Dosiahnutie dobrej úrovne bezpečnosti a ochrany zdravia v školskej jedálni si vyžaduje systematické úsilie. Bezpečnosť a ochrana zdravia sú veci, ktoré zamestnávateľ môže ovplyvňovať a svojim konaním môže znížiť počet úrazov, chorôb a pravdepodobnosť straty majetku a výroby. Tento článok sa zameriava na normy pre čistiace a dezinfekčné prostriedky v školskej jedálni, ako aj na ďalšie aspekty bezpečnosti a hygieny.
Legislatívny rámec
V novembri 2021 vstúpila do platnosti novela nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z.z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, ktorá upresňuje požiadavky na používanie OOPP z dôvodu novovznikajúcich nebezpečenstiev a rizík vyskytujúcich sa na pracoviskách. Legislatívne požiadavky ukladajú každému zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť svojim zamestnancom OOPP. Neexistuje žiadny všeobecný právny predpis alebo norma, ktorá by ukladala zamestnancom povinnosť, aké OOPP majú pre danú prácu používať. Výber OOPP vždy stanovuje zamestnávateľ vrátane SZČO, a to na základe podmienok pracoviska, resp. vyskytujúcich sa nebezpečenstiev a rizík.
Zamestnávateľ je povinný zaistiť všetkým svojim zamestnancom vzhľadom na povahu ich práce nielen OOPP, ale aj dezinfekčné, čistiace a umývacie prostriedky. Všetky náklady za OOPP platí vždy zamestnávateľ a nesmie ich priamo alebo nepriamo prenášať na zamestnancov. Za žiadnych okolností nesmie zamestnávateľ dať zamestnancovi namiesto OOPP finančnú náhradu.
Školenia zamestnancov
Je potrebné zamestnancov školiť tak, aby im bolo jasné, ako konkrétny prvok OOPP slúži pri konkrétnej činnosti, ktorú pre zamestnávateľa vykonávajú. Pri školení je nutné oboznámiť zamestnancov s nebezpečenstvami, rizikami a ohrozeniami, ktoré na nich číhajú a pred ktorými ich používanie OOPP bude chrániť, a zároveň zamestnancov preukázateľne poučiť o správnom používaní a nosení OOPP, a o ich čistení a skladovaní. Zdôrazniť, že OOPP sa používajú určeným spôsobom a na určené účely po celý čas trvania nebezpečenstva. Návod na správne použitie by mal byť obsiahnutý okrem iného aj v príbalovom letáku OOPP. Vzhľadom na skutočnosť, že OOPP je celý rad, nie je možné sa venovať úplne všetkým dopodrobna. Každý prostriedok má iné vlastnosti a používa sa na iný druh ochrany či práce zamestnanca.
Osobné ochranné pracovné prostriedky (OOPP)
OOPP sú určené na to, aby sa ich používaním zamestnanci pri plnení pracovných povinností chránili pred rizikami, ktoré by mohli ohroziť ich zdravie, bezpečnosť alebo ich život. OOPP poskytuje zamestnávateľ vtedy, keď nebezpečenstvo nemožno vylúčiť alebo obmedziť technickými prostriedkami, prostriedkami kolektívnej ochrany, ani metódami a formami organizácie práce. OOPP sú prostriedky určené na to, aby chránili zamestnancov pred rizikom poškodenia života a zdravia pri práci. Poskytovať možno len tie OOPP, ktoré boli schválené príslušnou autorizovanou skúšobňou (doklad o zhode výrobku a opatrené značkou "CE") v súlade so zákonom č. 56/2018 Z.z. V závislosti od vykonávaných pracovných činností sú pracovníci vystavení najrôznejším rizikám, a to tak krátkodobým, ako aj dlhodobým. Niektoré zdravotné problémy vyžadujú dlhodobé vystavenie rizikám, ako je napríklad strata sluchu spôsobená hlukom alebo astma z povolania a iné.
Prečítajte si tiež: Prípravky a postupy pre desikáciu zemiakov
Povinnosti zamestnanca
Zamestnanec je povinný podľa zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o BOZP") dbať o svoju vlastnú bezpečnosť, ale aj o bezpečnosť a zdravie ostatných osôb, ktorých sa týka jeho konanie. Zamestnanec je povinný používať OOPP pridelené zamestnávateľom. Musí sa o ne tiež riadne starať a strážiť ich životnosť. V prípade poškodenia ochranného prostriedku je povinný to okamžite ohlásiť svojmu nadriadenému, ktorý musí zabezpečiť nápravu.
