Kapusta hlávková (Brassica oleracea var. capitata) je obľúbená zelenina z čeľade kapustovitých, ktorá sa v našich záhradách pestuje už oddávna. Pod týmto druhom nájdeme viacero poddruhov, ktoré sú botanicky blízko príbuzné aj s kalerábom, kelom, ružičkovým kelom a podobne. Vďaka svojej všestrannosti v kuchyni a priaznivým účinkom na zdravie si kapusta zaslúži popredné miesto v každej záhrade. Tento článok vám poskytne komplexný návod na pestovanie letnej kapusty, od výsevu až po zber.
Výber odrody a termín výsadby
Pri pestovaní kapusty je dôležité zvoliť správnu odrodu a termín výsadby. Letné odrody kapusty sú určené na priamu konzumáciu a nie sú vhodné na dlhodobé skladovanie. Poloneskoré odrody sú vhodné na strúhanie, nakladanie a zaváranie, zatiaľ čo neskoré kultivary sú ideálne na uskladnenie.
Výsadba kapusty závisí od zvolenej odrody. Neskorú a poloneskorú kapustu môžeme vysievať priamo do záhona, zatiaľ čo skoré a letné odrody je lepšie predpestovať zo sadeníc v skleníku. Skoré odrody môžeme začať zbierať už koncom apríla, väčšinou však v máji. Poloneskoré odrody zostávajú v záhonoch o niečo dlhšie.
- Letné kapusty: Vysievajú sa v polovici jari.
- Jesenné a zimné druhy: Vysievajú sa neskôr na jar.
- Jarná kapusta: Vysieva sa od druhej polovice leta a zberá sa v nasledujúcom roku.
Príprava pôdy a stanovište
Kapusta vyžaduje úrodné pôdy s dobrou zásobou živín a vysokou vododržnosťou. Pre skoré odrody volíme ľahšie pôdy, pre kapustu neskorú a skladovateľnú pôdy ťažšie, s pH v rozmedzí 6 - 7. Stanovište by malo byť slnečné a teplé.
Kapusta je náročná na živiny, preto je dôležité pôdu pred výsadbou dôkladne pripraviť. Ideálne je vyhnojiť záhon maštaľným hnojom ešte pred výsevom. Ďalšou možnosťou je hnojenie liadkovými hnojivami, ktoré aplikujeme v 2 dávkach - 14 dní po výsadbe a pred tvorbou hlávok.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť bravčové koleno
Kapusta je takzvaná nitrofilná plodina, čo znamená, že vyžaduje pomerne výdatné zásobenie dusíkom, ale aj fosforom a draslíkom. Preto je zaradená do prvej trate. Prihnojujeme ju v závislosti od výdatnosti jesenného vyhnojenia hnojom, a to na jar, 30 dní po výsadbe a v období tvorby hlávky môžeme ešte doplnkovo.
Výsev a pestovanie sadeníc
Kapustu množíme generatívne pomocou semien. Na klíčenie nepotrebuje vysoké teploty ako plodová zelenina. Pri relatívne nízkej teplote 11 °C klíči približne 10 - 14 dní, avšak pri teplotách okolo 20 °C stačí na klíčenie 3 - 5 dní. Preto nám na výsev stačí bežné parenisko alebo skleník. Optimálna teplota na predpestovanie sadeníc je okolo 18 °C cez deň a 15 °C v noci. Predpestovanie sadeníc trvá približne 30 dní (pri skorých výsevoch, napríklad vo februári, trvá dlhšie, až 50 dní) a podľa miesta a termínu plánovanej výsadby potom volíme aj termín výsevu.
Semená vysievame do hĺbky asi 1 cm a vzdialenosti asi 15 cm od seba. Pôdu treba udržiavať vlhkú. Sadenice je nutné preriediť, keď budú mať veľkosť asi 5 cm.
Mladé rastlinky po vyklíčení by mali zvládnuť krátkodobo až -6° C, dobre otužené sadenice skorých a letných odrôd podobne okolo -7° C, poloneskoré a neskoré odrody s pevnejšími rastlinkami až -15° C.
Výsadba a spon
Vysádzať môžeme buď sadenice, alebo vysievame semená v danom spone priamo do zeme. Pri výsadbe dodržiavame nasledovné rozostupy:
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť dokonalé bryndzové pirohy
- Jarná kapusta: 25 cm od seba, 30 cm medzi riadkami.
- Letná kapusta: 38 cm od seba, 30 cm medzi riadkami.
- Jesenná kapusta: 45 cm od seba, 45 cm medzi riadkami.
- Zimná kapusta: 45 cm od seba, 60 cm medzi riadkami.
