Zemiaky sú jednou z najdôležitejších plodín na svete a vďaka svojej výživovej hodnote a univerzálnosti sú neoddeliteľnou súčasťou našej stravy. Rastlina známa ako ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum) patrí do čeľade ľuľkovitých a pestuje sa po celom svete v stovkách odrôd. Pestovanie zemiakov nie je náročné a pri dodržiavaní niekoľkých jednoduchých krokov môžete dosiahnuť bohatú a kvalitnú úrodu. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na pestovanie zemiakov pred kvitnutím, vrátane výberu odrôd, prípravy pôdy, výsadby a starostlivosti o rastliny.
Výber správnej odrody zemiakov
Výber správnej odrody zemiakov je kľúčový pre úspešné pestovanie. Zemiaky sa delia do niekoľkých kategórií podľa doby dozrievania, veľkosti, farby a varného typu. Pri výbere odrody zvážte, ako chcete zemiaky využiť a ako dlho ich plánujete skladovať.
Typy zemiakov podľa dĺžky vegetačného obdobia
- Veľmi skoré odrody: Potrebujú od sadby do zberu len 90 až 100 dní. Zber je možný postupne, zhruba od polovice júna, niekedy aj skôr. Príklady odrôd: Adora, Riviera, Anuschka, Impala, Flavia, Colette, Belarosa. K najskorším z nich patria Adora a Riviera so zberom už 65 dní po výsadbe, čo je neraz už koncom mája. Zaujímavosťou odrody Adora je jej zloženie. Obsahuje najnižšie množstvo uhľohydrátov, čo ocenia cukrovkári. Chcete zemiaky postupne zberať zo záhonu počas celej sezóny, siahnite po veľmi skorých zemiakoch.
- Skoré odrody: Vyznačujú sa vegetačnou dobou 100 až 110 dní. Je možné ich využiť aj na účely rýchlej produkcie konzumných zemiakov, ale ak ich necháte v pôde do septembra a majú riadne uzavretú šupku, v optimálnych podmienkach ich viete preskladniť až do ďalšieho roka. Príklady odrôd: Adela, Belana, Bohemia, Elfe, Julinka, Marabel, Malvina, Rosara, Sunita. Jeden z najvšestrannejších zemiakov, čo sa týka použitia, je Elfe, jemný krémový svetložltý zemiak. Hodí sa na varenie, pečenie, prípravu pyré.
- Stredne skoré odrody: Ich vegetačná doba je 110 až 130 dní. Zbierajú sa jednorazovo, niekedy v septembri až polovici októbra. Príklady odrôd: Agria, Alonso, Almonda, Bela, Concordia, Ditta, Finessa, Galata, Megan, Princesss, Red Lady, Soraya. Najznámejší a najobľúbenejší zemiak za posledných 10 rokov je Agria. Odroda má vysokú úrodnosť a je vhodná najmä na pečenie, varenie, smaženie, výrobu lupienkov, lokší, zemiakového pyré.
- Stredne neskoré odrody: Ich vegetačná doba je 130 a viac dní. Zbierajú sa jednorazovo, niekedy v septembri až polovici októbra. Patria sem: Antónia, Jelly, Marena, Salinero, Tosca. Skoré odrody spolu so stredne neskorými viete preskladniť až do ďalšieho roka, ak majú optimálne podmienky a riadne uzavretú šupku.
Typy zemiakov podľa varného typu
- Varný typ A - šalátové zemiaky: Sú veľmi slabo múčnaté, pevné, lojovité. Majú jemnú až stredne jemnú štruktúru. Vhodné do šalátov, na hranolky alebo ako príloha.
- Varný typ B - prílohové zemiaky: Sú menej pevné, viac múčnaté. Zemiaky tohto typu sú polopevné, teda pri varení môžu mať mierne múčnatú štruktúru. Varný typ zemiakov B je univerzálny, to znamená, že sa hodí ako príloha, do šalátov, do polievok, aj na pečenie a restovanie.
