Zemiaky sú celosvetovo jednou z najdôležitejších plodín a vďaka ich výživovej hodnote a všestrannosti sú neoddeliteľnou súčasťou našej stravy. Pestovanie zemiakov nie je náročné a pri dodržiavaní niekoľkých jednoduchých krokov môžete dosiahnuť bohatú a kvalitnú úrodu. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na pestovanie zemiakov, od výberu vhodnej odrody a prípravy pôdy až po ochranu pred chorobami a škodcami.
Odrody zemiakov a ich vlastnosti
Zemiaky sa delia do niekoľkých kategórií podľa doby dozrievania, varného typu, veľkosti a farby. Výber správnej odrody je kľúčový pre úspešné pestovanie a uspokojenie vašich potrieb.
Podľa doby dozrievania:
- Veľmi skoré odrody: Dĺžka od sadby po zber trvá približne 90 - 100 dní. Ak chcete zemiaky postupne zberať zo záhonu počas celej sezóny, siahnite po veľmi skorých zemiakoch. Môžu byť v zemi až do augusta a počas sezóny sa dajú zasadiť hneď dvakrát - v apríli a júni.
- Skoré odrody: Vegetácia trvá 100 - 110 dní.
- Stredne skoré odrody: Vypestujú sa za 110 - 130 dní.
- Stredne neskoré odrody: Majú najdlhšiu vegetačnú dobu, až 130 a viac dní. Skoré odrody spolu so stredne neskorými viete preskladniť až do ďalšieho roka, ak majú optimálne podmienky a riadne uzavretú šupku.
Podľa varného typu:
- Varný typ A (šalátové zemiaky): Sú veľmi slabo múčnaté, pevné, lojovité. Majú jemnú až stredne jemnú štruktúru.
- Varný typ B (prílohové zemiaky): Sú menej pevné, viac múčnaté.
- Varný typ C (zemiaky na pyré a do cesta): Počas varenia skrehnú. Tieto zemiaky obsahujú najviac škrobu, preto sa dosť rozpradávajú a sú vynikajúcim spojivom v ceste. Sú ideálne pre zemiakovú kašu, zemiakové placky alebo pagáče.
- Varný typ D: Tieto zemiaky sa využívajú ako krmivo pre zvieratá, pre ľudí nie sú moc chutné.
- Zmiešané zemiaky AB alebo BC: Majú vlastnosti oboch typov.
Ďalšie kategórie:
Prečítajte si tiež: Riešenia pre čierne škvrny na zemiakoch
- Rané zemiaky: Majú krátky vegetačný cyklus a zbierajú sa už približne 90 dní po vysadení. Majú jemnú šupku a sú obľúbené pre svoju sladkú chuť.
- Poloneskoré zemiaky: Dozrievajú o niečo neskôr ako rané odrody, zvyčajne po 120 dňoch. Majú pevnejšiu štruktúru a vydržia dlhšie skladovanie.
- Neskoré zemiaky: Dozrievajú najdlhšie, až okolo 150 dní po výsadbe. Sú veľmi vhodné na dlhodobé skladovanie a používanie v zime.
- Farebné zemiaky: Niektoré odrody zemiakov majú zaujímavé farby, ako sú fialové alebo červené zemiaky. Tieto zemiaky sú bohaté na antioxidanty a pridajú jedlu zaujímavý vizuálny a chuťový prvok.
Príprava na sadenie
Výber lokality a stanovišťa:
- Zemiaky najviac obľubujú piesočnaté až hlinitopiesočnaté kypré pôdy. Veľmi tuhá pôda znižuje výnosy. Nepestujte ich na zamokrených pôdach.
- Pri sadení zemiakov má každý skúsený pestovateľ svoj rokmi overený termín. Nie vždy sa oplatí držať zaužívaných stereotypov a platí to aj pre výsadbové termíny zemiakov. Prihliadať treba na lokalitu, aktuálny priebeh počasia a odrodu. Tak napríklad, kým veľmi skoré zemiaky si v teplejších južných oblastiach už tento rok nevysadíte, v chladnejších lokalitách ešte len nastane ten správny čas.
- Zemiaky sa obvykle sadia v strede apríla alebo koncom marca (podľa teploty a posledných mrazov) do plytkých brázd vo vzdialenosti cca 70 cm. Hľuzy ukladajte do vzdialenosti cca 30 cm.
