Nie u všetkých druhov zeleniny je potrebné čakať na želaný výsledok celú jar a leto. Existujú druhy, ktoré si môžete vypestovať sami doma a navyše veľmi rýchlo. Ak patríte medzi netrpezlivých záhradkárov alebo chcete priviesť k pestovaniu chutnej úrody deti, siahnite po druhoch zeleniny a byliniek, ktoré rastú skutočne rýchlo. Tieto rýchlorastúce plodiny majú jednu výhodu navyše: darí sa im aj v nádobách, takže ich môžete pestovať i na balkóne či na terase. Vypestujte si čo najrýchlejšie čerstvé plodiny z vašej záhrady rovno na stôl.
Zelenina, ktorá rastie takmer sama
Kto by nechcel mať záhradu plnú zeleniny, ktorá nepotrebuje žiadnu starostlivosť a rastie prakticky úplne sama? Vy len prídete a zberáte úrodu. Táto predstava nie je úplne nereálna. Existujú viaceré druhy zeleniny, ktoré pre svoj rast potrebujú len minimum starostlivosti a prinesú chutné plodiny. Aj menej skúsený záhradkár vie, že niektoré druhy zeleniny sa pestujú ľahšie, sú odolnejšie voči chorobám a škodcom, a zvládajú aj to, keď ich zabudnete poliať. Iné si na druhej strane vyžadujú poctivú starostlivosť, sledovanie výskytu škodcov a dodatočnú výživu. K ťažšie pestovateľným druhom zeleniny patrí mrkva či karfiol.
Najčastejšie pestovanou zeleninou, ktorá prirodzene prosperuje je zelená fazuľka. Skúsení záhradkári priebežne pestujú vo svojej záhrade rôzne druhy zeleniny a postupne si vytvoria zoznam tých druhov, ktorým sa v ich záhradke darí najviac. Takže, aj keď sa vám spočiatku môže zdať, že nemáte šťastie na úrodu, buďte trpezlivý. Je veľmi pravdepodobné, že raz prídete na to, ktorá plodina bude u vás rásť priam ako burina.
Ak sa nechcete vyčerpať pri každodennej starostlivosti o záhradu, určite pestujte listový šalát alebo šalátové zmesi. Nepotrebujú nič viac ako slnko a pravidelnú zálievku. Burinu stačí pretrhať raz za tri-štyri týždne. Ďalšou veľmi vďačnou zeleninou je hrach. Okrem toho, že rastie prakticky sám, šetrí aj miesto - darí sa mu totiž lepšie pri vertikálnej opore, po ktorej sa môže šplhať. Zelené fazuľky sú tiež veľmi vďačnou popínanou zeleninou, ktorá vás prekvapí rýchlym rastom a zvyčajne aj bohatou úrodou. Vyberte si odrodu, ktorá je vhodná do vašich podmienok. O mangolde sa niekedy hovorí ako o gigantickom špenáte. Už len pár rastlín dokáže vyprodukovať fenomenálne množstvo jemných listov, ktoré si udržia svoju chuť aj v horúcom počasí. Pestovanie rajčiakov nie je zvyčajne považované za najjednoduchšie, pretože paradajky sú citlivé na správne zloženie pôdy, dostatok slnka i tekutín a zvyčajne potrebujú prihnojenie. Záleží však od odrody, pre ktorú sa rozhodnete. Z jesenných druhov zeleniny je najľahšie pestovateľná rukola, horčica a repa. Rukola zreje v chladnom počasí a dlho si drží svoju korenistú chuť. Horčica má množstvo fanúšikov medzi vegetariánmi a milovníkmi zeleniny všeobecne. Spestruje najrôznejšie šaláty a chutí ako príloha k mäsovým jedlám. Repu v našich končinách nemusíme dvakrát pripomínať. Dnes ju však poznáme v inej forme ako kedysi.
Listová Zelenina
Listová zelenina rýchlo rastie a všeličo odpustí. Semienka obvykle stačí nasypať do záhonov, ľahko prikryť zeminou a zaliať (nesmie vyschnúť).
Prečítajte si tiež: Rašelina v záhrade: Áno alebo nie?