- Varný typ C - zemiaky na pyré a do cesta: Počas varenia skrehnú. Tieto zemiaky obsahujú najviac škrobu, preto sa dosť rozpradávajú a sú vynikajúcim spojivom v ceste. Sú ideálne pre zemiakovú kašu, zemiakové placky alebo pagáče. Pri varení tento typ zemiakov mäkne a krehne. Zemiaky typu C sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu zo všetkých troch typov. Škrob je skvelým spojivom v cestách. Varný typ C sa teda najlepšie hodí na zemiakovú kašu, zemiakové placky alebo do cesta. A ak dostanete chuť na vyprážané hranolky, tiež siahnite po type C.
- Varný typ D: Tieto zemiaky sa využívajú ako krmivo pre zvieratá, pre ľudí nie sú moc chutné. V obchodoch sa s typom D nestretnete, pretože by ste tento typ v kuchyni nevyužili.
- Zmiešané zemiaky AB alebo BC: Majú vlastnosti oboch typov. Často sa stretnete so zmiešanými typmi zemiakov AB alebo BC a pod. V takom prípade majú vlastnosti z oboch typov.
Certifikovaná sadba
Zemiaky patria medzi veľmi napádanú zeleninu, preto pred zasadením siahnite po certifikovanom sadive. Či sa už do pestovania zemiakov chcete pustiť po prvýkrát, alebo ste skúsený pestovateľ, stavte vždy na kvalitnú novú sadbu. Spoznáte ju tak, že bude certifikovaná, teda úradne preverená a bude mať patričné označenie. Zemiaky bývajú vírusmi napádané veľmi často a prenášajú sa práve nekvalitnou sadbou. V poraste ich rozširujú najmä vošky. Preto aj dobre vyzerajúca sadba od „známeho“ nie je zárukou dobrého zdravotného stavu. Ak pestujeme zemiaky, sadbu si vieme na jeseň povyberať z vlastných výpestkov a odložiť. No ak si chceme sadbu obnoviť, či rozšíriť sortiment, prípadne chceme ich pestovanie vyskúšať, siahneme po certifikovanej sadbe, ktorá zaručuje dodržanie predpismi stanoveného zdravotného, biologického a fyzikálneho stavu sadbových hľúz. Pri kúpe sadby dávajte pozor na veľkosť hľúz, ktoré by mali mať rozmer 30 - 55 mm, ideálne 45 mm.
Agria - obľúbená odroda
Sadbové zemiaky Agria patria medzi najobľúbenejšie odrody na Slovensku. Vyznačujú sa oválnymi, veľmi veľkými hľuzami s tmavožltou dužinou a vysokou úrodnosťou. Agria uprednostňuje kvalitné pôdy s rovnomerným zásobovaním vodou a živinami. Odporúča sa včasné zavlažovanie a nakličovanie hľúz pred sadením. Pre urýchlenie zrenia je vhodné znížiť podiel vňate.
Príprava pôdy
Na samom začiatku je dôležité pôdu dôkladne pripraviť. Zemiaky najviac obľubujú piesočnaté až hlinitopiesočnaté kypré pôdy. Veľmi tuhá pôda znižuje výnosy. Nepestujte ich na zamokrených pôdach. Zemiaky majú radi kyprú, prevzdušnenú pôdu, ktorá je dobre priepustná. Ideálnym typom pôd sú piesčito hlinité pôdy s vysokým obsahom organických látok. Piesčité pôdy, ktoré nezadržujú vľhkosť sú vhodnejšie skôr pre skoré odrody, treba pri nich dbať na pravidelné zavlažovanie a hnojenie.
Prečítajte si tiež: Zavedenie zemiaku a mrkvy
Pôda by mala byť kyprá, dobre prevzdušnená a priepustná, aby sa v nej hľuzy dobre vyvíjali. Ideálne je, ak má pôda mierne kyslé pH v rozmedzí 5,5 až 6,5. Vyhýbajte sa ťažkým ílovitým pôdam, ktoré zadržiavajú vodu - takéto prostredie spôsobuje hnitie hľúz a znižuje úrodu.
Pôdu skyprite na jeseň do hĺbky aspoň 25 - 30 cm. V prípade ťažkých pôd sa odporúča zaradiť aj hlbokú orbu. Na jar pred výsadbou pôdu prekyprite a obohaťte o kompost, dobre rozložený maštaľný hnoj alebo zelené hnojenie (napr. repka, horčica). Pôdu preto pripravte už na jeseň zapravením maštaľného hnoja alebo kompostu. Ak pravidelne každú sezónu pestujete zemiaky, s najvyššou pravdepodobnosťou v nich prezimovala pásavka zemiaková (mandelinka).
