V súčasnosti, keď čoraz viac ľudí túži po živote v súlade s prírodou, po vlastnej produkcii potravín a po úniku z mestského ruchu, permakultúra predstavuje atraktívny prístup k záhradníčeniu a chovu zvierat. Tento článok sa zameriava na princípy permakultúry, ich aplikáciu v záhrade a na možnosti chovu rôznych druhov zvierat, ktoré môžu byť užitočné a nenáročné na starostlivosť.
Prečo permakultúra? Motív je základ
Základom úspešného permakultúrneho projektu je jasný motív. Prečo chceme pestovať vlastnú zeleninu a chovať zvieratá? Je to túžba po zdravších potravinách, snaha o sebestačnosť, alebo jednoducho radosť z práce v záhrade? Definovaný motív nám pomôže prekonať počiatočné ťažkosti a vytrvať v našom zámere. Každá záhrada, bez ohľadu na to, či je konvenčná alebo permakultúrna, si vyžaduje určitú mieru opatery. Rozdiel je v tom, že v permakultúrnej záhrade má všetko svoj význam a prepojenie, čím sa práca stáva zmysluplnou a menej úmornou.
Permakultúrny dizajn: Plán pre život v záhrade
Permakultúrny dizajn je komplexný plán celého diania na pozemku, od pestovania rastlín a chovu zvierat až po budovanie štruktúr a trávenie voľného času. Zahŕňa analýzu pozemku, jeho potenciálu a našich potrieb a predstáv. Cieľom je vytvoriť systém, ktorý bude fungovať v harmónii s prírodou a zároveň nám poskytne úrodu a radosť.
Zber informácií o pozemku: Pozorovanie, zisťovanie a overovanie
Prvým krokom permakultúrneho dizajnu je dôkladné spoznanie pozemku. To zahŕňa pozorovanie počas rôznych ročných období, za rôznych poveternostných podmienok. Sledujeme, kde sa zdržuje voda, kde je najviac slnka, ako prúdi vietor. Zisťujeme históriu pozemku, pýtame sa susedov na ich skúsenosti s pestovaním a chovom. Tieto informácie nám pomôžu premeniť potenciál pozemku na výhody, vďaka ktorým nemusíme v záhrade drieť.
Živel slnko: Tieňová mapa a slnečné pasce
Začíname sledovaním slnka. Vytlačíme si katastrálnu mapu pozemku a zakresľujeme, kde je najslnečnejšia časť, kde je trvalý tieň, v akom mieste zapadá slnko v zime a v akom v lete. V prípade viac zatieneného pozemku zakresľujeme do tzv. tieňovej mapy. Svah umožňuje budovanie terás, ktoré sú pri orientácii na juh opäť ideálnymi slnečnými pascami.
Prečítajte si tiež: Príjemné posedenie s pizzou: Furčianska Záhrada
Živel vietor: Pomocník aj prekážka
Pozorujeme, ako prúdia vetry po pozemku v rôznych obdobiach. Tento údaj slúži na to, aby sme napríklad pomohli pri opeľovaní čerešní alebo rakytníkov. Naopak, ak plánujeme chovať zvieratá, tak nestavajme kurník či maštaľ po vetre k terase. Vietor je v záhrade užitočný aj na to, aby ju po daždi rýchlejšie usušil. Obohnanie pozemku betónovým plotom to znemožňuje. Riešením sú polopriepustné ploty, ideálne živé ploty, kde kríky zachytávajú aj hluk a prach, alebo potom ploty na princípe latkových, kde je pevná prekážka aj medzera.
Živel voda: Zadržiavanie a využívanie
Pozorujeme, kde sa voda a sneh zdržiavajú, či máme na pozemku vlhkejšie a suchšie miesta. Ideálne je nájsť pozemok s vodným zdrojom ako potok, prameň, prírodné jazero. Samozrejmosťou je zadržiavanie dažďovej vody zo striech. Pri veľkých svahovitých pozemkoch je to budovaním svejlov, teda budovaním priekop a medzí, v ktorých sa voda zachytáva a nestečie priamo dole. Vodu zachytávame aj budovaním jazierok, ktoré majú vplyv na mikroklímu pozemku a na život divokých zvierat.
Živel pôda: Typ pôdy a terén
Kúsok pôdy si vezmeme medzi prsty a sledujeme, či je drobivá, pevná, sypká, vlhká, piesčitá, ílovitá, kamenistá a i., či vonia a pre odvážnejších, či chutí. Typ pôdy určuje naše pestovateľské plány. Pre zeleninu vieme vytvoriť vyvýšené záhony s dovezenou alebo vybudovanou úrodnou pôdou. Pri výsadbe stromov už pôdu, pravdaže, nedovážame, ale prispôsobujeme výsadbu podmienkam. K živlu pôda patrí aj terén. Svah na pozemku nám pomáha vytvárať mikroklímy a pri práci s vodou.