Príprava pôdy:
- Najviac potrebujú draslík. Pôdu preto pripravte už na jeseň zapravením maštaľného hnoja alebo kompostu.
- Pôda by mala byť dobre odvodnená a bohatá na živiny. Vzhľadom na to, že veže zahŕňajú viac vrstiev pôdy, je potrebné mať dostatočné množstvo substrátu.
Predklíčenie sadbových zemiakov:
- Nebojte sa predkličovať aj neskoré odrody zemiakov. Oplatí sa to.
- Pred začiatkom marca hľuzy naukladajte do debničiek očkami smerom nahor. Miestnosť by mala mať 12 - 15°C.
- Pred výsadbou je vhodné nechať sadbové zemiaky predklíčiť, čo urýchli ich rast po výsadbe do pôdy. Predklíčenie spočíva v tom, že zemiaky položíte na svetlé miesto s izbovou teplotou (ideálne okolo 15-20 °C) na niekoľko týždňov, kým nezačnú vytvárať malé výhonky dlhé 1-2 cm.
- Zdravé a kvalitné klíčky, z ktorých možno očakávať silné rastliny sú pevné, hrubšie a kratšie. Ich farba závisí od farby odrody.
Výber sadbových zemiakov:
- Zemiaky patria medzi veľmi napádanú zeleninu, preto pred zasadením siahnite po certifikovanom sadive.
- Na rozdiel od väčšiny zeleniny sa zemiaky nepestujú zo semien, ale z hľúz. Pri výbere sadbových zemiakov dbajte na to, aby boli zdravé, bez známok plesní, hniloby alebo chorôb. Zemiaky s tmavými škvrnami alebo mäkkými miestami môžu spôsobiť problémy počas rastu.
- Ak sú vaše sadbové zemiaky väčšie, môžete ich nakrájať na menšie kúsky, pričom každý kus by mal mať aspoň jedno „oko" (púčik). Oko je miesto, z ktorého bude vyrastať nový výhonok.
Spôsoby pestovania zemiakov
Zemiaky sa dajú pestovať rôznymi spôsobmi, od tradičných metód až po moderné alternatívy.
Prečítajte si tiež: Sadenie zemiakov a úroda
Tradičné pestovanie:
- Hľuzy potom prihrňte (hrobčekovanie). Vytvoríte malé kopčeky s ľahšou ílovitou pôdou. Pozor, aby ste nepolámali klíčky.
- Prihŕňanie zemiakov je proces, kedy hľuzy zasypete kopcom hliny. Zemiaky nerastú pod úroveň vysadenej hľuzy ale nad ňu. Hľuzy zemiakov nemajú radi slnko, pretože jeho vplyvom zozelenejú a strácajú svoju hodnotu.
Pestovanie v tráve:
- Pestovanie zemiakov v tráve je pomerne neobvyklá, ale napriek tomu účinná metóda, ako získať skvelú úrodu zemiakov s minimálnou námahou.
- Najprv musíte zvoliť vhodné miesto na pestovanie zemiakov. Vyberte si miesto, ktoré má dostatok slnka a kde je dobrá drenáž, aby zemiaky mohli dobre rásť.
- Následne môžete začať s vrstvením. Vrstvy by mali byť asi 15-20 cm vysoké a môžu obsahovať rôzne materiály, ako sú tráva, seno, piliny, lístie alebo dokonca kompost.
- Po vytvorení vrstiev môžete začať pridávať zemiaky. Je dôležité nezabudnúť ich rozložiť rovnomerne po celej ploche. Ak máte zemiaky s klíčkami, môžete ich zasadiť priamo do vrstiev, ale ak nie, môžete ich nechať chvíľu na slnku, aby vyklíčili.
- Po pridaní zemiakov môžete pokračovať s ďalšími vrstvami. Počas rastu zemiakov je dôležité udržiavať vrstvy vlhké, ale nie premokrené.
- Pokiaľ neviete, kedy je správny čas na zber, môžete si vyskúšať ľahké hmatanie na zem, kde by mali byť zemiaky. Úroda by mala byť vykonávaná opatrne, aby sa zemiaky nepoškodili.
