Tento článok sa zaoberá rôznymi témami, od výživy počas dojčenia, cez zaujímavosti o potravinách, až po potenciálne nebezpečenstvá, ktoré na nás číhajú v prírode. Cieľom je poskytnúť čitateľom komplexný pohľad na to, čo jeme, ako to ovplyvňuje naše zdravie a ako sa chrániť pred rizikami okolo nás.
Výživa počas dojčenia: Mýty a fakty
Dojčenie je pre dieťa najprirodzenejší a najlepší spôsob výživy. Mnohé mamičky však majú množstvo otázok a obáv týkajúcich sa stravy počas dojčenia. Často sa stretávajú s protichodnými informáciami a mýtmi, ktoré môžu viesť k zbytočným obavám a stresu.
Čo ovplyvňuje tvorbu materského mlieka?
Tvorba materského mlieka je ovplyvnená predovšetkým frekvenciou dojčenia, prikladaním dieťaťa k prsníku a prípadne odsávaním. Pokiaľ neexistuje fyzický alebo fyziologický dôvod nízkej tvorby mlieka, matka, ktorá dojčí podľa požiadaviek dieťaťa, bude schopná produkovať dostatok mlieka pre svoje dieťa, bez ohľadu na to, čo zje.
Potrebuje dojčiaca matka špeciálnu stravu?
Dojčiaca matka nepotrebuje špeciálne potraviny na tvorbu mlieka ani na zvýšenie produkcie mlieka. Neexistuje žiadne konkrétne jedlo, ktoré sa musí nevyhnutne jesť, najmä ak je to niečo, na čo matka nie je zvyknutá alebo nemá rada. Dôležité je dbať na pestrú a vyváženú stravu, ktorá zabezpečí dostatočný príjem energie a živín pre matku aj dieťa.
Ako je to s tekutinami?
Ženy, ktoré dojčia, potrebujú približne o 330-500 kcal/na deň, nad rámec odporúčaného denného energetického príjmu. Žena v tomto období by mala dbať na dostatočnú hydratáciu, počíta sa obsah všetkých tekutín prijatých počas dňa v rozmedzí 2-3l tekutín.
Prečítajte si tiež: Sladkovodné ryby a bezpečnosť
Vplyv stravy na zloženie materského mlieka
Materské mlieko sa tvorí v prsníkoch z krvi matky. Jedlo, ktoré matka zje, slúži ako zdroj energie pre matku a samozrejme tým pádom aj pre dieťa, prostredníctvom materského mlieka. Pri konzumácii jedla, nápojov alebo liekov sa všetky tieto zložky dekomponujú/metabolizujú v tráviacom trakte, jedlo sa rozkladá na malé molekuly, ktoré sa vstrebávajú do krvi. Keď sa tieto molekuly dostanú do kapilár v blízkosti prsníkového tkaniva, prechádzajú do buniek, ktoré vystielajú alveoly a prenikajú do mlieka. Tento proces je známy ako difúzia.
Omega-3 a omega-6 mastné kyseliny v materskom mlieku
O zdravotnom prínose omega 3 mastných kyselín zo stravy niet pochýb, taktiež je dôležité sledovanie pomeru omega 6:3 mastných kyselín ako prediktora zápalových ochorení. Tak ako omega 3 mastné kyseliny aj omega 6 mastné kyseliny majú vplyv na neurovývoj dieťaťa. Pokiaľ z nejakého dôvodu nemá matka v potrave dostatok rýb, vajíčok, mäsa a tiež rastlinných olejov, orechov, semien s obsahom prekurzoru ALA, v materskom mlieku sa nebude nachádzať dostatočná hladina EPA a DHA. Suplementácia omega 3mk u matky zvyšuje hladiny DHA a EPA v materskom mlieku.
Štúdie celkovo preukázali nežiaduci účinok LA zo stravy alebo materského mlieka na neurovývoj. Jedna štúdia uvádza, že vysoké percento LA v materskom mlieku /> 9,7 % mastných kyselín/ bolo spojené so zníženým motorickým a kognitívnym skóre u 2- až 3-ročných dojčiat. Preto je namieste aj z tohto dôvodu zhodnotiť u dojčiacej matky, celkový príjem tukov zo stravy teda aj z hľadiska zloženia polynenasýtených mastných kyselín.
