Politika rozmanitosti a masový priemysel v Seredi: Komplexný pohľad na životné prostredie

Úvod

Životné prostredie je komplexný systém, ktorý zahŕňa prírodné, umelé a sociálne zložky materiálneho sveta. Vzájomná interakcia medzi človekom a životným prostredím je neustála a dynamická. Táto interakcia má priamy vplyv na ekonomický reprodukčný proces a celkovú kvalitu života. Sereď, ako mesto s rozvinutým masovým priemyslom, predstavuje zaujímavý príklad pre štúdium týchto vzťahov.

Definícia životného prostredia

Životné prostredie možno definovať rôznymi spôsobmi. Podľa S. Wika je to tá časť sveta, s ktorou je človek vo vzájomnej interakcii, ktorú ovplyvňuje, pretvára a prispôsobuje sa jej. Tbiliská definícia hovorí, že životné prostredie je systém zložený z prírodných, umelých a sociálnych zložiek materiálneho sveta, ktoré sú alebo môžu byť s uvažovaným subjektom v stálej interakcii.

Príroda, človek a ekonomický reprodukčný proces

Objektívne existujúci materiálny svet, resp. hmota, má niekoľko základných foriem pohybu: vnútroatómovú, mechanickú, fyzikálnu, biologickú a spoločenskú. Prírodu v širšom zmysle môžeme deliť podľa stupňa dosiahnutej formy pohybu hmoty na neživú (geologický podklad, reliéf, hydrosféra, atmosféra, kryosféra) a živú (rastlinstvo, živočíšstvo). Podľa pôvodu genézy vo vzťahu k činnostiam človeka rozlišujeme rýdzu (čistú) prírodu a prírodu pretvorenú človekom (rekreačná krajina, pracovné prostredie, obytné prostredie).

Osobitnou zložkou prírody v širšom zmysle je človek, ktorý má síce biologický základ, ale pre jeho existenciu je dôležitá spoločenská forma pohybu hmoty. Príroda v užšom zmysle zahŕňa rýdzu prírodu a prírodu vytvorenú človekom (druhá príroda). Pre ňu sú typické všetky formy okrem spoločenskej. Osobitne vyčleňujeme spoločnosť v užšom zmysle, čo sú vzťahy medzi členmi komunity.

Pri interpretácii vzťahu životné prostredie - človek rozlišujeme dve základné úrovne:

Prečítajte si tiež: Recepty na veľkonočnú plnku

1. Človek ako biologická jednotka je závislý podobne ako rastliny a živočíchy na klimatických podmienkach (teplota), získavaní potravy, vody, vzduchu.
2. Je určená závislosť na miestnych podmienkach (seizmická činnosť a vulkanická činnosť), človek svojou činnosťou vytvára bariéry ďalšieho rozvoja.

Vývoj vzťahu: Ekonomický reprodukčný proces a príroda

1. Dialektický rozvoj prírody pred príchodom človeka.
2. Vznik života.
3. Vznik človeka, práce a ekonomického reprodukčného procesu (pred 40 tis. rokmi).
4. Zväčšenie rozsahu reprodukčného procesu.

Postavenie ekológie vo výskume životného prostredia

Zakladateľ ekológie, Ernst Haeckel, definoval ekológiu ako vzťah medzi organizmami a okolím, čo je súčasť biologickej vedy. Eugen Odum pokračoval vo výskume a definoval ekológiu ako náuku o prostredí. Environmentalistika predstavuje súbor opatrení, procesov a postupov, ktoré vychádzajú z vedeckých základov ekológie a podporujú rozvoj environmentalisticky vhodných technológií, ekonomických nástrojov, územných plánov a tiež participuje na rozširovaní povedomia človeka (spoločenské odvetvie uvedomelej starostlivosti o životné prostredie).