- Pestovanie zemiakov v tráve môže byť skvelou alternatívou pre tých, ktorí nemajú prístup k záhrade alebo nemajú čas na tradičné spôsoby pestovania.
- Ak chcete vyskúšať pestovanie zemiakov v tráve, nebojte sa experimentovať s rôznymi vrstvami a materiálmi. Majte na pamäti, že pestovanie zemiakov v tráve je metóda no-dig, čo znamená, že nie je potrebné kopať hlboko do zeme.
Pestovanie vo vreciach a kvetináčoch:
- Ďalšou možnosťou na pestovanie zemiakov, najmä na malých záhradkách, je pestovanie vo vreciach. Nezaberie vám miesto na záhrade, vrecia môžete mať postavené aj na betóne, chodníku a pod.
- Vrecia môžu byť jutové alebo z netkanej textílie. Existujú aj vrecia, ktoré majú v spodnej časti odopínateľný otvor, aby ste mohli zemiaky žať pohodlne zospodu.
- Vo vreciach musíte tiež zemiaky častejšie hnojiť, pretože im dôjdu živiny z pôdy.
- Zemiaky sadíme do vreca po 1 až 3 hľuzách (podľa veľkosti vreca), do hĺbky asi 20 cm, vrecia nechávame otvorené.
- Podobným spôsobom môžete pestovať zemiaky aj v kvetináčoch. Odporúčame väčšie kvetináče, napríklad s priemerom okolo 30 cm v hornej časti.
- Do každého kvetináča nasypte drenážnu vrstvu z kamienkov, výživnú pôdu zmiešanú s kompostom a do hĺbky 20 cm zasaďte naklíčenú hľuzu zemiaka.
- Na pestovanie zemiakov v interiéri preto môžeme odporučiť napríklad rašelinový substrát Canna Terra Professional Plus alebo Guanokalong Complete Mix, ktoré obsahujú základné živiny NPK na prvé týždne. Tie sa uvoľňujú postupne a zemiakom nehrozí prehnojenie. Ako pôdny substrát sa používa napríklad konský hnoj, ktorý sa v súčasnosti predáva aj v granulovanej forme.
Pestovanie na slame:
- Pestovanie zemiakov na slame je pomerne nový spôsob pestovania, ktorý sa stáva stále populárnejší.
- Pri pestovaní zemiakov na slame je dôležité zvoliť vhodné miesto s dostatkom slnka a dobrou drenážou. Potom je potrebné pripraviť posteľ na zemiaky. Posteľ môžete pripraviť buď na zemi alebo na vyvýšenom záhone.
- Potom môžete začať s vrstvením slamy. Vrstvy by mali byť asi 15-20 cm vysoké. Je dôležité používať slamu, ktorá je čerstvá a neskazená, aby sa zemiaky nepokazili.
- Po vrstvení slamy môžete začať pridávať zemiaky. Ak máte zemiaky s klíčkami, môžete ich zasadiť priamo na slamu, ale ak nie, môžete ich nechať chvíľu na slnku, aby vyklíčili.
- Po pridaní zemiakov môžete pokračovať s ďalšími vrstvami slamy. Vrstvy slamy by mali byť pokryté listami alebo krajín, aby sa zabránilo vetru a suchu.
- Počas rastu zemiakov je dôležité udržiavať posteľ vlhkú, ale nie premokrenú. Zemiaky tiež potrebujú dostatok živín, takže je dobré pravidelne ich hnojiť organickým hnojivom, ako je napríklad kompost.
- Zemiaky by mali byť zberané po zhruba 80-100 dňoch od výsadby. Pred zberom treba posteľ vyhrabať alebo inak odkryť, aby bolo možné ľahko vytiahnuť zemiaky.
- Pri pestovaní zemiakov na slame môžete experimentovať s rôznymi druhmi slamy a rôznymi spôsobmi vrstvenia. Majte na pamäti, že pestovanie zemiakov na slame vyžaduje pravidelnú kontrolu vlhkosti pôdy a hnojenia, ale celkovo je to veľmi ľahký a úspešný spôsob pestovania zemiakov.
Pestovanie vo vežiach:
Prečítajte si tiež: Pečené zemiaky ako ježko
- Je relatívne nová metóda, ktorá sa stáva čoraz populárnejšou po celom svete.
