Rajčiaky sú obľúbenou zeleninou v našich záhradách, ale pre optimálny rast a bohatú úrodu potrebujú správne zloženie pôdy. V tomto článku sa pozrieme na všetky dôležité aspekty pôdy pre rajčiaky, od živín až po štruktúru.
Život v pôde a jeho význam
Všetko, čo rastlina potrebuje k životu, je svetlo, voda a minerály. Intenzita rastu a zdravie rastliny je bezprostredne späté s množstvom minerálnych látok - živín, ako je napríklad dusík, fosfor, draslík, zinok, atď. Každý prvok má svoju úlohu v živote rastliny. Na to, aby pôda bola schopná udržať minerálne látky - živiny, potrebuje jednoducho byť živá. Život v pôde sa vyznačuje bohatosťou pôdnych organizmov a húb. Bez prítomnosti organizmov a mycélia - húb je pôda chudobná. Takto chudobná pôda nie schopná udržať dodané živiny vo forme hnojiva dlhodobo a tým sa vyplavujú z pôdy preč do spodných vôd. V dnešnej dobe je to prispievanie k ekologickému rozvratu.
Vyvážený pomer živín
Množstvo dusíka a fosforu musí byť v pôde vyvážené. Prebytok fosforu spomaľuje dozrievanie a prebytok dusíka rast urýchľuje a spôsobuje, že plody sú veľké a bez chuti. Fosfor ako prvok sa v rastline podieľa na výstavbe bunkového jadra rastliny. Rastlinné bunky so zdravým jadrom sa rýchlejšie spájajú a vytvárajú pletivá. Takto fosfor prispieva k rýchlejšiemu rastu rastliny, zdravému rozvoju koreňového systému rastliny a vo všeobecnosti sú zdravé pletivá rastlín prispôsobené k lepšiemu znášaniu mrazov. Rastliny s dobrou stavbou pletív lepšie znášajú nielen zimu, ale aj poveternostné podmienky.
Superfosfát ako zdroj fosforu
Superfosfát je práškový prípravok, ktorý obsahuje fosfor vo vode rozpustnej forme. Z ďalších živín je v nich zastúpený aj vápnik a síra. Sú vhodné na hnojenie všetkých záhradných pôd. Môžete sa stretnúť aj s dvojitým alebo trojitým superfosfátom, ktoré sa od klasického superfosfátu rozlišujú vyšším obsahom fosforu a rozdielnou výrobou. Superfosfát má nízký obsah fosforu a obsahuje aj vapnik a síru. Dvojitý superfosfát má mierny obsah fosforu a zriedka obsahuje síru. Trojitý superfosfát má silný obsah fosforu a zvyčajne neobsahuje už žiadne iné zložky okrem fosforu. Využíva sa na silne vyťažených pôdach. Jednoducho. :) Rovnomerným rozhodením na povrch pôdy a následným ľahkým zapracovaním do pôdy. Môžete ho pridávať do výsadbových jám pri sadení, či už ovocných alebo ozdobných stromov a krov, ako aj pri sadení zeleniny. Superfosfát môžete skutočne využiť v celej záhrade na zemiaky, paradajky, papriky, cesnak, jahody alebo ovocné stromy, vinič či okrasné rastliny vo vašej záhrade. Nezabúdajte na vyvážené hnojenie rastlín.