Sankcie a zodpovednosť
Ak zamestnanec OOPP nepoužíva, orgány inšpekcie práce nie sú oprávnené zamestnanca samotného pokutovať. Na dodržiavanie povinností zamestnanca dohliada iba zamestnávateľ, ktorý je povinný zamestnanca kontrolovať. Ten môže byť od orgánu inšpekcie práce pokutovaný v dôsledku vykonania kontroly, pri ktorej sa zistilo, že zamestnanec OOPP nepoužíva, hoci by mal, alebo má OOPP nedostačujúce s ohľadom na činnosť, ktorú pre zamestnávateľa vykonáva. Ako zamestnávateľ si treba uvedomiť, že pokiaľ zamestnanec utrpí pracovný úraz kvôli nedostatočnému používaniu OOPP, môže firma čeliť právnym krokom. Pokiaľ ochranné prostriedky zamestnanec nepoužíva alebo ich odmieta používať, dopúšťa sa tým vedome porušenia právneho predpisu, stáva sa nespôsobilým na výkon práce a zamestnávateľ mu môže udeliť sankciu v podobe zrážky zo mzdy alebo ho upozorniť na možnosť výpovede. V prípade, že zamestnávateľ preukáže, že po svojom zamestnancovi, ktorý utrpel pracovný úraz, vyžadoval používanie OOPP, môže sa zbaviť právnej zodpovednosti.
Hygiena v materských a základných školách
Z hygienického hľadiska legislatívne požiadavky na zariadenia pre deti a mládež, ku ktorým patria aj materské školy, upravuje § 24 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V zmysle tohto zákona patria medzi zariadenia pre deti a mládež aj prevádzkarne, v ktorých sa prevádzkuje živnosť starostlivosti o deti do šesť rokov veku. Prevádzkovateľ zariadenia pre deti a mládež musí plniť všetky povinnosti stanovené citovaným zákonom a požiadavky stanovené vykonávacími predpismi k tomuto zákonu - vyhláškou MZ SR č. 527/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež a vyhláškou MZ SR č. 521/2007 Z. z.
Priestorové a prevádzkové požiadavky
Priestorové usporiadanie a funkčné členenie vnútorných priestorov materskej školy musia umožňovať funkčnú nadväznosť jednotlivých priestorov a ich samostatnú prevádzku bez vzájomného rušenia. Priestorové usporiadanie a funkčné členenie priestorov musia umožňovať voľné hry detí, oddych, osobnú hygienu s otužovaním a telesné cvičenia (§ 3 ods. 1 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. V materskej škole musí byť na jedno dieťa najmenej 3 m2 plochy miestnosti, do ktorej je započítaný aj nábytok. Na jedno ležadlo na spanie musí byť najmenej 1,7 m2. Priestor na odkladanie ležadiel a lôžkovín musí umožňovať ich riadne prevetrávanie. Na jednu stoličku v jedálni musí byť najmenej 1,4 m2 plochy jedálne ((§ 3 ods. 2 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z.
Vybavenie materskej školy musí zodpovedať veku, zdravotnému stavu, stupňu psycho - somatického vývinu, telesným rozmerom a druhu zariadenia. Nábytok má byť stabilný, bez ostrých hrán s trvanlivou povrchovou úpravou. Výchovno-výučbové pomôcky a hračky majú byť vyhotovené zo zdravotne neškodných materiálov (§ 24 ods. 3 zák. č. 355/2007 Z. V umyvárňach materskej školy musia byť umývadlá inštalované k výške detí. Spoločná miešacia batéria musí byť umiestnená mimo dosahu detí. Detské záchodové misy musia byť navzájom oddelené ľahkými priečkami. (§ 5 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.). Dispozičné riešenie umyvární a počet záchodov upravuje osobitný predpis, ktorým je vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z.