ZRUŠ: Zvieratá, rastliny, udalosti, štruktúry
Po zozbieraní informácií o pozemku sa zameriame na naše predstavy a potreby. Každý člen rodiny by mal vypracovať tzv. ZRUŠ tabuľku:
- Zvieratá: Čo všetko chcem na pozemku chovať? Myslím pritom na to, že nielen pes, ale aj divoké vtáky, jašterice, hmyz či ježkovia sú prínosom pre náš ekosystém.
- Rastliny: Aké stromy, kríky a popínavé rastliny chcem vysadiť?
- Udalosti: Čo všetko chcem na pozemku robiť ráno, poobede, večer, na jar, v lete či na jeseň, v aktuálnom veku a za desať, dvadsať rokov?
- Štruktúry: Aké hospodárske budovy, záhony, parkovisko, letnú kuchyňu či pivnicu chcem vybudovať?
Rozmiestnenie štruktúr: Logika, sedliacky rozum a intuícia
Štruktúry, ktoré sme si vypísali v ZRUŠ tabuľke, si nakreslíme v rovnakej mierke, v akej máme mapu, do ktorej sme si zapísali údaje o pozemku. Vystrihneme si ich a premiestňujeme ich po mape. Štruktúry, ktoré používame často, umiestňujeme blízko domu. Napríklad pivnicu si nedáme na koniec veľkého pozemku, lebo do nej pravdepodobne budeme chodiť často. Myslime na to, že raz budeme starší a ďaleké chodenie po veľkom pozemku s debničkami zeleniny bude pre nás namáhavé. Letná kuchyňa otočená na juh môže byť v lete neobývateľná pre vysoké teploty. Pri rozmiestnení hospodárskych budov sa inšpirujte starými dvormi našich predkov.
Prečítajte si tiež: Nízny Čaj: Praktický Sprievodca
Chov zvierat v permakultúrnej záhrade
Chov zvierat môže byť cenným prínosom pre permakultúrnu záhradu. Zvieratá nám poskytujú hnojivo, pomáhajú s kontrolou škodcov a buriny a v neposlednom rade aj potraviny. Pri výbere zvierat je dôležité zvážiť ich nároky na priestor, krmivo a starostlivosť, ako aj ich prínos pre záhradu.
Sliepky: Nenáročný začiatok
Sliepky sú ideálne hospodárske zviera pre každého začiatočníka, pretože vyžadujú minimum priestoru a starostlivosti. Na štvorcový meter kurína sa zmestia tri sliepky. Oplatí sa investovať do voliéry, alebo sliepky vypúšťať do záhrady. V prípade pasenia treba dávať pozor najmä na vysadené záhony. Naopak, je vhodné vypúšťať sliepky do záhonov najmä na jeseň po zbere úrody. Postarajú sa totiž o prirodzené hnojenie. Krmivo si dopĺňajú prostredníctvom zberu hmyzu a dážďoviek.
Králiky: Mäso a hnojivo
Králiky produkujú hnojiva naozaj dosť a popri tom aj veľmi hodnotné zdravé mäsko. Králiky sa kupujú ako dospelé zvieratá na rozmnožovanie. Treba teda zvládnuť viac z umenia chovu týchto zvierat ako len kŕmenie. Na chov vyžadujú minimum miesta, stačí kvalitná králikáreň a celkovej starostlivosti. Niektoré plemená zdrobnených králikov je možné chovať ako domácich maznáčikov a niektoré sú zdrojom vlny.
Prepelice: Drobné vajíčka a nenáročný chov
Prepelice sú drobné zvieratká, ktorým stačí k životu doslova väčšia polica. Najlepšie sa cítia v klietkach. Pre prepelice klietka nie je trestom, ale doslova nevyhnutnosťou. Prepelice vyžadujú v potrave veľké množstvo bielkovín. Najjednoduchšie je preto kŕmiť ich špeciálnym krmivom určeným pre prepelice. Trus prepelíc obsahuje veľké množstvo amoniaku a výrazne páchne. Hygiena chovu je preto nevyhnutná rovnako ako umiestnenie chovnej klietky v dobre vetranom priestore. Prepelice sa za starostlivosť odmenia vajíčkami, ktoré sú síce drobné, ale je ich veľa. Až 250-300 ročne od jednej prepelice.
Včely: Opeľovače a producenti medu
Včelárenie vo veľkom vyžaduje veľa času. Ale jeden či dva úle kdesi na záhrade nevyžadujú takmer žiadnu starostlivosť. To ale neznamená, že nepotrebujú starostlivosť vôbec. Starostlivosti síce netreba mnoho, musí však byť odborná. Preto pred zakúpením včelstva odporúčame zúčastniť sa včelárskeho kurzu alebo osloviť včelára v okolí a nechať sa zaškoliť do včelárskeho umenia. Odmenou je okrem úžasného pocitu ovládania čohosi, čo len tak niekto neovláda aj vynikajúco opelená záhrada a 10 kilogramov vlastného bio-eko-medu ročne.