Pestovanie paradajok v kvetináči
Nie všetky odrody paradajok sa hodia na pestovanie v kvetináči. V ideálnom prípade si zvoľte niektorú z odrôd s nízkym vzrastom. Aj niektoré z väčších odrôd, akými sú napríklad kríčkové alebo kolíkové paradajky, sa dajú pestovať v črepníku. Nízka odroda je „Miniboy“. Je vhodná dokonca do balkónových kvetináčov. Väčšie druhy by ste mali pestovať v kvetináči s kvalitným substrátom. Keďže sú väčšie ako mini paradajky, treba ich niečím podoprieť. Špirálové tyče naopak nie sú vhodné pre paradajky v kvetináči. Nech už sa rozhodnete pre akékoľvek paradajky, je dôležité zaobstarať si zdravé a silné priesady. Ak rastliny vykazujú známky etiolizácie (tvorby bledých rastlinných orgánov bez pôsobenia svetla) alebo sú slabé, budú mať neskôr slabú úrodu. Alternatívou k zakúpeným priesadám je výsev. Pokojne vysejte o niečo viac semien. Neskôr si vyberiete iba tie najsilnejšie rastliny.Niektoré rastliny paradajok sú väčšie, iné nerastú príliš husto. Vyberte si odrodu, ktorá najlepšie zodpovedá vašim potrebám.
Prečítajte si tiež: Recepty na domáci kečup z rajčín
Správny kvetináč a čas výsadby
Správny čas na výsadbu paradajok je od mája do júna. Kvetináč by nemal byť príliš veľký. Objem kvetináča 7 l až 12 l je spravidla postačujúci. Vo veľkých kvetináčoch s veľkým objemom zeminy môžu vzniknúť problémy s koreňmi. Rastliny sú potom náchylné na hnilobu. Mladú paradajku zasaďte dostatočne hlboko, aby bola spodná časť stonky pokrytá zeminou do výšky 5 cm až 10 cm. Takto si tam rastliny vytvoria ďalšie korene. Vďaka tomu sa zlepší vstrebávanie vody a živín. To však neplatí pre štepené paradajky, ktorých koreňový bal musí byť stále viditeľný.Paradajky zasaďte do kvetináča alebo črepníka dostatočne hlboko. Rastliny sa tak lepšie zakorenia. Štepené paradajky zasaďte vyššie.
Stanovište pre paradajky v kvetináči
Paradajky v kvetináči uprednostňujú teplé stanovište, avšak žiadne ostré slnečné žiarenie. Inak sa začnú korene prehrievať a rastlina vädne. Paradajky v kvetináči by mali stáť pod strieškou, aby neboli priamo vystavené dažďu. Pretože častá vlhkosť môže podporiť pleseň zemiakovú. Spôsobuje ju huba Phytophthora infestans. Ideálne stanovište je pod prístreškom, v skleníku alebo v skleníku na paradajky. Listy paradajok musia zostať suché. Dávajte na to pozor aj pri ich polievaní. Keď rastliny dostatočne vyrastú, prospeje im, ak preventívne odstránite listy rastúce tesne pri zemi.
Hnojenie paradajok v kvetináči
Paradajky sú rastliny s vysokou spotrebou dusíka. Znamená to, že potrebujú veľa živín, zato však aj poriadne rýchlo rastú. Preto vyžadujú špeciálne hnojivo na paradajky, ktoré rastlinám dodá potrebné živiny. Hnojivo s dlhodobým účinkom sa neodporúča. Živiny sa z neho uvoľňujú v závislosti od prísunu vody a teploty, teda skôr nepravidelne. Dbajte na dostatočné zalievanie. Ak na paradajky v kvetináči svieti slnko aspoň päť hodín denne, plody sú mimoriadne aromatické. Hnojivo bohaté na draslík a horčík prospeje aj ich chuti. Keď rastlinu polievate striedmo, zvýši sa podiel sušiny v paradajkách, čo znižuje podiel vody.Paradajky rastú rýchlo a potrebujú dostatok vody. Preto ich vždy včas zalejte.
Morská soľ pre aromatickejšie paradajky
Talianski vedci z Univerzity v Pise zistili, že morská soľ vo vode, ktorou paradajky zalievate, im dodáva arómu: Paradajky sú síce menšie, ale sú aromatickejšie a obsahujú viac antioxidantov. Dbajte však na to, aby pôda paradajok nebola presolená.