Kapustu nemusíme vysádzať iba do klasického záhona. Využiť môžeme aj rôzne typy nádob. Medzi záhradkármi je veľmi obľúbené pestovanie kapusty v prepravkách. Následne kvetináče či prepravky naplníme kvalitným záhradným substrátom zmiešaným s hnojom či kompostom, doprostred umiestnime sadenicu a na plnom slnku necháme hlávky dozrieť.
Zálievka a starostlivosť
Kapusta spotrebuje pomerne dosť vody. Záhon teda musíme pravidelne a výdatne zalievať počas celého vegetačného obdobia. Vlahu začneme obmedzovať až približne 3 týždne pred zberom. Ak by sme v intenzívnej zálievke pokračovali aj naďalej, mohli by hlávky začať praskať či zahnívať. Zálievku volíme primerane podľa potreby a obdobia. Pri vysokých teplotách zalievame obozretne, aby rastliny nezvädli a neuschli a intenzívnejšie môžeme zalievať pri poklese teplôt, keď kapusta rastie a lepšie profituje.
Starostlivosť o záhon spočíva v pravidelnom odstraňovaní buriny a kyprení pôdy.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Kapustu napáda množstvo škodcov a chorôb. Medzi najčastejších škodcov patria mlynárik kapustový, skočky a molice.
- Mlynárik kapustový: Húsenice mlynárika kapustového ožierajú listy kapusty. Proti nim môžeme bojovať biologickými prípravkami alebo ručným zberom.
- Skočky: Skočky sú malé chrobáčiky, ktoré vyhrýzajú do listov drobné dierky. Proti nim môžeme bojovať insekticídmi.
- Molice: Molice sú drobné biele mušky, ktoré sajú šťavu z listov. Proti nim môžeme bojovať insekticídmi alebo biologickými prípravkami.
Vzhľadom na mierny priebeh zimných období nám, bohužiaľ, prezimuje čoraz väčšie množstvo škodcov, ktorí následne v značnej miere spôsobujú problémy od skorých jarných období. Ďalšou možnosťou je používanie zakrývacích netkaných textílií ako mechanických zábran, aspoň v období najsilnejších náletov škodcov. Môžeme používať aj žlté a modré lepové doštičky na zachytenie prvých príletov a ako signalizáciu pre ďalšie opatrenia.
Prečítajte si tiež: Výhodné ponuky Lindt čokolády
Ak záhrada susedí s repkovým poľom, je to rizikový faktor pre silné nálety blyskáčikov, skočiek a krytonoscov, ktorí dokážu celkom zničiť mladé sadenice, ale aj dozrievajúce hlávky.
Medzi najčastejšie choroby kapusty patria alternáriová škvrnitosť, fómová hniloba a bakteriálne hniloby.
- Alternáriová škvrnitosť: Prejavuje sa bodkovanou škvrnitosťou na listoch a neskôr na hlávkach.
- Fómová hniloba: Prejavuje sa vo forme takzvanej „čiernej nohy“, čo je odhnívanie stoniek a následne celých hlávok v skladoch.
- Bakteriálne hniloby: Prejavujú sa ako bakteriálna mäkká hniloba a hnedá bakterióza kapustovitých.
Proti chorobám môžeme bojovať fungicídmi alebo preventívnymi opatreniami, ako je striedanie plodín a zabezpečenie dobrej cirkulácie vzduchu.
Zber a uskladnenie
Doba zberu závisí od toho, ktorý druh kapusty ste pri výsadbe zvolili. Termín zberu sa riadi vegetačným obdobím od výsadby. Ako spoznám pri letných odrodách, že nastal čas zberu? Ako pri jesenných a zimných?
Zber kapusty prebieha štandardne odrezaním hlávky na poli, ale je možné ich vytiahnuť aj s koreňovým balom. Štandardne prebieha zber odrezaním hlávky na poli, ale je možné tiež vytiahnutie aj s koreňovým balom na prípadné uskladnenie v debničkách v pivnici. V prípade zdravého porastu môžeme nechať hlúby s koreňmi rozložiť v pôde alebo kompostovať, ale ak sme sa stretli s akoukoľvek chorobou, je lepšie ich odstránenie a likvidácia mimo pozemku a mimo kompostu.
Samotné praskanie hláv súvisí so zberovou skorosťou, keď skorá a letná kapusta sú najnáchylnejšie a je potrebné ich včas pozberať. O niečo dlhšie zberové obdobie majú poloneskorá kapusta na rezanie, kde sú najnáchylnejšie staré odrody, pričom nové už majú vysokú odolnosť proti praskaniu hlávok (spomeniem ‘Avak F1’, ‘Magion F1’, ‘Madison F1’).
Na uskladnenie sú vhodné len neskoré odrody kapusty. Pred uskladnením je vhodné nechať hlávky pár dní na vzdušnom mieste a pod strechou, odstránenie rozložených spodných listov a následné opatrné uloženie v debničkách.
