Nie u všetkých druhov zeleniny je potrebné čakať na želaný výsledok celú jar a leto, niekedy aj jeseň. V tomto článku vám predstavíme 10 druhov zeleniny, ktoré si môžete vypestovať sami doma a navyše veľmi rýchlo. A aj keď tienistá záhrada môže byť pre mnohých záhradkárov „tvrdým orieškom“, netreba sa vzdávať! Existuje množstvo rastlín, ktoré sa v tieni cítia skvele a môžu sa na nich pestovať rôzne druhy zeleniny a drobného ovocia.

1. Reďkovky: Rýchlosť a nenáročnosť

Pomyselné prvé miesto obsadzujú reďkovky! Tie sú považované za najrýchlejšie plodiacu zeleninu vôbec. Pestovať sa dajú v celom miernom pásme a aj vďaka tomu, že sú na podmienky nenáročné a majú naozaj rýchly rast, sa môžu pestovať a zberať po celý rok. Väčšina odrôd je pripravená na zber už do 30 dní.

Poslednou odrodou medzi reďkovkami je reďkovka biela. Odporúča sa vysievať ju v polovici júla. To znamená, že zbierať ju môžete už v polovici septembra. Výsev sa neodporúča vykonávať do čerstvo pohnojenej pôdy a to z dôvodu, že existuje väčšie riziko napadnutia rôznymi chorobami. Medzi jednotlivými reďkovkami by mal byť rozostup cca 20 cm a medzi riadkami 30 cm.

Reďkev môžete nasadiť do záhona a na balkóne do kvetináčov. Korenistá zelenina rastie pomerne rýchlo. Vysieva sa od konca februára priamo vonku. Udržujte pôdu pravidelne vlhkú, aby ste zabránili tomu, že reďkev popraská. Už štyri až šesť týždňov po výsadbe môžete zbierať prvú reďkev.

Skladovanie: Reďkovkám sa najlepšie darí v temnom, chladnom a skôr vlhšom prostredí - pivnica. V takomto prostredí dokážu vydržať aj niekoľko mesiacov.

Prečítajte si tiež: Rašelina v záhrade: Áno alebo nie?

Skoro na jar vysievame reďkovky i skoré odrody kalerábu.

2. Špenát: Zásaditá pôda a slnečný svit

Vypestovať si vlastný špenát nie je nijako náročné. Stačí zásaditá pôda a aspoň trocha slnečného svitu. Potom je už len nutné nezabudnúť často zalievať a hnojiť. Ten správny špenát by mal mať tmavo zelenú farbu. Naopak uvädnuté zažltnuté lístky značia, že sa niekde stala chyba.

Silné horúčavy a slnečné žiarenie môžu špenát veľmi zničiť. Najlepšie je listovú zeleninu sadiť na jar alebo jeseň. Saďte semená do pôdy do hĺbky asi 3 cm s rozstupom riadkov 15 až 20 cm. V samotnom riadku môžu byť rastliny tesne vedľa seba. Ak by ste chceli špenát pestovať na balkóne, mal by mať črepník hĺbku aspoň 30 cm. Svetlé miesto je optimálne a zabráni tomu, aby listy udržiavali nadmerne veľa nitrátu. Špenát môžete zbierať už šesť až osem týždňov po výsadbe.

V záhone v plnom až čiastočnom tieni pestujeme listovú zeleninu, ako je šalát, špenát, rukola. Mozaikový tieň sa dá využiť na pestovanie prezimujúcej zeleniny, ako je kučeravý kel, čierny koreň či špenát.

3. Rukola: Nenáročná a rýchlo klíčiaca

Rukola je na pôdu i vlahu nenáročná jednoročná rastlina, ktorú môžete ľahko vypestovať aj zo semien. Navyše veľmi rýchlo klíči. V lete rastliny kvitnú skôr, avšak nevytvoria toľko zelenej listovej hmoty. Pri horúcom počasí môže získať až príliš horkastú príchuť. Hlavne z tohto dôvodu odporúčame pestovať ju v tieni, na jar jej zase svedčí plné slnko.

Prečítajte si tiež: Zdravá dusená zelenina

Vysievať môžete na jar a potom každý ďalší mesiac. Zaistíte si tým čerstvé lístky neustále k dispozícii. Čím mladšie listy zbierate, tým jemnejšiu chuť budú mať. Vypestovať môžete rukolu veľmi ľahko i v byte. Na tanier položíte buničitú vatu, ktorú riadne navlhčíte, posypete rovnomerne semienkami rukoly (rokety) a dáte ju na svetlé a teplé miesto. Už po pár dňoch vám začne klíčiť a za 14 dní môžete začať trhať listy.