Problémy s černaním špičiek a hnilobou paprík a paradajok
Pestovanie paradajok a paprík vo vlastnej záhrade sa stáva čoraz obľúbenejším u veľkého množstva pestovateľov v úžitkovej záhrade. Čo však keď počas kvitnutia a tvorby plodov nastane problém s černaním špičiek paprík a paradajok. Práve preto je dobré používať hnojivo KRISTALON Zdravá paradajka a paprika, ktoré obsahuje dve zložky, hnojivovú a aktívny vápnik. Hnojivová zložka sa postará o to, aby bola rastlina zásobovaná základnými živinami a zložka s vápnikom zabráni problému s černaním špičiek paradajok a hnilobe špičiek paprík.
Prečítajte si tiež: Lahodné cestoviny so smotanovou omáčkou
Kedy a ako sadiť paradajky
Rajčiaky sú u nás veľmi obľúbené. Potrebujú ale dostatok tepla, svetla, vody aj živín. Keď dostanú všetko, čo potrebujú, budú rodiť až do prvých mrazov. Kedy a ako sadiť paradajky? Pozrite sa ako na ich pestovanie od začiatku až po zber.
Teplota a zavlažovanie
Po vzídení rastlín je dobré priestor vyvetrať na teplotu pätnásť stupňov, ktorá podporí tvorbu koreňového systému. Len čo sa vytvoria pravé listy, cez deň udržujte teplotu na úrovni asi dvadsaťpäť stupňov, no počas noci opäť na pätnástich. Takto sa oddiali kvitnutie. Za zníženého prístupu svetla nie sú rastliny len vytiahnuté, ale majú aj málo pukov, ktoré navyše opadávajú. Zavlažujte ich pravidelne, pričom potrebu vody určíte podľa vlhkosti substrátu, ktorý by mal byť viac suchý ako mokrý. Na hnojenie sú náročnejšie ako napríklad mrkva, keďže patria do prvej trate, ale zvládnuť sa to dá. Na rast potrebujú dostatok vody v pravidelných intervaloch a, samozrejme, vzduch ako prevenciu chorôb. Vždy sa vám však odvďačia za starostlivosť množstvom plodov.
Predpestovanie a výsadba
Vzhľadom na dĺžku vegetačného obdobia rajčiaky treba najskôr predpestovať. Dopestovanie priesad trvá približne dva mesiace, takže s vysievaním môžete začať už koncom februára, no lepšie je počkať do polovice marca.
Prerastené priesady
Ak ste boli nedočkaví a vysiali ste rajčiaky koncom januára, určite máte doma príliš vyrastené sadenice. Nemusíte však zúfať a pokojne ich vysaďte do záhrady. A to tak, že vykopete hlbokú jamu a nalejete do nej aj päť litrov vody. Nie studenej, aby rastlina nedostala šok. Následne na nej odstráňte spodné listy. Vložte ju do jamy a jemne ohnite, potom už stačí len prihrnúť, opätovne zaliať a ešte pridať trochu zeminy, nech sa nevytvorí prísušok. Pri vysádzaní je dobré k priesade hneď umiestniť oporu a priviazať ju, aby sa nezlomila. Niektorí záhradkári zvyknú prerastené priesady zrezať a vrcholové stonky zakoreniť.
Kedy sadiť paradajky?
Rajčiaky patria k teplomilným druhom zelenín, preto sa s ich vysádzaním netreba ponáhľať. Počkajte, kým pominie riziko neskorých jarných mrazov, ktoré by mali definitívne pominúť po troch zmrznutých v polovici mája. Optimálna teplota na pestovanie sa pohybuje okolo 22 °C. Teploty pod 12 °C už zastavujú rast, rovnako sú nebezpečné aj horúčavy nad 35 °C. Pôda, do ktorej rajčiak vysadíte, by nemala byť stále premokrená, s nízkym či príliš vysokým pH, bez živín. Najlepšia je priepustná pôda, bohatá na humus a živiny. Ideálne pH je blízko neutrálnej hodnoty, čiže mu neškodí mierne kyslé ani mierne zásadité prostredie (pH 5,5 až 7,0). Pri vysádzaní použite širší spon, asi 60 cm pre rajčiaky pestované pri opore (kolíkoch, tyčiach). Kríčkové a nízke rajčiaky môžu byť k sebe bližšie, a to asi na vzdialenosť 40 cm. Nič nepokazíte ani širším sponom, výsadba bude vzdušnejšia.
