Exotické ovocie si v posledných rokoch získava čoraz väčšiu popularitu na celom svete. Ľudia sa zaujímajú o nové a jedinečné príchute, ktoré obohatia ich jedálniček. Medzi menej tradičné druhy ovocia, ktoré si môžete dopriať, patria aj tie so zelenou farbou a chuťou pripomínajúcou citrón. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z nich a priblížime si ich charakteristické vlastnosti.
Exotické ovocie na našom stole
Už len pri slove exotika si predstavíme niečo nezvyčajné, neznáme, niečo, čo pochádza z tropických oblastí. Ohľadom ovocia si predstavíme odrody, ktoré sa u nás nedopestujú. Toto ovocie je zaujímavé nielen chuťou, ale aj textúrou, farbou a aj zaujímavým tvarom. Našťastie dnes nemusíte chodiť do zahraničia, aby ste si mohli exotické ovocie dať.
Prehľad exotického ovocia a jeho charakteristika
Zohnať dobre dozreté exotické ovocie môže byť u nás menší problém. Dlhá cesta ale aj vysoké teploty počas prevozu môžu chuť ovocia zmeniť. Často sa toto ovocie trhá zelené a dozrieva po ceste. Pokiaľ sa ale vyberiete na dovolenku do zahraničia a navštívite exotické krajiny môžete si ho dopriať a vyskúšať jeho originálnu chuť.
Druhy zeleného ovocia podobného citrónu
Karambola (Čínska Hviezdica)
Sladko-kyslé ovocie, ktoré vám chuťou môže pripomínať zmes citrónu, jablka a slivky, pochádza z juhovýchodnej Ázie. Preto ho môžete poznať aj pod názvom čínska hviezdica. Zrelé ovocie má zlatožltú farbu. Má vajcovitý tvar s 5 až 6 rebrami. Karambola je bohatým zdrojom vitamínov C, B1 a B2. Obsahuje horčík, železo a vápnik. Nakoľko má toto exotické ovocie málo kalórií je vhodné pri redukčných diétach. Pokiaľ máte problémy s obličkami konzumujte karambolu zriedka.
Kiwano (Rohatý Melón)
Kiwano, rohatý melón alebo aj africká uhorka sú názvy pre jedno ovocie. Pochádza z južnej Afriky a až do minulého storočia ho takmer nik okrem Afriky a Austrálie nepoznal. Žltá až oranžová šupka s rohami (odtiaľ názov rohatý melón) skrýva dužinu, ktorá na prvý pohľad pripomína kivi. Dužina má sladkú, jemne pikantnú chuť a obsahuje až 80% vody. Má bližšie k uhorkám ako k melónu. Kiwano je bohaté na vlákninu, vitamín A a E, kyselinu linolovú, zinok, vápnik, meď a antioxidanty. Ovocie má veľkosť mandarínky.
Prečítajte si tiež: Riziká konzumácie zeleného hovädzieho mäsa
Limetka
Aromatické limetky sú citlivé na chlad, a preto sa im najlepšie darí v polotropickom, subtropickom a tropickom podnebí. Medzi významných producentov patria Mexiko, Brazília, Srí Lanka, Florida, Karibik a južná Afrika. V porovnaní s citrónmi neobsahujú limetky toľko vitamínu C, majú však výraznejšiu vôňu a kyslejšiu chuť, a vďaka tomu nachádzajú široké kulinárske využitie. V predajniach METRO môžete vyberať z mnohých rozličných druhov limetiek od preverených dodávateľov. Samozrejmosťou sú praktické balenia v rôznych veľkostiach, ktoré uspokoja rozmanité podnikateľské potreby.
Mexická limeta patrí vo svojej rodine k najznámejším - veľmi často býva označovaná ako „pravá limeta“. Rastie na stromoch, ktoré neznášajú chlad. Jej malé žlté plody sú vysoko aromatické, veľmi kyslé a obsahujú značné množstvo jadier. Šťavu z mexických limetiek je možné pridávať do koláčov, ovocných punčov, šalátov a marinád.
Hlavnou prednosťou šťavnatých plodov, ktorým sa hovorí aj tahitské limety, je absencia jadier. Pôvod tejto odrody nie je známy, predpokladá sa, že ide o kríženca mexickej limety a citrónu. Stredne veľké citrusy s hladkou zelenou kôrou nebývajú chemicky ošetrené a v porovnaní s citrónmi obsahujú takmer dvakrát toľko šťavy.