Zemiaky vyžadujú ľahšie až stredne ťažké humózne pôdy, najlepšie piesočnaté až hlinitopiesočnaté, kypré. Príliš utužená pôda znižuje výnosy.
Pozemok pod zemiaky vyhnojíme skoro na jeseň maštaľným hnojom ( vhodné je sadiť až druhý rok po hnojení hnojom ), lepšie kompostom, resp. zeleným hnojením ( repka, horčica ). Za strednú dávku hnoja môžeme považovať 4 kg na 1m2 pozemku. Je vhodné zapraviť s hnojom aj základnú dávku superfosfátu ( 80 g na 1m2 ) a draselnej soli ( 30 g na 1m2 ). Ak však použijeme dávku hnoja napr. 7 kg na 1m2, dodávame do pôdy toľko dusíka a draslíka, že stačí dohnojiť superfosfátom.
Na jar je vhodné pre rýchlejší rastový štart rozhodiť pred výsadbou na 1 m2 pozemku dusíkaté hnojivo, napr. liadok v dávke 20 g (podľa celkového stavu vyhnojenia pozemku). Najviac potrebujú draslík.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre plyšovú zeleninu: Zemiak ako originálny darček
Striedanie plodín
Zemiaky sa nesadia opakovane na to isté miesto skôr ako po 3 - 4 rokoch. Striedanie plodín je nevyhnutné na predchádzanie vyčerpaniu pôdy a šíreniu chorôb ako je háďatko zemiakové. Najlepšie predplodiny sú strukoviny (napr. hrach, fazuľa). Ideálne je striedanie plodín tak, aby zemiaky na pozemok prišli 1 x za štyri roky.
Nakličovanie sadby
Pred začiatkom marca hľuzy naukladajte do debničiek očkami smerom nahor. Miestnosť by mala mať 12 - 15°C. Najlepšie už začiatkom marca hľuzy naukladáme do debničiek tak, aby očkami smerovali nahor. Debničky postavíme do svetlej miestnosti s teplotami 12 - 15 °C a až do doby výsadby necháme hľuzy klíčiť. Mali by vytvoriť silné klíčky, dlhé maximálne 2 cm. Nikdy ich nesmieme dať predkličovať do tmy!
Pokiaľ chceme zberať úrodu čo najskôr, môžeme sadbu nechať zakoreniť. To znamená, že asi desať dní pred výsadbou hľuzy v debničkách posypeme kompostom, aby do neho zapustili korienky.
Zemiaky, ktoré chcete nechať naklíčiť si musíte vybrať buď spomedzi vami dopestovaných zemiakov z poslednej sezóny alebo si kúpiť sadbové zemiaky a to či už osobne, od suseda alebo cez internet necháme na vás. Uložte ich do debničky tak, aby smerovali púčikmi (očkami) hore. Debničku uložíme na miesto, kde sa teplota pohybuje v rozmedzí 12-15 °C. Niekedy sa zemiaky zvyknú v debničke prikryť tenkou vrstvou zeminy, aby im bolo zabezpečené teplo. Ak máte zemiakov na klíčenie málo, môžete si ich počet zdvojnásobiť rozrezaním. Krájanie zemiakov na sadenie je bežná prax, ktorú používali už naši starí rodičia.
Výsadba zemiakov
Výsadba závisí od nadmorskej výšky a lokálneho počasia. Vo všeobecnosti sa odporúča začať s výsadbou, keď sa pôda ohreje na minimálne 7 - 8 °C, ideálne 10 °C v hĺbke 10 cm. Zemiaky sa obvykle sadia v strede apríla alebo koncom marca (podľa teploty a posledných mrazov) do plytkých brázd vo vzdialenosti cca 70 cm. Doba výsadby zemiakov na záhradke súvisí s možným poškodením rastlín nočnými mrazmi. Doba vzchádzania je 3 - 5 týždňov po vysadení. Záhradkár podľa možnosti boja proti mrazom sám volí termín výsadby. Prevažne však sadí skoro (v marci) a riskuje (riziko znížime prekrytím netkanou textíliou).
