poradkyňa. Dá vám praktické rady a tipy, čo robiť, čomu sa vyhnúť a podobne.
- Podporiť tvorbu mlieka: Keďže po nejakej pauze v dojčení dochádza k strate alebo výraznému úbytku tvorby materského mlieka, je pri túžbe opäť dojčiť dôležité obnoviť alebo zvýšiť tvorbu mlieka. To sa dá viacerými spôsobmi. Tým najlepším je satie bábätka na prsníku. Niekedy je však v tomto prípade dieťatko už v podstate odstavené a sať na prsníku odmieta.
Ďalšie tipy na podporu tvorby mlieka
- Časté prikladanie: Ak dieťa odmieta sať, skúste ho prikladať k prsníku čo najčastejšie, aj keď len na krátku chvíľu. Kontakt koža na kožu a stimulácia bradaviek pomáhajú.
- Odsávanie mlieka: Ak dieťa nechce sať, pravidelne odsávajte mlieko pomocou odsávačky. Odsávanie by malo byť časté (8-12 krát denne), aby sa stimulovala tvorba mlieka.
- Bylinky a doplnky: Niektoré bylinky a doplnky môžu podporiť tvorbu mlieka, napríklad senovka grécka alebo benedikt lekársky. Pred užívaním akýchkoľvek doplnkov sa poraďte s lekárom alebo laktačnou poradkyňou.
- Dostatok tekutín a odpočinku: Pite dostatok tekutín a doprajte si dostatok odpočinku. Stres a dehydratácia môžu znížiť tvorbu mlieka.
- Výživa: Jedzte vyváženú stravu bohatú na živiny.
Riešenie vnímaného nedostatku mlieka
Keďže v pôrodnici mamičky nie vždy dostanú správne informácie o dojčení, po príchode domov ich začne trápiť otázka: “Mám dostatok mlieka“? Najčastejšie sa stáva, že mamička nedokáže rozoznať, či bábätko naozaj pije, alebo len nenutritívne saje (dudluje). Rovnako často sa stáva, že bábätko v pôrodnici schudlo, a tak sa mamičky obávajú, či začne dobre priberať.
Najlepším krokom v prípade, že máte pochybnosti o správnom fungovaní dojčenia, je vyhľadať certifikovanú poradkyňu pri dojčení, ktorá vďaka osobnému stretnutiu a pozorovaniu dojčenia zhodnotí priebeh dojčenia a jeho výdatnosť.
Ak má bábätko prsník v ústach a robí sacie pohyby, čiže jeho brada sa hýbe rýchlo a nerobí pauzu v rytme, tak sa dieťa síce snaží dostať mlieko von, ale nejde to. Takže nie každé dieťa, ktoré má prsník v ústach a robí sacie pohyby, reálne na prsníku aj pije. Preto je najdôležitejšie pozorovanie dojčenia.
Kedy sa obávať zbytočne
Ak bábätko získava dostatok mlieka, materské mlieko pokrýva všetky jeho výživové potreby a nie je potrebné ho dokrmovať. Niekedy sa stáva, že mamičky uvažujú o tom, či je tvorba mlieka dostatočná na základe rôznych príznakov, ktoré nemusia znamenať, že sa niečo s tvorbou mlieka deje. Napr. často sa mamičky vo veku 2 mesiacov bábätka znepokojujú preto, že prestávajú pociťovať naliatie prsníkov medzi dojčeniami, prípadne preto, že nie sú schopné odsať alebo odstriekať po dojčení mlieko, alebo ich bábätko býva nespokojné a uplakané, najmä večer. Za predpokladu, že bábätko dobre pije, prospieva a je spokojné, tak je pravdepodobne všetko v poriadku, a mäkké prsníky sú tým pádom tiež v poriadku - v takejto situácii dobrého pitia a prospievania sú totiž mäkké prsníky normálny a žiaduci jav.
Prečítajte si tiež: Ako obnoviť číselník na rúre Mora
Možné príčiny nedostatku materského mlieka
Prvou a najčastejšou príčinou, ktorá spôsobuje, že tvorba materského mlieka je nedostatočná, je nesprávny začiatok dojčenia, a potom nasledujú nesprávne techniky dojčenia.
Psychologické aspekty
Niekedy sa dojčenie môže stať pre mamičku neznesiteľným. Aj psychický dôvod je dôvodom na jeho ukončenie. Ak by ste mali v rodine stres alebo nervozitu, je potrebné situáciu riešiť. Stres by sa nakoniec aj tak preniesol na dieťa. Nikomu však neradíme vzdať sa bez boja.
Dojčenie ako norma
Dojčenie neprináša výhody, dojčenie je norma. Znamená to, že po pôrode a aj v nasledujúcich dňoch predstavujú vaše prsníky a vaša hruď dokonalé prostredie pre popôrodnú adaptáciu, správny rozvoj mozgu a tiež umiestnenie dieťatka na hrudník podporuje deje vedúce k dojčeniu.
V kontakte koža na kožu je bábätko pokojnejšie. Dojčenie tak predstavuje jediný prirodzený prostriedok na nasýtenie fyzických i psychických potrieb novorodenca. Celé obdobie dojčenia, od prvej sekundy po narodení až do prirodzeného samostatného odstavenia (ktoré prichádza približne v troch a viac rokoch dieťaťa) má dojčenie nenahraditeľný význam nielen pre fyzické zdravie dieťaťa. Dojčenie má neporovnateľný význam pre krátkodobý, ale aj dlhodobý účinok na celkovú kvalitu života a zdravia. Kŕmenie umelým mliekom by sa teda malo používať vyslovene v nevyhnutných, skôr výnimočných a hlavne medicínsky odôvodnených prípadoch s plným vedomím rizík, ktoré tento spôsob výživy prináša nielen pre dieťa, ale aj pre matku.