Táto odroda aromatickej limety sa kultivuje v juhovýchodnej Ázii, v Afrike a Strednej Amerike. Listy a natenko nastrúhaná vonkajšia kôra slúžia ako korenie, a to predovšetkým v pokrmoch thajskej kuchyne - polievkach, šalátoch, karí a niektorých vyprážaných jedlách. Šťava z kaffirových limetiek sa príliš nevyužíva, pretože má veľmi silnú arómu.
Všetok sortiment limetiek prechádza prísnou kontrolou, ktorá začína starostlivým výberom producenta či dodávateľa. Kvalita všetkých ponúkaných druhov je dôkladne kontrolovaná na platforme Hortim v Brne. Každej dodávke nového tovaru venujú pracovníci METRO maximálnu pozornosť. V prvom rade sa zameriavajú na dodržanie teplotného reťazca počas prepravy a tiež na stav obalov a etikiet.
Prečítajte si tiež: Osvedčené postupy pre zelené hnojenie
Ďalším krokom je kontrola parametrov jednotlivých kusov ovocia - veľkosti plodu, teploty na povrchu či vo vnútri a tiež prítomnosti plesní a škodcov. U limetiek sa okrem iného zisťuje množstvo šťavy. Najprv sa zváži celý plod a po odšťavení aj čerstvo získaná šťava, od ktorej hodnoty sa odpočíta hmotnosť téglika. Váha plodu sa potom vydelí hmotnosťou šťavy a takto získaný pomer sa porovná s predpísanou normou. Pokiaľ čísla zodpovedajú, je starostlivo skontrolované ovocie bez akýchkoľvek vád distribuované do jednotlivých predajní.
Ako využiť limetky v kuchyni
Absolútnou klasikou spomedzi nápojov s limetkou je caipirinha, ale skvele s ňou chutí aj nápoj, ktorý má zrejme najmenej kalórií zo všetkých koktailov na svete: takzvaná „skinny bitch“ sa pripravuje z vodky, minerálnej vody a citrónovej alebo limetkovej šťavy. Z tohto citrusového ovocia však vyčarujete aj množstvo nealkoholických nápojov. Existuje množstvo možností, ako použiť skvelú chuť limetiek v dezertoch, pečive a iných sladkostiach. S výraznou limetkovou arómou vytvára úžasnú harmóniu ovocie ako mango, jablko a maliny. Napríklad taká poleva z čerstvého syra a strúhanej limetkovej kôry je neodolateľne lahodná.
Tipy na skladovanie a prípravu limetiek
Limetky môžete skladovať pri izbovej teplote približne päť dní, inak stratia vlhkosť, postupne stvrdnú a scvrknú sa. Citrusové plody vždy dôkladne opláchnite horúcou vodou, najmä ak sa chystáte použiť aj ich šupku. Studená voda nestačí na odstránenie zvyškov pesticídov a fungicídov. Ideálne je strúhať limetkovú kôru špeciálnym strúhadlom na kôru citrusov. Ak ju nemáte, môžete použiť aj obyčajné kuchynské strúhadlo alebo strúhadlo na syr. Nezabudnite vyskúšať aj tento geniálny trik: Položte na strúhadlo desiatový papier a pevne ho pritlačte, aby hroty prenikli cez papier. Pri strúhaní limetky sa tak kôra zhromaždí na papieri.
Ovocie v zime - áno alebo nie?
Je známe, že ovocie má najvyššiu výživovú hodnotu, keď sa zbiera zrelé a konzumuje bezprostredne po odtrhnutí zo zdroja. Skladá sa približne z 80 % vody a keď sa oddelí od svojho zdroja živín, teda od stromu, či rastliny stráca nielen vlhkosť, ale aj živiny a schopnosť obrany pred nákazou mikróbami. Tropické ovocie z reťazcov má neplnohodnotný obsah živín vzhľadom k času, ktorý prebehne od zberu ku konzumácii.
Ako konzumovať ovocie v zime?
Naše domáce ovocie, akým sú jablká a hrušky, sa z našich zásob doma pomaly minuli. Jedným zo spôsobov, ako uchovávať ovocie na zimu je mrazenie. Boli vypracované 2 štúdie, ktoré poukázali na to, že mrazené ovocie nachádzajúce sa v obchodných reťazcoch obsahovalo viac živín, ako čerstvé ovocie znehodnotené dovozom. To ale nemusí znamenať, že si mrazené ovocie musíte kupovať. Úplne najideálnejší spôsob je sezónny zber ovocia z vierohodného zdroja, napr. domáce čučoriedky, maliny, egreše, jahody z babkinej záhradky a ich následné vákuovanie po jednotlivých porciách a zamrazenie.