Galaktogoga: Potraviny a bylinky na podporu dojčenia
Potravina, ktorá obsahuje látku podporujúcu dojčenie sa nazýva galaktogoga. Jedny z najznámejších a neoficiálne účinných galaktogogov sú bylinné galaktogogy. Mnohé z týchto bylín hormonálne stimulujú rast mliečnych žliaz, medzi najznámejšie patrí senovka grécka. Avšak vysoké dávky senovky gréckej odporúčané pri dojčení, môžu mať vedľajšie účinky a taktiež môžu ovplyvniť chuť materského mlieka. Takisto jastrabina lekárska, zázvor a žihľava sú ďalšie bylinky, o ktorých sa predpokladá, že zlepšujú produkciu mlieka, nie sú dostatočne preskúmané.
Majte prosím na pamäti, že užívanie byliniek vo forme doplnkov výživy alebo pitie bylinných záparov, odvarov v zvýšenej frekvencii /niekoľko krát denne/ počas dojčenia, môže mať nepriaznivé účinky pre dieťa, pokiaľ nie je známa toxicita. Predtým, ako ich pridáte do svojho jedálnička v nádeji, že zvýšite produkciu mlieka, poraďte sa so svojím lekárom alebo s certifikovanou laktačnou poradkyňou.
Prečítajte si tiež: Ako dýcha ryba?
Pozor na kontaminanty v potravinách
Expozícia prostrediu in utero /v maternici/ môže mať trvalé účinky na vyvíjajúce sa tkanivo. V prostredí sa tieto zložky bežne nachádzajú, kovy sa prenášajú krvou matky do plodu prostredníctvom placenty a expozícia pokračuje počas celého života človeka. Pre všeobecnú populáciu expozícia pochádza hlavne z vody a spotreby potravín, vrátane materského mlieka/ polychlórované bifenyly PCB kumulujúce sa v materskom mlieku/. Koncentrácia PCB je najvyššia na východnom Slovensku v okolí Zemplínskej Šíravy. Vysoká koncentrácia ťažkých kovov sa nachádza v olejninách dopestovaných v znečistených oblastiach /mak, slnečnica/ preto pozor na domáce makové a ryžové ,,mlieka“ /arzén/.
Ryby a morské plody môžu byť výborným zdrojom bielkovín a omega-3 mastných kyselín. Väčšina morských živočíchov však obsahuje kontaminanty.
Individuálne reakcie dieťaťa na stravu matky
Je však možné, že niektoré fragmenty bielkovín zo stravy matky, prestupujúce do materského mlieka, môže imunitný systém dieťaťa vyhodnotiť ako cudzorodú látku. Ak má dieťa zjavnú reakciu/plač, nepokoj, kolika/ zakaždým, keď matka zje určité jedlo, môže sa rozhodnúť vylúčiť toto jedlo zo svojho jedálnička. Potraviny môžu zmeniť chuť materského mlieka. Taký cesnak, chilli alebo sójová omáčka, môžu zmeniť chuť materského mlieka. Neznamená to však, že ich treba vylúčiť, to v žiadnom prípade.
Zaujímavosti o potravinách
Milujeme jedlo, aj preto sa vám snažíme o ňom prinášať rôzne fakty či vtipné zaujímavosti.
- V prípade núdze môže poslúžiť kokosová voda ako náhrada krvnej plazmy.
- Med je jediná potravina, ktorá nepodlieha skaze.
- Priemerný Američan zje za život okolo 35 ton jedla.
- Ak ste si doteraz mysleli, že koláčiky šťastia pochádzajú z Číny, mýlili ste sa. Koláčiky boli vynájdené v roku 1900 v San Franciscu.
- V Indii je celosvetovo najnižšia spotreba mäsa na osobu.
- Naopak najviac mäsa sa zje v Austrálii.
- Od roku 2015 je v Seattli zakázané vyhadzovať jedlo.
- Ingrediencie na pizze Margarita majú predstavovať taliansku trikolóru - zelenú, červenú a bielu.
- Známe odporúčanie, že raňajky sú najdôležitejším jedlom dňa, vymyslela spoločnosť, ktorá predávala cereálie. Bol to výborný marketingový ťah.
- Známu Pizzu Hut založili dvaja bratia.
Mýty o mäse a vegánstve
Všetci sme ich počuli už veľakrát - argumenty, ktorými ľudia odôvodňujú konzumáciu živočíšnych produktov, aj keď majú k dispozícii veľký výber skvelých rastlinných jedál. Tu si rozoberieme niektoré z najčastejších argumentov, s ktorými sa vegáni stretnú, keď ľuďom chcú vysvetliť dôvody, prečo je pre tento svet, pre ľudí a pre zvieratá vegánstvo potrebné.