Prečítajte si tiež: Ako pestovať zeleninu úspešne?
Ovce: Pasenie a mäso
Čoraz častejšie sú chované ako „sezónne“ zvieratá na vypásanie záhrad a sadov pri rodinných domoch a chalupách. Chovateľovi poskytnú kvalitné mäso obsahujúce tie omega mastné kyseliny, ktoré obyčajne iní kupujú ako drahé výživové doplnky. Pre chov akýchkoľvek zvierat musíme vytvoriť podmienky primerané ich nárokom, na výživu, životné prostredie a dobrý zdravotný stav. Ako budúci majiteľ oviec ste povinný ešte pred začatím činnosti a pred prvým privezením chovných oviec svoj chov zaregistrovať a to bez ohľadu na počet chovaných zvierat.
Malá ovocná záhrada: Chuť a priestor
Aj v tej najmenšej záhradke sa dajú dopestovať šťavnaté jablká i sladké jahody. Treba na to len viac premýšľania, kombinovania a fantázie. V takejto záhrade sa uplatnia hlavne zákrpky, štíhle vretená, stĺpovité tvary a nízkokmenné odrody. Orientujte sa na stĺpovité odrody, ktoré netvoria koruny a rastú do výšky. Dnes je už na trhu široký sortiment odrôd jabloní na „stĺpiku“. Taktiež si vyberte aspoň 2 - 3 odrody, keďže jablone sú cudzoopelivé. Chutné plody černíc, malín či malinočerníc si dopestujete aj na nevyužitom múre alebo plote vášho pozemku, ktorý sa u vás isto nájde. Do minizáhrad rozhodne patria ríbezle a egreše. Sú nenáročné na údržbu a prinášajú bohatú úrodu s rozmanitým použitím plodov. Na jednoduchej a ľahkej konštrukcii sa bude dariť viniču, aktinídii alebo schizandre.
Rýchlo rastúca zelenina: Úroda za pár týždňov
Nie u všetkých druhov zeleniny je potrebné čakať na želaný výsledok celú jar a leto. Existuje zelenina, ktorú si môžete vypestovať sami doma a navyše veľmi rýchlo.
- Reďkovky: Sú považované za najrýchlejšie plodiacu zeleninu vôbec. Väčšina odrôd je pripravená na zber už do 30 dní.
- Špenát: Vypestovať si vlastný špenát nie je nijako náročné. Stačí zásaditá pôda a aspoň trocha slnečného svitu.
- Rukola: Je na pôdu i vlahu nenáročná jednoročná rastlina, ktorú môžete ľahko vypestovať aj zo semien. Navyše veľmi rýchlo klíči.
- Šalát: Je najrozšírenejšou a najobľúbenejšou zeleninou vôbec. Je nenáročný na pestovanie a dá sa z neho vykúzliť nespočetne pokrmov.
- Kríčkové fazule: Ich veľkou výhodou je, že nemajú tuhé vlákna, takže ich pred konzumáciou nemusíte nijako zdĺhavo upravovať.
- Hrach: Hrach má krátku vegetačnú dobu a zbierať ho môžete už po približne 9 - 12 týždňoch.
- Jarná cibuľka: Úrody sa touto dobou môžete dočkať aj do dvoch týždňov.
- Baby karotka: Drobnú mrkvu môžete zbierať už po 30 dňoch.
- Uhorky nakladačky: Uhorky nakladačky môžete zbierať v 2 až 3 týždňových intervaloch a obdobie zberu trvá obvykle cca 3 - 6 týždňov.
- Cukety: U skorých odrôd je vegetačná doba okolo 40 dní, u neskorých odrôd približne 70 dní.
Permakultúra v malej záhrade: Slnečná pasca a zmiešané kultúry
Permakultúrny spôsob pestovania je aplikovateľný nielen v záhrade veľkých rozmerov, ale pokojne môžete dobre mienené jednotlivé rady využiť aj v priestoroch malej záhradky, či na kúsku pôdy v okolí chaty v prírode. Ide o rastliny, ktoré majú podobné podmienky na rast, pozitívne sa ovplyvňujú a podporujú. Napríklad kukurica vytvára oporu pre fazuľu. Tekvica zase pokrýva pôdu listami a chráni ju pred burinou a vysúšaním. Záhon v tvare slnečnej pasce sa vyznačuje vytvorením podkovy alebo písmena U, pričom otvorená časť smeruje na juh, severná strana je viac vyvýšená, pričom bočné strany záhona mierne klesajú.