Prečítajte si tiež: Toxíny v potravinách: Botulín
Ďalším skvelým spôsobom uchovávania ovocia na zimné obdobie je staré dobré zaváranie. Ideálne je domáce ovocie zo záhradky, bez použitia rafinovaného cukru a konzervačných prísad. Skvelú výživovú hodnotu majú domáce kompóty a džemy. Ovocie by sa nemalo dlho variť, len blanšírovať po dobu maximálne 3 minút. Tak sa zabezpečí, že živé enzýmy, ktoré sa dlhým zahrievaním aktivizujú, nerozložia vitamín C.
Tretím najrozšírenejším a zaručene výživným spôsobom uchovania ovocia na zimné obdobie je jeho sušenie. Sušenie ovocia je vlastne odstránenie vody z jeho obsahu. Pozor však na kupovanie presladeného sušeného ovocia v supermarketoch! Okrem pridaného rafinovaného cukru totiž obsahuje aj oxid siričitý, ktorý nepriaznivo vplýva na žalúdok, dýchacie cesty a očné spojivky. V potravinách slúži ako konzervant, bielidlo alebo dezinfekčný prostriedok. Siričitany zabezpečujú v potravinách farebnosť, ale aj ochranu pred množením baktérií a plesní. Opäť teda platí, že najideálnejšie je sušiť si domáce ovocie zo známeho zdroja.
Citrusy ako zimný všeliek?
Ak nebudete jesť v zime citrusové ovocie, nebudete mať dostatok vitamínu C! Takto sme sa to naučili a s týmto vzorcom funguje väčšina z nás. Zima je obdobím chrípkových a iných vírusových ochorení a ako všeliek nám má pomôcť veľa citrusov. Podľa mnohých odborníkov na zdravú výživu má každá potravina svoj charakter - ochladzujúci, alebo otepľujúci. Citrusové ovocie (a exotické ovocie vôbec) má značne ochladzujúcu povahu. Vychádza to z jeho pôvodu. Rastie v horúcich krajinách a jeho úlohou je ochladzovať zvieratá a ľudí pred tropickými horúčavami. Skúste si predstaviť, že by domorodý obyvateľ Afriky zjedol kyslú kapustu, ktorá sa radí medzi potraviny so zahrievacím účinkom. Pre porovnanie citrusové ovocie obsahuje na 100 g v priemere 45 mg vitamínu C. Z ovocia sú najvyšším zdrojom vitamínu C čierne ríbezle.
Pestovanie exotického ovocia v našich podmienkach
Čoraz viac ľudí sa obracia k pestovaniu ovocia a zeleniny vo svojich záhradách, na terasách a balkónoch, pretože chcú mať čerstvé plody na dosah ruky. V posledných rokoch nájdeme na trhoch a v supermarketoch rôzne druhy ovocia a zeleniny z tropických oblastí, o ktorých sme dovtedy nikdy nepočuli. Dnes sa čoraz viac používajú vo výžive, napríklad avokádo, hurmikaki, kiwano. Vybrali sme päť exotických druhov ovocia, ktorým sa v našich klimatických podmienkach darí a ktoré môžete úspešne pestovať na svojom dvore alebo aj ako izbové rastliny. Môžete ich zasadiť do črepníka alebo priamo do zeme.
Ananásovník
Ananásovník je exotická rastlina, ktorej plody radi jeme najmä počas teplejšej časti roka. Plody tejto rastliny nám pripomínajú exotické kraje, z ktorých pochádzajú, nielen chuťou, ale aj vzhľadom. Ananásovník môžete úspešne pestovať vo vašej záhrade alebo ako izbovú rastlinu, ak mu poskytnete slnečné stanovište (heliofilná rastlina - miluje slnko). Vyhovujú mu letné teploty 25 až 30 stupňov, v zime okolo 15 stupňov. Keďže pochádza z juhoamerického kontinentu (pestuje sa predovšetkým v Paraguaji a Brazílii), je potrebné zabezpečiť mu podmienky čo najviac podobné oblasti, kde sa pôvodne pestuje, potrebuje slnečné stanovište a pravidelnú zálievku.
Dôležitým krokom je výber ananásu. Treba si vybrať veľký a svieži plod ananásu zlatohnedej farby, ktorý má pekné zelené listy, nie je prezretý ani hnilý. Na pestovanie v domácnostiach je potrebná len listová ružica (zelená korunka), ktorú získate tak, že pevne uchopíte plod aj korunku a točíte ich do protiľahlých strán. Ak vám na nej zostane dužina, je potrebné ju orezať. Z korunky následne treba odstrániť spodné listy zhruba do výšky 2 cm. Takto očistenú zelenú ružicu je potrebné nechať jeden týždeň preschnúť, zabráni sa tak prípadnému hnitiu.
