Pokojná atmosféra obce Bravcovo, ležiacej v okrese Piešťany, ničím nenaznačuje jej bohatú a dlhú minulosť. Táto obec je jedným z dôležitých archeologických nálezísk Slovenska. Hoci obec Borovce nemá svoj charakteristický kroj, jej história je o to zaujímavejšia. Odev predkov dnešných Borovčanov mal základy v piešťanskom kroji, avšak prvky typické iba pre túto obec by bolo ťažké na ňom hľadať.
História obce v skratke
Obec Borovce sa prvýkrát spomína v roku 1262 ako Borey. Neskôr sa objavuje v rôznych formách, ako Bory (1263), Borovce (1773), Vágbory (maďarsky) a Borowitz (nemecky). Do roku 1388 bola kráľovským majetkom. Kráľ Žigmund ju daroval vojvodovi Stiborovi zo Stiboríc, ktorý mal sídlo v Beckove. Stiborovcom patrili do roku 1430. V 16. storočí sa stali zemianskou obcou, patriac rôznym šľachticom. Medzi nimi boli v roku 1560 Pavol, Ľudovít a Katarína Bory a Ján Redneky. Neskôr sa objavujú aj zemepáni Očkayovci, Vietorisovci, Bosányiovci a iní. Po roku 1900 vystriedal zemianskych vlastníkov viedenský barón, veľkostatkár Springer, ktorý začal najímať sezónnych robotníkov zo severného Slovenska. Po vpáde Turkov v roku 1599 celá obec ľahla popolom. V roku 1600 sa v Borovciach uvádzajú iba štyri domy, ostatné boli spálené. V roku 1831 vypukla v dedine epidémia cholery. Matriky uvádzajú vo farnosti vyše sto mŕtvych.
Archeologické náleziská
Encyklopédia obcí spomína, že osídlenie nastalo v neolite. Odkryté boli sídliská volútovej, želiezovskej a lengyelskej kultúry s hromadným nálezom štiepaných pazúrikových nástrojov, eneolitické sídlisko s kanelovanou keramikou, nálezy maďarovskej kultúry zo staršej doby bronzovej a velaticko-baierdorfské nálezy z mladšej doby bronzovej, rímskobarbarské sídlisko z rozhrania 2. a 3. storočia a veľké slovanské žiarové pohrebisko zo 7. až 8. storočia. Pohrebisko sa nachádzalo v dnešnej zastavanej zóne smerom na obec Rakovice. Archeologička Danica Staššíková-Štukovská tu dve desaťročia robila výskum s pozoruhodnými výsledkami. Hroby vydali mnohé vzácnosti, okrem iných aj na Slovensku i v Európe unikátny šperk - bronzovú schránku na ostatky svätých, ktorú možno spájať s počiatkami christianizácie.
Kultúrne pamiatky
K pamiatkam obce patrí národná kultúrna pamiatka - kostol zasvätený sv. Vavrincovi. Postavili ho v rokoch 1777 až 1781 na mieste pôvodného, ktorý tam stál už v roku 1332. Dôkazom, že Borovce boli vždy poľnohospodárske sídlo, je aj erb obce, ktorý má v červenom štíte symbol sv. Vavrinca - zlatý vavrínový veniec. Na zachovanej pečati z roku 1719 je obraz sv. Vavrinca s ražňom v pravej a palmovou ratolesťou v ľavej ruke.
Kostol sv. Vavrinca
Kostol sv. Vavrinca je dominantou obce a zároveň národnou kultúrnou pamiatkou. Jeho história siaha až do roku 1332, kedy na jeho mieste stál pôvodný kostol. Súčasný kostol bol postavený v rokoch 1777 až 1781.
Prečítajte si tiež: Objavte Hamburg
Erb obce
Erb obce Borovce symbolizuje jej poľnohospodársky charakter. V červenom štíte sa nachádza zlatý vavrínový veniec, symbol sv. Vavrinca. Na zachovanej pečati z roku 1719 je obraz sv. Vavrinca s ražňom v pravej a palmovou ratolesťou v ľavej ruke.