Rukola
Obľúbenú zložku zeleninových šalátov môžete vypestovať veľmi jednoducho a lacno. Semená zasejte do zeme von hneď, keď sa dá s pôdou pracovať alebo do nádob. Vyklíčia do niekoľkých dní a už o dva alebo tri týždne budete zbierať čerstvé listy. Ideálny čas na zber listov rukoly je, keď sú vysoké asi 5 centimetrov. Z jesenných druhov zeleniny je najľahšie pestovateľná rukola, horčica a repa. Rukola zreje v chladnom počasí a dlho si drží svoju korenistú chuť.
Rukola je na pôdu i vlahu nenáročná jednoročná rastlina, ktorú môžete ľahko vypestovať aj zo semien. Navyše veľmi rýchlo klíči. V lete rastliny kvitnú skôr, avšak nevytvoria toľko zelenej listovej hmoty. Pri horúcom počasí môže získať až príliš horkastú príchuť. Hlavne z tohto dôvodu odporúčame pestovať ju v tieni, na jar jej zase svedčí plné slnko. Vysievať môžete na jar a potom každý ďalší mesiac. Zaistíte si tým čerstvé lístky neustále k dispozícii. Čím mladšie listy zbierate, tým jemnejšiu chuť budú mať. Vypestovať môžete rukolu veľmi ľahko i v byte. Na tanier položíte buničitú vatu, ktorú riadne navlhčíte, posypete rovnomerne semienkami rukoly (rokety) a dáte ju na svetlé a teplé miesto. Už po pár dňoch vám začne klíčiť a za 14 dní môžete začať trhať listy.
Špenát
Pestovanie vlastného špenátu je jednou z najzaujímavejších záhradníckych skúseností. Je to jednoduchá zelenina, ktorá rastie doslova doma. Listy môžete začať zbierať 20 až 30 dní po zasiatí. Ak sa nechcete vyčerpať pri každodennej starostlivosti o záhradu, určite pestujte listový šalát alebo šalátové zmesi. Nepotrebujú nič viac ako slnko a pravidelnú zálievku. Burinu stačí pretrhať raz za tri-štyri týždne.
Špenát patrí medzi zeleninu, ktorá rastie skutočne rýchlo, a preto ho môžete vysievať pokojne až do konca leta. Obzvlášť sa mu darí v mierne zatienených častiach záhrady, kde netrpí priamym horúcim slnkom. Dôležité je pravidelné zalievanie - špenát vyžaduje dostatok vlahy počas celej doby rastu, aby listy ostali krehké a chutné. Silné horúčavy a slnečné žiarenie môžu špenát veľmi zničiť. Najlepšie je listovú zeleninu sadiť na jar alebo jeseň. Saďte semená do pôdy do hĺbky asi 3 cm s rozstupom riadkov 15 až 20 cm. V samotnom riadku môžu byť rastliny tesne vedľa seba. Ak by ste chceli špenát pestovať na balkóne, mal by mať črepník hĺbku aspoň 30 cm. Svetlé miesto je optimálne a zabráni tomu, aby listy udržiavali nadmerne veľa nitrátu. Špenát môžete zbierať už šesť až osem týždňov po výsadbe. Vypestovať si vlastný špenát nie je nijako náročné. Stačí zásaditá pôda a aspoň trocha slnečného svitu. Potom je už len nutné nezabudnúť často zalievať a hnojiť. Ten správny špenát by mal mať tmavo zelenú farbu. Naopak uvädnuté zažltnuté lístky značia, že sa niekde stala chyba.
Hlávkový šalát
Od konca marca môžete siať šalát rovno do záhona. Šalát je rastlina, ktorá klíči za svetla. Preto semená pokryte iba tenkou vrstvou pôdy. Keďže šalát nemá hlboké korene, je výnimočne vhodný na výsadbu v kvetináčoch a aj balkónových črepníkoch. V zeleninovej záhrade potrebuje šalát dobrú ochranu proti slimákom. Vyberte si správne miesto pre svoje sadenice a potom ich poriadne polievajte. Tak sa im bude dariť rýchlo a spoľahlivo. Podobne rýchlo rastú aj rôzne šaláty. Odporúča sa vytvoriť si vlastnú šalátovú zmes z odrôd vhodných na letný výsev. Pridajte rukolu, mangold, čakanku alebo aj semená šalátov, ktoré vám zostali z jarných výsevov. Už za 4 až 6 týždňov tak budete zbierať čerstvé listy plné vitamínov. Šalát je najrozšírenejšou a najobľúbenejšou zeleninou vôbec. Je nenáročný na pestovanie a dá sa z neho vykúzliť nespočetne pokrmov. Hlávkový šalát môžete pestovať celoročne - je chladu vzdorný. Šalát ľadový má tuhé, krehké listy a hlávka pripomína kapustu. Rímsky šalát má dlhé chutné listy zvinuté do hlávky. Je náročnejší na teplo a lepšie sa mu darí v humóznych vlhkých pôdach. Dozrieva neskôr ako ostatné odrody a môžete ho použiť aj na tepelnú úpravu. Šaláty, bez ohľadu na druh sa najlepšie množia semenami, ktoré veľmi rýchlo klíčia. Pri klíčení musíte dbať na dostatok svetla, aby boli rastliny silné, ale nie vytiahnuté. Niektoré šaláty môžu rásť až 80 dní - listový 7 týždňov, hlávkový 10 - 11 týždňov a rímsky 11 - 12 týždňov.