Prečítajte si tiež: Surová zelenina a zemiaky: Porovnanie varenia
Polovica až koniec apríla by mal byť ideálny čas na sadenie zemiakov. Dôležité je zdôrazniť, že sa nemožno vždy riadiť presnými termínmi o ktorých sa neraz dočítame v článkoch. Predpokladáme, že máte zemiaky naklíčené a vonku je pekne, slnečno.
U nás môžeme zemiaky pestovať takmer po celom Slovensku. Zemiakom vyhovujú chránené polohy, nevhodné pre pestovanie sú len ťažké zamokrené pôdy. Zo živín sú zemiaky náročné predovšetkým na draslík. Pôdu pre výsadbu zemiakov musíme pripraviť už na jeseň, kedy pozemok dôkladne zrýľujeme a do pôdy zapravíme maštaľný hnoj, prípadne kompost.
Termíny výsadby podľa regiónov
- Južné Slovensko (Podunajská nížina, Záhorie): V týchto oblastiach s najskorším nástupom jari sa môže so sadením začať už od 20. marca do 10. apríla.
- Stredné Slovensko (okolie Zvolena, Banská Bystrica): Tu sa podmienky ustália o niečo neskôr, od polovice až konca apríla. Optimálny čas výsadby býva od 5. do 20. apríla.
- Severné Slovensko (Orava, Kysuce, Liptov): V týchto regiónoch s vyššou nadmorskou výškou a chladnejším počasím sa odporúča začať s výsadbou až od 20. apríla do 10. mája.
Výkop riadkov a rozostupy
Riadky by mali byť hlboké približne 10 až 12 cm, čo poskytuje hľuzám dostatok priestoru na rast. Pre dobrú dostupnosť a prevzdušnenie je ideálny rozostup medzi riadkami 60 až 75 cm. Jednotlivé sadbové zemiaky ukladajte v rozostupoch 25 až 35 cm, podľa veľkosti hľúz a dostupného priestoru. Hľuzy ukladajte do vzdialenosti cca 30 cm.
Spôsob výsadby
Zemiaky pestujeme v hrobkovej kultúre, ktorú založíme vytvorením (naoraním) plytkých rýh (6 - 8 cm), do ktorých vysádzame naklíčené hľuzy a zahrnutím (zaoraním) vytvoríme hrobky. Pre záhradkárov je vhodný tiež spôsob vysádzania hľúz do jamiek (podľa šnúry), kde hľuzy zahrnieme a začíname s rovinnou kultúrou v nezaburinenom stave. Vzídené rastliny prihŕňame postupne a vytvárame hrobok 20 - 30 cm vysoký. Chybou je hľuzy vysádzať hlboko. Vhodná medzi riadková vzdialenosť je 62 cm, pre záhradku aj 50 cm.
Zemiaky vysádzame v polovici apríla do plytkých brázd vzdialených od seba asi 70 cm, hľuzy ukladáme približne tridsať centimetrov od seba a nad brázdami vytvoríme hrobčeky. Pri hrobčekovaní (prihŕňaní) si dávame veľký pozor, aby sme klíčky neolámali. Nakličovanie sa hodí do ľahších pôd, kde je možné prihrnúť zeminu bez polámania klíčkov. Hľuzy potom prihrňte (hrobčekovanie). Vytvoríte malé kopčeky s ľahšou ílovitou pôdou. Pozor, aby ste nepolámali klíčky.
Hĺbka výsadby
Spôsob výsadby ovplyvňuje aj to, ako hlboko sa zemiaky sadia. Najvhodnejšia je 10 až 20 cm hĺbka výsadby zemiakov, pričom platí, že čím plytšia je výsadba, tým rýchlejšie zemiaky vyklíčia, no následne ich je potrebné aj viac prihŕňať pôdou (kopcovaním) alebo dodatočným mulčom, aby sa predišlo vystaveniu zemiakových hľúz pôsobeniu slnka.
Poloha klíčkov
Každú hľuzu uložte klíčkami nahor, ideálne do vlhkej, ale nie premokrenej pôdy.
Zasypanie a starostlivosť po výsadbe
Zemiaky zasypte jemnou vrstvou pôdy. Ako rastliny porastú, pravidelne ich prihŕňajte, teda nahrňte k nim zeminu zo strán. Táto technika sa hodí pre menšie záhrady aj pre väčšie plochy, kde sa využíva aj mechanizácia. Prihŕňanie zemiakov je proces, kedy hľuzy zasypete kopcom hliny. Zemiaky nerastú pod úroveň vysadenej hľuzy ale nad ňu. Hľuzy zemiakov nemajú radi slnko, pretože jeho vplyvom zozelenejú a strácajú svoju hodnotu.