Základné pojmy v ekológii

• Populácia: Najnižší stupeň integrácie (napr. populácia medveďa, kosodreviny, atď.), súbor jedincov toho istého druhu v konkrétnom priestore (ľudská populácia).
• Biocenóza: Skladá sa z fytocenózy (súbor rastlinných druhov v určitom priestore) a zoocenózy (súbor živočíšnych druhov v určitom priestore).
• Ekosystém: Základná funkčná štruktúrna jednotka prírody, v ktorej sú vo vzájomnej interakcii spoločenstvo živé so svojím neživím prostredím. Základné členenie: prirodzené, umelé, vodné (koralové útesy) a suchozemské ekosystémy (kosodrevina).
• Prirodzené ekosystémy: Vyznačujú sa autoreguláciou, autoreprodukciou a fylogenetickým vývojom (životopis rastlinného alebo živočíšneho vývoja), základnou vlastnosťou je schopnosť udržiavať ekologickú rovnováhu na základe výmeny látok medzi živou a neživou prírodou (fotosyntéza).
• Umelé ekosystémy: Sú tie, ktoré obhospodaruje človek s cieľom získať z nich nejaký úžitok.
• Biosféra: Celoplanetárny ekosystém, v ktorom sú vo vzájomnej interakcii spoločenstvo živé so svojím neživým prostredím, ktoré udržujú ekologickú rovnováhu. Týmto systémom prechádza slnečná energia, ktorá sa mení na chemickú energiu a uniká vo forme odpadového tepla do vesmíru.

Potravinový reťazec

• Producenti: Všetky rastliny a riasy, ktoré produkujú živú hmotu.
• Konzumenti: Bylinožravce, mäsožravce a všežravce.
• Reducenti: Plesne, kvasinky, baktérie rozkladajú hmotu.

Predmet životného prostredia, jeho metódy a nástroje

Objekt záujmu je životné prostredie v celej jeho štruktúre. Objekt sa skúma jednak z hľadiska racionálneho využívania prírodných zdrojov a z hľadiska optimalizácie vzťahov medzi jednotlivými druhmi životného prostredia, pričom ako druh je prírodné, rekreačné a umelé prostredie.

Cieľ predmetu

Základný predpoklad: základným predpokladom dosiahnutia starostlivosti o životné prostredie je dosiahnutie takej starostlivosti, ktorá je v intenciách trvalo udržateľného rozvoja.

• Ekologizácia spoločenského rozvoja: Uplatňovanie ekologických princípov, prístupov pri formovaní ekonomických, právnych názorov územného plánovania, zvyšovanie environmentálneho povedomia obyvateľstva.

Dominantné metódy

• Analytická deskripcia: Poznanie stavu jednotlivých komponentov.
• Syntéza: Vymedzenie regiónov podľa úrovne poškodenia (znečistenie ovzdušia a vôd, kontaminácia pôd, odpadové hospodárstvo).
• Analýza environmentálneho profilu podniku a hodnotenie životného cyklu výrob: Komparatívna (vulkanizácia zložiek jedného prostredia na základe skúseností s inými, hodnotenie výrobkov od kolísky až po hrob).
• Environmentálne audity: Overovanie: externé, interné.
• Posudzovanie vplyvov na životnom prostredí: Zákon o posudzovaní vplyvov.

Nástroje predmetu životného prostredia

• Uplatňovanie vedecko-technického rozvoja (malo odpadové, bezodpadové technológie).
• Ekonomické nástroje (poplatky, pokuty, emisné povolenie).
• Právne nástroje (zákony).
• Organizačno-inštitucionálne nástroje (manažment životného prostredia, ústredný orgán: MŽP).
• Zvyšovanie environmentálneho povedomia obyvateľstva (organizácie a spolky).

Hodnotenie súčasného stavu životného prostredia na Slovensku

Životné prostredie na Slovensku je ovplyvnené rôznymi faktormi, vrátane priemyslu, poľnohospodárstva a dopravy. Medzi hlavné zložky životného prostredia, ktoré sú monitorované a hodnotené, patria ovzdušie, vodstvo, poľnohospodárska pôda, lesy a lesná pôda.