Prečítajte si tiež: Recept na paradajkový pretlak
Substráty a ich zloženie
Substrát je umelo vytvorené živné médium, v ktorom rastú rastliny od generatívneho či vegetatívneho množenia až pod dobu, kedy sa zasadia do voľnej pôdy. Niekedy sa jedná o týždne, v opačnom prípade sú to roky pri pestovaní kontajnerovaných vzrastných drevín. V dnešnej dobe nájdeme v ponuke záhradných centier a záhradkárskych potrieb veľké množstvá substrátov pre rôzne rastliny. Jednotlivé substráty sa majú čo najviac priblížiť domácim podmienkam rastlín, pre ktoré sú určené s požadovaným pomerom hnojív. Preto je v portfóliu možné nájsť napríklad substráty pre rododendrony a azalky, letničky, balkónové rastliny alebo špeciálne pre muškáty, pre čučoriedky, ihličnany, okrasné kry alebo izbové rastliny. Pri výbere substrátov je potrebné si uvedomiť, pre aké rastliny bude určený. Pre ihličnany, rododendrony a azalky by mal mať nižšie pH. Ďalej to je účel. Substráty na výsev a množenie sú jemnejšie, majú vyšší podiel piesku a obsah stimulantov. V neposlednom rade je to doba, počas ktorej budú rastliny v substráte. Lacnejšie substráty sa skôr rozpadajú, v lete po preschnutí často strácajú schopnosť opätovného nasávania a zadržiavania vody a obsahujú menšie množstvo zásobných hnojív, čo je pre kontajnerované okrasné rastliny nevhodné. Avšak pri dopestovaní priesad zeleniny, čo trvá iba zopár týždňov postačujúce. Substráty sú zložené z viacerých zložiek, medzi ktoré patrí rašelina. Tá ma za úlohu vyľahčenie substrátu, zadržiavať vodu a nadbytočnú prepúšťať. Substráty s vysokým podielom nekvalitnej rašeliny sú lacnejšie a práve v lete náchylné na zaschnutie. Nevýhodou rašeliny je aj nízky obsah živín. Druhou zložkou je kompost. Ten dodáva do substrátu živiny a humusové látky. Jeho nevýhodou je nízka priepustnosť pre vodu. Nezanedbateľnou zložkou je piesok. Jeho úlohou je zabezpečiť priepustnosť a odtok vody. Do substrátov sa často pridáva aj perlit. Drobné biele častice, ktoré vyľahčujú substrát a pútajú na seba vodu. Nevýhodou ako aj u piesku je, že neobsahuje živiny. Istý podiel v substráte tvoria ílovité časti alebo ílovitá pôda. Úlohou tejto zložky je pútať anorganické hnojivá, ktoré je nevyhnutné pridávať dlhšie pestovaným rastlinám v kontajneroch. V substrátoch môžu byť v minimálnom zastúpení aj kôra poprípade kokosové vlákna.
Recept na domáci substrát
40 % - kompost - kompost je možné použiť z vlastnej záhrady alebo si zabezpečiť kompost z profesionálnej kompostárne. Nevýhodou domáceho kompostu je zásoba semien burín, ktorých je možné sa zbaviť preparovaním alebo prehrievaním. Jedná sa o jeden z možných univerzálnych receptov na domáci substrát. Pre ihličnany je vhodné použiť kompost z dreva ihličnanov a ihličia.