Alternatívne metódy výsadby
- Sadenie zemiakov do kompostu: Výhodou sadenia zemiakov do kompostu je, že nie je potrebné pôdu nijakým spôsobom obrábať (orať, kopať, kultivovať). A keďže nenarušená pôda je bohatšia na mikrobiálny život a živiny, je táto metóda väčšinou aj úrodnejšia. Pred samotnou výsadbou si pripravíme záhon na výsadbu zemiakov položením 12 cm vrstvy vyzretého kompostu na neobrobenú pôdu (ak je pôda zaburinená, položíme na ňu najskôr čistý kartón a až potom kompost). Kompost následne zhutníme udupaním (kompost bude viac kompaktný a bude lepšie zadržiavať vlahu). Kompost sa bude ďalej rozkladať a bude potravou pre pôdny život (mikróby, huby, dážďovky), ktoré pre rastliny poskytujú živiny.
- Sadenie zemiakov do slamy: Obdobou výsadby do kompostu je aj sadenie zemiakov do slamy, pričom postup pri oboch metódach je rovnaký až na to, že namiesto kompostu používame starú slamu alebo seno. Tieto mulčovacie materiály je možné aj kombinovať (vrstviť) a ako mulč je možné využiť aj suché lístie a iné organické materiály.
Starostlivosť počas rastu
Zemiaky si už po výsadbe nevyžadujú veľa starostlivosti. Jednou z mála potrebných činností je odburiňovanie, ktoré je vhodné načasovať ihneď po vyklíčení zemiakov. Pri sadení zemiakov do kompostu alebo slamy odburiňovanie nie je potrebné. Pri oboch metódach výsadby je však potrebné okolie rastlín pokryť dodatočnou vrstvou pôdy (kopcovanie) alebo kompostu ako náhle dosiahnu výšku cca. 30 cm. Dodatočná vrstva zabráni tomu, aby sa rastúce hľuzy vystavili slnku, čo by spôsobilo ich zozelenenie a vytváranie toxínov (solanínu), ktorý je pre ľudský organizmus jedovatý.
Zemiaky potrebujú najmä draslík pre tvorbu hľúz a odolnosť voči stresom. Aplikujte NPK hnojivo (napr. Cererit) podľa návodu.
Prihŕňanie (kopcovanie)
Keď mladé rastlinky dosiahnu výšku približne 10 až 15 centimetrov, je čas na prvé prihŕňanie. Tento jednoduchý, no dôležitý krok pomáha spevniť stonky a zároveň ochrániť nové hľuzy pred svetlom. Prihŕňanie alebo aj kopcovanie zemiakov je proces, kedy najskôr na vysadené zemiaky a neskôr na narastenú vňať nahŕňame čo najvyššiu vrstvu hliny. Pretože hľuzy nerastú pod úroveň vysadenej hľuzy, ale len nad ňu. Keď teda nemáme dobre nakyprenú vrstvu pôdy nad hľuzou, nemá sa kam rozrastať. Nad zem rastú nerady, pretože tu vplyvom slnečného svitu zozelenejú a strácajú svoju hodnotu.
Hrobkovanie opakujeme 2 - 3 x vždy po 7 - 10 dňoch ( podľa zaburinenia). Posledný zásah robíme do doby, nasadzovania hľúz, aby sme tieto nepoškodili. Nízke nahrnutie hrobkov často spôsobuje, že rastom sa nové hľuzy vy-tláčajú na povrch pôdy, zozelenajú a nie sú vhodné na konzum a sú ľahšie napádané plesňou zemiakovou.
Okopávajte po každom daždi alebo keď pôda vytvorí škrupinu, čím zlepšujete prevzdušnenie a podporujete rast. Prihŕňajte zemiaky aspoň 2-krát počas vegetácie - prvýkrát, keď majú rastlinky 15 - 20 cm, druhýkrát pred kvitnutím.
