V posledných rokoch sme na Slovensku svedkami rastúcich cien vajec, čo vyvoláva otázky o príčinách tohto javu. Tento článok sa zameriava na analýzu faktorov, ktoré prispievajú k zdražovaniu vajec na Slovensku, a skúma dôsledky pre spotrebiteľov a producentov.
Klesajúca produkcia a meniace sa štandardy chovu
V posledných rokoch produkcia vajec na Slovensku postupne klesá. Kým v roku 2011 bola spotreba vajec na úrovni 205 kusov na obyvateľa, vlani každý Slovák skonzumoval v priemere už 229 vajec. Dôvodom je čiastočne rekonštrukcia klietkových chovov na podstielkové a voliérové chovy, čo je trend, ktorý sledujeme aj v okolitých krajinách.
„Je to menej ako v prechádzajúcich rokoch. Na farme v Medzeve je pomer klietkového a podstielkového chovu 50 na 50 %, na farme v Košickej Polianke s podstielkovým chovom ešte len začínajú. „Na prerobenie všetkých klietkových chovov bude nevyhnutné vynaložiť investície vo výške 47 miliónov eur. Pri súčasnom raste cien stavebných materiálov príde k výraznému navýšeniu týchto investícií minimálne o ďalších 30 %, teda o ďalších 15 miliónov eur. Veľa chovateľov nosníc nemá možnosť postaviť nové haly s podstielkovými chovmi, aby nahradili zníženie kapacity.
Tento prechod na alternatívne chovy je síce pozitívny z hľadiska welfare zvierat, no zároveň predstavuje pre chovateľov značné finančné náklady. Investície do nových technológií a priestorov sú nevyhnutné, no nie všetci producenti si ich môžu dovoliť, čo vedie k znižovaniu produkcie.
Rastúce výrobné náklady
Producentov vajec ničí aj rast výrobných nákladov. „Náklady na krmivá predstavujú 45-percent všetkých nákladov pri produkcii vajec. Vyššie ceny krmív zvýšili aj náklady na odchov mladých nosníc o 20 %. „Medziročne sme zaznamenali rast mzdových nákladov o 10 %, aj rast cien obalových materiálov o 15 %. Medziročný rast výrobných nákladov chovateľov nosníc predstavuje 10 - 15 %.
Prečítajte si tiež: Recepty na koláče z ryžovej múky
Ceny krmív, energií a obalových materiálov neustále rastú, čo sa priamo premieta do vyšších nákladov na produkciu vajec. Tieto zvýšené náklady sú potom prenesené na spotrebiteľov vo forme vyšších cien vajec.
Vtáčia chrípka a jej dopad
V priebehu vlaňajška zasiahla Slovensko menšia panika. Prvé dôsledky pocítilo už aj Slovensko. Firma Novogal musela na svojej farme v Dvoroch nad Žitavou zlikvidovať okolo 400-tisíc sliepok. Hoci má na slovenskom trhu 10 až 15-percentný podiel, dôsledok bol vidieť zo dňa na deň. Regále so slepačími vajcami v niektorých obchodoch zostali úplne prázdne.
Vtáčia chrípka sa pomaly šíri po celej Európe. ,,Je to najväčší slovenský dodávateľ vajec, okrem toho išlo o výpadok zo dňa na deň. Preto niektoré prevádzky nemajú v ponuke dostatok vajec," vysvetlil Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu. Situácia je v reťazcoch rôzna, podľa toho, aký podiel má táto farma na dodávkach. Obchodníci podľa neho komunikujú s inými dodávateľmi, či dokážu navýšiť počet dodávok. Vajcia hľadajú aj na zahraničných trhoch. V týchto týždňoch je však ich mierny nedostatok v celej Európe.
Výskyt vtáčej chrípky má priamy vplyv na produkciu vajec. Likvidácia infikovaných chovov vedie k zníženiu ponuky vajec na trhu, čo následne spôsobuje rast cien. Obnova postihnutých chovov trvá niekoľko mesiacov, čo predlžuje obdobie zvýšených cien.
Špekulácie a správanie spotrebiteľov
V súvislosti s výpadkom vajec sa začalo skloňovať zdražovanie, k nedostatku podľa Krajčoviča prispelo aj správanie sa zákazníkov. ,,Mediálne správy mohli spôsobiť, že si ľudia začali nakupovať do zásoby. Vidíme to aj pri masle, keď je akcia, nakupujú nielen bežní spotrebitelia ale aj napríklad cukrári. Stáva sa, že v jednom nákupe je 60 kusov," dodal.