Okrem listového šalátu skúsime napríklad nenáročnú rukolu, špenát či napríklad mizunu. V záhone v plnom až čiastočnom tieni pestujeme listovú zeleninu, ako je šalát, špenát, rukola.

4. Šalát: Obľúbená a všestranná zelenina

Šalát je najrozšírenejšou a najobľúbenejšou zeleninou vôbec. Je nenáročný na pestovanie a dá sa z neho vykúzliť nespočetne pokrmov. Hlávkový šalát môžete pestovať celoročne - je chladu vzdorný. Šalát ľadový má tuhé, krehké listy a hlávka pripomína kapustu. Rímsky šalát má dlhé chutné listy zvinuté do hlávky. Je náročnejší na teplo a lepšie sa mu darí v humóznych vlhkých pôdach. Dozrieva neskôr ako ostatné odrody a môžete ho použiť aj na tepelnú úpravu.

Šaláty, bez ohľadu na druh sa najlepšie množia semenami, ktoré veľmi rýchlo klíčia. Pri klíčení musíte dbať na dostatok svetla, aby boli rastliny silné, ale nie vytiahnuté. Niektoré šaláty môžu rásť až 80 dní - listový 7 týždňov, hlávkový 10 - 11 týždňov a rímsky 11 - 12 týždňov.

Od konca marca môžete siať šalát rovno do záhona. Šalát je rastlina, ktorá klíči za svetla. Preto semená pokryte iba tenkou vrstvou pôdy. Keďže šalát nemá hlboké korene, je výnimočne vhodný na výsadbu v kvetináčoch a aj balkónových črepníkoch. V zeleninovej záhrade potrebuje šalát dobrú ochranu proti slimákom.

Prečítajte si tiež: Štúdie o vplyve stravy na deti

Vyberte si správne miesto pre svoje sadenice a potom ich poriadne polievajte. Tak sa im bude dariť rýchlo a spoľahlivo.

Listový šalát nemá rád príliš veľké horúčavy, práve naopak, vyhovuje mu chladnejšie jarné počasie. Jeho mladé výhonky sú dokonca odolné voči miernemu mrazu. Reďkovku si tiež môžete vysiať do riadkov medzi inú zeleninu, ktorú ešte len čaká dlhší rast.

5. Kríčkové fazule: Bez vlákien a nenáročné

Kríčkové fazule sa častejšie pestujú pre celé struky než pre semená. Ich veľkou výhodou je, že nemajú tuhé vlákna, takže ich pred konzumáciou nemusíte nijako zdĺhavo upravovať. Najlepšie podmienky majú hlavne na slnku, inak sú slabé a nekvitnú. A aj napriek tomu, že majú kríčkové fazule nižšie nároky na živiny ako tie popínavé, na mieste s chudobnou pôdou od nich žiadne zázraky nečakajte. Ďalším nárokom je teda kvalitne spracovaná, kyprá, priepustná záhradná zemina. Okrem kompostu môžete pridať tiež listovku (t. j. zemina vzniknutá rozkladom lístia), ktorá pôdu rozvoľní a pomôže v nej udržať potrebnú vlahu. S tieňom blízko živého plotu si veľmi dobre poradia popínavé fazule, ktorým poskytneme vyššiu oporu z dlhých bambusových tyčí. Fazule sa tak doslova vyšplhajú za svetlom.

Fazuľa nemá vysoké nároky, a preto sa ideálne hodí ako zelenina pre začiatočníkov. Od konca mája do začiatku júla môžete fazuľu vysadiť v riadkoch rovno v záhrade. Počkajte však do zamrznutých svätých, pretože fazuľa je citlivá na mráz. Každých 40 cm dáte do pôdy tri až šesť semien asi do hĺbky 3 cm. Vzdialenosť riadkov je 50 cm. Asi po šiestich až ôsmich týždňoch sú prvé fazule pripravené na zber.

Zelená fazuľka, ktorá rastie do výšky až troch metrov, potrebuje oporu pre popínavé rastliny. Na to môžete zasunúť tri bambusové tyče okolo rastliny a hore ich spojiť špagátom. Inak postupujte tak, ako v prípade fazule kríčkovej. Asi po ôsmich až dvanástich týždňoch môžete oberať prvú zelenú fazuľku. Zelená fazuľka vyžaduje skutočne jednoduchú starostlivosť, a preto je vhodná pre zeleninovú záhradu pre začiatočníkov.