Prečítajte si tiež: Ako chrániť zemiaky pred škodcami
Materská škola musí byť zásobovaná pitnou vodou z verejného vodovodu alebo z vlastného vodného zdroja tak, aby zabezpečovala na jedno dieťa najmenej 60 l vody na jeden deň (§ 5 ods.1 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. Materská škola musí byť vykurovaná tak, aby bola zabezpečená teplota v herni a v spálni najmenej 22 °C a v umyvárni a záchode najmenej 23 °C (§ 5 ods.2 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.).
Pieskoviská a ich údržba
Ak je v materskej škole pieskovisko, prevádzkovateľ pieskoviska musí pieskovisko čistiť, prekopávať, prehrabávať a polievať vodou určenou na ľudskú spotrebu, alebo vodou na kúpanie najmenej raz za dva týždne v priebehu sezóny; o čistení a udržiavaní pieskoviska musí viesť záznamy. Sezónou sa rozumie obdobie od 1. marca do 30. novembra (vyhláška MZ SR č 521/2007 Z. z.
Opatrenia proti prenosným ochoreniam
Jedným z opatrení proti prenosným ochoreniam, je dôsledné vykonávanie ranného zdravotného filtra. Ide o povinnosť prevádzkovateľa materskej školy zabezpečiť, aby skutočnosť, či zdravotný stav dieťaťa umožňuje jeho prijatie do zariadenia, zisťovala každý deň zodpovedná osoba pred prijatím dieťaťa do zariadenia. Okrem toho musí prevádzkovateľ zabezpečiť, aby osoba zodpovedná za každodenné prijímanie detí do zariadenia prijala dieťa podozrivé z ochorenia iba na základe vyšetrenia jeho zdravotného stavu ošetrujúcim lekárom (§ 24 ods. 9 písm. a/ a b/ zák. č. 355/2007 Z. Ďalším z opatrením proti prenosným ochoreniam je izolácia dieťaťa. Prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť izoláciu dieťaťa od ostatných detí, ak dieťa počas dňa prejavilo príznaky akútneho prenosného ochorenia, dočasný dohľad nad ním a informovanie zástupcu dieťaťa (§ 24 ods. 9 písm. c/ zák. č. 355/2007 Z.
Stravovanie a pitný režim
V materskej škole musí prevádzkovateľ zabezpečiť, aby - do školského stravovacieho zariadenia sa deťom individuálne nedonášala strava okrem detí, pri ktorých podľa posúdenia lekára všeobecnej zdravotnej starostlivosti pre deti a dorast alebo lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore zdravotný stav žiaka alebo dieťaťa predškolského veku vyžaduje osobitné stravovanie. (§ 8 ods. 3 písm. b/ vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z.
Hygienické podmienky v základných školách
Základné školy zaraďujeme v zmysle legislatívy verejného zdravotníctva medzi zariadenia pre deti a mládež, ktoré majú oprávnenie uskutočňovať výchovu a vzdelávanie (§ 24 ods. 1 písm. a/ zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Zákon č. 355/2007 Z. z. stanovuje základné požiadavky na priestorové usporiadanie, funkčné členenie a vybavenie základnej školy, ako aj náležitosti prevádzkového poriadku školy. Podrobnosti o požiadavkách na priestorové usporiadanie, funkčné členenie, vybavenie, prevádzku, režim dňa, režim stravovania a pitný režim, činnosti vedúce k výchove a vzdelávaniu a náležitosti prevádzkového poriadku školy sú bližšie upravené vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR č. 527/2007 Z. z.
Prečítajte si tiež: Formičky dopravné prostriedky: pečenie pre deti
Požiadavky na vnútorné prostredie budovy školy sú upravené vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR č. 259/2008 Z. z. Problematiku pitnej vody a zásobovania zariadení pitnou vodou upravuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 247/2017 Z. Vo vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie je upravená samotná budova na školstvo a vzdelávanie (stavebnotechnické a dispozično-prevádzkové riešenie, svetlá výška miestností a priestorov, šatne, sociálne zariadenia, šírka dverí a pod.) Hygienické podmienky práce s počítačmi sú upravené v nariadení vlády SR č. 276/2006 Z. z.