- Pestovanie zemiakov vo vežiach začína výberom vhodného kontajnera. Kontajner by mal byť dostatočne veľký, aby sa doň zmestila pôda a aby sa zemiaky mohli dobre rozvíjať. Kontajner by mal byť tiež dostatočne hlboký, aby sa v ňom mohli umiestniť vrstvy pôdy.
- Potom sa vyberie vhodná pôda a pripraví sa na výsadbu zemiakov. Pôda by mala byť dobre odvodnená a bohatá na živiny. Vzhľadom na to, že veže zahŕňajú viac vrstiev pôdy, je potrebné mať dostatočné množstvo substrátu.
- Akonáhle zemiaky začnú rásť, vloží sa ďalšia vrstva pôdy a takto sa postupuje, kým sa nevytvorí veža s tromi až štyrmi vrstvami. Pri každej vrstve je potrebné udržovať dostatočnú vlhkosť, aby sa zemiaky mohli dobre rozvíjať.
- Keď zemiaky dorastú, môžu byť zozbierané postupne, vrstvu po vrstve.
- Vzhľadom na to, že zemiaky sú pestované vo veži, treba menej priestoru a je ľahšie ich pestovať aj v obmedzených priestoroch. Tento spôsob pestovania tiež umožňuje kontrolu nad kvalitou pôdy a vody, čo zvyšuje kvalitu a výnos plodín.
- Ďalšou výhodou pestovania zemiakov vo vežiach je, že táto metóda môže byť využitá v mnohých rôznych klimatických podmienkach.
- Pestovanie zemiakov vo vežiach taktiež umožňuje jednoduchú manipuláciu s pôdou. Pri každej vrstve treba dodať živiny a pôdu, takže nie je potrebné kypriť zem a udržiavať ju v kondícii.
Starostlivosť o zemiaky počas rastu
Polievanie:
- Dostatočná vlhkosť pôdy: Zemiaky potrebujú pravidelnú a rovnomernú zálievku, najmä počas rastu a tvorby hľúz. Suchá pôda môže spomaliť rast rastlín a znížiť kvalitu hľúz, zatiaľ čo premočená pôda môže viesť k hnilobe a plesňovým ochoreniam.
- Zalievanie počas tvorby hľúz: Najdôležitejšie je udržiavať pôdu vlhkú počas fázy tvorby hľúz, čo je obdobie, keď rastliny začnú kvitnúť.
- Stačí ich raz za 2 týždne výdatne poliať medzi riadkami, rozhodne ich dlhodobo neprelievajte.
Hnojenie:
- Hnojenie zemiakov je kľúčové na zabezpečenie dobrej úrody. Zemiaky potrebujú dostatok dusíka, draslíka a fosforu pre správny rast a vývoj.
- Pri hnojení zemiakov je dôležité používať hnojivá v súlade s pokynmi na obale a pridávať ich postupne počas rastu rastlín.
- Organické hnojivá, ako je hnoj alebo kompost, poskytujú pomalšie uvoľňovanie živín a dlhodobú výživu rastlín. Anorganické hnojivá sú rýchlejšie v uvoľňovaní živín, ale môžu spôsobiť nadmerné hnojenie, pokiaľ nie sú používané správne.
- Počas prípravy pôdy na výsadbu môžu byť pôda obohatená hnojom alebo kompostom. Pôda by mala byť bohatá na organickú hmotu a dusík. Pri použití hnoja by mal byť aplikovaný aspoň mesiac pred výsadbou, aby sa zabránilo spáleniu koreňov zemiakov. Pokiaľ však budete používať Hnojík, tak sa spálenia báť nemusíte.
- Pri hnojení zemiakov je tiež dôležité pravidelne sledovať pH pôdy, aby sa zistilo, či sú v pôde správne podmienky pre rast a vývoj zemiakov. Ak je pH pôdy príliš kyslé alebo príliš zásadité, môžu byť pridané vhodné prísady na reguláciu pH.
- V prípade hnojenia Hnojíkom stačí po vysadení zemiakov posypať Hnojík do drážky medzi braborové riadky a takto prihnojiť zemiaky 1x mesačne. V prípade invázie škodcov rozmixujte Hnojík a vyzlečky, tie vylúhujte a rastliny celé polejte.
- Zemiaky potrebujú v prvej fáze dusík, ale neskôr najmä draslík.