Zavlažovanie
Zemiaky majú radi pravidelnú vlahu, najmä počas obdobia intenzívneho rastu. Ak prídu suché dni, nezabudnite na zálievku. Ideálne je aplikovať približne 20 až 30 litrov vody na každý meter štvorcový, a to raz za 7 až 10 dní. Zemiaky majú radi kyprú, prevzdušnenú pôdu, ktorá je dobre priepustná. Ideálnym typom pôd sú piesčito hlinité pôdy s vysokým obsahom organických látok. Piesčité pôdy, ktoré nezadržujú vľhkosť sú vhodnejšie skôr pre skoré odrody, treba pri nich dbať na pravidelné zavlažovanie a hnojenie. Stačí ich raz za 2 týždne výdatne poliať medzi riadkami, rozhodne ich dlhodobo neprelievajte.
V porovnaní s inými plodinami majú zemiaky v relatívne krátkom časovom období vysokú produkciu rastlinnej hmoty. Aby sa dosiahli vysoké výnosy, je potrebné zabezpečiť dostatočné množstvo živín počas celého biologického cyklu plodiny. Hneď po klíčení sa výhonky a listy vyvíjajú na nadzemnej časti rastliny, zatiaľ čo korene a stolóny sa vyvíjajú v pôde, kde sa na nich vytvoria hľúzy. V tomto štádiu je hlavným cieľom vytvorenie bohatého a robustného koreňového systému, ktorý dodá rastlinke živiny a vodu a splní vysoké nároky na výživu hľúz v neskorších štádiách kultivácie.
- (N) - dusík stimuluje rýchly rast, zvyšuje počet listov a zvyšuje ich fotosyntetickú aktivitu.
- (P) - fosfor je v tomto období najvýznamnejšou živinou. Podporuje rast koreňového systému a vedie k skorému klíčeniu.
- (Ca / Mg) - vápnik je potrebný pre rast koreňov, listov a vyvíjajúcich sa tkanív a pomáha rastline prekonať akýkoľvek environmentálny stres.
- (N) - dusík podporuje silnú fotosyntetickú aktivitu listov, ktorá je potrebná na tvorbu hľúz.
- (P) - fosfor ovplyvňuje tvorbu hľúz viac ako akékoľvek iné živiny.
- (N) - dusík významne prispieva k rastu hľúz.
- (P) - Počas tohto času plnenia má fosfor rozhodujúci vplyv na konečnú veľkosť hľúz.
- (Κ) - Počas fázy rastu hľúz je draslík prvkom absorbovaným najrýchlejšou rýchlosťou a v najväčších množstvách plodinou. Prispieva k produkcii uhľohydrátov v listoch a ich migrácii do hľúz.
- (Mg / Ca) - horčík a vápnik majú rozhodujúci vplyv na vývoj hľúz. Horčík zvyšuje fotosyntetickú aktivitu a zvyšuje migráciu uhľovodíkov do hľúz.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Zemiaky najčastejšie trpia plesňami ako fytoftóra. Napáda nadzemné časti zemiakov ale aj samotné hľuzy počas daždivého obdobia. Všetko závisí od množstva zrážok počas vegetačného obdobia. Intervaly medzi postrekmi by mali byť 10 - 14 dní, počas daždivého obdobia aj každý týždeň. Odporúčame použiť meďnaté postreky, dokonca aj preventívne. Môžete vykonať postrek na zemiaky, aj keď už je plod napadnutý plesňou. V ťažších pôdach sa držia hnilobné infekcie, preto si v napadnutom záhone musíte dať 3-ročnú pauzu od pestovania zemiakov. Mikroorganizmy závislé na zemiakoch zmiznú. Ďalším známym škodcom je háďatko zemiakové. Ak patríte medzi eko záhradkárov, siahnite po biologických výrobkoch značky Floraservis ako napr. Novaferm Viva - zmes kmeňov baktérií na aktiváciu pôdy a väčšiu odolnosť. Aplikujte ho formou postreku na povrch pôdy na jeseň a následne zapracujte rotavátorom alebo rýľom. Mnohým robia vrásky vošky na zemiakoch, ktoré prenášajú vírusy. Z chemických prípravkov odporúčame organofosfáty, granulované insekticídy alebo karbamáty ako napr. Pirimor 50 WG s vynikajúcimi ekotoxikologickými parametrami a vysokou selektivitou iba na vošky. Môžete siahnuť po postrekovom insekticídnom prípravku Karate Zeon 5 CS, prípadne biologickom prípravku s obsahom nimbového a karanja oleja Karanimba Mikro. Drôtovce môžu do zemiakov zaviesť rôzne mikroorganizmy spôsobujúce ich hnilobu. Majú 3 - 5 ročný vývoj. Vyskytujú sa najmä v niekoľko rokov neobrábanej pôde. Priama ochrana sa nevykonáva, avšak môžete použiť spomínaný Novaferm Viva alebo dusíkaté vápno. Vápno aplikujte pred kopcovaním za sucha. Môžete použiť Buzzin - granulovaný selektívny herbicíd na ničenie dvojklíčnolistových burín v porastoch zemiakov. Ďalšou alternatívou je Keeper Liquid - selektívny postrekový herbicíd.