Priestorové a funkčné členenie
Zariadenia pre deti a mládež sa musia umiestňovať v zdravotne a výchovne vhodnom prostredí, chránenom pred nepriaznivými vplyvmi zložiek vonkajšieho prostredia, najmä pred hlukom a zdrojmi znečistenia ovzdušia. Pri voľbe umiestnenia zariadení vylučujeme miesta v inverznej polohe, v blízkosti priemyselných a poľnohospodárskych závodov a miesta, ktoré boli predtým biologicky alebo chemicky znečistené. Zariadenia pre deti a mládež musia mať k dispozícii pozemok, ktorý slúži pre voľný pohyb detí, výchovnú činnosť a pre telesnú výchovu a šport. Veľkosť a vybavenie pozemku musí zodpovedať veľkostnému typu a druhu zariadenia. Člení sa na plochu zastavanú objektom, plochu priestorov pre výchovnú činnosť a zeleň.
Priestorové a funkčné členenie školy upravuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 527/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež. Vo vyhláške sú stanovené plochy na jedného žiaka v škole (s výnimkou špeciálnej školy) najmenej 1,65 m2 plochy teoretickej učebne a najmenej 2 m2 plochy odbornej pracovne, laboratória, počítačovej učebne, jazykovej učebne a učebne strojopisu. V špeciálnej škole musí byť na jedného žiaka najmenej 2,3 m2 plochy teoretickej učebne. Vyhláška MZ SR č. 527/2007 stanovuje hygienické podmienky na školách s ohľadom na vhodené zásobovanie pitnou vodou, vykurovanie, vetranie. Škola musí byť zásobovaná pitnou vodou z verejného vodovodu alebo z vlastného zdroja tak, aby bolo zabezpečených na jedného žiaka najmenej 60 l vody na jeden deň.
Vetranie
V priestoroch školy musí byť zabezpečené vetranie, pričom sa odporúča nasledovné množstvo výmeny vzduchu za hodinu:
- v učebniach: 20 m3/hod.
- v priestoroch určených na výučbu telesnej výchovy: 30 m3/hod.
- v šatniach a iných priestoroch určených na odkladanie vrchného odevu: 20 m3/hod.
- v umyvárňach: 30 m3/hod.
- v sprchách: 150 m3/hod. až 200 m3/hod.
- v záchodoch: 50 m3/hod. na jednu kabínu a 25 m3/hod.
Režim výučby a prevencia únavy
Pri výchovno-vzdelávacej činnosti detí a mládeže musí byť dodržaná požiadavka primeranosti duševnej záťaže so zreteľom na vekové a individuálne vývinové zvláštnosti školských detí a mládeže s vylúčením negatívnych vplyvov na zdravie. Potrebné je uplatňovať také formy výučby, ktoré podporujú a rozvíjajú telesné a duševné zdravie, vedú k rozvoju individuálnych schopností detí a mládeže a zvyšujú efektivitu práce. Všetky formy výučby musia prísne rešpektovať psychický, telesný a sociálny vývin a zdravotný stav jednotlivca a musia byť zamerané na kompenzáciu nepriaznivých účinkov učebných a režimových záťaží.
Z dôvodu predchádzania vzniku predčasnej únavy žiakov sa pri vyučovaní kladie dôraz na racionálne striedanie práce s oddychom a na striedanie rôznych foriem činností. Využíva sa najmä názorný spôsob vyučovania založený na vnímaní skutočností a poznatkov prostredníctvom viacerých zmyslových orgánov (audiovizuálna výučba, názorné učebné pomôcky, praktické ukážky). Pedagógovia nesmú žiakov vystavovať stavom napätia, vyplývajúcich z časového stresu pri príprave na vyučovanie alebo pri skúšaní. Z tohto dôvodu by sa v jednom dni mala zaraďovať iba jedna písomná skúška.
Dĺžka vyučovacej hodiny a prestávky
Dĺžka vyučovacej hodiny je 45 minút. V prvých ročníkoch ZŠ sa môžu krátiť vyučovacie hodiny na 30-35 minút. Krátenie hodín sa odporúča taktiež u oslabených detí, napríklad v školách pri sanatóriách. Štruktúra vyučovacej hodiny musí zohľadňovať čas aktívnej pozornosti žiakov, ktorý sa vekom predlžuje (3). V 1. a 2. ročníku ZŠ trvá tento čas 10-15 minút, v 3. a 4. ročníku 15-20 minút, v 5. a 6. ročníku 25-30 minút a vo vyšších ročníkoch 30-35 minút. Keďže aktívna pozornosť žiakov nie je počas celej vyučovacej hodiny na rovnakej úrovni, delí sa vyučovacia hodina na časové úseky, v ktorých dochádza k striedaniu činnosti. V 1. a 2. ročníku sa odporúča zaradenie štyroch časových úsekov, ktoré sa striedajú s krátkym oddychom, v 3. a 4. ročníku troch a vo vyšších ročníkoch dvoch časových úsekov.