Ako si doma pripraviť dokonalý substrát pre sadenice
Sadenice paradajok, paprík, baklažánov, uhoriek a kapusty budú pevné a zdravé len vtedy, ak budú pestované na správnom substráte. Budúca úroda sadeníc priamo závisí od kvality pôdy, v ktorej sa pestujú. Univerzálna pôda vhodná pre všetky rastliny neexistuje, pretože každá má svoje požiadavky na zloženie pôdnej zmesi. V obchodoch si môžeme kúpiť už hotové substráty, no tie, ktoré budú naozaj kvalitné, väčšinou znamenajú nemalé náklady na obstaranie.
Všeobecné požiadavky na pôdne zmesi
V závislosti od pestovanej rastliny môže zmes sadeníc pozostávať z rôznych zložiek. Vždy však musí spĺňať nasledujúce požiadavky:
- musí byť úrodná, t.j. musí obsahovať všetky živiny, ktoré mladá rastlina potrebuje pre správny rast a vývoj. Obsah zložiek musí byť vyvážený - okrem organickej hmoty musí pôdna zmes pre sadenice obsahovať makro- a mikroživiny vo forme dostupnej pre rastliny;
- konštrukcia musí byť ľahká a voľná a priepustná, aby korene rastlín dostávali dostatok vzduchu;
- pôdna zmes pre sadenice by mala dobre absorbovať a udržiavať vlhkosť;
- úroveň kyslosti (pH) by mala byť v rozmedzí 6,5-7,0 (t.j. pôda by mala byť neutrálna);
- nesmie obsahovať patogény, semená burín alebo spóry húb;
- vysokokvalitná pôda pre sadenice musí byť úplne bez kontaminácie ťažkými kovmi alebo toxínov;
Ako pripraviť pôdu pre sadenice
Za dobrú pôdu sa považuje taká pôda, v ktorej sú prítomné organické aj anorganické zložky.
Ako organické zložky pre zmes pôdy môžete použiť:
- drnová (mačinová) pôda (ak ju zbierame vopred - v lete trávnik nakrájame na štvorce a poukladáme);
- záhradná pôda (odobratá priamo z kvetinových záhonov);
- zakúpený záhradný substrát;
- listnatá pôda (kompost vyrobený iba z opadaných listov);
- humus;
- hotový kompost;
- čierna rašelina (vrchovisková rašelina je príliš kyslá a nie je vhodná pre sadenice);
- odkyslená vrchovisková rašelina (humolit);
- Sphagnum Moss (rašeliník);
- slnečnicová šupka;
- práškové vaječné škrupiny;
- šupky;
- kokosové vlákno;
- drevený popol.
Anorganické sú:
- kremenný piesok;
- perlit (ekologický materiál s neutrálnym pH a bez ťažkých kovov);
- vermikulit (porézny materiál šetrný k životnému prostrediu, obsahuje malé množstvo draslíka, vápnika a horčíka);
- hydrogél (polymér s vysokou kapacitou vlhkosti);
- expandovaná hlina;
- minerálna vlna;
Výsevnou zmesou je spravidla rašelina s prídavkom perlitu . Pôdna zmes (zemina na sadbu) je zmes organických zložiek (rašelina, záhradná zemina, kompost, kôra stromov, kokosové vlákna, organické hnojivá a pod.) s prímesou anorganických zložiek (piesok, perlit, minerálne hnojivá a pod.).
Čo by nemalo byť v pôdnej zmesi
Ak chcete pestovať kvalitné sadenice, do substrátu sa nemôžu dostať žiadne aktívne sa rozkladajúce zložky ani hlina. Pridaním čerstvého hnoja alebo nerozloženého lístia do pôdy sa naštartujú rozkladné procesy, pri ktorých sa bude uvoľňovať teplo znižujúce množstvo dusíka v substráte. Ak teplota pôdy stúpne nad 30 ° C, korene sadeníc začnú odumierať. V žiadnom prípade nepridávajte hlinu do pôdnej zmesi - pôda sa s ňou stane hustejšou, ťažšou, bude menej priepustná pre vzduch a vlhkosť. V takomto substráte začnú jemné korienky sadeníc hniť.