6. Hrášok: Skorá výsadba a dobrí susedia

Ak chcete vysievať hrášok, postačí, keď teplota stúpne nad 10 °C. Začať s ním teda môžete už približne od marca. Najlepšie sa však hrášku darí pri teplotách medzi 13 a 18 °C. Ak by ste chceli mať stále čerstvé struky, môžete vysievať opakovane po 2 - 3 týždňoch. Je to rastlina tzv. Hrach má krátku vegetačnú dobu a zbierať ho môžete už po približne 9 - 12 týždňoch.

Ak premýšľate kam hrach vysadiť, potom vedzte, že najlepšie sa mu darí v spoločnosti uhoriek a šalátu, a tiež veľmi dobre znáša mrkvu aj rascu. Naopak najmenej mu svedčí prostredie vyhnojené pre hlúboviny alebo prítomnosť cibule, cesnaku, póru, zemiakov a paradajok. Pokiaľ chcete hrášok vysadiť na mieste, kde ste predtým pestovali fazuľu, počkajte aspoň 4 roky, až sa pôda "zotaví".

Začiatkom mája môžete vysiať hrášok. Hrach je ideálnym kandidátom na skoré jarné pestovanie. Klíči už pri teplotách 1 - 2 °C a po vzídení znesie aj mínusové teploty. Vysadiť ho môžete už začiatkom marca. Na živiny je stredne náročný, dostatok dusíka si síce dokáže sám zabezpečiť, no k svojmu rastu potrebuje tiež draslík a fosfor. Vyhovujú mu stredne ťažké, vzdušné, nie však zamokrené pôdy. Na prvom hrášku si môžete pochutnať už v máji, približne 80 dní po výseve.

Hrach nevyžaduje veľkú starostlivosť a zaraďuje sa medzi rastliny s nízkou spotrebou dusíka. Keď do pôdy pred sejbou pridáte kompost, nebudete potrebovať žiadne doplnkové hnojivo. Už skoro na jar, od marca, môžete strukový hrášok vysievať vonku. Na to dajte do pôdy viacero semien vo vzdialenosti 4 až 6 cm do hĺbky asi 3 cm.

Tip: Keď máte v záhrade veľa slimákov, odporúča sa hrach predkultivovať vo vnútri, aby ste mu zabezpečili dostatočný náskok. V závislosti od odrody môžete po dvanástich až štrnástich týždňoch oberať prvý hrach vo vašej zeleninovej záhrade.

7. Jarná cibuľka: Rýchly rast a šťavnatá vňať

Označiť ju tiež môžete ako zväzkovú, lahôdkovou či vňaťovú cibuľku. Hoci jarná cibuľka nepatrí medzi rastliny s vysokými nárokmi, parné leto nie je tou najlepšou dobou pre jej pestovanie. O poznanie lepšie sa jej bude dariť, ako jej názov napovedá, z jari. V období od februára do mája rastie najrýchlejšie a tiež jej vňať je najšťavnatejšia. Úrody sa touto dobou môžete dočkať aj do dvoch týždňov. Pokiaľ si chcete predĺžiť úrodu na celý rok, dajte ju na tienisté miesto a výdatne zalievajte. Na pestovanie je nutné vybrať odrody s krátkymi koreňmi, napr. Amini, Mignon. Zvoliť môžete aj guľatokorenné Parmex či Rondo.

Jarná cibuľka je nenáročná na priestor aj starostlivosť. Rýchlo vám vyrastie a môžete ju sadiť priebežne.

8. Baby karotka: Jemná chuť a skorá úroda

Baby karotka vyniká svojou veľmi jemnou chuťou a krehkou štruktúrou. Je vhodná aj pre skoršie úrody menších a o to krehkejších koreňov. Pestovanie a nároky sú rovnaké ako u klasickej mrkvy. Vyžaduje ľahšiu až strednú, dostatočne hlbokú a dobre spracovanú pôdu. Drobnú mrkvu môžete zbierať už po 30 dňoch.