Súčasnosť obce
Obec Borovce, kde žije v súčasnosti okolo tisícky obyvateľov, leží z pohľadu neďalekého mesta Piešťany v rade pred obcami Rakovice a Veselé. Môže sa preto stať, že menej pozorný alebo neznalý vodič, ak prehliadne koncové tabule, si nevšimne, že prešiel troma dedinami naraz. Každá sa vyvíjala po svojom, má vlastnú históriu i budúcnosť. V Borovciach pred dvoma rokmi zrušili základnú školu pre malý počet žiakov. Deti teraz dochádzajú za vyučovaním z prevažnej miery do Rakovíc. Ich rodičia za zamestnaním tiež cestujú, a to do rôznych smerov. V blízkosti je nielen svetoznáme kúpeľné mesto, ale aj elektráreň v Jaslovských Bohuniciach, Vrbové, vo Veselom sú poľnohospodárske ovocné plantáže, tiež zhruba 26 kilometrov vzdialené krajské mesto Trnava so svojimi pracovnými príležitosťami. Materskú školu si však Borovčania zachovali a začína do nej chodiť čoraz viac škôlkarov, čo starostu teší. Ich domovská obec tiahnuca sa popri hlavnej ceste z Nového Mesta nad Váhom do Trnavy v dĺžke 2,5 kilometra poskytuje pohodlie vidieckeho bývania v kombinácii s dostupnosťou služieb mesta. Záujem preto o bývanie v nej je a teraz je aktuálna výstavba na troch desiatkach pozemkov v réžii súkromného investora, míňajú sa i ďalšie pozemky a staršie domy.
Rozvoj obce
Súčasné centrum Boroviec - kultúrny dom, pošta, materská škola - sa začalo stavať v 50. rokoch za Júliusa Bukovčáka. Po Ladislavovi Anderovi "zostal" dom smútku či športový klub, vodovod a plynovod sú dielom starostu Milana Šimončiča. Pôsobenie súčasného starostu Šišku bude v kronike zapísané ako obdobie, keď sa napríklad postavili dve bytovky s 24 obecnými bytmi, opravili sa chodníky, pripravili sa podmienky na výstavbu rodinných domov, budovala sa oddychová zóna za kultúrnym domom, vyčistil sa park, zmodernizovalo verejné osvetlenie a získali sa tak nemalé úspory. Naposledy sa v Borovciach budovala fara. Pred dvoma rokmi skolaudovali novú budovu pre správcu farnosti, ktorú postavili na mieste tej predchádzajúcej, schátranej. Obyvatelia na stavbe brigádovali, robili sa zbierky, čiastočne prispela aj obec, ale najväčší podiel má na tom správca farnosti Patrik Katrinec.
Plány do budúcnosti
Premeniť miestnu sýpku na obecné múzeum je jedným zo snov, čo by si chceli splniť v Borovciach pri Piešťanoch. V ňom by našli miesto exponáty, ktoré vykopali počas dvoch desaťročí trvajúcich archeologických výskumov na rozsiahlom slovanskom pohrebisku v intraviláne obce. Historická budova sýpky je na tento účel veľmi vhodná, obec chce podniknúť kroky, aby ju získala do svojho majetku, lebo teraz je vo vlastníctve štátu v správe Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch. Múzeum je ušľachtilým, nie však prvoradým cieľom miestnej samosprávy. Tá sa musí starať predovšetkým o zlepšovanie kvality života súčasníkov a trápi ju nedobudovaná kanalizácia a nedostatok chodníkov. Postaviť by chceli k štyrom obecným bytovkám s celkovými 36 bytmi nájomné rodinné domy pre mladé rodiny a vytvárať tak podmienky pre udržanie si mladých ľudí v obci. Priorita Boroviec, ale aj okolitých obcí združených v Mikroregióne nad Holeškou, je cyklochodník. Jeho prvá etapa má spájať Veľké Kostoľany s Trebaticami trasou dlhou zhruba desať kilometrov, na nej ležia aj Borovce. Financovaný by mal byť z európskych fondov. Opustenú základnú školu by Borovčania chceli časom využiť na sociálne účely a premeniť ju na zariadenie pre seniorov s dennou aj celodennou starostlivosťou. Preto zvažujú aj alternatívu pričleniť sa k niektorému fungujúcemu zariadeniu na okolí a pôsobiť ako jeho pobočka. Rokovania sa už začali.
Spoločenský život
Oslava fašiangov je jedným z tradičných podujatí, ktoré si nenechajú ujsť v Borovciach pri Piešťanoch. Pri organizovaní podujatí pomáhajú obci seniori i OZ Vavrinec. Borovce majú niekoľko ďalších podujatí, ktoré sa konajú so železnou pravidelnosťou každý rok. "Stavanie mája spojené so súťažou vo varení guľáša, Katarínske bravčové hody, oslavy Dňa matiek a Dňa detí, vianočné trhy, maškarný ples," vymenoval starosta. Borovce sú súčasťou Mikroregiónu nad Holeškou, ktorý združuje 14 obcí a mesto Vrbové. Mnohé z aktivít sú zachytené v publikácii História obce Borovce, ktorú vydali v roku 2012 k 750. výročiu prvej písomnej zmienky. Aj v tomto roku vyjde v Borovciach kniha. Na jeseň sa pripravuje vydanie publikácie o zavraždenom miestnom kňazovi Štefanovi Polákovi k 30. výročiu jeho úmrtia.
Prečítajte si tiež: Pamiatky UNESCO vo Francúzsku
Prečítajte si tiež: Škótsko, Írsko, Wales a Anglicko: Kulinárska cesta