Prestávkovým režimom sa označuje spôsob zaraďovania prestávok (čas a dĺžka) v rámci vyučovacieho dňa. Zaraďovanie prestávok je nutné na obnovenie zníženého funkčného stavu organizmu detí a mládeže vplyvom vyučovania a na kompenzáciu nadmernej statickej záťaže počas vyučovacích hodín. Prestávky sa majú využívať na aktívny oddych vonku. Prestávka určená na konzumáciu desiatej sa zaraďuje po 1. alebo 2. vyučovacej hodine a trvá 15 minút. Hlavná prestávka je po 2. alebo 3. hodine v dĺžke 20-30 minút. Ostatné prestávky musia byť minimálne 10 minútové a prestávka na obed minimálne 45 minútová.
Rozvrh hodín
Pri zostavovaní rozvrhov hodín sa musia rešpektovať zmeny výkonnosti organizmu detí a mládeže podliehajúce dennému a týždňovému biologickému rytmu organizmu. Psychicky náročné predmety sa musia striedať s predmetmi psychicky menej náročnými, resp. nenáročnými. V rámci vyučovacieho dňa sa náročná psychická práca zaraďuje v čase najvyššej psychickej výkonnosti, ktorá je medzi 9. a 11. hodinou dopoludnia, a psychicky nenáročné predmety v čase nižšej psychickej výkonnosti, t.j. na koniec vyučovacieho dňa. V rámci vyučovacieho týždňa sa na pondelok, najmä v prvých vyučovacích hodinách, keď je nižšia úroveň výkonnosti v dôsledku fázy zapracovávania sa po dvoch voľných dňoch, zaraďuje psychicky menej náročná činnosť. Psychicky náročné predmety sa zaraďujú na utorok a stredu, kedy žiaci dosahujú maximum výkonnosti a na štvrtok a piatok predmety psychicky menej náročné. Podobne sa postupuje aj pri stanovovaní počtu hodín v jednotlivých dňoch v týždni. Popoludňajšie vyučovanie sa odporúča zaraďovať na utorok. Vzhľadom na najnižšiu výkonnosť žiakov v týždni sa telovýchovná, príp. športová činnosť, odporúča zaraďovať na štvrtok odpoludnia. Za nevhodné sa považuje zaraďovanie nultých hodín.
Príklad z praxe: Materská škola Kečovo
Objekt materskej školy sa nachádza v strede obce Kečovo. Ide o murovanú dvojpodlažnú stavbu s prízemím čiastočne zapustenej do zeme a klasickým zastrešením krovom na samostatnom pozemku. Prízemie tvorí sklad učebných pomôcok, sklad čistiacich pomôcok, manipulačná miestnosť a sklad herných pomôcok. Na prvom poschodí sa nachádza vchod, spoločná šatňa, spálňa, učebná trieda, jedáleň, výdajňa a zariadenie pre osobnú hygienu pre deti a pre pedagogických aj nepedagogických zamestnancov.
Prevádzka a čistenie
Prevádzka MŠ je denne od 7,00 hod. do 16,00 hod. Učiteľka prijíma len deti, u ktorých po vykonaní ranného filtra nezistila známky akútneho ochorenia. V triede vedie záznam ranného filtra s údajmi: dátum, počet prítomných detí, zdravotný stav, podpis učiteľky. Deti sú vedené k dodržiavaniu zásad osobnej čistoty individuálne, podľa potreby. Pravidelne sa osobná hygiena uskutočňuje pred jedlom. Sú vedené aj k pravidelnému spôsobu otužovania vodou, vzduchom. V rámci denného poriadku je vyčlenený dostatočný čas na pobyt detí vonku. Za jeho dodržiavanie je zodpovedný pedagogický zamestnanec, ktorý zodpovedá aj za bezpečnosť detí pri pobyte vonku a prechádzke.