Prečítajte si tiež: Zdravá dusená zelenina
Koreňová Zelenina a Cibuľoviny
Reďkovky sú typickou začiatočníckou plodinou, problémy by vám ale nemala robiť ani mrkva alebo červená repa. Semienka repy vkladajte do riadkov asi 10 cm od seba, naopak mrkvu sa nemusíte báť siať husto. Na sadenie cibule budete potrebovať sádzací kolík.
Reďkovky
Reďkovky patria k odolným druhom zeleniny, nevadia im ani posledné jarné mrazy. Klíčia neuveriteľne rýchlo - už tri alebo štyri dni po výsadbe. Na zber sú spravidla pripravené o 30 dní neskôr. Kým čakáte na úrodu, môžete mladé listy reďkovky pridať do šalátov alebo väčšie listy podusiť ako kel a špenát. Úroda reďkoviek je pripravená na konzumáciu akonáhle sú plody dostatočne veľké na to, aby sa jedli. Čím dlhšie zostanú v zemi, tým budú štipľavejšie. Reďkev môžete nasadiť do záhona a na balkóne do kvetináčov. Korenistá zelenina rastie pomerne rýchlo. Vysieva sa od konca februára priamo vonku. Udržujte pôdu pravidelne vlhkú, aby ste zabránili tomu, že reďkev popraská. Už štyri až šesť týždňov po výsadbe môžete zbierať prvú reďkev.
Ak sa rozhodnete pre bielu reďkovku Daikon, najlepší čas na jej výsev nastáva približne v polovici júla, no ešte stále ju stihnete aj začiatkom augusta. Skracujúci sa deň v tomto období spôsobí, že reďkovka nevybieha predčasne do kvetu a dorastie do plnohodnotných, krásnych koreňov, ktoré vydržia až do jesenných dní. Výsev robte ideálne do hĺbky približne 2 cm, pričom dávajte po dva až tri semená do jamiek vzdialených od seba aspoň 40 centimetrov. Bielu reďkovku je vhodné pestovať na záhone s hlboko prekopanou, prevzdušnenou a dobre zásobenou pôdou, pričom dôsledná zálievka je v horúcich letných dňoch nevyhnutnosťou. Ak sa chcete vyhnúť škodcom a larvám, ktoré môžu vašu úrodu poškodiť, využite netkanú textíliu. Tá navyše pomáha udržať pôdu vlhkú a znižuje potrebu častej zálievky.
Pomyselné prvé miesto obsadzujú … reďkovky! Tie sú považované za najrýchlejšie plodiacu zeleninu vôbec. Pestovať sa dajú v celom miernom pásme a aj vďaka tomu, že sú na podmienky nenáročné a majú naozaj rýchly rast, sa môžu pestovať, a zberať po celý rok. Väčšina odrôd je pripravená na zber už do 30 dní. Poslednou odrodou medzi reďkovkami je reďkovka biela. Odporúča sa vysievať ju v polovici júla. To znamená, že zbierať ju môžete už v polovici septembra. Výsev sa neodporúča vykonávať do čerstvo pohnojenej pôdy a to z dôvodu, že existuje väčšie riziko napadnutia rôznymi chorobami. Medzi jednotlivými reďkovkami by mal byť rozostup cca 20 cm a medzi riadkami 30 cm. Reďkovkám sa najlepšie darí v temnom, chladnom a skôr vlhšom prostredí - pivnica. V takomto prostredí dokážu vydržať aj niekoľko mesiacov.