Zaťažené oblasti na Slovensku

Päť stupňov kvality: zaťažené oblasti 5. stupeň: Bratislavská (chemický, automobilový priemysel), Dolnopovažská (Sereď, Šaľa - Duslo, odpadové pole Lučenca), Ponitrianska (energetický priemysel, hnedé uhlie, horná Nitra), Pohronská (žiarska a zvolenská kotlina - hlinikáreň), Rudniansko-gelnická (stredný Spiš, ťažba železa, kontaminovaná pôda), Jelšavsko-lubenícka (Gemer - ťažba a spracovanie magnezitu), Košicko-prešovská (doprava, US Steel, bývalé VSŽ), Zemplínska (tepelná elektráreň Vojany).

Prečítajte si tiež: Masový koláč pre začiatočníkov

Ovzdušie

Obnoviteľný, ale poškoditeľný zdroj energie. Negatívne vplyvy z minulosti: zlá štruktúra priemyslu, staré technológie, slabá údržba zariadení a technológií, nevhodne uplatňovaná cenová politika, slabé zhodnocovanie druhotných surovín, export/import škodlivín zo zahraničia (export: Maďarsko, Ukrajina, import: z Ostravska, z horného Sliezska, z NDR). Export > import. Umocnenie pôsobenia negatívnych vplyvov z minulosti je aj konfigurácia reliéfu.

• Emisie: Znečistenie priamo zo zdrojov, komíny, skládky.
• Imisie: Imisný spád, začínajú pôsobiť na organizmy (aj 10 - 100 km cez ovzdušie).

Stav ovzdušia na Slovensku kontroluje SHMÚ, REEZO (register emisných zdrojov znečistenia ovzdušia) - spracováva databázy.

Zdroje znečistenia

• Priemysel: Energetický, chemický, hutnícky, stavebných materiálov, surovín (cementárne…).
• Doprava: Letecká, cestná doprava (1,8 mil. áut, z toho 1,3 úžitkových).

Hlavné znečisťujúce látky

Oxid siričitý SO2 (kyselina sírová), oxidy dusíka (dusičitý, dusný, kyselina dusná), oxid uhoľnatý CO (1. miesto metalurgia), uhličitý CO2, uhľovodíky, sírovodíky, chlorovodíky, fluorovodíky, ozón O3, freóny, popolček, prach, sadze (pevné imisie), ťažké kovy olovo (ako súčasť benzínu), ortuť, zinok, železo.

Vodstvo

Problémy: redistribúcia zrážkovej vody, racionálnosť využívania pitnej a úžitkovej vody, znečisťovanie podzemných a povrchových vôd, výrub lesa v horských oblastiach, kde je viac lesa (povodne), rozoznávanie lúk a pasienkov. Ročný úhrn zrážok - v priemere 750 - 800 mm. Ročne sa využíva 800 m3 vody (obytná sféra, priemysel…). Nemáme more → treba racionálne pristupovať. Celková spotreba bola vyššia ako v súčasnosti 180 l / na osobu a deň. Využívala sa pitná voda na postrek trávnikov, zeleniny, nerozlišoval sa pitný a úžitkový účel. Znečisťovanie povrchových a podzemných vôd aktivitami človeka, priemyslu, atď.

• Staré environmentálne záťaže: Najmä po minulých výrobách, neboli riešené v rámci privatizácie.
• Súčasná priemyselná výroba: Najviac energetický, chemický priemysel, priemysel celulózy a papiera, hutnícky, strojársky, potravinársky priemysel (výroba a spracovanie cukru), poľnohospodársky priemysel (aplikácia umelých hnojív, agrochemikálie, odpad veľkovýkrmných ošípaných, hydiny, hovädzieho dobytka, silážne šťavy, produkty erózie), komunálna sféra, cestovný ruch, obytná sféra, ropovody, obslužné zariadenia pre motoristov (servisy, čerpacie stanice), ropné deriváty, tenzidy, anorganické, organické látky, BSK5 (biochemická spotreba kyslíka pozorovaná počas piatich dní) - údaj hovorí o prítomnosti mikroorganizmov vo vodných plochách, tuhé (pevné) látky (ťažké kovy), atómové elektrárne (rádioaktívne látky z kanálov).