Na upratovanie sa používajú roztoky syntetických čistiacich prípravkov v koncentráciách odporúčaných výrobcami, ktoré sa pripravujú v teplej vode a ktoré nie sú zaradené medzi nebezpečné chemické prostriedky. Za nákup správnych prostriedkov zodpovedá riaditeľka. Pri upratovaní sa používajú klasické ručné pomôcky, umývacie a čistiace nástroje. Pomôcky na upratovanie, čistiace a dezinfekčné prípravky sú uložené v sklade čistiacich potrieb mimo dosahu detí a za ich uloženie zodpovedá upratovačka.
Dezinfekcia
Na dezinfekciu školy sa používajú chemické dezinfekčné látky na báze chlóru, ich príprava a aplikácia sa vykonáva podľa návodu výrobcu. Dezinfekcia sa vykonáva vždy po dôkladnom mechanickom očistení na vlhko a to prípravkom SAVO. Zloženie: chlornan sodný. Čistenie a dezinfekcia sa uskutočňuje roztokom pripraveným z 1 l SAVA a 10 l vody. Hračky a predmety sa po dezinfekcii opláchnu po 30 minútach pitnou vodou. Na dezinfekciu záchodov sa používa SAVO WC. Prostriedok sa nastrieka pod horný okraj záchodovej misy a nechá sa pôsobiť. Zloženie: povrchovo aktívne látky, chlorid sodný a menej ako 5 % chlornanu sodného.
Vonkajšie priestory
Vonkajšie priestory majú vyčlenený nezastavaný pozemok na pobyt detí, časť tvorí trávnatá plocha. Je tu vyčlenená plocha na detské ihrisko. Na nezastavanom pozemku je zriadené pieskovisko. Nezastavaný pozemok materskej školy je oplotený. Pieskoviskoje zabezpečené pieskom a strechou proti slnku.
Školské stravovanie a hygienické normy
Školské jedálne, ktoré zaisťujú stravovanie detí, ale aj verejnosti, patria medzi potravinárske podniky spadajúce pod dozorné kompetencie orgánov ochrany verejného zdravia a sú povinné dodržiavať povinnosti stanovené potravinovým právom. Každá školská jedáleň musí mať vypracovaný systém veľmi náročných hygienických a výrobných postupov v súlade so slovenskými a európskymi predpismi. Dohľadom nad dodržiavaním hygienických požiadaviek a zásad správnej výrobnej praxe sa zaoberajú orgány hygienickej služby.
Školské stravovanie sa riadi základnými predpismi, ktoré sú obsiahnuté v Školskom zákone č. 245/2008 Z. z., Vyhláške o zariadení školského stravovania č. 330/2009 Z. Pravidlá správnej hygienickej a výrobnej praxe sú spracované v Potravinovom kódexe Slovenskej republiky a príslušných vyhláškach. Potravinárske prevádzky sa musia udržiavať v čistote a v dobrom stave. Dôkladne očistené a podľa potreby dezinfikované.
Nový zamestnanec školskej jedálne musí prejsť školením, kde získa rozsah vedomostí potrebných na ochranu verejného zdravia (Zákon č. 355/2007 Z. z., Vyhláška č. 533/2007 Z.
Pracovný odev
Ak sa budeme zmieňovať o pracovnom odeve kuchárok a kuchárov, je potrebné vychádzať z Vyhlášky č. 533/2007 Z. z., ktorá v §12 uvádza medzi nutnými požiadavkami nosenie čistých osobných ochranných prostriedkov zodpovedajúcich charakteru činnosti, najmä pracovný odev, pracovnú obuv a pokrývku hlavy pri výrobe potravín a pokrmov. Udržiavanie pracovného odevu v čistote a jeho vymieňanie podľa potreby v priebehu smeny. Kuchársky pracovný odev musí byť čistý a nesmie byť zdrojom kontaminácie pokrmov. Pri výbere farieb však myslite na to, že na svetlej farbe je znečistenie ľahšie vidieť. Materiál by sa mal dať vyvariť.
Každé prostredie (hrubej prípravy, čistej prípravy, varne, výdajne a následnej sanitácie) vyžaduje iné podmienky, tzn. Kuchárky a kuchári by mali mať možnosť sa vždy prezliecť do čistého a podľa toho by mali mať dostatok náhradného pracovného oblečenia.