Mrkva
Klasickú mrkvu s pomarančovými koreňmi spájajú nové odrody v dúhovej farbe, vrátane červenej, bielej, žltej a fialovej. Prichádzajú v rôznych tvaroch, vrátane malých a takmer guľatých, ale poznáme aj veľmi veľké a valcovité. Ľahko sa pestuje. Baby karotka vyniká svojou veľmi jemnou chuťou a krehkou štruktúrou. Je vhodná aj pre skoršie úrody menších a o to krehkejších koreňov. Pestovanie a nároky sú rovnaké ako u klasickej mrkvy. Vyžaduje ľahšiu až strednú, dostatočne hlbokú a dobre spracovanú pôdu. Drobnú mrkvu môžete zbierať už po 30 dňoch.
Prečítajte si tiež: Štúdie o vplyve stravy na deti
Červená repa
Z jesenných druhov zeleniny je najľahšie pestovateľná rukola, horčica a repa. Repu v našich končinách nemusíme dvakrát pripomínať. Dnes ju však poznáme v inej forme ako kedysi. Červená repa je príbuzná cukrovej repe, vyznačuje sa však skôr zemitou chuťou. Rastlina vytvára hlboké kolové korene a prosperuje najlepšie v záhone s hlbokou voľnou pôdou. Červenú repu predkultivujete skoro na jar a keď vonkajšia teplota v noci neklesne pod 12 °C, nasadíte priesady do pôdy. Od stredu apríla môžete červenú repu siať aj priamo vonku. Vysádza sa v hĺbke asi 3 cm a v riadkoch.
Cibuľa
Pre začiatočníkov v zeleninovej záhrade sa ponúka predovšetkým sadzačka: Keď sa pôda po zime, asi tak na konci marca, trocha ohreje, nasadíte cibuľu do pôdy. Pri výsadbe zo semien máte spravidla väčší výber druhov. Aby bola cibuľa v lete zrelá na zber, predkultivujte si rastliny v strede februára do kultivačných kvetináčov so substrátom. Od apríla je vonku tiež dostatočné teplo na priamu sejbu. Dajte tri až štyri semená vo vzdialenosti 15 až 20 cm do pôdy. Čas zberu úrody je od júla do augusta. Ako balkónová zelenina je vhodná jarná cibuľka a najmä cibuľa poschodová. Na výsadbu je najlepšie použiť sadzačku. Väčšina zelenej cibule je pripravená na zber 70 až 90 dní od nasadenia. Označiť ju tiež môžete ako zväzkovú, lahôdkovou či vňaťovú cibuľku. Hoci jarná cibuľka nepatrí medzi rastliny s vysokými nárokmi, parné leto nie je tou najlepšou dobou pre jej pestovanie. O poznanie lepšie sa jej bude dariť, ako jej názov napovedá, z jari. V období od februára do mája rastie najrýchlejšie a tiež jej vňať je najšťavnatejšia. Úrody sa touto dobou môžete dočkať aj do dvoch týždňov. Pokiaľ si chcete predĺžiť úrodu na celý rok, dajte ju na tienisté miesto a výdatne zalievajte. Na pestovanie je nutné vybrať odrody s krátkymi koreňmi, napr. Amini, Mignon. Zvoliť môžete aj guľatokorenné Parmex či Rondo.
Plodová Zelenina a Strukoviny
Tekvica a cukety môžete pestovať na komposte, tam sa im bude ideálne dariť. Pri sadení predpestovaných sadeničiek paradajok nezabudnite na oporu (tyčku), rovnako ako u hrachu a fazule.