9. Uhorky nakladačky: Univerzálna plodina

Uhorky nakladačky môžete pestovať po zelenine koreňovej, cibuľovej, listovej, hlúbovej aj po strukovinách, čo z nich robí celkom univerzálnu plodinu. Nakladačky sú, rovnako ako všetky uhorky, citlivé na chlad, čo je teplota pod 10 °C. Vyhovujú im hlboké priepustné pôdy, bohaté na humus i živiny, slnečné stanovisko chránené pred vetrom, a naopak sa im nedarí v ťažkých, studených a zamokrených pôdach. Na rovnakej ploche ich môžete pestovať až 3 - 4 roky. Vhodná predplodina je napr. repa, ďatelinotrávne miešanky, hrach, pór, cibuľa a fazuľa. Naopak nevhodné sú jahody či zemiaky. Vysievať môžete od druhej polovice apríla až do začiatku mája, pri sejbe by mala byť pôda teplá (aspoň 15 °C), to vám potom semená vyklíčia do desiatich dní. Stanovisko je dobré pred výsadbou zapraviť hnojom, prípadne preležaným kompostom do záhona. Uhorky nakladačky môžete zbierať v 2 až 3 týždňových intervaloch a obdobie zberu trvá obvykle cca 3 - 6 týždňov. Dĺžku ovplyvňuje počasie, zdravotný stav porastu, postupný výsev a tiež zvolená odroda.

10. Cukety: Teplé a chránené miesto

Cuketám vyhovujú ťažšie, hlinité pôdy a bude sa im dobre dariť na teplom chránenom mieste. Ideálna doba pre výsadbu cukiet je v období medzi koncom apríla a prvou polovicou mája. Aj napriek tomu, že nie je príliš citlivá na rozdiely medzi teplotami vo dne a v noci, neznáša pokles teplôt pod bod mrazu - pred čím ju môžete chrániť netkanou textíliou.

Cukety plodia opakovane, stačí zbierať plody pravidelne (ideálne plody do 20 cm) - tie potom znovu vykvitnú a môžu plodiť celú sezónu. Ak necháte plody prerásť, potom tvorba semien cuketu vyčerpáva a zamestnáva, a tak už nevytvára ďalšie plody. Tradičné a najčastejšie sú cukety s tmavo zelenými plodmi. U skorých odrôd je vegetačná doba okolo 40 dní, u neskorých odrôd približne 70 dní. Žlté cukety môžete zozbierať po zhruba 60 dňoch.

Cuketa sa zaraďuje k tekvicovým rastlinám a vyznačuje sa jednoduchou starostlivosťou. Táto rastlina však rastie rozľahlo a potrebuje trochu priestoru. Od stredu mája vysadíte cuketu priamo do zeleninového záhonu. Alternatívne môžete túto rastlinu v byte sadiť aj od apríla. V záhone potrebuje vzdialenosť výsadby rastlín asi 1 m. Na balkóne môžete použiť aj jeden veľký kvetináč na rastlinu. Asi šesť až osem týždňov po zasadení sú prvé plody pripravené na zber. Zrelú cuketu odrežete ostrým nožom.

Upozornenie: Cuketu nesaďte vedľa ozdobných tekvíc. Obidve odrody sa zaraďujú medzi tekvicové rastliny, ktoré prirodzene obsahujú horkú látku kukurbitacín. Táto horká látka bola v semenách a plodoch cukety ponúkaných v obchodoch šľachtením odstránená. Avšak pri oplodnení ozdobnými tekvicami sa môže znovu vytvoriť. Semená cukety by ste nemali produkovať sami, ale mali by ste ich kupovať.

Ďalšie tipy pre úspešné pestovanie

• Na úvod si vyberte nenáročné druhy zeleniny. Ak ich zvládnete vypestovať správne, o rok prejdite pokojne na „vyšší level“.
• Majte na pamäti, že menej je v tomto prípade viac.
• Pri polievaní vám môže život uľahčiť tá správna záhradná hadica.
• Vo vašej záhrade by nemal chýbať ani solárny odpudzovač krtkov.
• Trojhodinový slnečný svit umožňuje pestovanie aj ďalších druhov plodín. Porastie tu napríklad kel, mangold, pak-choi, listový petržlen, u nás ešte stále málo pestovaný štiav či trebuľka.
• Ak máte slnečný kútik v záhrade či na balkóne, skúste si vypestovať aj nízke odrody paprík. V črepníkoch dokonca pôsobia dekoratívne.

Trvalková zelenina: Sadíte raz, úrodu máte roky

Predstavte si pestovanie zeleniny, ktorá si nevyžaduje každoročnú prípravu a kultiváciu pôdy, výsadbu a mesiace odburiňovania na to, aby ste sa dopracovali k úrode ešte pred príchodom zimy. Presne také sú trvalkové druhy zeleniny, ktoré stačí zasadiť raz a z úrody ich plodov sa tešíte roky tak, ako je to pri ovocných stromoch a kroch alebo pri trvalkových okrasných záhonoch.