Najviac znečistené rieky: Myjava, Morava, Dudváh, Nitra, Ipeľ, Slaná, Topľa, Laborec, Torysa, Latorica, Bodrog. Významné vodohospodárske oblasti: Žitný ostrov, Strážovské vrchy, Javorníky, Kysucké a Oravské Beskydy, Veľká Fatra, Nízke Tatry, Slovenský raj, Vihorlatské vrchy. 5 tried čistoty vôd: 1. trieda - veľmi čistá voda, 2. trieda - čistá voda - je možné po úprave využiť na zásobovanie obyvateľstva (Starina, Bukovec, Hriňová, Turček), 5. trieda - kanál, vodná stoka (rieka Visla).

Prečítajte si tiež: Ako pripraviť mäsový nákyp

Infraštruktúra vodného hospodárstva

Okolo 87 % obyvateľstva je pripojených na vodnú sieť, ostatní používajú vodu zo studní. Kanalizácia 57 % (čistiareň odpadových vôd musí byť v dedinách a mestách nad 2000 obyvateľov).

Poľnohospodárska pôda

Ide o subsystém, veľmi zložitý ekosystém. Pôda je základným výrobným prostriedkom pre poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo. Neobnoviteľný prírodný zdroj (1 cm pôdy sa tvorí 100 - 150 rokov), ale poškoditeľný (stredný Spiš - ťažba rudy). Úrodnosť sa dá obnoviť hnojením. Na Slovensku je 49 % poľnohospodárskej pôdy.

Negatívne prejavy

• Záber poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske aktivity (priemyselné parky, zóny, rýchlostné komunikácie, diaľnice), 27 árov pôdy pripadá na jedného obyvateľa.
• Kontaminácia pôdy - poľnohospodárstvom (umelé hnojivá, pesticídy), priemyslom (imisie - stredný Spiš).
• Nevhodné obhospodarovanie (spádnice).
• Vodná a veterná erózia.
• Zhutňovanie pôdnych horizontov - proces, ktorý je spôsobený častých prejazdov ťažkých mechanizmov - zhutňovanie pôdy - znižuje sa bonita (úrodnosť) pôdy.

Lesy a lesná pôda

Obnoviteľný prírodný zdroj. 41 % lesa na území SR. Poškodzovanie priemyselnými a dopravnými imisiami (82 - 83 % lesa je poškodených). 18 % zdravého porastu. Prevládajú listnaté lesy.

Negatívne prejavy

• Lesné hospodárstvo: Holorubný spôsob ťažby dreva (potencionálny vznik kalamitných plôch), spôsob približovania drevnej hmoty (ťažké stroje, lanovkové= približovanie).
• Reštitúcie: (Prinavrátenie) lesných pozemkov pôvodným majiteľom.
• Krádeže vianočných stromčekov.
• Masový rozvoj CR (lyžiarske plochy, suprainfraštruktúra CR).
• Aplikácia postrekov v poľnohospodárstve.
• Preháňanie dobytka cez lesné porasty.

Poškodené lesné porasty: horná Nitra, lužné lesy, vojenské lesy.

Rizikové faktory v životnom prostredí

Medzi hlavné rizikové faktory patria odpady, žiarenie, hluk a vibrácie a negatívny dopad životného prostredia na zdravotný stav obyvateľstva.

Odpady

Najviac odpadov produkujú poľnohospodárstvo a priemysel. Bilancia vzniku odpadov - RISO - regionálny informačný systém o odpadoch. Nebezpečný odpad - vyprodukovaný zdravotníckymi zariadeniami, horľaviny, chemický odpad, hnojovica, farby a pod. (0,67 mil. ton). Ostatné - 16,6 mil. ton, z toho komunálny odpad 1,62 mil. ton. Spolu 17,89 mil. ton odpadu.