Cukety
Cuketa sa zaraďuje k tekvicovým rastlinám a vyznačuje sa jednoduchou starostlivosťou. Táto rastlina však rastie rozľahlo a potrebuje trochu priestoru. Od stredu mája vysadíte cuketu priamo do zeleninového záhonu. Alternatívne môžete túto rastlinu v byte sadiť aj od apríla. V záhone potrebuje vzdialenosť výsadby rastlín asi 1 m. Na balkóne môžete použiť aj jeden veľký kvetináč na rastlinu. Asi šesť až osem týždňov po zasadení sú prvé plody pripravené na zber. Zrelú cuketu odrežete ostrým nožom. Upozornenie: Cuketu nesaďte vedľa ozdobných tekvíc. Obidve odrody sa zaraďujú medzi tekvicové rastliny, ktoré prirodzene obsahujú horkú látku kukurbitacín. Táto horká látka bola v semenách a plodoch cukety ponúkaných v obchodoch šľachtením odstránená. Avšak pri oplodnení ozdobnými tekvicami sa môže znovu vytvoriť. Semená cukety by ste nemali produkovať sami, ale mali by ste ich kupovať. Už asi šesť až osem týždňov po vysadení môžete zbierať prvé cukety. Cuketám vyhovujú ťažšie, hlinité pôdy a bude sa im dobre dariť na teplom chránenom mieste. Ideálna doba pre výsadbu cukiet je v období medzi koncom apríla a prvou polovicou mája. Aj napriek tomu, že nie je príliš citlivá na rozdiely medzi teplotami vo dne a v noci, neznáša pokles teplôt pod bod mrazu - pred čím ju môžete chrániť netkanou textíliou. Cukety plodia opakovane, stačí zbierať plody pravidelne (ideálne plody do 20 cm) - tie potom znovu vykvitnú a môžu plodiť celú sezónu. Ak necháte plody prerásť, potom tvorba semien cuketu vyčerpáva a zamestnáva, a tak už nevytvára ďalšie plody. Tradičné a najčastejšie sú cukety s tmavo zelenými plodmi. U skorých odrôd je vegetačná doba okolo 40 dní, u neskorých odrôd približne 70 dní. Žlté cukety môžete zozbierať po zhruba 60 dňoch.
Uhorky
Pestovanie uhoriek na podporných mrežiach a pozdĺž plotov umožňuje efektívne využitie priestoru. Udržiavajte uhorky dobre zavlažované. Málo vody by mohlo viesť k ich horkosti. Uhorky nakladačky môžete pestovať po zelenine koreňovej, cibuľovej, listovej, hlúbovej aj po strukovinách, čo z nich robí celkom univerzálnu plodinu. Nakladačky sú, rovnako ako všetky uhorky, citlivé na chlad, čo je teplota pod 10 °C. Vyhovujú im hlboké priepustné pôdy, bohaté na humus i živiny, slnečné stanovisko chránené pred vetrom, a naopak sa im nedarí v ťažkých, studených a zamokrených pôdach. Na rovnakej ploche ich môžete pestovať až 3 - 4 roky. Vhodná predplodina je napr. repa, ďatelinotrávne miešanky, hrach, pór, cibuľa a fazuľa. Naopak nevhodné sú jahody či zemiaky. Vysievať môžete od druhej polovice apríla až do začiatku mája, pri sejbe by mala byť pôda teplá (aspoň 15 °C), to vám potom semená vyklíčia do desiatich dní. Stanovisko je dobré pred výsadbou zapraviť hnojom, prípadne preležaným kompostom do záhona. Uhorky nakladačky môžete zbierať v 2 až 3 týždňových intervaloch a obdobie zberu trvá obvykle cca 3 - 6 týždňov. Dĺžku ovplyvňuje počasie, zdravotný stav porastu, postupný výsev a tiež zvolená odroda.
Hrach
Ďalšou veľmi vďačnou zeleninou je hrach. Okrem toho, že rastie prakticky sám, šetrí aj miesto - darí sa mu totiž lepšie pri vertikálnej opore, po ktorej sa môže šplhať. Hrach nevyžaduje veľkú starostlivosť a zaraďuje sa medzi rastliny s nízkou spotrebou dusíka. Keď do pôdy pred sejbou pridáte kompost, nebudete potrebovať žiadne doplnkové hnojivo. Už skoro na jar, od marca, môžete strukový hrášok vysievať vonku. Na to dajte do pôdy viacero semien vo vzdialenosti 4 až 6 cm do hĺbky asi 3 cm. Keď máte v záhrade veľa slimákov, odporúča sa hrach predkultivovať vo vnútri, aby ste mu zabezpečili dostatočný náskok. V závislosti od odrody môžete po dvanástich až štrnástich týždňoch oberať prvý hrach vo vašej zeleninovej záhrade. Je to rastlina tzv. Hrach má krátku vegetačnú dobu a zbierať ho môžete už po približne 9 - 12 týždňoch. Ak premýšľate kam hrach vysadiť, potom vedzte, že najlepšie sa mu darí v spoločnosti uhoriek a šalátu, a tiež veľmi dobre znáša mrkvu aj rascu. Naopak najmenej mu svedčí prostredie vyhnojené pre hlúboviny alebo prítomnosť cibule, cesnaku, póru, zemiakov a paradajok. Pokiaľ chcete hrášok vysadiť na mieste, kde ste predtým pestovali fazuľu, počkajte aspoň 4 roky, až sa pôda "zotaví". Ak chcete vysievať hrášok, postačí, keď teplota stúpne nad 10 °C. Začať s ním teda môžete už približne od marca. Najlepšie sa však hrášku darí pri teplotách medzi 13 a 18 °C. Ak by ste chceli mať stále čerstvé struky, môžete vysievať opakovane po 2 - 3 týždňoch.