Prečítajte si tiež: Recepty na chlieb bez bielej múky
Nervozitu na trhu vyvoláva navyše blízkosť vianočných sviatkov. Pred nimi je vždy tlak na cenu od dodávateľov. ,,Ak sa do Vianoc nepodarí tento výpadok v plnej miere vyriešiť, tlak na cenu bude ešte vyšší," poznamenal M. Krajčovič. Hraničnú cenu ale nechcel odhadnúť. Tá bude závisieť nielen od kapacity našich producentov ale aj od situácie na trhu EÚ.
Panika a nákupy do zásoby, vyvolané mediálnymi správami o nedostatku vajec, môžu viesť k umelému zvýšeniu dopytu a následnému rastu cien. Taktiež, predvianočné obdobie tradične zvyšuje dopyt po vajciach, čo tlačí na ich cenu smerom nahor.
Porovnanie s Európskou úniou
Najvyšší rast cien vajec, a to až o vyše 85 percent, bol práve na Slovensku. Nasledovalo Rumunsko, Česko a Maďarsko s 50-percentným zvýšením ceny od augusta do konca roka 2017.„Toto vysvetlenie by pravdepodobne znamenalo, že k rastu cien vajec došlo na celoeurópskej úrovni alebo aspoň v širšom západnom a stredoeurópskom priestore. No údaje o spotrebiteľských cenách hovoria niečo iné,“ dodali analytici.Z dát európskeho štatistického úradu Eurostat vyplýva, že zdražovanie vajec sa týkalo skôrstredoeurópskych krajín. V samotnom Nemecku či Holandsku si museli spotrebitelia priplatiť len minimálne.
Analýza cien vajec v rámci Európskej únie ukazuje, že zdražovanie sa týka najmä stredoeurópskych krajín. V niektorých krajinách, ako napríklad Nemecko a Holandsko, spotrebitelia zaznamenali len minimálny nárast cien. To naznačuje, že za zdražovaním na Slovensku môžu byť aj lokálne faktory, ako napríklad štruktúra trhu, konkurencia a obchodná politika.
Zákaz klietkového chovu a jeho dopady
Už v marci bude o ňom rokovať parlament. Slovenskí hydinári bijú na poplach. V návrhu nezaradeného poslanca Tomáša Šudíka, ktorý predložil do Národnej rady SR sa píše o prechodnom období pre existujúce klietkové chovy nosníc na obdobie päť rokov. Ak ho poslanci schvália klietkový chov by mal u nás definitívne skončiť v roku 2029. Dovtedy sa chovatelia musia prispôsobiť novým podmienkam, niektorí s chovom definitívne skončia, alebo to pre nich bude znamenať obrovské náklady.
Prečítajte si tiež: Slovenská pochúťka: Vareniky
Pokiaľ sa slovenskí chovatelia nosníc nepretransformujú, svoje výrobky nebudú môcť na území EÚ predávať vôbec. Slovensko bude zároveň odkázané na dovoz kvalitnejších vajec z voľných chovov zo zahraničia. Obchodné reťazce na Slovensku už podpísali memorandum, ktoré zaručuje, že od roku 2025 už vajcia pochádzajúce z klietkového chovu na ich pultoch nenájdete.
Zákaz klietkového chovu, ktorý sa pripravuje na Slovensku, má za cieľ zlepšiť životné podmienky sliepok. Tento krok však bude mať aj ekonomické dôsledky. Chovatelia budú musieť investovať do nových technológií a priestorov, čo povedie k zvýšeniu výrobných nákladov. Zároveň sa očakáva, že zníženie produkcie vajec z klietkových chovov bude musieť byť nahradené dovozom, čo môže viesť k ďalšiemu rastu cien.
Riešenia a odporúčania
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora vyzýva spotrebiteľov, aby nepodliehali panike. ,,Otázka cien vajíčok bude závisieť najmä od vývoja nákazy v EÚ ako takej. Obnova postihnutých chovov bude trvať približne štyri mesiace, následne by sa situácia mala stabilizovať," reagovala jej hovorkyňa Jana Holéciová.
V čase krízy na našom území a v susedných štátoch môže byť pre nás riešením dovoz nielen z okolitých štátov, ktorými sú tradične Poľsko, Maďarsko a Česko.
Na stabilizáciu cien vajec na Slovensku je potrebná kombinácia opatrení. Podpora domácich producentov pri prechode na alternatívne chovy, efektívna kontrola a prevencia vtáčej chrípky, a stabilná obchodná politika môžu prispieť k zabezpečeniu dostatočnej ponuky vajec za prijateľné ceny. Zároveň je dôležité informovať spotrebiteľov o reálnych príčinách zdražovania a predchádzať panike, ktorá môže umelo zvyšovať dopyt a ceny.