- Najlepšie je používať špeciálne hnojivo na zemiaky, ktoré má vyvážený obsah živín s dôrazom na draslík a fosfor. Môžete použiť organické hnojivá (napr. kompost, hnoj) alebo priemyselné hnojivá určené priamo na zemiaky.
Okopávanie a starostlivosť:
- Optimálna teplota pôdy: Zemiaky sa vysádzajú na jar, keď sa pôda zahreje na približne 8-10 °C.
- Keď rastliny zemiakov dosiahnu výšku približne 20-30 cm, je dôležité nahŕňať pôdu okolo základne rastlín. Tento proces spočíva v nahrnutí pôdy k spodným častiam rastlín, čím zakryjete spodnú časť stoniek.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Zemiaky sú náchylné na rôzne choroby a škodcov, ktoré môžu ovplyvniť kvalitu a množstvo úrody. Je dôležité pravidelne kontrolovať rastliny a včas zasiahnuť.
Choroby zemiakov:
- Pleseň zemiaková (Phytophthora infestans): Táto plesňová choroba spôsobuje hnedé škvrny na listoch a stonkách a môže zničiť celé rastliny. Na prevenciu zvoľte certifikovanú sadbu, pestujte zemiaky na slnečnom stanovišti s dobrým prúdením vzduchu a vyhnite sa prepolievaniu. Napáda nadzemné časti zemiakov ale aj samotné hľuzy počas daždivého obdobia. Všetko závisí od množstva zrážok počas vegetačného obdobia. Intervaly medzi postrekmi by mali byť 10 - 14 dní, počas daždivého obdobia aj každý týždeň. Odporúčame použiť meďnaté postreky, dokonca aj preventívne. Môžete vykonať postrek na zemiaky, aj keď už je plod napadnutý plesňou.
- Čierna hniloba stonky: Prejavuje sa ako tmavé škvrny na stonkách a listoch, čo môže viesť k úhynu celej rastliny. Černanie stonky možno pozorovať už krátko po vzídení a potom kedykoľvek v priebehu vegetácie, najmä pri vlhkom počasí. Napadnuté môžu byť jednotlivé stonky alebo celý trs. Stonka alebo celá rastlina vädne, krní a postupne odumiera. Pri daždivom počasí a vysokej vlhkosti môžu baktérie napádať aj vegetačné vrcholy alebo spôsobovať mäkké čierne nekrotické lézie na ktorejkoľvek časti stonky. Na hľuzách vyvolávajú baktérie mäkkú hnilobu, ktorá je charakteristická nepríjemným zápachom.
- Strieborná hniloba hľúz: Táto choroba spôsobuje strieborné škvrny na povrchu hľúz.
- Zemiaková antraknóza: Je spôsobená hubou Colletotrichum coccodesa hoci ide o ľahšie ochorenie, ide o jednu z najproblematickejších škvrnitých chorôb. Tento patogén napáda korene, stolóny, podzemnú časť stoniek a niekedy aj hľuzy. Príznaky napadnutia sa prejavujú v druhej polovici vegetácie.
- Alternaria (alternáriová škvrnitosť zemiakov): Je hubový patogén prenášaný prevažne pôdou, ktorá postihuje plodiny zemiakov. Diagnostika môže byť problematická, pretože symptómy môžu byť zamenené za nedostatok živín alebo vädnutie Verticillium. Alternaria spôsobuje lézie na listoch, ktoré majú často terčovitý vzhľad sústredných prstencov.
- Mäkká hniloba hľúz: Baktérie druhu Dickeya a Pectobacterium spôsobujú mäkké hniloby hľúz. Pectobacterium atrosepticum je tradične považované za hlavnú príčinu čiernej nohy. Niektoré druhy Dickeya môžu spôsobiť vädnutie a hnilobu stoniek v teplejších obdobiach, najmä keď teplota stúpne nad 25ºC. Príznaky mäkkej hniloby typicky zahŕňajú mäkké, vlhké, krémovo sfarbené tkanivá. Choré tkanivo je ostro ohraničené od zdravého tkaniva a niekedy má tmavšie okraje.