Spodnú časť stonky treba ponoriť do vody tak, aby voda nesiahala nad holý kmienok - tak aby neboli listy namočené vo vode. Môžete to urobiť pomocou špáradiel (drevené špáradlá zapichnite do správne pripravenej listovej ružice). Na ponorenie je vhodné zvoliť priesvitný pohár (nádobu), vďaka čomu bude mať stonka svetlo a vy budete vidieť či už začali rásť korienky. Nádobu umiestnite na suché miesto, v miestnosti s izbovou teplotou. Vodu v nádobe treba vymieňať každé 2 - 3 dni, predídete tak prípadnému vzniku baktérií a plesní. Korene by sa na stonke mali objaviť do 3 týždňov od začatia klíčenia.
Keď sú korene dostatočne vyvinuté, dlhé niekoľko centimetrov, je čas zasadiť korunku do kvetináča. Ananásovník má rád vzdušnú pôdu s dobrou drenážou, preto ho treba vysadiť do priepustného substrátu. Pri výsadbe substrát je potrebné dobre utlačiť okolo koreňov. Dbajte na to, aby na listoch nezostala zemina a po vysadení rastlinu výdatne zalejte. Ak sa vám zdá takáto výroba sadeníc zložitá, v škôlkach si môžete kúpiť hotové sadenice ananásovníka.
Banánovník
Ďalšia rastlina, ktorá nám chuťou a vzhľadom pripomína teplejšie kraje. Banány sú bohaté na draslík, plné antioxidantov a obsahujú značné množstvo vlákniny. Banánovník sa pestuje väčšinou ako okrasná rastlina, pretože plodov sa dočkáte iba výnimočne. Hoci v prírode banánovník dorastá až do 7 metrov, v našich klimatických podmienkach má zvyčajne výšku do 3 metrov. Rovnako ako ananásovník vyžaduje veľa tepla, slnka (väčšina odrôd vyžaduje minimálne 12 hodín slnka denne), pravidelnú zálievku. Medzi polievaním nechajte pôdu úplne vyschnúť, inak budú korene hniť.
Keď teplota v zime klesne na 0 stupňov, odporúča sa stonku banánovníka pestovaného vonku na začiatku zimy zrezať na približne 10 cm a zakryť ju vlastnými listami a kúskami stonky. Možno ho chrániť aj vrstvou slamy, lístia, čečiny alebo obaliť do viacerých vrstiev hrubej jutovej vrecoviny. Koreňový systém pred mrazmi možno chrániť mulčom. Banánovník preferuje dobre odvodnenú pôdu bohatú na minerály. Nesmie byť priamo vystavený vetru. Rozmnožuje sa vegetatívne, výhonkami.
Avokádo
Je zaujímavé, že hruškovec americký (iný názov: avokádo) patrí do čeľade vavrínovitých. Existuje viac ako 80 odrôd tejto rastliny, ktorá pochádza z Južnej Ameriky. Plody avokáda sú vďaka svojmu nutričnému zloženiu považované za superpotravinu. Obsahujú antioxidanty a vlákniny, ktoré priaznivo pôsobia na tráviaci trakt a poskytujú pocit sýtosti. V prostriedku má avokádo veľkú kôstku. Dôležité upozornenie: pri vyberaní kôstky si dobre zapamätajte, ako bola umiestnené v plode, ktorá časť bola otočená smerom k hornej časti plodu a ktorá bola na spodnej strane (horná časť kôstky je vždy mierne špicatá, zatiaľ čo spodná časť je plochá).
Proces klíčenia semien je podobný klíčeniu ananásu. Pri takomto spôsobe pestovania môžete použiť buď praktický podnos na klíčenie (klíčiacu misku) alebo konštrukciu zhotovenú svojpomocne. Pri metóde so špáradlami do semienka avokáda zapichnite špáradlá, ktoré budú slúžiť ako držiak. Naplňte nádobu vodou takmer po vrch (na tento účel môžete použiť sklenenú nádobu). Takto pripravená kôstka má byť svojou širšou časťou v kontakte s vodou (ponorená do vody asi 2 centimetre) a užšia časť „na vzduchu“. Nádobu s vodou a kôstkou avokáda treba premiestniť na svetlé a teplé stanovište. Vodu treba kontrolovať, vymieňať približne každé dva-tri dni.