Fazuľa
Zelené fazuľky sú tiež veľmi vďačnou popínanou zeleninou, ktorá vás prekvapí rýchlym rastom a zvyčajne aj bohatou úrodou. Vyberte si odrodu, ktorá je vhodná do vašich podmienok. Fazuľa nemá vysoké nároky, a preto sa ideálne hodí ako zelenina pre začiatočníkov. Od konca mája do začiatku júla môžete fazuľu vysadiť v riadkoch rovno v záhrade. Počkajte však do zamrznutých svätých, pretože fazuľa je citlivá na mráz. Každých 40 cm dáte do pôdy tri až šesť semien asi do hĺbky 3 cm. Vzdialenosť riadkov je 50 cm. Asi po šiestich až ôsmich týždňoch sú prvé fazule pripravené na zber. Zelená fazuľka, ktorá rastie do výšky až troch metrov, potrebuje oporu pre popínavé rastliny. Na to môžete zasunúť tri bambusové tyče okolo rastliny a hore ich spojiť špagátom. Inak postupujte tak, ako v prípade fazule kríčkovej. Asi po ôsmich až dvanástich týždňoch môžete oberať prvú zelenú fazuľku. Zelená fazuľka vyžaduje skutočne jednoduchú starostlivosť, a preto je vhodná pre zeleninovú záhradu pre začiatočníkov. S tieňom blízko živého plotu si veľmi dobre poradia popínavé fazule, ktorým poskytneme vyššiu oporu z dlhých bambusových tyčí. Fazule sa tak doslova vyšplhajú za svetlom. Kríčkové fazule sa častejšie pestujú pre celé struky než pre semená. Ich veľkou výhodou je, že nemajú tuhé vlákna, takže ich pred konzumáciou nemusíte nijako zdĺhavo upravovať. Najlepšie podmienky majú hlavne na slnku, inak sú slabé a nekvitnú. A aj napriek tomu, že majú kríčkové fazule nižšie nároky na živiny ako tie popínavé, na mieste s chudobnou pôdou od nich žiadne zázraky nečakajte. Ďalším nárokom je teda kvalitne spracovaná, kyprá, priepustná záhradná zemina. Okrem kompostu môžete pridať tiež listovku (t. j. zemina vzniknutá rozkladom lístia), ktorá pôdu rozvoľní a pomôže v nej udržať potrebnú vlahu.
Ďalšie Rýchlo Rastúce Plodiny
Bazalka
Semená bazalky začnú klíčiť za 8 až 14 dní a prvé listy budú pripravené na zber zhruba o ďalších 20 dní.
Okrúhlica (Kvaka)
Okrúhlica alebo kvaka sa pestuje veľmi ľahko. Semená vyklíčia za 3 až 10 dní a za týždeň-dva môžete zberať prvé listy na dusenie. Okrúhlica je ďalšou výbornou alternatívou, ktorú stihnete vypestovať pred príchodom prvých chladnejších dní. Táto nenáročná zelenina potrebuje len asi 40 až 60 dní od výsevu po zber. Doprajte jej slnečné miesto, kyprú pôdu a pravidelnú zálievku, aby rýchlo narástla a bola chutná.
Mangold
O mangolde sa niekedy hovorí ako o gigantickom špenáte. Už len pár rastlín dokáže vyprodukovať fenomenálne množstvo jemných listov, ktoré si udržia svoju chuť aj v horúcom počasí. V záhrade rozlišujeme mangold stopkový a mangold listový. Od apríla sa mangold priamo vysieva. Pritom nasadíte semená do priehlbiniek s hĺbkou asi 3 cm. Rovnako, ako šalát, neznesie mangold žiadne ostré slnečné svetlo a najmä na začiatku vyžaduje pravidelné polievanie. V záhrade okrem toho odporúčame ochranu proti slimákom. V závislosti od odrody môžete mangold použiť napríklad ako špenát alebo špargľu.