- Obyčajná chrastavitosť: Spôsobená hlavne Streptomyces scabiei, je nevzhľadná škvrnitá choroba, ktorá môže postihnúť akúkoľvek plodinu, kde hľuzy zažívajú suchý povrch počas kritickej fázy troch až šiestich týždňov po iniciácii hľúz. V dôsledku toho môže byť obzvlášť problematické tam, kde nie je k dispozícii zavlažovanie. Lézie môžu byť kruhové alebo hranaté a môžu splývať do veľkých nepravidelných oblastí. Závažnosť sa môže pohybovať od riedkych bezfarebných korkových lenticel po tmavo hnedé, vyvýšené alebo jamkovité chrasty pokrývajúce povrch hľúz. Obyčajnú chrastavitosť možno ľahko zameniť s prašnú chrastavitosťou. Podporujú ho ľahké priepustné pôdy a suché počasie v júni/júli, kedy dochádza k rýchlej tuberizácii. Aby ste zabránili rozvoju obyčajnej chrastavitosti v suchých podmienkach, mali by ste zavlažovať každé 4 - 6 dní po dobu 3 až 4 týždňov po iniciácii hľúz.
- Prašná chrastavitosť (Spongospora subterranea): Je hubová škvrnitá choroba zemiakov. „Prášok“ sa skladá z guličiek spór (cystosori), ktoré sa uvoľňujú do pôdy a môžu prežiť až desať rokov. Tie uvoľňujú pohyblivé zoospóry, ktoré infikujú koreňové vlásky. Prašná chrastavitosť je tiež prenášačom vírusu Potato Mop Top Virus (PTMV). Neexistujú žiadne nadzemné príznaky. Pri koreňoch sa môžu vyvinúť výrazné svetlé nepravidelne laločnaté hálky. Prašné chrasty sa najprv prejavujú ako malé vyvýšené pupienky pod šupkou. Ako sa rozťahujú, koža sa otvorí a odhalí tmavo hnedú prašnú hmotu cystosori. Lézie sú obvykle plytké priehlbiny obklopené vyvýšenými natrhnutými okrajmi natrhnutej kože. Všeobecne sú malé, tmavé a okrúhle. Tam, kde sú postihnuté veľké plochy, majú prašné chrasty tendenciu sa javiť ako zoskupení jedinci a všeobecne sa nezlučujú do obrých chrast. Ďalšia forma ochorenia sa vyskytuje tam, kde infekcia vedie k nápadným výrastkom, často pokrytým hnedými jamkovými priehlbinami, ale bez otrhaných okrajov šupky. Počas skladovania sa choroba nešíri, ale lézie môžu byť výraznejšie. Prašná chrastavitosť je ochorenie prenášané pôdou, ktoré býva častejšie vyskytované v chladných, vlhkých podmienkach a ťažkých pôdach. Ochorenie je vyvolané vlhkými pôdnymi podmienkami pri iniciácii hľúz s infekciou cez lenticely a príležitostne cez očká alebo rany. Odolnosť kultivaru a dlhé striedanie miesta výsevu zemiakov (po 4 rokoch) sú najúčinnejšími spôsobmi boja s infikovanou pôdou a čistá pôda by mala byť vždy vysadená čistým semenom. Neprelievajte vodou, najmä počas iniciácie hľúz. Použite kultiváciu na podporu dobrej štruktúry pôdy, aby sa udržala voľná odvodnená pôda.
- Prevencia a ochrana: V ťažších pôdach sa držia hnilobné infekcie, preto si v napadnutom záhone musíte dať 3-ročnú pauzu od pestovania zemiakov. Mikroorganizmy závislé na zemiakoch zmiznú.
Škodcovia zemiakov:
Pásavka zemiaková (Leptinotarsa decemlineata): Tento hmyz je hlavným škodcom zemiakov, ktorý poškodzuje listy a môže výrazne znížiť výnos. Pravidelne kontrolujte rastliny a ručne odstraňujte dospelé pásavky a ich larvy. Dospelec prezimuje asi 15 - 25 cm pod povrchom pôdy, obvykle mimo poľa, kde sa živí ako larva. Pásavky sa presúvajú do radov plotov, vodných tokov atď. na okrajoch polí, aby sa zavŕtali do pôdy a prezimovali. Keď ju nájde, okamžite sa začne kŕmiť. Dospelé pásavky sa pária a každá samica chrobáka kladie skupiny 10-20 vajíčok (celkom niekoľko stoviek), obvykle na spodnú stranu spodných listov. Vajíčka sa liahnu za 4-10 dní v závislosti na teplote a larvy sa okamžite začnú živiť jemnými mladými listami. Prvý a druhý vývojový stupeň chrobáka nespotrebúva mnoho listového tkaniva kvôli ich veľkosti. Tretí a štvrtý stupeň vývoja spôsobujú väčšinu defoliácie a majú tendenciu sa živiť staršie tkanivo listov. Larvy majú vo zvyku živiť sa listami v hornej časti rastliny.