Po určitom čase začne horná časť semena, ktorá nie je v kontakte s vodou, pomaly schnúť a hnedá vonkajšia membrána sa oddelí. Potom semienko praskne a objaví sa klíček, ktorý bude rásť. Opäť je dôležité si zapamätať, čo je vrchná a čo spodná časť semena. Spodná časť, ktorá bola vo vode, sa umiestňuje do zemi. Na dno črepníka treba položiť drenážnu vrstvu, napr. kamienky, a potom pôdu bohatú na živiny. Horná polovica semena, ktorá nebola v kontakte s vodou, by nemala byť ani v kontakte so zeminou, preto ju nezakrývajte substrátom. Semeno bude stále viac schnúť, ako sa bude mladá rastlinka vyvíjať, a keď semeno úplne vyschne, rastlinku avokáda „premiestnite“ do väčšieho a širšieho kvetináča. Črepník môžete vyniesť von (iba ak teplota neklesne pod 10 stupňov) alebo ho nechať vo vnútri na slnečnom okne. Rastlinu avokáda pravidelne zalievajte, aby bola pôda neustále vlhká.
Rastlinu avokáda môžete zasadiť aj vonku, na dvore. Najlepší čas na to je od apríla do júna, pretože na správny rast a vývoj potrebuje vonkajšie teploty 15 až 25 stupňov. Zaujíma vás, kedy váš avokádový strom začne rodiť? Avokádo, ktoré si vypestujete zo semien, neprinesie ovocie, kým nebude minimálne desať rokov staré, môže to však trvať ešte dlhšie. Stromy vysadené zo škôlky začnú rodiť rýchlejšie, po asi troch alebo štyroch rokoch.
Citrónovník
Citrónovník nám pripomína Stredomorie, v gréckej mytológii bol symbolom plodnosti a nesmrteľnosti. Plody citrónovníka sú výborným zdrojom draslíka, vápnika, vitamínu C a horčíka. Túto tropickú rastlinu môžete úspešne pestovať na svojej terase, balkóne alebo v záhrade. Dôležité je len zabezpečiť dostatok svetla a kyslú pôdu. Ak pestujete citrónovník ako izbovú rastlinu, umiestnite ho na miesto orientované na juh alebo juhovýchod. Zalievajte ho vodou pri izbovej teplote (najlepšie dažďovou alebo mäkkou vodou, nikdy nie studenou, pretože spôsobí opadávanie listov), v zime raz za 10 dní, v lete každé dva-tri dni.
Môžete si vypestovať vlastný citrónovník zo semena. Semená, ktoré ste z citróna odstránili, treba dobre umyť pod tečúcou vodou. Umiestňujú sa do črepníka s kyprou pôdou vytvorením malej jamky, ktorá sa po položení semena vyplní zeminou. Pri výsadbe citróna je potrebné pripraviť drenážnu vrstvu na dno hrnca, môže byť štrková. Po zasadení citrónovníka pôdu je potrebné dobre zaliať a kvetináč postaviť na slnečné miesto. Citrónovník sa odporúča vysádzať na jar. Na klíčenie semena je potrebná teplota okolo 20 stupňov. Semená citróna vyklíčia asi za mesiac.
Hurmikaki
Táto rastlina sa na Ďalekom východe pestuje už viac ako dve tisícročia. U nás sa čoraz viac pestuje v záhradách, predovšetkým pre zaujímavý vzhľad plodov podobných rajčine, ktoré majú v plnom dozretí oranžovú až červenkastú farbu a lesklú šupku. Na konároch zostávajú aj po opadaní listov. Pre výsadbu tejto rastliny by ste si mali zvoliť slnečné stanovište, na južnej strane, chránené pred priamym vetrom. Sadí sa v marci, kvitne v máji a júni a dozrieva na jeseň. Na pestovanie hurmikaki by ste si mali zvoliť vodopriepustnú a hlbokú pôdu, bohatú na humus, s neutrálnou hodnotou pH (od 6,5 do 7,5). Ak je pôda kyslá, priamo to ovplyvňuje kvalitu plodov.
Tejto kultúre sa najlepšie darí na priepustnej pôde, ktorá zabezpečuje odtok prebytočnej vody. Zálievkou sa zabezpečuje šťavnatosť a veľkosť plodov. Hurmikaki si vyžaduje veľké množstvo vody, preto túto rastlinu treba zalievať čo najčastejšie, najmä ak ide o mladý stromček. Ak tieto exotické rastliny nechcete pestovať zo semien, ale priamo zo sadeníc, nájdete ich v škôlkach.