Prečítajte si tiež: Učte deti o prírode prostredníctvom kníh o rybách
"Máme tesáky, takže sme stvorení jesť mäso"
Existuje veľa vážnych problémov s týmto “tesákovým” argumentom, hlavným z nich je to, že už len existencia týchto zubov musí znamenať, že sme stvorení jesť mäso. Realita ale je, že takmer všetky cicavce majú tesáky. Veľa bylinožravcov má silné tesáky, vlastne najväčšie tesáky zo všetkých pozemských zvierat patria poriadnemu bylinožravcovi - hrochovi.
Pojem všežravec neznamená “musí jesť mäso (živočíšne produkty)”. Znamená to “Schopný prežiť na obidvoch - rastlinnej alebo živočíšnej strave”. My môžeme žiť a fyzicky prosperovať len z rastlinnej stravy, bez jedenia zvierat a ich produktov. Ale keď prestaneme jesť rastlinnú stravu (len mäso), tak zomrieme.
"Jedenie mäsa je pre nás prirodzené, pretože iné zvieratá jedia ďalšie zvieratá"
Niektorí hovoria, že jedenie mäsa je pre nás prirodzené, a preto morálne neutrálne - pretože iné zvieratá jedia ďalšie zvieratá. Ale je potrebné si uvedomiť, že (okrem niekoľko krajných prípadov) keď ľudia zabijú iné zviera na jedlo, tak nerobíme to, čo robia zvieratá - ozajstné mäsožravce - v prírode. Ľudia nepotrebujú nič živočíšne na prežitie. Keď mäsožravce v prírode zabijú iné zvieratá v prírode, robia tak inštinktívne, aby prežili. Nemajú na výber, nerozhodujú o tom logicky a vedome, sú skrátka takto naprogramované evolúciou. Ľudia, na druhej strane, majú na výber. A keď si ľudia stále vyberú jesť mäso, aj keď majú na výber rastlinnú potravu, a vedia, že im to stačí, tak si vlastne vyberajú zabíjanie zvierat pre uspokojenie svojich chúťok - takpovediac pre potešenie.
"Zvieratá nerozmýšľajú na tej istej úrovni ako my"
Naozaj, schopnosť tvora cítiť bolesť a trpieť je to jediné morálne kritérium, ktoré potrebujeme na to, aby sme stanovili, že je potrebné vyhnúť sa, kedykoľvek to je možné, spôsobovaniu utrpenia a bolesti. Koniec koncov, prečo je zlé ubližovať inému človeku? Nie je to preto, že ten človek si to uvedomuje a rozmýšľa, alebo že rozpráva, ale preto, že tiež pociťuje bolesť a strach.
Ďalšou dierou v tomto argumente (že zvieratá nerozmýšľajú na tej istej úrovni ako my), je fakt, že ani ľudia nerozmýšľajú na tej istej úrovni. U niektorých ľudí je schopnosť uvažovania a rozmýšľania rozvinutá menej, ako u zvierat, ktoré zabíjame na jedlo. Napríklad, je vedecky potvrdené, že prasatá sú inteligentnejšie ako 3-ročné deti, že kravy majú rady hlavolamy a prídu na to, ako otvoriť zaistené brány. Sliepky sú schopné zvládnuť matematické rozmýšľanie, ktoré nezvládnu deti do 4 rokov. Kurčatá chápu, na rozdiel od detí, že veci, ktoré zmizli z ich dohľadu, stále existujú a dokážu navigovať podľa slnka.
"Ľudia sú na vrchole potravinového reťazca"
Samozrejme, že sa ľudstvo hodí na vrch potravinového reťazca - my sme ho predsa vymysleli, tak sa nedáme niekam naspodok. Ale tento argument nepadá len na tomto. V roku 2013 ekológovia štatisticky začlenili všetky tvory do potravinového reťazca, na základe toho, čo jedia. Ich výskum nájdete v Proceedings of the Natural Academy of Sciences. Ľudia dostali skóre 2.21 (škála od 1 do 5), zhruba na tej istej úrovni ako prasa alebo sardely. Aby sme si príliš nezvykli byť na vrcholci potravinového reťazca - nezabúdajme ešte na vírusy. Už keď sa rozprávame o sile organizmu zničiť iný organizmus, tak vírusy su ďaleko nad nami v tomto reťazci. A koniec koncov - nie sme na vrcholci ničoho.