Drôtovce: Tieto larvy poškodzujú hľuzy tým, že sa prehryzávajú dovnútra, čo znižuje kvalitu zemiakov. Drôtovce môžu do zemiakov zaviesť rôzne mikroorganizmy spôsobujúce ich hnilobu. Majú 3 - 5 ročný vývoj. Vyskytujú sa najmä v niekoľko rokov neobrábanej pôde. Priama ochrana sa nevykonáva, avšak môžete použiť spomínaný Novaferm Viva alebo dusíkaté vápno. Vápno aplikujte pred kopcovaním za sucha.
Vošky: Vošky poškodzujú rastliny a môžu prenášať vírusy. Mnohým robia vrásky vošky na zemiakoch, ktoré prenášajú vírusy.
Listonoš zemiakový: Je zákerný škodca, ktorý môže znehodnotiť vaše pestovateľské úsilie.
Prevencia a ochrana: Ak pravidelne každú sezónu pestujete zemiaky, s najvyššou pravdepodobnosťou v nich prezimovala pásavka zemiaková (mandelinka). Ak patríte medzi eko záhradkárov, siahnite po biologických výrobkoch značky Floraservis ako napr. Novaferm Viva - zmes kmeňov baktérií na aktiváciu pôdy a väčšiu odolnosť. Aplikujte ho formou postreku na povrch pôdy na jeseň a následne zapracujte rotavátorom alebo rýľom. Z chemických prípravkov odporúčame organofosfáty, granulované insekticídy alebo karbamáty ako napr. Pirimor 50 WG s vynikajúcimi ekotoxikologickými parametrami a vysokou selektivitou iba na vošky. Môžete siahnuť po postrekovom insekticídnom prípravku Karate Zeon 5 CS, prípadne biologickom prípravku s obsahom nimbového a karanja oleja Karanimba Mikro. Môžete použiť Buzzin - granulovaný selektívny herbicíd na ničenie dvojklíčnolistových burín v porastoch zemiakov. Ďalšou alternatívou je Keeper Liquid - selektívny postrekový herbicíd.
Zber a skladovanie zemiakov
Zber zemiakov:
- Zemiaky sa zbierajú po odkvete, pretože dovtedy zber hľúz nemá význam - sú maličké. Zemiaky zbierame zboku. Pod rastlinou zakopnite zboku, nadvihnite hľuzu a vyberte ju.
- Rané odrody zemiakov môžete zbierať už po 60-90 dňoch od výsadby, keď rastliny kvitnú.
- Neskoré zemiaky, ktoré sa pestujú na skladovanie, zbierajte až po tom, čo rastliny začnú vädnúť a usychať, čo je zvyčajne po 100-120 dňoch od výsadby.
- Pred zberom treba posteľ vyhrabať alebo inak odkryť, aby bolo možné ľahko vytiahnuť zemiaky.
Skladovanie zemiakov:
- Po zbere nechajte zemiaky krátko preschnúť na vzduchu, ale mimo priameho slnka, aby ste zabránili ich zafarbeniu.
- Je vhodné skladovať zemiaky v pivnici? Áno, ale musí byť suchá, chladná (4-8 °C) a dobre vetraná.
- Zemiaky skladujte na tmavom, chladnom a suchom mieste. Ideálna teplota pre skladovanie je medzi 4-8 °C.
Časté problémy a riešenia
- Prečo majú listy zemiakov hnedé škvrny a rýchlo vädnú? Ide pravdepodobne o pleseň zemiakovú.
- Hľuzy sú prehryzené tunelmi - čo to spôsobuje? Pravdepodobne ide o drôtovce.
- Na listoch sa objavili malé hmyzy a rastlina slabne - čo robiť? Ide o vošky.
- Stonky černajú a rastlina odumiera - môže to byť čierna hniloba? Áno.