Prečo dezinfikovať pôdu
Aby sadenice po výsadbe na trvalom mieste neutrpeli silný stres, niektorí záhradníci uprednostňujú prípravu pôdnej zmesi na jej pestovanie na báze záhradnej pôdy. Treba však pripomenúť, že počas sezóny sa v ňom hromadí obrovské množstvo škodlivých mikroorganizmov, patogénov a lariev škodcov. je pripravený na prípravu základu. Najjednoduchší spôsob dezinfekcie pôdy je navlhčiť ju ružovým roztokom manganistanu draselného (hypermangán).
Univerzálny substrát pripravený svojpomocne
Univerzálna výsevná zmes by mala pozostávať z rašeliny, piesku a vermikulitu v pomere 4:1:1. Takýto substrát nie je potrebné obohacovať, pretože sadenice nepotrebujú ďalšie živiny. Substrát na pestovanie sadeníc by mal pozostávať z nejakého druhu zeminy (záhrada, kompost, humus, rašelina) plus prevzdušňovacia zložka, ktorá prekyprí substrát a urobí ho priepustnejším (piesok, kokosové vlákno, piliny) a zložka regulujúca vlhkosť (perlit, vermikulit, hydrogél) v pomere 2:1:1. Takýto substrát musí byť obohatený o hnojivo s prihliadnutím na potreby danej rastliny.
Množstvo hnojiva na 10 litrov substrátu
- Kapusta: 15-20 g dusičnanu amónneho alebo močoviny, 10 g síranu draselného, 25 g dolomitovej múky, biohnojivo podľa návodu na obale.
- Uhorka: 8-10 g dusičnanu amónneho, 10 g síranu draselného, 10 g dolomitovej múky, biohnojivo podľa návodu na obale.
- Paradajka, paprika, baklažán: 8-10 g dusičnanu amónneho, 20-30 g síranu draselného, biohnojivo podľa návodu na obale.
Semená zeleniny nevysievajte do čistého humusu alebo kompostu. Obsahujú množstvo živín, vďaka ktorým sadenice rýchlo rozrastú do zelenej hmoty a vyzerajú veľmi atraktívne. Korene sa však zároveň zle vyvíjajú, takže rastliny sa po presadení na cieľové stanovište ťažko zakorenia a potom nedokážu vyživiť semiačka, ktorá nadmerne vyrástla do zelenej hmoty.
Ako vylepšiť zakúpený substrát
Nie každý má schopnosť a trpezlivosť samostatne pripraviť pôdu pre sadenice a radšej kúpi hotové . Takéto pôdne zmesi však nie vždy spĺňajú požiadavky konkrétnych sadivových plodín (to platí najmä pre univerzálne pôdne zmesi na siatie všetkého). Výrobcovia veľmi často ponúkajú presne ten istý produkt, s rovnakým zložením, ale v inom balení a predovšetkým s inou cenou, ako špeciálny substrát napríklad na siatie paradajok. Preto sa oplatí prečítať si zloženie a porovnať ponuky výrobcov, aby ste nepreplatili za balenie a popis účelu. Hlavnou zložkou univerzálnej pôdy je rašelina s prídavkom piesku alebo perlitu. Ak má pH 6,6 - 7,2 a neobsahuje žiadne umelé hnojivá, stačí na siatie. Substrát pripravený na siatie je medzitým často príliš kyslý (pH 5,0 - 6,0) a po presadení do črepníkov je príliš chudobný. Na zníženie kyslosti pridajte trochu kriedy alebo dolomitovej múky (1-2 polievkové lyžice na 10 l substrátu). Pridajte tiež hydrogél, perlit alebo vermikulit na kontrolu vlhkosti substrátu. Pôda na siatie by nemala byť príliš bohatá na žíviny, pretože mladé sadenice sú veľmi citlivé na prebytočné živiny a všetok materiál, ktorý v tomto čase potrebujú, je v semenách.