"Hospodárske zvieratá by v divočine neprežili"
Ďalší problém s týmto argumentom je, že hospodárske zvieratá by v divočine ani neexistovali. Hospodárske zvieratá sú výsledkom množenia a šľachtenia ľuďmi, aby žili a zomierali na farmách. My ich vlastne vyrábame, aby sme ich zabili. Nejedná sa teda o prípad záchrany, kde úbohé kravy berieme preč z Africkej savany, kde by ich možno zožral lev. A nová vlna biochovov a takzvaných “free range” chovov, kde zvieratá majú trochu výbeh vonku je len divadielko. Stále je to biznis, kde farmári musia používať veľa tých istých praktík, ako vo veľkochovoch, a nakoniec zvieratá aj tak pošlú na smrť.
"Je to naša inštinktívna potreba"
Žijeme v spoločnosti, ktorá je riadená pravidlami, ktoré potláčajú niektoré naše základné inštinkty, ako kradnutie, bitky, znásilňovanie, zabíjanie atď. Fakt, že sa tieto činy aj tak pravidelne vyskytujú všade v spoločnosti, aj keď sú skriminalizované, len dokazuje, že sú inštinktívne do istej úrovne. Taktiež to poukazuje na to, že keď je niečo inštinktívne, neznamená to, že to je správne a morálne. Máme morálne a nemorálne inštinkty, a ako inteligentné bytosti žijeme eticky - snažíme sa potláčať inštinkty, ktoré ubližujú iným, a budovať inštinkty, ktoré pomáhajú nám a iným.
"Zvieratá sa pre nás obetujú"
Keď sa akákoľvek z týchto praktík vykoná na človeku, alebo na domácom miláčikovi, tak to je neakceptovateľné. Tak prečo je to akceptovateľné u kravy, prasaťa alebo sliepky? Obetovanie zvierat a ľudí je už dávno históriou. (Až na obetovanie zvierat v niektorých menej vyspelých spoločnostiach). Takéto rituály sú trestné, hľadíme na nich ako na vraždy a vieme, že sú neopodstatnené (nikam nesmerujú). Ale niektorí ľudia predsa len trvajú na tom, že zabíjanie tzv. Chce to len trochu inteligencie a zamyslenia sa, aby sme videli diery v tomto tvrdení. Žiadne zviera sa slobodne nerozhodlo “obetovať” sa pre nás. Ani si nezvolili byť premnožené, prešľachtené, aby produkovali neprirodzené množstvá mlieka a vajec, a aby ich nakoniec niekto surovo zabil. Zvieratá pre nás nechcú robiť nič. Možno sa s nami sem tam pohrať zo zvedavosti. Ale od prírody chcú len žiť svoj život, rozmnožovať sa a žiť slobodne, tak ako aj my.
"Ľudia sú dôležitejší ako zvieratá"
Či sú ľudia dôležitejší ako zvieratá alebo nie, nie je nijako spojené s nezmyselným a zbytočným zotročovaním zvierat pre potravu. To, že vegáni ochraňujú zvieratá neznamená, že im na ľuďoch nezáleží. Robia to predsa z morálnych dôvodov - za ktorými stojí hlavne súcit so všetkými bytosťami, vrátane ľudí. Takže im záleží tak na ľuďoch, ako aj na zvieratách. Taktiež, veľkochovy a celý priemysel so zvieratami má na svedomí veľkú časť ľudského utrpenia.
"Ak prestaneme jesť zvieratá, vyhynú"
Priemysel s mäsom, vajcami či mliekom nefunguje za účelom prezervácie druhov. Je to biznis za účelom zarábania peňazí. Takže sú zvieratá v ňom len nástrojmi, ako zarobiť, šetrí sa na nich ako sa len dá. Keď prestaneme jesť zvieratá, prestaneme ich aj systematicky množiť. Takže ich už nebudú miliardy, ako to je dnes, ktoré umelo “vytvoríme” a potom zabijeme.