Spôsoby likvidácie odpadu

• Skládkovanie: V prevádzke 160 riadených skládok (vyše 5700 čiernych skládok).
• Spaľovanie odpadov: 47 spaľovní, 12 spaľovní sú v rekonštrukcii. 2 veľké spaľovne: OLO, a.s. BA, KOSIT Košice. Spaľovne priemyselného odpadu - 19 spaľovní. Spaľovne odpadu zo zdravotníckych zariadení - 23 spaľovní.
• Odpady ako alternatívne palivo: 3 cementárenské spoločnosti: Holcim, Ladce, SMZ Jelšava.
• Zhodnocovanie odpadov: Zákon č. 223/2001 o odpadoch.
• Neštátny regulačný fond: Podpora zberu, zhodnocovania a spracovania odpadov, finančné príspevky - opotrebované batérie, oleje, pneumatiky, tetrapakové obaly, plasty, žiarivky, vozidlá, kovové obaly.

Žiarenie

Radiačnú situáciu v SR vyhodnocuje Slovenské ústredie radiačnej monitorovacej siete. Elektromagnetické žiarenie je zložené z neionizujúceho žiarenia (ultrafialové, viditeľné, infračervené, všetky druhy tzv. rádiového žiarenia) a ionizujúceho žiarenia (prírodné: unikanie plynu radón, kozmický prach, röntgen, štiepenie jadra uránu, plutónia - častice alfa, beta, gama).

Hluk a vibrácie

Problematikou zaťaženia obyvateľstva hlukom sa zaoberá Štátny zdravotný ústav SR. Najväčším producentom hluku je cestná doprava (76,2 %), potom železničná (13,5 %) a letecká (10,3 %). Hluk je akustické vlnenie s frekvenciou 20 až 20 000 kmitočtov za sekundu. Meria sa v decibeloch, na 65 decibelov pôsobí negatívne (človek je nervózny, nárast krvného tlaku, pri vysokých decibeloch - ohluchnutie). Ochrana: výstavba proti hlukových bariér, výsadba zelene okolo dopravných komunikácií.

Negatívny dopad životného prostredia na zdravotný stav obyvateľstva

Dôsledok psychosomatických faktorov, nedostatok pohybu. Priemerný vek mužov: 69 - 70, žien: 75 rokov. Znečistené ovzdušie spôsobuje alergie (40 %), ochorenie dýchacích ciest (astma). Znečistenie vôd ťažkými kovmi, rádioaktívnymi odpadmi (plutónium). Znečistenie pôd agrochemikáliami, ťažkými kovmi.

Organizačné aspekty a kompetencie manažmentu životného prostredia

Rozlišujeme vertikálne usporiadanie vzťahov (ministerstvo životného prostredia) a horizontálne usporiadanie vzťahov (mimovládne organizácie).

Subjekty a ich kompetencie na celoštátnej úrovni

• NRSR: Legislatívny orgán - schvaľuje zákony, ktoré jej predkladá vláda SR. Výbor pre životné prostredie.
• Kompetencie Ministerstva ŽP SR: Ochrana prírody a regulácia využívania zdrojov, ochrana prírody a krajiny, ekologické aspekty územného plánovania, posudzovanie vplyvov na ŽP, regulácia obchodu s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (orol skalný, lykovec muránsky), používanie genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov.

Environmentálne plánovanie, legislatíva

Vypracovanie environmentálnych koncepcií, určovanie zásad ochrany ŽP, pripravovanie návrhov zákonov a predkladanie vláde, vydávanie štatútov a zriaďovanie osobitných odborných organizácií, krajských úradov ŽP, SIŽP - Slovenská inšpekcia životného prostredia.

Vodné hospodárstvo

Vodné hospodárstvo, ochrana akosti a množstva vôd a ich racionálne využívanie, verejné vodovody a verejné kanalizácie.

Obmedzovanie znečisťovania

Ochrana ovzdušia a klimatického systému zeme, ochrana ozónovej vrstvy, integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania.

Odpadové hospodárstvo

Komplexné riešenie problematiky odpadov.