Zelenina, ktorá prežije aj zimu
Nízkym teplotám dokážu medzi prvým a druhým rokom pestovania vzdorovať aj niektoré dvojročné zeleniny. Kel je jeden z najväčších otužilcov, ktorý prečká bežnú zimu aj bez ochrany. Navyše, tú pravú chuť dostavajú zvlnené listy až po prvých mrazoch. Ak sú dostatočné vyzreté, znesú obe odrody aj mráz 12°C pod nulou. Farba a chuť kelu sa zlepšujú s chladným počasím. Zimný pór môžeme postupne zbierať od skorej jesene až do jari. Aby sme získali čo najdlhšiu bielu, krehkú a lahodnú časť, je vhodné pór nakopčiť. Dlhé, lahodné, krehké korene petržlenu vydržia vonku na záhone bez problémov do jari, kedy je ich chuť ešte lepšia. Topinambur je možné vyberať aj v zime, pokiaľ nie je pôda úplne zamrznutá.
Pestovanie v Tieni
Aj keď tienistá záhrada môže byť pre mnohých záhradkárov „tvrdým orieškom“, netreba sa vzdávať! Existuje množstvo rastlín, ktoré sa v tieni cítia skvele a môžu sa na nich pestovať rôzne druhy zeleniny a drobného ovocia. Tieň môže mať aj celý rad výhod. Niektoré rastliny dokonca uprednostňujú tienisté podmienky. Počas horúcich letných mesiacov sa v nich dobre zbierajú zelenina aj ovocie. Tieň v záhrade môže byť rôznorodý, a preto je dôležité ho pred začatím pestovania dôkladne spoznať. Na druhej strane, stabilný tmavý tieň spôsobujú vysoké budovy alebo plné ploty, ktoré neumožňujú zmenu svetelných podmienok počas roka. Hoci na takomto stanovišti veľa druhov neporastie, stále je na výber. Okrem listového šalátu skúsime napríklad nenáročnú rukolu, špenát či napríklad mizunu. Hlboký tieň má veľa nedostatkov, ale veľmi dobre vyhovuje hubám. Hlivu ustricovú či shiitake ľahko dopestujeme vďaka hotovej pestovateľskej sadbe alebo si zakúpeným mycéliom naočkujeme pne. Hlboký tieň vyhovuje hubám. V záhone v plnom až čiastočnom tieni pestujeme listovú zeleninu, ako je šalát, špenát, rukola. Trojhodinový slnečný svit umožňuje pestovanie aj ďalších druhov plodín. Porastie tu napríklad kel, mangold, pak-choi, listový petržlen, u nás ešte stále málo pestovaný štiav či trebuľka. S tieňom blízko živého plotu si veľmi dobre poradia popínavé fazule, ktorým poskytneme vyššiu oporu z dlhých bambusových tyčí. Fazule sa tak doslova vyšplhajú za svetlom. A čo ovocie? Vhodné sú čučoriedky, černice, maliny, odrody ríbezlí so svetlými plodmi alebo mesačné jahody. S plným až čiastočným tieňom v záhrade si dobre poradia černice a maliny. V tomto type tieňa veľmi dobre prosperujú všetky plodiny odporúčané na pestovanie v hlbokom až čiastočnom tieni. Pri pestovaní zeleniny je vhodné čo najviac vyťažiť z obdobia, keď ešte nie sú dreviny plne olistené. Skoro na jar vysievame reďkovky i skoré odrody kalerábu. Mozaikový tieň sa dá využiť na pestovanie prezimujúcej zeleniny, ako je kučeravý kel, čierny koreň či špenát. Do polotieňa sa hodia všetky plodiny, ktoré sa dajú pestovať aj v ostatných typoch tieňa. Široké pestovateľské možnosti sú najmä v blízkosti západne orientovaných múrov či živých plotov. Z ovocného sortimentu je možné vysadiť skoré odrody jabloní, napríklad ‘Discovery’, alebo slivky. Z drobného ovocia sú dobrou voľbou čierne ríbezle i kyslomilné čučoriedky, brusnice či kľukva.