"Vegánstvo je drahé"
Tento argument je väčšinou nepresný, pretože pod slovom vegán si ľudia predstavia len bio produkty, drahé doplnky potravy alebo náhrady za mäso. Vegánstvo ale nie je o tom. K zdravému životu stačí jesť obilniny, strukoviny, zeleninu, ovocie, orechy a doplniť si B12. Všetky tieto suroviny sú ľahko dostupné, jedia ich ľudia už tisícky rokov, boli stále súčasťou našej diéty. A nie sú drahé. A nezabúdajme na skryté náklady jedenia mäsa a živočíšnych produktov - obezita, srdcovo-cievne ochorenia, vysoký tlak a cholesterol. Pri vegánskej strave ti tieto hrozia oveľa menej, pri živočíšnej sú dosť pravdepodobné.
Nebezpečenstvá v prírode: Na čo si dať pozor
Cestovanie a pobyt v prírode sú úžasné zážitky, ale je dôležité byť si vedomý potenciálnych nebezpečenstiev, ktoré na nás môžu číhať.
Zvieratá
- Medvede: Najväčším zabijakom je polárny medveď, najväčšia suchozemská šelma. Spolu na celej planéte medvede zabijú okolo 10 ľudí ročne. V Severnej Amerike sa predávajú tzv. medvedie hrkálky, ktoré si zavesíte na nohy a robíte hluk, medveď vás začuje a má čas odpratať sa z cesty. Ak máte v blízkosti auto, tak potraviny zamknite v aute, ale pozor, ak medveď chce, dokáže otvoriť auto ako konzervu. Nikdy netrekujte sami, skupina je aj v tomto prípade omnoho bezpečnejšia. Stany stavajte v polkruhu, aby mal medveď jasnú ústupovú cestu. Pred spánkom pochoďte okolo stanov, aby medveď cítil ľudskú stopu a mal šancu sa vám vyhnúť. Kemp starostlivo poupratujte, odpadky zabaľte do nepriedušných vrecúšok. Predávajú aj tzv. medvedie čili spreje, ktoré máte, s kľudom Jamesa Bonda, nastriekať útočiacemu medveďovi do očí.
- Tigre: V Indii žije okolo 2 000 tigrov, čo sú iba 2 % z počtu spred 100 rokov. Tiger je ťažší než lev, s jazykom ako rašpľa a je to samotár. Má ostré zuby, ale jedna rana labou roztriešti medveďovi lebku. Pozerajte sa tigrovi priamo do očí a nikdy sa mu neotočte chrbtom, vtedy vás nenapadne. Tiger je úžasný plavec, vo vode mu neutečiete. No váš problém je v tom, že tigra v prírode nikdy nestretnete.
- Žraloky: Žralok útočí viac za súmraku, ďalej od brehu a ide za krvou. Surfisti sú ohrozenejší, lebo žralokovi pripomínajú tuleňa. Keď čakáte na vlnu, majte nohy a ruky hore - žralok ochutná korisť a laminát mu chutiť nebude. Nechá vás tak. Zdá sa to nemožné, ale kopnúť žraloka do nosa, pichnúť ho do oka či do žiabier, ho odradí.
- Levy: Sú známe prípady ľudožravých levov, ale tých prípadov je málo a skôr sa o nich potom dlho hovorí.
- Krokodíly: V civilizovanejších oblastiach sveta ako Queensland či Florida máte značky na miestach, kde sú krokodíly či aligátory. Dodržujte ich a nekúpte sa! V Afrike sú väčším nebezpečenstvom hrochy a v stojatých vodách bilharióza, ale prosto dávajte si pozor. Keď ste na loďke, nedávajte ruky do vody. Keď chytíte krokodílovi tlamu, udržíte ju zavretú aj jednou rukou. No jeho stisk je, naopak, drvivý. Keď vás chytí a ťahá k vode, vaša jediná šanca je pichať ho do očí a mlátiť po ňufáku.
- Škorpióny: Menšie škorpióny sú so širším kratším chvostom a žltej či „priesvitnej” farby sú tie nebezpečnejšie. Vo Faya Largeau žijú škorpióny, ktoré majú silnejší jed a dokážu vás zabiť.
- Psy: Najväčší priateľ človeka ročne zabije 1 000-krát viac ľudí ako žralok. Pes - zabijak je skôr niektorý z túlavých psov na ulici. Pokiaľ vás chce pes napadnúť, dá to najavo rečou tela - zježená srsť, napäté telo či chvost či prikrčené telo a hlava nízko pri zemi (keď sa bojí). Dôležité je zachovať pokoj a chladnú hlavu. Stáť rovno, s rukami pri tele, nerobiť prudké pohyby a psa si nevšímať. Ak by vás aj napriek tomu napadol, dajte mu na zahryznutie napr. bundu alebo ruksak.