Hlávková kapusta s nevšednou špicatou hlavou
Kapusta hlávková letná špicatá Pylon F1 je jemná šalátová kapusta s menšími hlávkami dorastajúcimi do hmotnosti 2 ─ 2,5 kg. Skorá hybridná odroda na zber začiatkom leta, vegetácia od výsadby trvá 51 ─ 57 dní. Môžete ju pestovať aj z letnej sejby na jesenný zber. Hlávky sú krehké, s vyšším obsahom cukru, vhodné hlavne na priamu konzumáciu, do šalátov alebo k priamemu kuchynskému spracovaniu.
Charakteristika produktu: Kapusta hlávkové letné špicaté - Pylón F1 je vynikajúca voľba pre všetkých záhradkárov, ktorí hľadajú kvalitné a výnosné semienka kapusty. Táto špeciálna hybridná odroda je známa svojou špicatou hlavou, ktorá dodáva vašej záhrade netradičný, no veľmi atraktívny vzhľad. Pylón F1 je letná kapusta, ktorá je ideálna na pestovanie od jari do leta, pričom jej hlavy sú pevné, kompaktné a veľmi chutné. Vďaka svojej jemnej a šťavnatej textúre je ideálna pre širokú škálu kulinárskych využití, od čerstvých šalátov až po tradičné kapustové jedlá. Táto kapusta je hybridná, čo znamená, že bola vyšľachtená pre lepšiu odolnosť voči chorobám a pre vyššiu úrodu. Je známa svojou rýchlou vegetačnou dobou, čo znamená, že sa môžete tešiť na úrodu už za krátky čas. Vynikajúco sa hodí do mierneho podnebia a je odolná voči nepriaznivým poveternostným podmienkam, čo z nej robí spoľahlivú voľbu pre každého pestovateľa.
Parametre produktu:
- Typ produktu: Letná kapusta, hybridná odroda Pylón F1
- Počet semien v balení: 40
- Tvar hlavy: Špicatý
- Odolnosť: Vysoká odolnosť voči chorobám
- Pestovateľské obdobie: Jar - leto
- Vhodné podnebie: Mierne
- Výnosnosť: Vysoká
- Doba vegetácie: Krátka
- Chutnosť: Jemná a šťavnatá textúra
- Použitie: Čerstvé šaláty, tradičné kapustové jedlá
Kapusta hlávkové letné špicaté - Pylón F1 je skvelou voľbou pre všetkých, ktorí chcú dosiahnuť vysokú úrodu s minimálnou námahou.
Zmiešané záhony
Áno, zmiešané záhony sú čoraz obľúbenejšie a vďaka kombinácii vhodných druhov môžeme využiť ich vlastnosti. Musíme však myslieť na dostatok potrebného životného priestoru pre jednotlivé plodiny. Jednou z najobľúbenejších plodín v slovenských záhradách sú paradajky, ktoré sa hodia do záhona pokojne práve vedľa kapusty.
Využitie kapusty v kuchyni
Kapusta má široké využitie v kuchyni. Môžeme ju konzumovať surovú v šalátoch, varenú, dusenú, pečenú alebo kvasenú. Kvasená kapusta je cenným zdrojom vitamínu C a probiotík, ktoré priaznivo pôsobia na tráviaci systém. Na šalát Coleslaw nájdeme viaceré recepty, už len objaviť ten pravý, aby vyhovoval našim chuťovým bunkám.
Pestovanie okrasnej kapusty
Keď sa pomaly skončia horúce letné dni, naše kvetinové záhony pomaly stratia farbu a mnohé letničky prestanú kvitnúť. Okrasná kapusta je ideálna pre obmenu výsadby v kvetináčoch počas roka po predjarných dvojročných kvetoch a jarnej výsadbe letničiek. Taká obmena nám zaistí celoročnú radosť z truhlíkov a nádob. Na varenie sa odrody okrasnej kapusty síce nehodia, pretože majú horkastú chuť, sfarbené listové ružice sú však neopozeranou prízdobou veľkých mís sa šaláty na banketoch. Aj na záhone urobia parádu po celú zimu. Okrasnú kapustu môžeme kombinovať napríklad s kvitnúcimi vresmi alebo drobnokvetými chryzantémami. Veľkou výhodou je, že znesie aj niekoľko stupňov pod nulou. Väčšina dostupných odrôd okrasnej kapusty pochádza z Japonska, kde je veľmi populárnou okrasnou rastlinou.
Medzi obľúbené a osvedčené skupiny odrôd patrí Pigeon F1. Rastliny sú kompaktné, nízke s ľahko zvlneným okrajom listov. Skupina Peacock F1 má zase listy pílkovito strihané. Medzi odrodami okrasnej kapusty nájdeme aj skupinu Crane F1 a Sunset F1, ktoré vytvárajú až 80 cm dlhú stonku (hlúb), na ktorého vrchole je menšia ružica sfarbených listov.