Časté choroby a škodcovia zemiakov
Pre záhradkára nie je nič horšie, ako keď sa po celosezónnej namáhavej práci musí zmieriť so znehodnotenou, chorobami alebo škodcami napadnutou úrodou.
- Pleseň - fytoftóra: Pri častých a výdatných dažďoch, vysokej vzdušnej vlhkosti a použití nezdravého sadiva - huba dokáže prezimovať v poškodených hľuzách. Preventívne opatrenia: Základ ochrany je zdravé sadivo. Zemiaky pestujte vo voľnejšom spone hlavne na vlhkejších stanovištiach. Uprednostnite vzdušné a slnečné hriadky, bez tieňa budov alebo vyšších plodín, zavlažujte podmokom.
- Obyčajná chrastavistosť: Spôsobujú ju baktérie rodu Streptomyces. Vyskytuje sa hlavne na suchších a ľahších pôdach, ktoré majú väčšie zásoby vápnika alebo boli zemiaky hnojené priamo čerstvým maštaľným hnojom. Preventívne opatrenia: Pôdu príliš nevápnite a nehnojte čerstvým maštaľným hnojom. Chorobu obmedzíte použitím fyziologicky kyslých hnojív, zeleným hnojením a listovou výživou - horčík, mangán. Vo veľmi suchých rokoch výdatne zavlažujte hlavne v čase intenzívneho rastu hľúz podmokom.
- Vločkovitosť hľúz: Viac poškodzované sú porasty pestované na ťažkých a vlhkých pôdach alebo tam, kde pred výsadbou nebol v pôde dostatočne rozložený organický materiál. Riziko sú aj hostiteľské rastliny - mrkva, fazuľa, hlúboviny. Preventívne opatrenia: Dodržiavanie osevného postupu a používanie zdravého sadiva. Hnojenie dobre vyzretým maštaľným hnojom už na jeseň, včasné likvidovanie buriny a predkličovanie zemiakov, aby ste urýchlili ich vzchádzanie.
- Rakovina: Zdroj infekcie môže byť pôda infikovaná hubou, ktorá sa prenáša na znečistenom pracovnom náradí alebo strojmi, prípadne aj infikované sadivo zemiakov. Preventívne opatrenia: Základ je výsadba certifikovaného sadiva rezistentných odrôd zemiakov. Pomocou nich je tiež možné pôdu ozdraviť, avšak v takom prípade nesmie byť úroda použitá ako sadivo na budúce pestovanie.
- Suchá hniloba: Pôvodcami sú huby rodu Alternaria či Fusarium. Do hľúz prenikajú z pôdy cez mechanické poškodenia, čo vznikli počas zberu. Buďte preto opatrní a dôslední, pred uskladnením poškodené hľuzy vytrieďte. Preventívne opatrenia: Prevenciou je skladovanie zdravých zemiakov bez prímesí pôdy, choroba má totiž vlastnosť šíriť sa v skladoch od hľuzy k hľuze. Počas skladovania udržiavajte teplotu pod 6 °C, vysádzajte len zdravé hľuzy.
- Zelenanie: Príčina zelenania šupky a dužiny je svetlo. Hľuzy počas pestovania vyčnievali nad povrch pôdy alebo boli dlhodobo skladované v svetelne nevyhovujúcich podmienkach. Nazelenané zemiaky obsahujú viac glykoalkaloidov, napríklad solanínu, preto sú nevhodné na konzum, ale aj skrmovanie.
- Striebristosť: Spôsobuje huba Helminthosporium solani.
#