- Hady: Dnes zabili osem hadov, mamby a kobry - boli iba tu v okolí zopár stoviek metrov. Nepchajte ruky do dier. V exotickej prírode vždy (!!!) kráčam za domorodým vodcom. Ak idete sám, dupte! Keď vám kobra lezie po nohách, nehýbte sa, prelezie a bude sa plaziť ďalej. Po štipnutí nevysávajte ranu ústami, to je obsolentné. Končatinu fixujte, ako keby bola zlomená, jemne zabandážujte, vyložte hore a zabezpečte 5T (ticho, teplo, tekutiny, tíšenie bolesti, transport).
Mikroorganizmy a parazity
- Naegleria fowleri: Jednobunkový mikroskopický organizmus s názvom Naegleria je voľne žijúca améba vyskytujúca sa v teplej sladkej vode, ako sú jazerá, bazény, rieky či horúce pramene alebo v pôde po celom svete. No len jeden konkrétny druh je schopný infikovať ľudí a to je Naegleria fowleri. Táto baktéria prosperuje v teplej vode a to až do 46 °C a môže krátkodobo prežiť aj pri vyšších teplotách. K infikovaniu človeka dochádza, keď sa baktéria Naegleria fowleri dostane vodou do tela cez nos. K tomu najčastejšie dochádza pri plávaní či potápaní a baktéria potom cez nos putuje do mozgu, kde ničí mozgové tkanivo a spôsobuje infekciu s názvom primárna amébová meningoencefalitída alebo skrátene PAM. Bohužiaľ stanovenie tejto diagnózy znamená vo väčšine prípadoch smrť. Predchádzať nákaze v bazénoch je pomerne jednoduché dodržiavaním hygienických predpisov a udržiavaním požadovanej hladiny chlóru vo vode. Na druhej strane takéto opatrenia nie je možné v prírodných vodných plochách a riekach aplikovať a platí tu len odporúčanie vyhýbať sa vdychovaniu vody nosom.
- Malária: Tých rád, ako sa brániť, je veľa a ide o množstvo detailov. V každej oblasti je to iné. No ak viete, čo máte robiť, maláriu nedostanete.
Zaujímavosti o ľudskom tele a vesmíre
- Najchladnejšie miesto vo vesmíre je práve na Zemi. Jedná sa o najmenšie častice - atómy, ktoré vedci dokázali zmraziť pomocou lasera na absolútnu nulu, čo je - 273,15 °C.
- Ak by sme odstránili všetky prázdne miesta z každého atómu v ľudskom tele, človek by bol menší ako zrnko soli. Tým pádom by sme celé ľudstvo (po pomyselnom odstránení prázdneho miesta v atómoch) mohli prirovnať k veľkosti jedného jablka.
- Chemická zlúčenina, ktorá je obsiahnutá vo vesmíre, je zhodná s látkou, ktorá dáva malinám ich chuť.
- Jedna z najklzkejších látok na svete je v tele každého z nás. Nazýva sa synoviálna tekutina, no bežne ju poznáme pod názvom kĺbny maz.
- Najväčším existujúcim organizmom je obyčajná huba. Armillaria ostoyae alebo podpňovka, ktorá rastie v rezervácii Malur Reserve (Oregon, USA). Jej mycélium, čiže podhubie sa rozprestiera na ploche neuveriteľných 880 hektárov.
- Mozog chobotnice má tvar šišky s dierou uprostred.
- Blcha dokáže vyskočiť do výšky 8 cm za milisekundu.
- Vedci z Oxfordskej univerzity zistili, že istý druh tropickej ryby dokáže rozoznávať ľudskú tvár.
- Eiffelova veža sa v lete dokáže „vyrásť“ až o 15 centimetrov.
- Francúzsky vedec Pascal Cotte už dlho skúma asi najznámejší obraz od Leonarda da Vinciho - Monu Lisu. Jeho skúmanie dokázalo, že žena na obraze mala pôvodne obočie, no časom vybledlo.
- Množstvo energie potrebnej na chod mozgu sa dá prirovnať k spotrebe 10-wattovej žiarovky.
- Vedci zistili, že pri pití aspoň troch šálok kávy denne sa z dlhodobého hľadiska žene zmenšia prsia.